Výživa má významný vplyv na reprodukciu všetkých žijúcich druhov zvierat, pričom reprodukcia je nosným pilierom rentability každého chovu hospodárskych zvierat.
Základné princípy výživy a reprodukcie
Nedostatočný príjem energie, bielkovín, vitamínov či minerálov môže narušiť reprodukčný výkonnosť zvierat. Potreba živín sa v jednotlivých fázách reprodukčného cyklu značne líši. Už prenatálna výživa má potenciálny vplyv na následnú reprodukčnú výkonnosť plemeníc v dospělosti. Výživa po narodení a v priebehu rastovej fázy ovplyvňuje nástup puberty, u dospelých zvierat môže zlá výživa znížiť produkciu oocytov či spermií, narušiť pohlavný cyklus a zabrezávanie.
Energetická bilancia je najdôležitejším nutričným faktorom vo vzťahu k reprodukcii. Energia pokrýva potreby fyziologických pochodov v nasledujúcom poradí: 1) bazálny metabolizmus, 2) aktivita a pohyb, 3) rast, 4) energetické zásoby, 5) brezost, 6) laktácia, 7) dodatočné zásoby energie, 8) estrálny cyklus a nástup puberty a 9) nadbytočné zásoby energie. Z vyššie uvedeného jasne vyplýva, že energia je primárne využitá na zabezpečenie životných funkcií, metabolizmu a tiež laktácie.
Zvýšená potreba živín v poporodnom období, spojená so zníženým príjmom krmiva, vedie k negatívnej energetickej bilancii (NEB) v poslednom týždni brezosti a v prvých dvoch mesiacoch po pôrode. Vysokoprodukčné dojnice vykazujú negatívnu energetickú bilanciu počas prvých 4 - 6 týždňov po pôrode, v priemere je to -5 Mcal NEL (netto energia pre laktáciu) za deň, čo je ekvivalent približne 1 kg straty telesnej hmotnosti denne, väčšinou z tukového tkaniva. Snížené cirkulujúce koncentrácie glukózy a inzulínu stimulujú lipolytické signály, čo vedie k hydrolýze uložených triglyceridov tukového tkaniva a zvýšeniu dostupnosti neesterifikovaných mastných kyselín (NEFA) na použitie ako zdroj energie.
Význam vitamínov a minerálnych látok
Hoci sú vitamíny a minerálne látky nevyhnutné pre zdravie hovädzieho dobytka, ich vzájomné pôsobenie v strave sa často prehliada. Zanedbanie tejto interakcie môže znížiť biologickú dostupnosť týchto základných živín.
Minerálne sulfáty, ktoré sa bežne používajú v kŕmnych zmesiach pre hovädzí dobytok, môžu pôsobiť ako prooxidanty a negatívne ovplyvňovať hodnotu zdrojov tukov a vitamínov rozpustných v tukoch. Používanie hydroxidových stopových minerálov, ako sú tie, ktoré sa nachádzajú v minerálnych doplnkoch pre dojnice, napríklad Selko, môže tieto negatívne účinky v bachore obísť.
Primerané dopĺňanie vitamínov, ako sú E, B, A, C a D, môže zabrániť ich nedostatku a súvisiacim zdravotným problémom u hovädzieho dobytka. Okrem toho vyváženie interakcie medzi vitamínmi a minerálmi vo výžive zabezpečuje maximálnu biologickú dostupnosť týchto základných živín.
Odporúčané dávkovanie a použitie vitamínových doplnkov
- Hovädzí dobytok, kozy, ovce: 1 g na 50 kg ž.hm.
- Teľatá: 1 g na 20 kg ž.hm.
Použitie vitamínových doplnkov je indikované pri prevencii a terapii hypovitaminóz a avitaminóz zvierat a ich mláďat, zvlášť v zimnom a jarnom období, v období fyziologickej záťaže organizmu alebo stresu zvierat, v období gravidity a laktácie, u mláďat z početných vrhov. Slúži tiež ako podporná liečba zvierat v priebehu i po infekčných ochoreniach a orgánových ochoreniach neinfekčného charakteru.
Vitamínové doplnky prispievajú k zvýšeniu telesnej kondície, odolnosti, úžitkovosti, výkonnosti a reprodukcie zvierat. Poskytujú energetickú podporu v rekonvalescencii, pri horúčkach, v období vývoja mláďat, pri starších oslabených zvieratách, v období rastu, gravidity, laktácie a infekčných ochorení.
Bielkoviny a ich úloha v reprodukcii
V novo revidovaných usmerneniach NASEM 2021 pre dojnice sú v porovnaní s usmerneniami NRC pre dojnice stanovené iné požiadavky na kŕmne dávky bielkovín. Lepšie pochopenie úlohy, ktorú metabolizovateľné bielkoviny (MP) zohrávajú pre dojnice v laktácii, stanovilo nové vzťahy medzi bielkovinami v potrave a mliekovou úžitkovosťou.
Bachorové mikróby potrebujú aminokyseliny a peptidy, ale dôležitou živinou pre bachorové mikróby môže byť aj amoniak. Medzi zdroje aminokyselín patria bachorové mikrobiálne bielkoviny, bachorové nedegradované bielkoviny (RUP) a bachorové chránené aminokyseliny. Niektoré aminokyseliny sa považujú za esenciálne, ale väčšina kŕmnych zložiek ich neposkytuje v požadovanom množstve. Mnohé kŕmne zložky pre dojnice majú dostatok jednej, ale nie všetkých aminokyselín.
Množstvo dusíka močoviny v mlieku (MUN) svedčí o schopnosti bachorovej mikroflóry premieňať amoniak na mikrobiálne bielkoviny.
Vplyv glutamátu sodného na embryonálny vývoj
Glutamát sodný sa používa v potravinárskom priemysle ako prísada na zvýraznenie chuti a vône potravín pod označením E 621 alebo MSG.
Experimenty uskutočnené v Ústave fyziológie hospodárskych zvierat Centra biovied Slovenskej akadémie vied (SAV) na laboratórnych myšiach ukázali, že samičkám bol počas tzv. „perikoncepčného obdobia“ podávaný glutamát sodný. Perikoncepčné obdobie zahŕňa časový úsek okolo počatia, v ktorom dochádza k dozrievaniu vajíčok vo vaječníkoch, oplodneniu zrelých vajíčok a ranému embryonálnemu vývinu.
„Naše výsledky ukázali, že rané embryá izolované z matiek konzumujúcich glutamát sodný vykazujú zhoršený rast a obsahujú väčší podiel mŕtvych buniek ako embryá izolované z matiek, ktorým nebol glutamát sodný podaný,“ uvádza Štefan Čikoš z Ústavu fyziológie hospodárskych zvierat Centra biovied SAV, v. v. Ďalšie experimenty ukázali, že nepriaznivé účinky glutamátu sodného na rané myšie embryá sú sprostredkované špecifickými bunkovými receptormi (tzv. glutamátovými receptormi).
„Uvedené výsledky nie je možné priamo prenášať na človeka, pretože výskum v tejto oblasti nie je z etických dôvodov u ľudí možný. In silico analýza dát z dostupných databáz obsahujúcich informácie o génoch aktívnych v ľudských vajíčkach a raných embryách ale ukazuje, že tieto produkujú podobné bunkové receptory viažuce glutamát, ako boli identifikované v myšacích vajíčkach a raných embryách.“
Emisie metánu a ich regulácia v chove hospodárskych zvierat
Emisie metánu zo živočíšnej výroby výrazne prispievajú k zmene klímy, čo vedcov a výrobcov núti hľadať riešenia na ich zníženie. Vo viacerých krajinách vrátane Slovenska už bol zavedený rozsiahly projekt, v rámci ktorého sa do krmiva dobytku pridáva inhibítor metánu Bovaer s cieľom znížiť produkciu tohto plynu v živočíšnej výrobe.
Metán (CH4) je po oxide uhličitom (CO2) druhým najdôležitejším skleníkovým plynom. Hoci sa metán v atmosfére rozkladá rýchlejšie ako CO2, je približne 80 až 100-krát silnejší. Podľa Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) bol v roku 2021 chov hospodárskych zvierat druhým najväčším prispievateľom k emisiám metánu s podielom 28 percent. Umiestnil sa hneď za fosílnymi palivami, ktoré boli v roku 2021 zodpovedné za najväčšiu časť emisií metánu s 32 %.
Metán sa uvoľňuje pri výrobe fosílnych palív ako ropa a zemný plyn, ale vypúšťajú ho aj kravy, ktoré ho vytvárajú počas trávenia. V prípade prežúvavcov ako sú kozy, ovce a hovädzí dobytok vzniká metán pri rozklade potravy fermentáciou. Hlavným zdrojom metánu zo živočíšnej výroby je práve črevná fermentácia u prežúvavcov.
„Emisie metánu z enterickej fermentácie majú významný vplyv na zmenu klímy. Hovädzí dobytok je kľúčová kategória zvierat, v roku 1990 takmer 90 % metánu z enterickej fermentácie emitoval tento druh zvierat, tento podiel sa v roku 2021 zásadne nezmenil (88 %). Dojnice tvoria viac ako 49 % emisií metánu v tejto kategórii.“
Bezpečnosť a regulácia Bovaeru
Odborníci aj Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA) uviedli, že používanie Bovaeru je bezpečné a v mlieku sa nenachádzajú žiadne stopy inhibítora metánu. Odborníci pre agentúru AFP uviedli, že inhibítor metánu Bovaer nepredstavuje nebezpečenstvo pre poľnohospodárov, zvieratá ani spotrebiteľov. Prípravok sa predáva v zriedenej verzii a keďže ho kravy počas trávenia úplne strávia, v mlieku ho už nemožno zistiť.
Podľa odborníkov tvrdenia kolujúce na internete vychádzajú z nesprávnej interpretácie bezpečnostných pokynov na zaobchádzanie s výrobkom v čistej nezriedenej forme. Pri formulovaní obáv o zdravie sa v mnohých príspevkoch uvádza odkaz na bezpečnostný štítok výrobku z webovej stránky amerického Úradu pre potraviny a liečivá (FDA). Povinný bezpečnostný štítok, ktorý zverejnil FDA, vysvetľuje, ako by sa malo s výrobkom zaobchádzať. Píše sa v ňom, že výrobok by sa „nemal podávať neriedený“ a nie je určený na priame použitie pre ľudí.
„Pri manipulácii s týmto výrobkom je potrebné postupovať opatrne,“ uviedol Jan Dijkstra, nezávislý výskumník zapojený do štúdií o Bovaeri a docent výživy zvierat na holandskej Wageningen University & Research, ktorý pre agentúru AFP vysvetlil, že zdieľaný dokument predstavuje celkom štandardné upozornenia týkajúce sa manipulácie s výrobkom v čistom stave a sú často určené pracovníkom, ktorý s nimi narábajú.
Bovaer bol testovaný aj japonskou komisiou pre bezpečnosť potravín (FSCJ). V štúdiách s laboratórnymi zvieratami sa skutočne v prípade vysokého vystavenia preukázali negatívne účinky 3NOP na plodnosť. Predpokladajme, že 3NOP v mlieku by bol na hranici detekcie (v skutočnosti je pod ňou) približne 20 mikrogramov na kilogram mlieka.
Nico Peiren, vedúci výskumný pracovník Flámskeho inštitútu pre poľnohospodárstvo a rybárstvo (ILVO), zdôraznil, že Bovaer schválil aj Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA) v roku 2021 a označil ho za bezpečný. „Schváleniu predchádzalo mnoho vedeckých štúdií z celého sveta, z ktorých bolo približne 85 uverejnených v recenzovaných vedeckých časopisoch,“ uviedol.
Dôvodom, prečo sa 3NOP v mlieku nenachádza, je, že sa rýchlo rozkladá v bachore, prvom žalúdku kravy, alebo v tele kravy. Po podaní je prídavná látka aktívna približne 3 hodiny a potom sa opäť rozloží na dusičnany a alkohol. NOPA (kyselina 3-nitrooxypropionová) je hlavným produktom rozkladu 3-NOP a v mlieku sa zistila vo veľmi nízkej koncentrácii. V štúdii EFSA odborníci dospeli k záveru, že NOPA, dusičnan, na ktorý sa 3NOP redukuje, nepredstavuje pre spotrebiteľov mlieka žiadne bezpečnostné riziko.
Inhibítor metánu je bezpečný aj pre kravy. Hneď ako prestanete kravám podávať Bovaer, produkcia metánu v bachore sa opäť zvýši.
Madame Bovary
Typy hospodárskych zvierat a ich reprodukcia
Hospodárske zviera je domestikovaný živočíšny druh chovaný človekom v umelých životných podmienkach s cieľom získať poľnohospodárske produkty živočíšneho pôvodu. Hospodárske zvieratá tvoria početnú skupinu v rámci domácich zvierat chovaných človekom.
Hovädzí dobytok
Hovädzí dobytok je skupina veľkých prežúvavcov chovaná najmä pre produkciu mlieka a mäsa. Vedľajšími produktami sú koža a rohovina. V chove hovädzieho dobytka bolo vyšľachtené veľké množstvo plemien zamerané na jednostrannú produkciu mlieka alebo mäsa (tzv. špecializované plemená), alebo na kombinovanú produkciu obidvoch hlavných produktov.
Ošípané
Ošípané sa v prvom rade chovajú pre produkciu bravčového mäsa, ktoré je najkonzumovanejším druhom mäsa na Slovensku. Technika chovu ošípaných je vysoko mechanizovaná a automatizovaná, krmivársky priemysel poskytuje kompletné kŕmne zmesi.
Kone
Kone sa v minulosti využívali ako pracovná sila, v súčasnosti sa využívajú hlavne na športové účely, v agroturistike a na rekreačné jazdenie. Na pracovné účely sa využívajú pri prácach v lese, a to v lokalitách, kam sa nedostane ťažká mechanika, a na ťahanie povozov a kočiarov.
Ovce a kozy
Ovce a kozy sú skupina malých prežúvavcov, ktoré tvoria u väčšiny chovateľov vedľajšiu živočíšnu výrobu. Ovce sú na Slovensku chované prevažne pre mäsovú produkciu, pričom vedľajším produktom je vlna. Chov kôz je rozšírený ešte menej, poskytujú špecifické vysokokvalitné mlieko.
Hydina
Hydina je skupina malých pernatých hospodárskych zvierat, ktorá zahŕňa hlavne kura domácu, kačicu domácu, hus domácu, morku domácu. Tieto zvieratá poskytujú hlavne vysokokvalitné hydinové mäso, znáškové hybridy kury domácej vajcia.
Fyziologické a morfologické zmeny u hospodárskych zvierat
Z morfologických znakov sa zmenila hlavne farba kože a srsti. Vyskytuje sa veľké množstvo rozlične zafarbených plemien v rámci jedného druhu, čo predstavuje veľkú variabilitu znakov, ktorá sa u divo žijúcich druhov nevyskytuje.
Niektorým skupinám hospodárskych zvierat sa zredukovala srsť alebo perie, pri iných sa zmenil charakter srsti - zhustla podsada, predĺžila sa alebo skučeravela. Ochabenie kožných svalov spôsobilo previsnuté uši u niektorých skupín hospodárskych zvierat. Podľa smeru hospodárskeho využitia sa zmenil aj vývin svalstva.
Fyziologické zmeny sa týkajú vyvinutejšej srdcovej a cievnej sústavy, taktiež dýchacej sústavy. Zmenila sa plodnosť samíc. Napr. ošípaná má až 3,5-krát viac mláďat ako divá ošípaná. Znáška vajec kury domácej vzrástla z cca 15 ks za rok na neuveriteľných vyše 340 ks na rok u niektorých moderných znáškových hybridov.
Niektoré vlastnosti hospodárskych zvierat sa aj zhoršili alebo úplne stratili. Zvýšením stresových situácií v moderných chovateľských podmienkach sa zmenilo aj samotné správanie zvierat.
Produkty hospodárskych zvierat
- Mäso - pod pojmom mäso sa všeobecne rozumejú všetky požívateľné časti zabitých zvierat. Medzi kvalitatívne vlastnosti mäsa patria farba, pH, mramorovitosť (prerastenosť tukom), schopnosť viazať vodu, obsah bielkovín, obsah aminokyselín a pod.
- Mlieko - sekrét mliečnej žľazy živočíchov triedy cicavcov (Mammalia), ktorý obsahuje všetky živiny potrebné pre vývoj mláďaťa. Hospodárske zvieratá získali schopnosť produkovať väčšie množstvo mlieka ako je potrebné pre odchov mláďat, preto ho človek môže získavať dojením. Kravské mlieko obsahuje v priemere 87,7% vody, 3,61% tuku, 4,65% laktózy (mliečny cukor), 3,29% proteínov (bielkovina) a 0,75% minerálnych látok.
- Vajcia - slepačie vajce je v podstate gigantická pohlavná bunka-vajíčko, slúži na reprodukciu hydiny. Vo výžive ľudí je nezastupiteľnou zložkou ako bohatý zdroj živočíšnych bielkovín a tukov.
- Vlna - ovčia vlna je dôležitým artiklom textilného priemyslu.
- Perie - perie vodnej hydiny, hlavne husí, je vedľajším produktom chovu hydiny, vyznačuje sa tepelnou nevodivosťou, preto sa používa na výrobu paplónov, vankúšov a iných priemyselných tepelných izolácií.
- Koža - koža je v podstate pokrývka tela chrániaca organizmus zvieraťa, kožušina je koža so srsťou, po zabití sa surová koža spracováva v kožiarskom a kožušníckom priemysle.
Reprodukcia hospodárskych zvierat
Reprodukcia zvierat chovaných človekom je základom úspechu chovu. Úspešná reprodukcia zabezpečuje obnovu starnúceho stáda zvierat, zabezpečuje dostatočný počet zvierat v chovoch zameraných na úžitkovosť, umožňuje šľachtenie zvierat, zlepšovanie úžitkových vlastností zámerným výberom rodičovského páru a pod.
Plodnosť hospodárskych zvierat je považovaná za jednu z úžitkových vlastností zvierat, priamo ovplyvňuje ekonomiku chovu ako aj výšku produkcie celého stáda. Plodnosť samíc sa hodnotí podľa pravidelnosti pôrodov a schopnosti rodiť do vysokého veku dobre vyvinuté, životaschopné mláďatá v počte primeranom druhu.
Počet mláďat vo vrhu je daný predovšetkým počtom uvoľnených vajíčok pri ovulácii. Z tohto hľadiska delíme hospodárske zvieratá na unipárne (jednorodé), pri ktorých sa pri ovulácii uvoľňuje jedno vajíčko. Patrí sem napr. kobyla, krava a niektoré plemená oviec. Viacpočetné pôrody sú spôsobené náhodným uvoľnením dvoch vajíčok počas jednej ovulácii alebo rozdelením oplodneného vajíčka, z ktorého sa vyvinú dva jedince. Druhou skupinou sú multiparné (viacrodé) druhy, kedy sa pri ovulácii uvoľňuje viac vajíčok. Patrí sem koza, ošípaná, králičica a niektoré plemená oviec.
Pri hodnotení plodnosti samíc sa berie ohľad aj na typ pohlavného cyklu. Monoestrické hospodárske zvieratá majú ruju raz do roka s čím potom súvisí aj počet odstavených mláďat za rok. Polyestrické zvieratá majú ruju pravidelne sa opakujúcu počas celého roka, čo umožňuje pripúšťanie (oplodnenie) aj viackrát za rok s ohľadom na dĺžku gravidity a čas odchovu mláďat.
Fázy rastu a vývoja hospodárskych zvierat
Život zvierat je nepretržitý kolobeh biologických procesov. Úžitkové vlastnosti zvieraťa sa vytvárajú v priebehu rastu. Poznanie biologických súvislostí pomáha vytvárať predstavy o procesoch, ktorých začiatok, priebeh alebo ukončenie súvisí s produkciou hospodárskych zvierat, alebo ju priamo determinuje.
Prenatálne a postnatálne obdobie
Rast je niekoľko súčasne prebiehajúcich procesov kvantitatívneho zvyšovania hmotnosti, objemu, povrchu a rozmerov zvieraťa. Rast zvierat môžeme rozdeliť na dve základné štádiá a to prenatálne (pred narodením) a postnatálne (po narodení).
Obdobie mledzivovej výživy
Toto obdobie zahŕňa čas od uliahnutia (narodenia) po nezávislosť od matky a zahŕňa obdobie mledzivovej výživy. V prvých dňoch po pôrode produkuje mliečna žľaza mledzivo, ktoré je hustejšie ako mlieko a zabezpečuje vytvorenie základu imunity nového jedinca. U hovädzieho dobytka trvá 10 - 14 dní, u ošípanej napr. len 7 - 10 dní.
Obdobie výživy pevnou stravou
Toto obdobie nasleduje postupne po období mliečnej výživy. Mláďa prijíma najprv malé množstvá tuhej potravy, až nakoniec sa mikroflóra tráviacej sústavy úplne podobá mikroflóre dospelého jedinca. V tomto období je jedinec schopný samostatného, od matky nezávislého života.
Obdobie dospelosti
Toto obdobie je obdobie ukončovania rastu, vrcholia úžitkové vlastnosti, prírastok na váhe je spôsobený ukladaním tuku. Z zootechnického hľadiska rozlišujeme tri druhy dospelosti:
- Pohlavná dospelosť je charakteristická začiatkom produkcie pohlavných buniek schopných oplodnenia, ale rast tela ešte nie je dokončený.
- Chovateľská dospelosť je obdobie, v ktorom sa hospodárske zvieratá môžu prvýkrát využiť v reprodukcii bez toho, aby bolo ohrozené zdravie zvieraťa. Závisí od druhu, plemena a individuality jedinca.
- Telesná dospelosť je určená ukončením telesného rastu.
Meradlom absolútneho rastu je živá hmotnosť v určitom veku zvieraťa. Na základe absolútneho rastu sa zostavuje rastová krivka (grafické znázornenie zvyšovania hmotnosti). Na začiatku rastovej fázy je fáza pozvoľného rastu, po ktorej nasleduje fáza intenzívneho rastu. Na jej konci sa nachádza bod obratu (inflexný bod), kedy sa rast zastavuje, krivka dosiahne horizontálnu a neskôr zostupnú tendenciu.
Ďalším spôsobom vyjadrenia absolútneho rastu je prírastok hmotnosti v kg na určité časové obdobie, zvyčajne jeden deň, 100 kŕmnych dní, obdobie výkrmu, rok a pod. Prírastok živej hmotnosti zahŕňa rast kostry, svaloviny, väzivových tkanív a vnútorných orgánov. Relatívny rast zvierat sa vyjadruje prírastkom hmotnosti alebo telesných rozmerov v percentách. Index rastu vyjadruje prírastok hmotnosti v % k začiatočnej hmotnosti (narodenie, začiatok výkrmu a pod.).
Laktácia a produkcia mlieka
Mlieko je významná zložka výživy obyvateľstva. Je to sekrét mliečnej žľazy cicavcov, ktorý obsahuje všetky živiny potrebné na rast a vývoj mláďaťa. Pre ľudí predstavuje mlieko zdroj mliečnych bielkovín, cukrov, tukov a z minerálnych látok predovšetkým vápnika.
Mlieko sa tvorí v mliečnych alveolách, sú to mechúriky vystlané jednovrstvovým epitelom, ktoré zabezpečujú sekréciu mlieka. Bunky epitelu prijímajú živiny z krvi, premieňajú ich na mlieko a vylučujú do dutiny alveoly. Skupina alveol sa vlieva do mliekovodu, čím tvoria funkčnú jednotku lalôčik. Niekoľko lalôčikov sa vlieva do ďalšieho mliekovodu, čím tvoria jednotku lalok. Mlieko z viacerých lalokov je cez mliekovod nazvaný galaktofor odvádzané do mliečnej cisterny. Tá slúži ako rezervoár mlieka, je schopná udržať až 400ml mlieka. Mliečna cisterna prechádza do ceckovej cisterny s kapacitou 35 - 45 ml.
Dĺžka laktácie (tvorby mlieka) je obdobie od pôrodu po zasušenie (strata mlieka). Dĺžka laktácie závisí od druhu, plemena ale aj individuality zvieraťa. Počas dojenia je z hypofýzy uvoľňovaný oxytocín, ktorý je spúšťacím faktorom uvoľňovania mlieka z mliečnej žľazy, pôsobí len 8 - 10 min. od začiatku dojenia a za tento čas by zviera malo byť úplne podojené. Niektoré dojnice začnú samé spúšťať mlieko v prípade začutia dojacieho zariadenia, dojiča a pod.
Dojiteľnosť - teda funkčné a tvarové vlastnosti vemena podmieňujúce predpoklad tvorby mlieka v mliečnej žľaze, vemeno musí byť úplne a správne vyvinuté. Krava má dva páry mliečnych žliaz, t. j. 4 cecky. Ovca a koza majú po jednom páre mliečnych žliaz, teda 2 cecky.
Produkcia mäsa
Produkcia mäsa je výsledkom celého radu morfologických a fyziologických vlastností organizmu, ktoré závisia od genetických činiteľov a faktorov vonkajšieho prostredia, predovšetkým výživy. Rozhodujúcim faktorom mäsovej úžitkovosti je rast jedinca a plodnosť rodičovského stáda.