Potravinové alergie sú vo svete čoraz viac rozšírené a pozorné študovanie alergénov v jedálnych lístkoch reštaurácií je stále častejšie. Alergia na potraviny je nežiaduca odpoveď imunitného systému na prijaté potraviny. Jej výskyt sa každým rokom zvyšuje a označuje sa ako druhá vlna epidémie alergií. Alergické ochorenia predstavujú najvýznamnejšiu skupinu civilizačných ochorení s narastajúcou prevalenciou vo svete. Donedávna sa pojem epidémia spájal takmer výlučne s infekčnými ochoreniami, dnes už môžeme hovoriť o epidémii alergických ochorení.
Podľa CDC asi 1 z 13 detí má alergiu aspoň na jednu potravinu. Podľa EAACI (European Academy of Allergy and Clinical Imunology) podľa správy z roku 2021 trpí potravinovou alergiou viac ako 20 mil. Európanov a Európaniek, z toho 1 zo 4 školopovinných detí. Potravinová alergia je závažná diagnóza, pretože môže byť život ohrozujúca. Alergická reakcia býva u detí často mierna s miernymi príznakmi, ale aj závažná vyžadujúca si rýchlu reakciu a liečbu na pohotovosti - hovoríme o anafylaxii, keď sa telo dostane do šoku a strate vedomia.
K potravinovej alergii dochádza, keď imunitný systém špecificky reaguje na určitú potravinu či potraviny. Miesto ochrany tela reaguje imunitný systém prehnane tak, akoby bolo v nebezpečenstve kvôli alergénu, ku ktorému sa správa, akoby to bol vírus, a tak si vytvára protilátky. Táto imunitná reakcia vyvoláva príznaky alergie. Nie je jasné, čo tento proces spôsobuje, ale určitú úlohu môže zohrávať aj rodinná anamnéza.
Alergie vo všeobecnosti sa môžu rozvinúť u každého dieťaťa, ale častejšie sa vyskytujú u detí z rodín s alergiami v anamnéze. Keďže sa nedá odsledovať si všetko, čo sa nachádza v okolí dieťaťa, čomu je vystavené, možnú alergiu si môžete ako rodičia všimnúť práve sledovaním príznakov. Čím skôr ich dokážete rozpoznať, tým skôr podľa odborníkov a odborníčok zlepšíte deťom kvalitu ich života. Prečo? Príznaky alergie môžu byť pre deti veľmi stresujúce, ovplyvňujú totiž všetky aspekty ich každodenného života vrátane napríklad spoločenských aktivít, ale aj vzdelávania, celkovo zdravia a pohody.
Alergie sa obvykle začínajú prejavovať trochu neskôr, spravidla medzi 3. až 12. mesiacom života dieťaťa. Typické sú potravinové alergie a atopický ekzém. Súčasné údaje hovoria, že pravá potravinová alergia postihuje 6 až 8 percent dojčiat, pričom tento počet stále narastá.
Rozdiel medzi potravinovou alergiou a intoleranciou
Pozor, je rozdiel medzi potravinovou intoleranciou a alergiou - intolerancie sa vyskytujú oveľa častejšie a znamenajú „neznášanlivosť niektorých potravín“. V skratke alergia sa týka imunitného systému a je oveľa nebezpečnejšia práve kvôli anafylaxii, intolerancia sa týka tráviaceho systému (ide buď o citlivosť na zložku v potravine, alebo neschopnosť stráviť či absorbovať určitý druh potravy). Alergénu sa v prípade alergie musí dieťa vyhýbať úplne, v prípade intolerancie ak by zjedlo menšie množstvo, nemusí mu potravina spôsobiť vážne problémy.
Najčastejšie potravinové alergie u detí
Keď sa chceme prizrieť potravinovým alergiám, prizrime sa ich najčastejším spúšťačom, teda alergénom, ktoré najčastejšie alergické reakcie vyvolávajú. Často na ne v zahraničí upozorňuje Natasha Allergy Research Foundation, ktorá vznikla po tragédii v roku 2016, o ktorej médiá informovali po celom svete.
15-ročné dievča Natasha Ednan-Laperouse zomrelo vo Francúzsku po tom, čo utrpelo silnú alergickú reakciu na bagetu, do cesta ktorej bol pridaný sezam. Práve na sezam bolo extrémne alergické. Bageta kúpená na letisku nemala na obale informáciu o alergénoch, pretože to nebolo zákonom požadované. Do francúzskeho Nice letelo na prázdniny a aj napriek dvom injekciám s adrenalínom, keď povedalo, že sa necíti dobre, neprežilo.
Najčastejšími alergénmi, ktoré stoja za potravinovými alergiami, sú:
- Kravské mlieko a mliečne výrobky
- Vajcia
- Arašidy
- Orechy ako vlašské orechy, mandle, kešu, pistácie
- Ryby
- Mäkkýše - krevety, krab
- Sója
- Pšenica
- Sezam
Pozor aj na potravinárske prísady, prídavné látky do potravín (siričitany).
Príznaky potravinových alergií u detí
Aké príznaky môžu naznačovať, že vaše dieťa má potravinovú alergiu? Niektoré príznaky sa objavia do niekoľkých minút po expozícii dieťaťa na alergén, iné sa môžu objaviť do hodiny, ďalšie sa môžu objaviť oneskorene. Pozor si dávajte aj na to, že u dieťaťa sa môže objaviť len jediný príznak, ale aj viacero naraz. Práve v prípade jediného príznaku si rodičia často tento zmýlia a pripíšu ho náhlej viróze, nachladnutiu, podráždeniu, prípadne iným ochoreniam (napr. kožným).
Malé deti nie vždy dokážu vysvetliť príznaky, ktoré ich trápia, preto je potrebné, aby rodičia interpretovali, čo deti cítia. Prvou známkou môžu byť zmeny v ich správaní, v prípade reakcie na potravinovú alergiu môže dieťa odmietať jedlo, ktoré začalo jesť.
Medzi príznaky, ktoré treba u detí odpozorovať, patria:
- Opuch: Opuchy pier, tváre, očí, jazyka môžu naznačovať alergickú reakciu. Opuch môže nastať aj u iných častí tela.
- Žihľavka, kožná vyrážka: Ide o červené, svrbiace, vyvýšené škvrny na pokožke, ktoré sa objavia krátko po jedle, ale môžu sa objaviť aj deň až dva po potravine. Môžu to byť červené, svrbivé vyrážky okolo úst, jazyka, očí, ale aj inde na tele. U detí sa môže objaviť koprivka ako prvý z príznakov potravinovej alergie.
- Kýchanie a upchatý nos: Môžu sa objaviť príznaky alergickej nádchy ako vodnatý výtok z nosa, kýchanie, slzenie očí, červené oči, nádcha alebo upchatý nos.
- Svrbenie úst, hrdla: Dieťa môže pociťovať mierne podráždenie v ústach alebo hrdle po konzumácii niektorých potravín ako čerstvé ovocie alebo orechy. Môže to byť škriabanie, svrbenie v ústach a krku. Kvôli svrbeniu si môžete všimnúť chrapot. Pozor - závažnou reakciou je zovretie hrdla, uzavretie.
- Žalúdočné problémy: Vyskytnúť sa môže nevoľnosť a vracanie, hnačky alebo naopak zápcha ako oneskorený príznak. Objaviť sa môžu aj žalúdočné kŕče, zvláštna pachuť v ústach.
- Problémy s dýchaním: Typické sú aj kašeľ, najmä suchý, dráždivý, dýchavičnosť, sipot, ťažkosti s dýchaním.
- Závraty alebo mdloby: Práve v závažných prípadoch a reakciách detí na alergén môže poklesnúť krvný tlak, čo spôsobí slabosť, únavu, ale aj kolaps. Dieťaťu sa môže točiť hlava, pociťuje závraty, mdloby.
Oneskorené príznaky
Existujú dva typy potravinovej alergie - okamžitá (sprostredkovaná protilátkou IgE), ktorá spôsobuje vyššie opísané príznaky, a oneskorená (nesprostredkovaná IgE). Pri tejto druhej sa môžu vyskytovať oneskorenejšie, pretrvávajúce príznaky ako:
- Ekzémy - zhoršenie alebo vzplanutie ekzému a iných kožných ochorení
- Vyrážky - koprivka, začervenanie pokožky, kožné vyrážky
- Reflux
- Epizódy zvracania, ktoré sa opakujú
- Zlý rast a dieťa neprospieva - slabý prírastok hmotnosti či slabý rast
- Bolesti brucha
- Nadúvanie
- Zápcha alebo hnačky (riedke a hlienovité stolice) - dlhodobejšie a sprevádzané bolesťami brucha
- Časté trápenie a plač
- Vracanie
Ako rýchlo sa dostavia alergické reakcie po konzumácii potravín?
Alergická reakcia, ako sme spomínali vyššie, môže trvať od niekoľkých minút až do niekoľko hodín (cca dvoch hodín aj viac), ale aj niekoľko dní. Záleží od závažnosti a typu reakcie. Závažné reakcie, ako napríklad anafylaxia, môžu nastať rýchlo, až do 30 minút. Oneskorené potravinové alergické reakcie môžu nastať až 72 hodín po konzumácii potraviny.
Diagnostika potravinovej alergie
V prvom rade musíme na možnú alergiu myslieť. Je to úloha pediatra, ktorý spolu s rodičmi vysloví podozrenie na alergické ochorenie. Tu sa ale stretávame s nešvárom mnohých lekárov. A to, že na potvrdenie alergie im stačí iba stanovenie špecifických IgE protilátok z krvi. Nie je to dostatočný údaj a je veľkou chybou len na základe jedného laboratórneho výsledku dieťaťu vyradiť z jedálnička problémovú potravinu na dlhý čas.
Alergiológ vie, že na diagnostiku alergie, a to najmä potravinovej, nestačí použiť len vyšetrenia. Často majú falošne pozitívne, ale aj negatívne výsledky. Niekedy sa dokonca používajú nesprávne diagnostické metódy. Napríklad určenie hladiny IgG protilátky na potraviny vedie u mnohých pacientov k stanoveniu nesprávnej diagnózy.
Určenie diagnózy musí byť postavené na fyzikálnom vyšetrení, čiže dieťa musíme vidieť, skontrolovať stav kože, slizníc a popočúvať ho. Dôležitá je tiež anamnéza, čo znamená zber informácií, pri ktorých pátrame po súvislostiach, genetickej predispozícii, priebehu gravidity, okolnostiach pôrodu. Dôležité sú pre nás aj potravinové denníky, ktoré rodičia môžu dieťaťu pri ťažkostiach viesť. Až potom pristupujeme ku kožným testom.
Realizujem ich vtedy, ak nám to stav dieťaťa dovolí, čiže v akomkoľvek veku, či je to trojmesačné dojča alebo už veľké dvojročné batoľa. Tieto testy sú, samozrejme, zaťažené falošnou pozitivitou aj negativitou a majú svoje limity. Ich výhodou je ale rýchla odpoveď. Pred vyšetrením je nutné u dieťaťa vynechať z liečby antihistaminiká. Okrem prick testov občas pristupujeme aj k náplasťovým testom, kde sa alergény, napríklad potraviny, aplikujú špeciálnymi testami na chrbátik dieťaťa.
Diagnostické vyšetrenie, či už kožné alebo laboratórne testy nám ale vyslovia len podozrenie. Nikdy neurčia diagnózu. Sú potrebné aj eliminačné testy, pri ktorých vylučujeme podozrivú potravinu zo stravy na určité obdobie. Tiež expozičné testy, čo je znovuzavedenie potraviny do jedálnička s odsledovaním reakcie dieťaťa.
Ako môžu rodičia zistiť, na ktorú potravinu má ich dieťa alergické reakcie?
Mnohí odborníci aj odborníčky radia rodičom, aby si viedli potravinový denník, do ktorého si zapisujú potraviny, jedlá, ktoré dieťa zjedlo a príznaky, ktoré sa po jedle objavili, čas, a rozostupy a podobne.
Pediatrička či pediater vás zrejme pošlú k alergologičke či alergológovi, ktorí môžu vykonať testy na alergiu u dieťaťa. Vaše dieťa môže absolvovať kožný test, kedy sa malé množstvo alergénov umiestni tesne pod kožu dieťaťa, alebo krvné testy na identifikáciu konkrétnych potravinových alergénov.
Liečba potravinovej alergie
Roky platí staré známe, poznaj svoj alergén a uteč pred ním. Preto pri potravinovej alergii odporúčame eliminačnú diétu s vynechaním alergénu. Našťastie je u mnohých detí táto diéta len dočasná a z alergií, najmä tých potravinových, často vyrastú.
Okrem diéty je potrebná aj komplexná liečba, čiže detský pacient dostáva antihistaminiká, kromoglykát sodný, biologickú liečbu, prípravky na kožu a probiotiká. Mnoho alergikov, ktorí sú dobre vedení a včas dostanú modernú liečbu, napríklad vo forme špecifickej imunoterapie, má prognózu lepšiu ako neliečené deti. Lenže mnoho rodičov nevyhľadá lekára včas. Pri alergiách vždy ide o čas.
Čo majú rodičia robiť, ak ich dieťa zažíva závažnú alergickú reakciu?
V závažných prípadoch dochádza po požití alergénu potenciálne život ohrozujúca reakcia organizmu - anafylaxia. Jej príznakmi môžu u vášho dieťaťa byť:
- Ťažkosti s dýchaním, sipot, pretrvávajúci kašeľ či chrapľavý hlas
- Náhly pokles krvného tlaku
- Nastať môžu opuchy - jazyka, tváre, pier, hrdla, tela a problémy s prehĺtaním
- Pretrvávajúci závrat, náhla ospalosť, zmätok
- Dôjsť môže až k strate vedomia
- Telo sa môže dostať do šoku a môže nastať smrť
V takýchto prípadoch sa musí jednať okamžite. Rodičia detí môžu dostať na predpis adrenalínový autoinjektor a volať treba hneď pohotovosť - rýchlu zdravotnú pomoc na čísle 155 alebo 112. Dieťa nechajte pokojne ležať, kým nepríde pomoc, ak má ťažkosti s dýchaním, môže sa posadiť, ak by nejavilo známky života, začnite s kardiostimulárnou resuscitáciou.
Prvá pomoc - Anafylaxia
Na potravinové alergie neexistuje liek. Je dôležité sa preto dôsledne vyhýbať potravinám, ktoré sú spúšťačmi.
Môže moje dieťa prekonať potravinovú alergiu?
U mnohých detí, u ktorých sa objaví potravinová alergia v útlom veku, sa môže stať to, že dokážu po čase z tejto alergie „vyrásť“. U niektorých potravín je väčšia pravdepodobnosť, že z nich dieťa vyrastie, ako napr. kravské mlieko, sója, pšenica alebo vajcia (nie však vždy). Alergia na arašidy, orechy, sezam či morské plody zvyčajne pretrvá do dospelosti (opäť to však nemusí byť váš prípad).