Cesta ľudského života je fascinujúcou cestou zmien, od krehkého detstva až po múdrosť staroby. Tento vývoj nie je len fyzický, ale zahŕňa aj emocionálne, kognitívne a sociálne aspekty. Pochopenie jednotlivých etáp nám pomáha lepšie porozumieť sebe samým aj ostatným.
Počiatky ľudského rodu: Antropogenéza
Kto sme, odkiaľ prichádzame a kam kráčame? To je jedna z otázok, ktoré si kladieme už stovky a tisíce rokov. Odkiaľ prichádzame sa nám ešte zistiť nepodarilo, kam kráčame tiež nie, ale aspoň vieme, kto sme. Sme v prvom rade ľudia. A mali by sme na to byť patrične hrdí, pretože stať sa ľuďmi nám trvalo dlhé milióny rokov. Tento predĺžený vývoj, odborne zvaný antropogenéza, predstavoval veľmi komplikovaný proces, zahŕňajúci aj slepé vývojové vetvy, a tak nie je úplne ľahké určiť presne tú vývojovú líniu, ktorá viedla k dnešnému človeku. Vyriešiť túto zložitú hádanku sa snaží paleoantropológia. Tá čerpá zo srovnávacej anatómie, genetiky, embryológie a zoológie, hodnotí priame zvyšky kostier našich vymretých predkov i prapredkov a objavuje nové vývojové vetvy.
Začalo to chôdzou po dvoch. Od našich praprapredkov, hominoidov (primátov a ľudoopov) nás oddelila tzv. bipedie, čiže chôdza po dvoch nohách. Tá sa objavila už u Australopiteka. Australopitékovia žili pred asi 4 - 2 miliónmi rokov v južnej Afrike a príslušníčkou ich druhu bola svetovo preslávená Lucy, ktorej kostra bola objavená a pomenovaná už v roku 1973 podľa známej skladby od Beatles "Lucy in the Sky with Diamonds". Medzi australopitékami sa výrazne prejavoval pohlavný dimorfizmus - samci dorastali až dvojnásobnej výšky samíc, ich veľkosť sa v závislosti od druhu pohybovala od 100 cm do 170 cm. Chodili vzpriamene s predklonenou hlavou, ich tvár tvorila zmeska ľudských a zvieracích prvkov. Obsah mozgocvne australopitékov bol však ešte dosť malý (420 - 600 cm³). Používali zrejme drevené, kostné a kamenné predmety ako príležitostné nástroje, ale ešte ich zámerne nevyrábali.
Rod Homo vstupuje na scénu. Zhruba pred tromi miliónmi rokov došlo v Afrike k veľkému zlomu - jedna vetva australopitékov zmenila potravinovú stratégiu a začlenila do svojej stravy aj mäso. Vďaka tejto inovácii prijímali v potrave značné množstvo bielkovín, ktoré umožnilo postupné zväčšovanie mozgu a teda zmeny životného štýlu. V kombinácii s klimatickými zmenami, ktoré spôsobili ochladzovanie a vysychanie východnej Afriky, sa z tejto vetvy vyvinul rod Homo, ktorého príslušníkmi sme aj my. Prvým druhom tohto rodu bol Homo habilis (človek zručný). Jeho najstaršie pozostatky pochádzajú tiež z Afriky a objavil ich Luis Leakey v roku 1961 v Olduvajskej rokline v Tanzánii. Výška sa líšila v závislosti od pohlavia, muži dosahovali asi 140 cm, ženy 115 cm. Rovnako ako jeho predchodcovia, aj Homo habilis konzumoval mäso, čo umožnilo ďalší rozvoj jeho mozgu. Vedci sa domnievajú, že príslušníci rodu boli už schopní určitej formy jazykovej komunikácie.
Súbežne s druhom Homo habilis sa asi pred 1,8 miliónmi rokov objavil v Afrike Homo ergaster. Jeho nadväznosť na predchodcov je nejasná, ale telesné vlastnosti z neho robia vysoko pravdepodobných predkov všetkých neskorších vývojových štádií ľudí. Tento druh bol vysoký okolo 170 cm, mal už ľudské proporcie (dlhé dolné končatiny) a jeho pohlavný dimorfizmus bol menší než u Homo habilis (veľkosť mužov sa už toľko nelíšila od žien). Kapacita mozgu bola väčšia než u Homo habilis, v priemere asi 850 cm³, a tiež mal ako prvý hominid vyčnievajúci nos. Premenil sa tiež tvar lebky, Homo ergaster mal výrazný nadočnicový val a ostro zrazené záhlavie. Telesná konštrukcia druhu Homo ergaster bola štíhla a vďaka veľkému povrchu tela bol dobre adaptovaný na otvorené a suché prostredie. Jeho účinná termoregulácia však vyžadovala stratu srsti, išlo teda najskôr o prvých ľudí s holou pokožkou. Od svojich predkov sa ergaster odlišoval tiež schopnosťou loviť.
V Ázii sa podľa názorov mnohých bádateľov z migrantov vyvinul Homo erectus (človek vzpriamený). Nesie znaky zdedené po svojich afrických predkoch, predovšetkým vysokú štíhlu postavu s dlhými končatinami a veľkým povrchom tela. Kostru mal typicky ľudskú, nevykazujúcu už žiadne znaky šplhavých vlastností. Homo erectus bol vysoký až 180 cm, vážil až 80 kg, robustnej postavy, mal dobre vyvinutú muskulatúru a dlhú nízku lebku s dozadu ubúhajúcim čelom. Kapacita hrubostennej mozgocvne sa pohybovala medzi 900 - 1100 cm³, tvárový skelet mal mohutné nadočnicové valy, čeľuste však boli pomerne jemné a zuby takmer ľudské. Homo erectus už tiež dokázal udržiavať oheň a zabezpečovať a transportovať vodu. Počas existencie rodu Homo erectus dochádza k morfologickej diferenciácii, teda začínajú sa líšiť ľudia žijúci v Ázii a v Afrike, v závislosti od rozdielnych klimatov. Pred viac ako jedným miliónom rokov sa prví ľudia objavujú aj v Európe, z tohto obdobia nachádzame prvé kamenné nástroje už aj na našom území.
Prípad neandertálcov
V roku 1856 došlo vo vápencovom lome v krasovom údolí Neandertal v Nemecku k zlomovému objavu - robotníci tu našli spolu s hlušinou fosílne kosti, ktoré robustnosťou a neobvyklým vzhľadom zaujali mnohých prírodovedcov. Počas 2. polovice 19. storočia potom evolucionisti dospeli k záveru, že kosti sú pozostatkom medzihraníka medzi dnešným človekom a jeho predchodcami a podľa miesta nálezu bol tento tvor označený ako Homo neanderthalensis.
Neandertálci sa objavili až v poslednej dobe ľadovej a do klasickej formy sa plne vyvinuli len v západnej Európe, a to medzi 60 - 37 tisícmi rokov. Boli to robustné populácie, adaptované na chladné podnebie, mimo Európy a západnej Ázie sa inde nevyskytli. Neandertálci sa prispôsobili nepriaznivému klíme nielen životnou stratégiou, ale aj svojou fyzickou podobou. Boli menšieho vzrastu, muži dosahovali výšku okolo 165 cm, ženy okolo 153 cm, ich postavy však boli robustné s krátkymi dolnými končatinami a krátkym predlaktím. Vzhľadom na telesnú hmotnosť mali relatívne malý povrch tela, zabezpečujúci v chladnom prostredí menšie straty tepla. Mali široký hrudník a panvu, mohutné kĺby i svalstvo. Lebka neandertálcov bola dlhá a masívna, s ustupujúcim čelom a výraznými rovnými nadočnicovými oblúkmi.
Neandertálci urobili oproti svojim predchodcom obrovský pokrok v myšlienkovom svete - začali pochovávať svojich mŕtvych. V súvislosti s prvými pohrebmi sa pravdepodobne rozvinuli aj prvé rituály a začali vznikať prvé magicko-lovecké kulty. Dokonca vyrábali aj ozdobné predmety, ako napr. vybrúsené červeno zafarbené slonie stoličky či prevŕtané špičáky.
Otázkou dlho zostávalo, či sa neandertálci mohli rozmnožovať s ľuďmi dnešného typu, ktorí sa začali vyvíjať pred asi 200 tisícmi rokov. Na základe štúdia vzoriek DNA dnešných ľudí aj neandertálcov však vedci zistili, že naša súčasná genetická výbava už nenesie žiadne stopy neandertálcov, a tak ak sa s modernými ľuďmi krížili, ich gény boli postupne z ľudského genofondu vyradené. Neandertálci teda vyhynuli bez následovníkov. Ale ako je možné, že tak prispôsobivý typ neprežil? Najskôr preto, že predstavovali špecializovanú loveckú ekonomiku a nedokázali tak pružne využiť potravinové zdroje ako početnejšie zberačsko-lovecké populácie moderných ľudí. To mohlo byť pri úbytku stálovej zveri v teplejšom období a v súťaži o zriedkavé potravinové zdroje s lepšie vyzbrojenými prichádzajúcimi rozhodujúce. Neandertálci boli prispôsobení chladnému prostrediu predovšetkým telesne, menej už kultúrne.
Zrodenie moderného človeka: Homo sapiens
Tak ako sa v Európe z Homo heidelbergensis vyvinuli neandertálci, v Afrike sa takmer súbežne začal z heidelberského človeka vyvíjať anatomicky moderný človek - Homo sapiens, ktorý neskôr postupne osídlil celý svet. Existujú však aj hypotézy, že moderný človek sa z pôvodného obyvateľstva vyvinul v jednotlivých svetadieloch zvlášť. Molekulárno-genetické analýzy však silno podporujú prv spomínanú predstavu. Tieto štúdie však priniesli v posledných rokoch veľmi zaujímavé výsledky. Vedci z celého sveta skúmali tzv. mitochondriálnu DNA, teda typ DNA, ktorý je prenášaný iba po materskej línii, a na základe jeho štúdia dospeli k záveru, že naša spoločná "pramatka" žila pred asi necelými 200 tisícmi rokov v Afrike.
Otázkou je, čo bolo onou mimoriadnou výhodou, ktorá zabezpečila neuveriteľnú expanziu moderného človeka do celého sveta a jeho bezkonkurenčné ovládnutie. Mohla to byť mutácia, ktorá priniesla rýchlejšiu a dokonalejšiu organizáciu procesov v mozgu, napr. hustejším prepojením neurónovej siete. Najstaršie dôkazy anatomicky moderných ľudí nachádzame v mieste ich zrodu, vo východnej Afrike. Mladšie nálezy potom pochádzajú z Palestíny, cez ktorú sa ľudia dostali do Ázie a postupne aj do Austrálie a pred 30 tisícmi rokov dokonca na Aljašku a postupne do Ameriky. V Európe sú najstaršie dôkazy mladopaleolitickej kultúry datované okolo 40 tisíc rokov, najstaršie kostrové pozostatky potom medzi 35 - 36 tisícmi rokov. Relatívne neskorý príchod moderných ľudí do Európy mohli spôsobiť nepriaznivé klimatické podmienky doby ľadovej, obtiažne prístupové cesty cez Balkán a osídlenie Európy neandertálcami.
Moderní ľudia žili dlhšie ako neandertálci, najstarší muži sa dožívali päťdesiat aj viac rokov, ženy, v dôsledku pôrodov, skôr len štyridsiatich. Ich spoločenská organizácia bola už komplexnejšia, utvárali prechodné uskupenia s veľkým počtom lovcov (na základe veľkosti nájdených sídlisk v Dolných Vestoniciach a Pavlově uvažujú archeológovia až o 120 obyvateľoch) a podľa kostrových nálezov dospelých hendikepovaných jedincov sa museli starať o svojich zranených a postihnutých. Títo ľudia pokračovali v pochovávaní, ale mŕtvym už pridávali pohrebnú výbavu, čo svedčí o rozvinutom duchovnom svete. Hoci sa to môže zdať neuveriteľné, tak títo lovci a zberači, zanechávajúci svoje stopy na stenách jaskýň, boli už rovnakými ľuďmi, akými sme aj my. Vzali by sme ich čerstvo narodeného potomka a vychovali ho v našej spoločnosti, vyrástol by z neho dospelý človek, ničím sa od nás nelíšiaci.
Vývojové štádiá človeka
Najhrubšie rozdelenie vývinu predstavuje vymedzenie troch základných etáp: detstvo, dospelosť, staroba.
Obdobie od počatia po pôrod
Blastocytné obdobie - od oplodnenia až po 3. týždeň tehotenstva. Vytvárajú sa tri zárodočné listy, z ktorých postupne vznikajú orgány. Vytvára sa nervová trubica. V poslednom týždni tohto obdobia počuť prvé srdcové odozvy.
Embryonálne obdobie - 4. týždeň až 4. mesiac - rizikové obdobie, ak matka nedodržiava správnu životosprávu. Sú viditeľné proporcie, vytvárajú sa jednotlivé orgány. Matka by nemala byť vystavená zvukovým nebezpečenstvám, stresu. V tomto období je aj veľký vplyv na mentálnu stránku. Ak matka užíva drogy alebo alkohol, vzniká fetálny alkoholový syndróm, ktorý sa prejavuje zníženou inteligenciou a mentálnym postihnutím.
Fetálne obdobie - 5. mesiac až po pôrod. Dozrievajú orgány, vytvára sa základ sacieho reflexu, v 6. mesiaci sa začínajú ukladať nervové bunky v mozgovej kôre. Plod dosahuje polovicu svojej dĺžky, dieťa začína kopať, jeho tvár má výraz. Výskumy hovoria, že dieťa má aj pamäť, začína počuť, už pred narodením možno hovoriť o psychickom živote dieťaťa.
Novorodenec (prvý mesiac života)
Somatická charakteristika: Novorodenec prichádza na svet telesne dotvorený, vyvinutý, výnimočne však môžu dorastať niektoré okrajové časti tela, napr. mihalnice alebo nechty. Proporcionalita tela novorodenca je značne odlišná od proporcií dospelého človeka. Novorodenec má v pomere k telu veľkú hlavu, malú tvár, dlhý trup a krátke končatiny. Jeho kostná sústava ešte nedosiahla konečnú podobu, kosti sú mäkké, skôr chrupavkovité, najtvrdšími sú kosti lebky, ktoré nie sú pevne zrastené, na temene hlavy sa nachádza priestor pokrytý len blanou, nazývaný lupienok (fontanela), miesto, kde kosti lebky zrastajú až v 15. mesiaci. Svalové vlákna sú tenké, s malou silou ťahu. Správne svalové napätie sa prejavuje tým, že dieťa nemá natiahnuté, ale zohnuté končatiny. Priemerná pôrodná hmotnosť je 3,5 kg, pôrodná dĺžka okolo 50 cm.
Motorická charakteristika: Motorika novorodenca je veľmi nedokonalá, nehotová, nezrelá, repertoár jeho pohybov je obmedzený. Jeho pohyby sú neúčelné, spontánne, hoci živé. Neudrží v vzpriamenej polohe hlavičku, jeho pästičky sú zvyčajne zaťaté, neuchopuje predmety. Prevažuje holokinetická hybnosť (súčasný nekoordinovaný pohyb všetkých končatín s výrazným hypertonusom svalstva). Reflexy vyhasínajúce: kráčací (šplhací): pri dotyku podlahy.
Pociťovanie: Dieťa reaguje najmä na telesné dotykové podnety, potrebuje byť hladkané, dotýkané, citlivo reaguje na zmeny polohy a rovnováhy, najpríjemnejšie sa cíti v náručí alebo polohe na chrbte. Je rozvinutá jeho schopnosť sluchového pociťovania, zo všetkých zvukov je pre novorodenca najpríjemnejší kľudný ľudský hlas. Reaguje však iba na podnety silnejšej intenzity. Aktivované je i zrakové pociťovanie, intenzívny zrakový podnet (silné svetlo) dokáže krátkodobo sprevádzať očami. Dobre vyvinutá je i chuť (sladké prehĺta, horké a kyslé vypľúva), aj čuch (na zápach reaguje odvrátením hlavičky).
Dojča (2. - 12. mesiac života)
Somatická charakteristika: Dieťa výrazne zvýši svoju hmotnosť (3,5 x) a výšku (každý mesiac o 2 cm). Menia sa jeho telesné proporcie, zväčšuje sa povrch tváre, obvod hrudníka, predlžujú sa končatiny, hoci je stále disproporčné v porovnaní s telesnými proporciami dospelého.
Motorická charakteristika: Pohyblivosť dieťaťa prudko vzrastá, môže ovládať svoje telo, zaujímať rôzne polohy, premiestňovať sa v priestore. V priebehu tohto obdobia sa naučí držať hlavičku (3 mesiace), prevracia sa na bruško a naopak (od 6 mesiacov), sedieť (6. - 8. mesiac), liezť (8. mesiac), stáť (10. mesiac), chodiť (12. mesiac). Veľmi dôležité je, že sa rozvíja jemná motorika, t.j. naučí sa uchopovať a púšťať predmety úmyselne (nie reflexívne, úchopový reflex sa stráca; zhruba v 3. mesiaci veku), a to asi v 4. mesiaci. Najskôr drží predmet obidvomi rúčkami neskôr, asi v 6. mesiaci jednou rukou. V tomto čase chytá predmet celou dlaňou, nechytí drobné predmety. Postupné ukončovanie novorozeneckého rastu a prechod na detský rast s pravidelným prírastkom 3-5 cm/rok a 2-3 kg/rok. Zníženie podielu telesného tuku. Obdobie vzpriamovania, postupne sa začína prejavovať monokinetická hybnosť (2.-5. mesiac), hypotónia svalov, v 5.-12. mesiaci.
Reč a vnímanie: Vnímanie sveta ostáva naďalej veľmi dôležitý hmat, dieťa si potrebuje predmety, ktoré poznáva ohmatať, prípadne vložiť do úst. Postupne sa ale zvyšuje význam zraku, vizuálne vnímanie sa výrazne zdokonaľuje. Súčasne sa zdokonaľuje i sluch, v 3. mesiaci nájde dieťa zdroj zvuku v miestnosti (otočí hlavu tým smerom), v 4. mesiaci rozoznáva známe hlasy, po 7. mesiaci počuje aj zvuky z iných miestností. V 3. mesiaci dieťa kričí už menej často a jeho krik je diferencovanejší. Začína tiež vydávať prvé hlásky, od 8. týždňa hrkúta (vokalizuje), v 3. mesiacoch sa začína i nahlas smiať, neskôr, približne v 4.-5. mesiaci vyslovuje slabiky (džavoce), dokáže hlasom vyjadriť i svoje pocity, nespokojnosť aj iným prejavom ako krikom. Okolo 9. mesiaca už rozumie jednoduchým výzvam (urob "pápá") a mnohé deti vedia povedať prvé slovíčka, veľmi jednoduché, často jednoslabikové, ktoré už ale majú svoj význam (napr. "bá", znamenajúce, predmet spadol).
City: City dojčaťa sú úzko viazané na uspokojenie alebo neuspokojenie jeho potrieb. Ak je dieťa nasýtené, suché, dobre oddýchnuté, je prítomná matka, prežíva spokojnosť, radosť, prejavujúcu sa džavotaním, smiechom. V opačnej situácii dáva najavo prežívanie nespokojnosti. Z iných citov badáme prejavy zlosti, vyvolané najčastejšie obmedzením pohybu dieťaťa, neskôr sa dieťa hnevá, ak nedostane, čo chce, resp. je mu odňatý predmet, ktorý ho zaujal (hračka spadne mimo dosahu, dospelý mu vezme nevhodný predmet a pod). Okolo 6. mesiaca.
Batoľa (3. rok života)
Somatická charakteristika: Rast sa v tomto období spomaľuje, koncom 3. roka má dieťa 15 kg a 92-95 cm. Proporcionalita je nevyrovnaná, dieťa má veľkú hlavu a krátke končatiny a tým má sťaženú motoriku. Na začiatku obdobia má problémy s pohybom, no ku koncu obdobia už behá.
Motorická charakteristika: Hrubá motorika sa zdokonaľuje, dieťa sa učí jazdiť na bicykli. Vyhranenie laterality od 4. roku v dôsledku používania nástrojov (príbor, ceruzka,…), pri chôdzi a behu dochádza k predĺženiu dĺžky kroku, deti začínajú so skokmi (najskôr skok hlboký a neskôr aj skok ďaleký), pri hodoch a chytaní idú po 4. roku ruky proti lopte, dieťa by nemalo byť odrazené prudkými prihrávkami, inak môže dochádzať k odvracaniu hlavy, či zatváraniu očí, medzi ďalšie obľúbené pohybové zručnosti patrí kopanie (4.-5. rok), dribling (5.-6. rok).
Kognitívny rozvoj: Dieťa pomenúva farby podľa predmetov, ale už ich rozlišuje. Reaguje na reč, ale aj na iný zdroj zvukov. Okolo 3. roku má fantazijné predstavy. Pamäť je krátkodobá a len mechanická. Pozornosť je veľmi kolísavá a len momentálna. Snaží sa dostať do podstaty vecí, rozoberá hračky. Reč je napojená na myslenie. V 1. roku je slovná zásoba 1000 slov, v 3. roku už 3-4 tisíc slov.
Sociálno-emocionálny vývoj: Emócie sa zdokonaľujú. Dieťa je citovo viazané na matku. Koncom 3. roku potrebuje už aj rovesníkov. Vyvíja sa identita dieťaťa a sebauvedomenie. Nemá pojem o čase. Je to náročné obdobie, dieťa v troch rokoch vstupuje do škôlky a v šiestich do školy.
Predškolské dieťa (4. - 6. rok života)
Somatická charakteristika: V fyziológii nie sú výrazné zmeny. Vyrovnáva sa proporcionalita hlavy a tela, rast o 17-18 cm. Kosti sa osifikujú.
Motorická charakteristika: V hrubej motorike sa zdokonaľuje koordinácia. V 6. roku má dieťa už ladné pohyby a učí sa zložitejšie aktivity - plávanie, korčuľovanie, lyžovanie.
Kognitívny rozvoj: Zrakové, sluchové a čuchové pociťovanie je dokonalejšie. Okrem základných farieb dieťa rozlišuje aj doplnkové a vie ich aj pomenovať. Vie určiť zdroj zvuku. Predstavy dieťaťa sú veľmi bujné - pri sledovaní rozprávok, čo potom aplikujú aj do praxe. Vzniká tak konflikt s dospelými, pretože dieťa nevie odlíšiť výmysel od reality. Pozornosť je na začiatku obdobia nestála a krátkodobá, v 5. roku sa predlžuje.
Sociálno-emocionálny vývoj: Aktivita prináša dieťaťu radosť. Strach je spojený najmä s predstavami fantastických bytostí. V 5. roku sa začínajú rozvíjať aj rovesnícke väzby. V 3. roku si vytvára obraz o sebe. Osobnosť dieťaťa je veľmi plastická, negatívne dopady z výchovných praktík.
Mladší školský vek (6./7. - 10./11. rok života)
Somatická charakteristika: Je pomalší, dieťa rastie o 10 cm. Ukončuje sa osifikácia kostí.
Motorická charakteristika: Zdokonaľuje sa koordinácia, obratnosť, presnosť pohybov.
Kognitívny rozvoj: Zdokonaľuje sa vnímanie a pociťovanie. Pozornosť je úmyselná a dlhodobá. Pamäť je tiež úmyselná. Predstavy a fantázie sú potlačené. Dieťa logicky myslí a hľadá súvislosti a odlišnosti.
Sociálno-emocionálny vývoj: Dieťa je vyrovnané. Zložité sú prvé mesiace nástupu do školy. Začína byť citovo naviazané na učiteľov. Potláča svoje city, dokáže regulovať smiech, radosť, strach.
Pubescence a adolescencia (11. - 20./22. rok života)
Somatická charakteristika: Nastávajú veľké fyzické zmeny na základe fungovania pohlavných žliaz. Primárnymi zmenami sú ochlpenie, u dievčat rast pŕs, panvovej kosti, u chlapcov mutácia, veľký nárast. Obdobie rastového šprintu (Peak High Velocity), kde sa okrem detského rastu prejaví aj rast pubertálny. Rast väčšiny orgánov a druhá zmena postavy.
Motorická charakteristika: Zhoršenie koordinácie pohybu (plynulosť, presnosť), nárast dĺžky bežeckého kroku (40 cm) pri náraste dĺžky dolných končatín o 15 cm, pokles frekvencie kroku 4,1 Hz - 3,9 Hz. Narušenie dynamiky a zníženie ekonómie pohybu. Protichodnosť v motorickom správaní (horlivosť - laxnosť, obtiažne prvky zvládne - ľahké odbíja).
Kognitívny rozvoj: Zmeny nastávajú následkom nárastu a prejavujú sa neobratnosťou, nekoordinovanosťou. Rozvoj vnímania a pociťovania je ukončený. Ak sa niečo učiť nemusí, neučí sa. Predstavivosť a fantázia zohrávajú úlohu obranného mechanizmu. Snaží sa odpútať od danej reality. Predstavy zamerané na vlastnú budúcnosť. Snenie slúži ako relax. Mechanická pamäť sa vylučuje, prevláda pamäť logická a je dlhodobá. Pozornosť je úmyselná a dlhodobá. Nastupuje vyšší stupeň logického myslenia. Pracuje s pojmami - abstraktnými i cudzími slovami. Viac filozofuje.
Sociálno-emocionálny vývoj: Zjavné sú i zásahy do psychiky. Jedinci dbajú väčšmi o svoj vzhľad. Je to obdobie citovej explózie. Všetky citové prejavy sú rozkolísané. Emócie sú živé, nestále a intenzívne. Hľadajú vlastnú identitu a seba samého. Prejavuje sa osamostatňovaním od rodiny, narúšajú sa vzťahy, mení sa hodnotový rebríček. Oporou pri tvorbe identity sú priatelia. Dôležité je sebapochopenie. Rodina sa nestotožňuje s jeho správaním, neberú ho ako rovnocenného. Jedinec prechádza od detstva k dospelosti.
Komunikácia u detí - Ako rozvíjať reč u dieťaťa
Dospelosť
Dospelosť je obdobie, kedy človek dosahuje vrchol svojich schopností a plne sa začleňuje do pracovného a spoločenského života. Vývinová krivka dosahuje maximum, ustáľujú sa charakterové vlastnosti, ustupuje sa od mladíckej nerozvážnosti a vážnejšie sa pozerá na celoživotné perspektívy. Je schopný preberať plnú zodpovednosť za občianske, mravné aktivity, stáva sa ekonomicky nezávislým, vstupuje do manželstva a zakladá rodinu.
Mladšia dospelosť (20 - 35 rokov)
Začiatok obdobia dospelosti je datovaný z hľadiska spoločenského života, dosiahnutím plnoletosti a zodpovednosti za právne úkony. Psychosociálne je vymedzenie zložitejšie, vzhľadom na individuálny proces dospievania. Dospelosť sa rozdeľuje na obdobia: mladší dospelý vek 20 - 35 rokov, stredný dospelý vek 35 - 45 rokov, starší dospelý vek 45 - 60 rokov. Dospelosť je viazaná na schopnosť a ochotu prijať zodpovednosť, v kontexte výchovy k zdraviu najmä za svoje zdravie v procese jeho zlepšovania. Zmeny v uvedenom období sa viažu na rolu rodiča, sexuálnu zrelosť, partnerské vzťahy, ekonomické zabezpečenie a uspokojenie potreby sebarealizácie, vzťah k iným ľuďom. Výrazná je diferenciácia mužskej a ženskej role. Vo veku 35 - 45 rokov zaznamenávame prvé príznaky starnutia, ktoré sa interpretujú ako strata určitej výhody.
Špecifické problémy dospelosti
Nezamestnanosť: Nezamestnanosť predstavuje sociálno - ekonomický jav spojený s trhom práce. Definícia nezamestnanosti je založená na tom, že osoba schopná práce je z možnosti pracovať v platenom zamestnaní vyradená. Nezamestnanosť je spojená s takými spoločenskými javmi ako napríklad zhoršené mentálne a fyzické zdravie, zvýšená rozvodovosť, zločinnosť a podobne.
Rodičovstvo: Rodičovstvo je reprezentované biologickým a sociálnym vzťahom k vlastnému potomstvu. Rodičom sa stáva človek po narodení dieťaťa. Tým plní biologickú úlohu rodiča. Výchovou a starostlivosťou o potomka, ktoré sú jeho morálnou i právnou povinnosťou, napĺňa sociálnu rolu rodiča. Plánované rodičovstvo je prejavom zodpovedného prístupu k rodine. Rodičovstvo môže ovplyvniť najmä psychické zdravie dospelých.
Výživa: V období dospelosti dochádza k znižovaniu metabolickej a telesnej aktivity, k znižovaniu energetickej potreby. Po 25. roku veku je odporúčané zredukovať množstvo prijatej energie o 7,5 percenta. Nutné je prijímať vyvážené množstvo potravy s dostatočným množstvom bielkovín a vápnika, s obmedzením cholesterolu a mastných jedál.
Telesná aktivita: Pozitívny účinok cvičenia je známy, napriek tomu ho mnohí jedinci nerealizujú. Existujú cvičebné programy pre ľudí rôznych vekových kategórií zamerané na konkrétne riešenie zdravotných problémov. Pozitívne telesné aktivity sú rozmanité a tvoria paletu cez každodenné povinnosti človeka až po organizované športovanie. Odporúča sa, aby každý dospelý človek vykonával primeranú telesnú aktivitu 30 až 60 minút denne, alebo minimálne trikrát do týždňa dosiahnutím 60 až 75 percentnej maximálnej pulzovej frekvencie.
Menopauza a andropauza:
- Takmer u 50 percent žien sa v období menopauzy vyskytujú návaly tepla. Prejavujú sa potením, poruchami spánku, občasnými pocitmi chladu. Odporúča sa zníženie telesnej teploty (ľahké prikrývky, klimatizácia, sprchovanie, obmedzenie jedál ako čokoláda, červené víno, syry), prípadne konzultácia s gynekológom.
- Andropauza - starnutie muža. U mužov vo veku 50 rokov sa prejavuje zníženie fyzickej a psychickej kondície. Tento stav môže byť spôsobený znížením koncentrácie testosterónu. Odborne sa označuje skratkou PADAM (parcial androgen deficiency of aging male).
Rizikové faktory
Rizikové faktory ovplyvňujúce zdravie sa delia na ovplyvniteľné a neovplyvniteľné.
Ovplyvniteľné:
- Výživa: zvýšený prísun energie prevyšujúci výdaj, časté prijímanie živočíšnych tukov, menšia spotreba zeleniny a ovocia, nízka konzumácia rýb a mlieka, vysoká spotreba soli, cukru, alkoholu.
- Obezita: celosvetový problém.
- Tabakizmus: zvyšovanie počtu fajčiarov, ktorí fajčia denne. Fajčenie je výrazným rizikovým faktorom onkologických chorôb. Dôležitá je edukácia prostredníctvom kampaní, médií. Právna ochrana nefajčiarov v podobe zákona o ochrane nefajčiarov s kontrolnými kompetenciami obcí, miest a regionálnych úradov verejného zdravotníctva.
- Alkohol: konzumácia alkoholu je na Slovensku pomerne vysoká. Nadmerné prijímanie destilátov vedie k vzniku ochorení tráviaceho systému s následnou poruchou kognitívnych funkcií.
Neovplyvniteľné:
- Pohlavie
- Vek
- Dedičnosť
Podpora zdravia a prevencia
Podpora zdravia dospelej populácie zohľadňuje celospoločenský aspekt zodpovednosti za zdravie. Sociológovia zdôrazňujú pozitívny vplyv solidarity medzi členmi spoločnosti a negatívny vplyv sociálnej izolácie. Endokrinológovia kladú dôraz na významnú úlohu stresu v rozvoji ochorení. Pre kvantifikáciu kvality a rozvoja spoločnosti sa preto v súčasnosti používa index ľudského rozvoja HDI (human development index), ktorý umožňuje medzinárodne porovnať kvalitu života ľudí v jednotlivých krajinách alebo oblastiach. Významné sú v tejto súvislosti dimenzie zdravie a dlhý život, vzdelanie a životná úroveň. Podpora duševného zdravia a prevencia duševných ochorení tvoria základ starostlivosti o duševné zdravie.
Primárna prevencia: Primárna prevencia sa v dospelosti zameriava na ochranu a podporu zdravia. Gynekologickú preventívnu prehliadku má nárok absolvovať každá žena raz ročne od 18. roku veku alebo od prvej tehotnosti. Na preventívnu prehliadku u urológa majú nárok muži starší ako 50 rokov a vykonáva sa raz za tri roky hlavne ako prevencia nádorov prostaty. Stomatologická preventívna prehliadka ako súčasť zdravotného poistenia sa realizuje raz ročne. Očkovanie vo vysoko rizikových skupinách (chronické ochorenia dýchacieho a srdcovocievneho systému) sa odporúča v dospelosti proti chrípke, pneumokokovej infekcii a meningokokom. Každých desať rokov sa robí preočkovanie proti tetanu. V rámci primárnej prevencie má význam pravidelné mesačné samovyšetrovanie prsníkov a semenníkov.
Sekundárna prevencia: Sekundárna prevencia sa uplatňuje po vzniku choroby. Jej úlohou je zvládnuť chorobný proces tak, aby nevyústil k vytvoreniu komplikácií a prechodu do chronického štádia.
V dospelom veku sa určujú skríningové vyšetrenia zamerané na zistenie rakoviny prsníka (sonografia do 40. roku veku ženy a mamografia od 40.).
Staroba
Staroba, nazývaná aj senium, predstavuje neskoršiu fázu ontogenézy, prirodzeného priebehu života. Hoci presný vek začiatku staroby nie je jednoznačne definovaný a často sa hovorí o období od 65 rokov, je to predovšetkým obdobie postupných zmien.
Fyzické zmeny
Seniorský vek so sebou spravidla prináša disabilitu (chorobnosť). Objavujú sa choroby kardiovaskulárneho systému, chrbtice, problémy so zmyslovými receptormi. Možno sem zaradiť poruchy s príjmom potravy, poruchy termoregulácie, inkontinenciu, hypomobilitu (obmedzená pohyblivosť kĺbov) a svalovú slabosť. Zhoršujúci sa zdravotný stav sa celkom prirodzene odráža aj v náraste neaktívnych seniorov. Približne u 90 % ľudí sa po 60. roku zhoršuje zrak a u 30 % sluch.
Psychické zmeny
V tejto oblasti je typický úbytok mozgového tkaniva (cca o 10 - 15 %), čo má za následok celkové spomalenie seniora. Ten potrebuje viac času na vykonanie nejakej úlohy. Seniori dlhšie spracovávajú informácie a predlžuje sa reakčný čas. Zhoršuje sa najmä schopnosť zapamätať si nové a vybavovať si v pamäti nedávne udalosti, tzv. novopamäť. Naopak staropamäť, teda vybavovanie si udalostí a zážitkov z dávnych čias, funguje lepšie, dokonca obdivuhodne. Spomienky na staré zážitky sú ale obsahovo i emóčne skreslené, tento jav nazývame spomienkový optimizmus.
Socioekonomické a sociálne zmeny
Medzi hlavné zmeny patrí odchod do dôchodku a s tým spojený úbytok finančných zdrojov. V súvislosti s odchodom do dôchodku sa tiež obmedzuje kontakt s bývalými spolupracovníkmi. Staroba prináša so sebou stratu určitých sociálnych rolí, ktorá vyplýva zo zmeny spoločenského statusu starého človeka, definitívne sa stráca profesijná rola, ale často tiež rola priateľa, i rola rodičovská je veľmi oslabená, práve tak v mnohých prípadoch rola starorodičovská, čo súvisí s dospievaním členov rodiny.
Udržanie aktivity je podmienkou spokojnej staroby, samozrejme s rešpektovaním individuálnych možností a želaní.
Index starnutia vyjadruje, koľko v populácii pripadá osôb vo veku 65 a viac rokov na 100 detí vo veku 0-14 rokov. Populácia Slovenska starne, čoho dôkazom je zvyšujúci sa priemerný vek aj index starnutia. Je to spôsobené predovšetkým vývojom pôrodnosti, ktorý hlavne ovplyvňuje vekové zloženie obyvateľstva. Okrem úmrtnosti a pôrodnosti sa na formovaní vekovej štruktúry podieľa aj migrácia. Na Slovensku máme v súčasnosti (od roku 2020) regresívny typ vekovej štruktúry (počet obyvateľov sa znižuje). Je charakteristický nielen starnutím zdola a zhora, ale aj so začínajúcimi sa prejavmi starnutia zo stredu. Až v roku 2008 došlo k očakávanému nárastu plodnosti, čo sa pozitívne prejavilo vo zvýšení počtu detskej časti populácie. Naopak nárast početnosti 65-ročných a starších je najmä v dôsledku pokračujúcich zlepšujúcich sa úmrtnostných pomerov.
Rozlišuje sa pritom pohlavie, ženy sa dožívajú obyčajne o desatinu vyššieho veku. Hodnoty ovplyvňuje stav ekonomiky, zdravotníctva, úroveň kriminality, vojenský stav štátu, životné prostredie a veľa ďalších faktorov. Od začiatku 90. rokov minulého storočia na Slovensku došlo k znižovaniu, predtým stagnujúcej úmrtnosti, čo viedlo k pozitívnemu trendu predlžovania života ľudí. Týka sa to nielen najmladších vekov, ale rast strednej dĺžky života možno identifikovať aj v seniorskej zložke populácie. Napríklad medzi rokmi 2000 a 2018 sa vo veku 65 rokov stredná dĺžka života predĺžila u mužov z necelých 13 rokov na viac ako 15 rokov. U žien to bolo z necelých 16,4 roka na 18,8 roka. Pozitívny trend sa týka osôb všetkých vekových kategórií, rýchlejšie sa však predlžuje život u mladších seniorov a u osôb v preddôchodkovom veku (50 - 64 rokov). Dynamickejšie sa pritom úmrtnostné pomery zlepšujú v mužskej časti populácie, čím dochádza k zmenšovaniu diferencí medzi pohlaviami a mužskej nadúmrtnosti aj v seniorskom veku. Väčšina prognóz populačného vývoja Slovenska počítala s ďalším kontinuálnym predlžovaním života starších ľudí.