Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom je zákonnou povinnosťou, ktorá v sebe zahŕňa právo dieťaťa na výživu a s tým korešpondujúcu povinnosť obidvoch rodičov dieťa vyživovať. Z povahy výživného vyplýva, že právo na výživné je osobným právom dieťaťa; nie rodiča, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Ak si vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu, určenú právoplatným rozhodnutím súdu alebo súdom schválenou dohodou, povinný rodič neplní, dieťa má právo domáhať sa splnenia tejto povinnosti jej núteným výkonom.
Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Absolvovanie povinnej školskej dochádzky automaticky neznamená, že dieťa nadobudlo schopnosť samo sa živiť. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom bude trvať s ohľadom na ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery po celú dobu prípravy dieťaťa na budúce povolanie, napríklad štúdium dennou formou na vysokej škole.
Nadobudnutie plnoletosti nemá pre trvanie tejto vyživovacej povinnosti právny význam. Kedy nastane právny stav „schopnosti sám sa živiť,“ závisí od okolností konkrétneho prípadu. Súd posudzuje každý prípad diferencovane podľa okolností konkrétneho prípadu. Schopnosť samostatne sa živiť býva interpretovaná extenzívne ako schopnosť samostatne (z vlastných zdrojov) uspokojovať všetky potreby resp. relevantné životné náklady. Vyžaduje sa, aby schopnosť napĺňala požiadavku trvalosti tohto stavu.
Kedy končí vyživovacia povinnosť?
Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Vek teda nie je jediným kritériom, od ktorého závisí posúdenie, či je dieťa schopné živiť sa samo. V každom prípade, ak sa rodič domnieva, že na základe uvedených kritérií je jeho dieťa schopné živiť sa samo, môže podať na súd návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti, v ktorom by mal preukázať splnenie vyššie uvedených kritérií.
Prejavuje sa tu najmä ich viazanosť na existenciu osobného rodinnoprávneho vzťahu. V prípade, ak bola vyživovacia povinnosť určená rozhodnutím súdu, táto trvá až do času, kým nie je vydaný rozsudok súdu o zrušení vyživovacej povinnosti. Teda povinný rodič nemôže svojvoľne prestať plniť vyživovaciu povinnosť, nakoľko sa dostáva do omeškania s plnením, vystavuje sa riziku trestného stíhania a exekúcie.
V prípade, ak je už plnoleté dieťa schopné samostatne sa živiť, je potrebné, aby povinný rodič podal návrh na súd na zrušenie vyživovacej povinnosti. Ak dieťa ukončilo strednú školu, je evidované na úrade práce a neštuduje ďalej, je pravdepodobné, že už je schopné samostatne sa živiť, najmä ak nemá objektívne prekážky (napr. zdravotné) brániace jej v zamestnaní. Odporúča sa podať na príslušný okresný súd (podľa bydliska dieťaťa) návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti.
Štúdium na vysokej škole, aj v externej alebo diaľkovej forme, sa spravidla považuje za pokračovanie nezaopatrenosti. To, že dieťa má brigádu a zarába napríklad 250-300 eur mesačne, ešte automaticky neznamená, že je schopné sa samo živiť. Súd pri posudzovaní, či je dieťa schopné samostatne sa živiť, zohľadňuje nielen výšku zárobku, ale aj jeho pravidelnosť, dlhodobosť a či je schopné pokryť všetky životné náklady dieťaťa (bývanie, strava, štúdium, zdravotná starostlivosť a pod.). Príležitostná alebo čiastočná brigáda, najmä ak ide o nižší príjem, spravidla nevedie k zániku vyživovacej povinnosti rodiča.
Súdny exekútor môže exekúciu viesť aj dlhodobo, pokiaľ existuje aspoň teoretická šanca na vymoženie. Exekúciu je možné zastaviť na návrh oprávneného (teda Vás), alebo ak exekútor zistí, že vymáhanie je bezvýsledné a nemá zmysel pokračovať. V takom prípade exekútor podáva návrh na zastavenie exekúcie súdu. Ak by ste Vy sama podali návrh na zastavenie, exekútor môže žiadať úhradu trov exekúcie, čo je pravdepodobne poplatok, o ktorom Vám hovorila exekútorka. Ak však exekútor sám navrhne zastavenie pre nevymožiteľnosť, trovy exekúcie by mal znášať povinný, nie Vy.
Pohľadávka na výživné nezaniká uplynutím času, ani dovŕšením plnoletosti, pokiaľ nebola uhradená. Exekúcia sa zastaví, ak povinný zomrie - vtedy sa pohľadávka môže prihlásiť do dedičského konania, ak by po ňom niečo zostalo. Ak nie, pohľadávka zaniká smrťou povinného, ak nie je z čoho uspokojiť.
Ako žiadať o výživné, keď je dieťa plnoleté?
Konanie o výživnom v prípade, ak je oprávnenou osobou plnoleté dieťa, je možné začať iba na návrh plnoletého dieťaťa. Taktiež plnoleté dieťa už nezastupuje ani rodič ani súdom ustanovený kolízny opatrovník. Ak sa oprávnený a povinný nedohodnú na výživnom, rozhoduje o vyživovacej povinnosti príslušný okresný súd. S výnimkou vyživovacej povinnosti rodičov voči maloletým deťom súd začne súdne konanie na návrh oprávneného (navrhovateľa) voči povinnému (odporcovi).
Každý môže pred súdom ako účastník samostatne konať (procesná spôsobilosť) v tom rozsahu, v akom má spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti. Fyzická osoba, ktorá nemôže pred súdom konať samostatne (napr. maloleté dieťa), je zastúpená svojím zákonným zástupcom.
Návrh na začatie konania sa podáva na miestne príslušnom súde, ktorým je v okresný súd, v ktorom obvode má bydlisko navrhovateľ, t.j. ten kto návrh na súde podáva. V návrhu bude potrebné popísať Váš aktuálny stav a vysvetliť súdu, prečo nie ste schopná sama sa živiť, napr. z dôvodov štúdia. Následne bude tiež potrebné rozpísať Vaše výdavky, a priložiť k nim aj dôkazy, ak nejakými disponujete.
Čo by mal návrh obsahovať:
- Označenie účastníkov konania t.j. osobné údaje navrhovateľa a osobné údaje rodiča resp. dieťaťa proti ktorému návrh smeruje s uvedením mena, priezviska, prípadne rodného priezviska, bydliska a štátnej príslušnosti. Odporúča sa tiež uviesť telefonický kontakt príp.
- Z návrhu musí byť zrejmé najmä to, čoho sa domáhate t.j.
- Návrh odôvodnite najmä podrobne zdôvodnite právny nárok plnoletého dieťaťa na výživné a výšku výživného, príp.
- Opis majetkových pomerov, príjmov a výdavkov navrhovateľa. Je nevyhnutné aby súd vedel z čoho žijete, t.j. aké sú Vaše priemerné opakujúce sa príjmy a výdavky či už na domácnosť, na Vašu osobu resp.
- Prílohy: napr. rodný list dieťaťa, rozhodnutie súdu o určení výživného, doklady o príjmoch a výdavkoch, potvrdenie o návšteve školy atď.
Súd je návrhom na úpravu výživného na plnoleté dieťa viazaný, pretože nejde o konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých podľa ustanovenia § 111 a nasledujúcich Civilného mimosporového poriadku (ďalej len "CMP").
Výživné a exekúcia
Ak je už plnoleté dieťa schopné samostatne sa živiť, je potrebné, aby povinný rodič podal návrh na súd na zrušenie vyživovacej povinnosti. Ak bola vyživovacia povinnosť určená rozhodnutím súdu, táto trvá až do času, kým nie je vydaný rozsudok súdu o zrušení vyživovacej povinnosti. Teda povinný rodič nemôže svojvoľne prestať plniť vyživovaciu povinnosť, nakoľko sa dostáva do omeškania s plnením, vystavuje sa riziku trestného stíhania a exekúcie.
Exekúcia na výživné môže byť vedená iba na zročné (dlžné) výživné, ale aj na tzv. bežné výživné. Pri bežnom výživnom prebieha exekúcia tak, že súdny exekútor zabezpečuje, aby matka alebo dospelé dieťa mali výživné vždy včas podľa súdneho rozhodnutia. Tzn. že ak budete naďalej platiť výživné v omeškaní 5-12 dní, môže súdny exekútor túto sumu od Vás vymáhať tak, aby ho oprávnená osoba mala vždy načas. Závisí to však iba od toho, či oprávnená osoba podala návrh na vykonanie exekúcie aj na bežné výživné.
Pohľadávka na výživné je vymáhateľná exekúciou, pričom exekútor je povinný vykonávať všetky úkony na jej vymoženie. Ak však povinný (otec) nemá žiadny oficiálny majetok, príjem /napr. aj dôchodok/, bankový účet, vodičský preukaz a je vedený ako bezdomovec, reálne možnosti vymoženia sú minimálne. Exekútor môže exekúciu viesť aj dlhodobo, pokiaľ existuje aspoň teoretická šanca na vymoženie.
Najčastejším spôsobom, ktorým sa vykonanie exekúcie na vymoženie výživného realizuje, sú zrážky zo mzdy alebo z iného príjmu povinného. Ak podkladom na exekúciu je exekučný titul, v ktorom sa ukladá povinnosť zaplatiť peňažnú sumu, exekúciu je možné vykonať okrem spomenutých zrážok zo mzdy a z iných príjmov aj týmito spôsobmi: prikázaním pohľadávky, predajom hnuteľných vecí, predajom cenných papierov, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku, príkazom na zadržanie vodičského preukazu. Vo vzťahu k vymáhaniu výživného nadobúda osobitne na význame exekúcia príkazom na zadržanie vodičského preukazu.
Ak povinný rodič neplní vyživovaciu povinnosť stanovenú právoplatným súdnym rozhodnutím „t.j. neplní vyživovaciu povinnosť v plnej výške, v lehote a spôsobom určených právoplatným rozhodnutím súdu alebo súdom schválenou dohodou najmenej tri po sebe nasledujúce mesiace od splatnosti poslednej splátky výživného a ak exekučné konanie na vymoženie pohľadávky na výživnom trvá najmenej tri mesiace od doručenia návrhu na vykonanie exekúcie súdu a povinná osoba nezačala platiť výživné“ (§2 ods.1 písm. a) zákona o náhradnom výživnom) má právo požiadať o tzv. náhradné výživné, ktorým sa bude zabezpečovať výživa nezaopatrenému dieťaťu.
V prípade omeškania povinného s plnením výživného určeného rozhodnutím súdu, má oprávnený právo požadovať úroky z omeškania z nezaplatenej sumy podľa predpisov občianskeho práva. V prípade výživného na maloleté dieťa sa v súdnej praxi ustálila judikatúra, v zmysle ktorej má povinný rodič platiť výživné k rukám toho rodiča, ktorý sa o dieťa osobne stará k určitému dátumu v mesiaci.
Výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.
Kedy môže exekútor postihnúť vodičský preukaz?
Exekútor môže vydať príkaz na zadržanie vodičského preukazu tomu, kto nesplní výživné stanovené rozhodnutím súdu. Exekučný príkaz na zadržanie vodičského preukazu exekútor doručí aj príslušnému orgánu Policajného zboru. Ak pominú dôvody exekúcie, exekútor bezodkladne vydá príkaz na vrátenie vodičského preukazu.
Zrušenie vyživovacej povinnosti
Ak je už plnoleté dieťa schopné samostatne sa živiť, je potrebné, aby povinný rodič podal návrh na súd na zrušenie vyživovacej povinnosti. Môj syn nedávno dosiahol plnoletosť. Keď bol maloletý, platil som výživné, ktoré išlo priamo do rúk jeho matky, keďže syn bol po rozvode jej zverený do starostlivosti. Syn má trvalé bydlisko u matky, ale približne polovicu mesiaca býva u mňa - a to už trvá niekoľko rokov. Keď je u mňa, plne sa o neho starám: zabezpečujem mu stravu, bývanie a hradím všetky náklady spojené s jeho pobytom. Okrem toho finančne zabezpečujem aj jeho potreby (hobby, kurzy, škola) z ďalších vlastných prostriedkov, nie z výživného, ktoré som posielal matke. Ako plnoletý bude naďalej tráviť polovicu mesiaca v mojej domácnosti. Preto by som sa rád opýtal, či môžem od neho žiadať, aby výživné, ktoré mu budem posielať, neposkytoval matke, ale prispieval na krytie finančných nákladov spojených so starostlivosťou o neho v mojej domácnosti. Predpokladám, že je spravodlivé, aby náklady spojené so starostlivosťou o syna hradila jeho matka počas pobytu u nej a ja by som uhradil pobyt syna u mňa za príspevok synovho výživného. Myslím si, že nie je správne, aby výživné, ktoré ja platím, bolo v plnej miere vynakladané výlučne v domácnosti jeho matky. Chcem zdôrazniť, že moja starostlivosť o syna nie je obmedzená výškou výživného. Avšak nechcem nadobúdať duplicitné náklady (raz ako výživné a potom opäť v plnej miere úhrada nákladov).
Dobrý deň, akonáhle dovŕšil syn plnoletosť (18 rokov), už nemusíte posielať peniaze matke ale môžete ich dávať synovi. Skôr ako môžete, by som povedal, že by ste mali, pretože syn už nemá zákonného zástupcu. Výživné patrí vždy synovi. Nemusíte ani meniť súdne rozhodnutie ohľadom spôsobu platenia (hoci určite máte teraz napísané v rozhodnutí, že musíte platiť výživné k rukám matky). Okamihom dovŕšenia plnoletosti sa môžete so synom dohodnúť, že mu budete prispievať menej alebo v inej forme ako v peniazoch.
Ak máte výživné určené súdom, potom ste povinný ho platiť, až kým súd nerozhodne (na návrh jedného z Vás) že dieťa sa už je schopné samo živiť. Ak teda Vaša dcéra disponuje vykonateľným súdnym rozhodnutím o Vašej povinnosti platiť výživné, potom má tzv. exekučný titul a môže od Vás neuhradené platby vymáhať prostredníctvom exekútora.
V prípade, ak dieťa študuje a riadne v tomto štúdiu pokračuje až do jeho dokončenia, na povinnosti platiť výživné nič nemení ani skutočnosť, ak dieťa štúdium prerušilo, napr. z dôvodu nevydarenej skúšky, prípadne ak túto urobilo až na ďalší pokus. Uvedené platí i pre dobu štúdia nasledujúcu po primeranej praxi, kedy bolo dieťa zárobkovo činné. Na druhej strane, ak dieťa vstúpilo do zamestnania, ktoré mu umožnilo samostatne sa živiť, ale toto neskôr preruší s cieľom ďalšieho štúdia a kvalifikácie na iné povolanie, vyživovacia povinnosť sa neobnovuje.
Kedy môže súd zamietnuť zrušenie výživného?
Súd môže zamietnuť zrušenie výživného, ak aj napriek tomu, že dieťa neštuduje, nie je objektívne schopné sa samostatne živiť, napríklad z dôvodu zdravotného postihnutia, ktoré je trvalé a znemožňuje mu akúkoľvek prácu. V prípade, ak by dcéra preukázala, že nie je schopná sa živiť (napr. zdravotné dôvody), súd by návrh zamietol. Ak však žiadne takéto prekážky nie sú, súd zvyčajne vyživovaciu povinnosť zruší.
Advokát hovorí: VYMÁHANIE VÝŽIVNÉHO PRÍKAZU
Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. V § 62 ods. 3 Zákona o rodine je ustanovená tzv. vyživovacia povinnosť detí k rodičom. Podľa § 78 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa (porovnaj aj § 121 CMP) je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
V prípade, ak je dieťa schopné sa samo o seba starať, odporúčame podať návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti. V prípade plnoletých detí platí, že ak by návrh podal povinný rodič a súd bude mať za preukázané, že dieťa je schopné sa samo živiť už po nejaký čas (napr. najpravo.sk • 8.1. 2012, 20:44Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je zákonnou povinnosťou, ktorá v sebe zahŕňa právo dieťaťa na výživu a s tým korešpondujúcu povinnosť obidvoch rodičov dieťa vyživovať.
Minimálna výška výživného
V zmysle Zákona o rodine platí, že bez ohľadu na schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov, je každý rodič povinný prispievať na výživu svojich detí aspoň minimálne výživné. Minimálna výška výživného v súčasnosti predstavuje sumu 27,13 €.
