Rodina má dominantné postavenie pri výchove detí. Je to historicky podmienená bunka spoločnosti. Život v rodine a život rodiny je podmienený potrebami spoločnosti. Podľa nich sa mení a utvára.
Rodinu definujeme ako sociálny útvar, sociálnu skupinu, základnú výchovnú inštitúciu, ktorej sa základné spolužitie jej členov opiera o manželský zväzok a najbližších príbuzenských vzťahov. Manželstvo sa uzatvára súhlasným vyhlásením muža a ženy pred orgánom štátnej moci alebo orgánov cirkvi.
Podmienky uzatvorenia manželstva, vzťahy medzi manželmi, vzťahy medzi rodičmi a deťmi, podmienky za ktorých možno manželstvo rozviesť a všetky ďalšie otázky súvisiace s rodinným životom vymedzuje Zákon o rodine. Z hľadiska počtu členov rodiny je rodina malou spoločenskou skupinou, ktorú tvoria: otec, mama a dieťa. Ako sociálny útvar chápeme rodinu ako uzavretý (tvorí ju presne vymedzený počet členov) alebo otvorený (členovia rodiny z nej odchádzajú za plnením povinností a po ich skončení sa vracajú) sociálny útvar.
Znaky rodiny:
- spoločensky schválená forma partnerského spolužitia
- členov rodiny spájajú príbuzenské vzťahy (manželstvo, rodičovstvo, adopcia)
- členovia rodiny žijú pod jednou strechou v jednej domácnosti
- všetci členovia rodiny spolupracujú na plnení úloh a povinností, navzájom si pomáhajú a zabezpečujú výživu a výchovu detí
Rodina je základným kameňom spoločnosti. Ak funguje, jej členovia toho môžu dokázať veľmi veľa, ale čo je ešte podstatnejšie, vedia oveľa jednoduchšie prežiť plnohodnotný život obklopený láskou najbližších. Rodina je miestom, kde vzniká jadro vlastných kvalitných vzťahov. Rodina je miestom, ktoré má dopad aj na všetky ostatné vzťahy mimo rodiny.
Stabilný emocionálny vzťah rodičov a detí je základom utvárania osobnosti dieťaťa. Od kvality tohto vzťahu závisí, či z dieťaťa vyrastie vyrovnaná osobnosť. Cieľom ochrannej funkcie rodiny je vytvoriť pre dieťa bezpečné miesto, kde sa cíti chránené pred nebezpečenstvami vonkajšieho sveta a kde nájde útočisko na riešenie svojich ťažkostí. Táto funkcia je významná v útlom veku dieťaťa, ale nestráca na význame ani v neskorších rokoch. Keď je matka dostatočne nežná, láskavá, potešujúca a povzbudzujúca, vytvára trvalé citové puto matka - dieťa. Bez tohto emocionálneho puta dieťa prejavuje znaky citovej deprivácie s dôsledkami na správaní po celý život. Funkcia matky a otca je nezastupiteľná, uspokojujú potreby bezpečia a istoty dieťaťa.
Rodina poskytuje svojim členom - deťom aj rodičom, potrebné zázemie, uspokojuje ich potreby a sprostredkúva skúsenosti, ktoré nie je možné získať mimo rodinu. V rodine si dieťa osvojuje vzorce správania, ktoré sa stávajú súčasťou jeho identity. Rodina je dôležitou jednotkou spoločnosti, ktorá od nej vyžaduje zabezpečenie optimálneho vývinu jednotlivcov. To znamená, že rodina plní určité úlohy, a to jednak voči sebe samej, jednak voči spoločnosti. Tieto úlohy sa označujú pojmom funkcie rodiny.
Rodina nesmierne vplýva na citový vývin dieťaťa. Dieťa dokáže veľmi vnímať udalosti v rodine, pretože sa v nej pohybuje každý deň. Je základom pre rozvoj jeho osobnosti. Rodina pomáha dieťaťu začleniť sa do spoločnosti, pomáha mu osvojiť si kultúrne návyky, učiť sa tolerancii. Pomáha mu určovať si vlastné hodnoty, ale taktiež ho vystavuje aj istým konfliktom, aby sa naučilo zvládať svoje budúce nezhody s priateľmi, partnermi, ale i vo svojej budúcej rodine. V každej rodine je normálne, ak sa v nej prežíva „vojna“ a „mier“. Či už medzi rodičmi alebo medzi rodičmi a ich deťmi. Pre dieťa je veľmi poučné, keď vidí, ako sa v rodine podarilo zvládnuť konflikt a rodičia sa zmierili.
Pre správne fungovanie v rodine by mali platiť isté pravidlá. Okrem pravidiel má rodina aj svoje vlastné „rituály“, ktoré sú jedinečné. Ako prvým rituálom môže byť návrat každého člena domov z práce, či školy, alebo z nejakej zábavy. Ak niekto z členov rodiny chýba, pociťujeme to ako neúplnosť celku.
Pre nadobudnutie pocitu istoty dieťaťa v rodine, je podľa A. Škovieru jednou z možností stôl. Pri ňom sa všetci spoločne stretnú, konzumujú jedlo a popritom komunikujú. Ale pred tým musí matka navariť jedlo, deti pripraviť príbor a taniere a otec ich všetkých usadí.
Rodina je miestom, kde sa dieťa cíti spokojné, kde cíti pevný rodinný prístav, do ktorého sa vždy môže s istotou vrátiť. Ak sa dieťa začne vo svojej rodine cítiť neprijaté a nemilované, nastáva v rodine veľká zmena, a rodinný prístav sa začína rozpadať.
Rodina je veľkým darom a nie je samozrejmosťou, ako sa môže na prvý pohľad zdať. Je potrebné starať sa o ňu ako o krehkú rastlinu. Aby rástla, mali by sme ju každý deň zalievať láskou.
Typy rodinnej výchovy
Z pohľadu edukácie je dôležité analyzovať spôsoby a charakter výchovy dieťaťa v rodine. Potreby, požiadavky dieťaťa sú individuálne, ale mali by sa dostať do určitého súladu s potrebami rodičov, ktorí ich zabezpečujú a naopak. V každodennej interakcii medzi rodičom a dieťaťom je dôležité, aby vzájomný kontakt bol citlivý, obojstranne akceptujúci osobnosť toho druhého a dodržiavajúci princípy ľudskosti.
Autoritatívny výchovný štýl
Uprednostňuje požiadavky rodiča, ktorý pri pôsobení na dieťa vychádza z vlastných nárokov a potrieb. Detské požiadavky výrazne podriaďuje svojim. Ide tu o uplatňovanie moci a formálnej autority rodiča bez akceptovania dieťaťa ako subjektu. Dieťa sa neustále podriaďuje, rodič ho ovláda a nepretržite kontroluje.
Liberálny výchovný štýl
Tento výchovný štýl akceptuje a preferuje požiadavky a potreby dieťaťa. Rodič svoju sebaidentitu a osobnosť podriaďuje dieťaťu v zmysle sebaobetovania sa. Ide o voľný štýl pôsobenia bez výrazného kladenia požiadaviek na aktivitu a konanie dieťaťa. Krajným prípadom tohto výchovného štýlu je rozmaznávajúca výchova, pri ktorej rodič infantilizuje dieťa a správa sa k nemu ako k nepsychologickej osobnosti.
Demokratický výchovný štýl
Je charakteristický zlaďovaním požiadaviek rodiča a dieťaťa i dynamiky ich vzájomných vzťahov. S jednoznačným rešpektovaním oboch subjektov ako rovnocenných partnerov. V rámci tohto výchovného štýlu rodič rešpektuje detské názory, postoje, predstavy o svete a v diskusii a konaní ich tiež očakáva.
Zanedbávajúci výchovný štýl
Je špecifickým druhom výchovy, pri ktorom rodič zanedbáva svoje rodičovské povinnosti a neadekvátne zabezpečuje alebo vôbec nezabezpečuje potreby a požiadavky dieťaťa. Voči potrebám a požiadavkám nielen vývinu a výchovy dieťaťa je ľahostajný. Zvyčajne ide o deti bez ochrany a dohľadu rodiča.
Pri výchove je jedna palica nahradená láskou a druhá trestom. Ani bez jednej palice, nemôže byť človek správne vychovaný. Ak by sa vychovával bez lásky, vyrastie z dieťaťa bezcitný človek. Ak zasa bez trestu, môže z neho vyrásť človek, ktorý si nikdy nič v živote nebude vážiť.
Pre správnu výchovu je podstatné, aby sa dieťa naučilo pochopiť, čo znamená ÁNO a čo NIE. Situácia, kedy sa rodičia nevedia zhodnúť na jednom spôsobe výchovy, kde matka tvrdí jedno, otec zasa druhé, spôsobuje u dieťaťa nerozhodnosť. Nevie koho má poslúchať a upadá do obrovského smútku.
Je potrebné, aby sa rodičia správali tak, aby sa k nim dieťa priznávalo a nemuselo sa za nich hanbiť. Stačí, keď má istotu, že nám na ňom záleží nie kvôli nám, ale kvôli nemu. Že je dôležité pre nás a my sme dôležití pre neho. Takto by mohla vyzerať správna výchova v rodine, ktorá je považovaná za pevný prístav pre dieťa.
Ak je dieťa neposlušné, správny rodič by si mal položiť otázku, „prečo to tak je?“ a pátrať po jej odpovedi.
Funkcie rodiny
Pod pojmom funkcie rodiny rozumieme úlohy, ktoré plní rodina voči spoločnosti a na druhej strane voči jej členom. Rozlišujeme základné a druhotné funkcie rodiny.
Základné funkcie rodiny:
- Biologicko-sexuálna funkcia (erotická a reprodukčná): zabezpečuje základné bio-psychické potreby mužov a žien (intímny styk, ľúbostné spolužitie, vzájomná láska) a jednak zachovanie ľudského rodu (počatie a rodenie detí). Jej dobré fungovanie je dôležité pre šťastie a spokojnosť manželského páru, ale aj pre spoločnosť, pretože zabezpečuje generačnú nadväznosť a je určitou zárukou partnerskej vernosti. Intímne vzťahy partnerov sú biologickým základom rodičovstva, deti chcené a s láskou očakávané majú oveľa lepšiu perspektívu budúceho vývoja ako deti s nechcenej a nezodpovedne vzniknutej tehotnosti.
- Ekonomicko-materiálna funkcia: týka sa celkového materiálneho zabezpečenia rodiny zaraďujeme sem - materiálnu úroveň rodiny, jej životný štandard, nepriamo i kultúrnu úroveň a spôsob života.
- Výchovná funkcia: najdôležitejšia funkcia. Zabezpečuje v rodine základnú starostlivosť o deti a o ich výchovu. Zároveň čiastočne plní aj výchovnú partnerov k spolužitiu.
- Emocionálna ochranná funkcia: nenahraditeľná funkcia. Spočíva v uspokojovaní základných a vyšších potrieb, väzieb a nárokov, ktorými rozumieme napr. porozumenie, ochranu, spoluúčasť, sociálnu oporu, a záujem. Rodina poskytuje svojim členom domov, životné zázemie, potrebnú starostlivosť v detstve, v chorobe, v krízových situáciách. Z hľadiska členov rodiny sú najpodstatnejšie ich vzájomné vzťahy.
Druhotné funkcie rodiny:
- Rekreačná: zahŕňa odpočinok doma po práci, spoločné výlety, dovolenky a pod.
- Záujmová: rodina má poskytovať možnosť realizovať svojim členom rôzne záujmy, koníčky.
- Morálna: spôsob života rodiny má zodpovedať požiadavkám morálky, sú podporované legitímne zväzky (manželstvo) a manželská vernosť.
Domnievam sa, že k najdôležitejším znakom funkčného rodinného systému patrí plnenie všetkých vyššie uvedených funkcií voči svojim členom a uspokojovanie potrieb všetkých svojich členov. Okrem uspokojovania fyzických, psychických a sociálnych potrieb poskytuje zázemie, potrebné ku spoločenskej sebarealizácii. Harmonická rodina s dobrými citovými väzbami, s atmosférou vzájomnej dôvery a úcty vzbudzuje u členov rodiny pocit istoty a bezpečia.
Typológia rodín
Podľa charakteru rozlišujeme nasledovné typy rodín:
- Základná rodina - primárna (otec, mama, nedospelé deti)
- Dvojgeneračná rodina (generácia rodičov a generácia detí)
- Viacgeneračná/rozšírená rodina (zahrňuje aj ďalších príbuzných - starých rodičov, strýkov, tety)
- Orientačná/východisková - je to rodina, do ktorej sa dieťa narodí, vyrastá v nej a ktorá ho formuje od detstva.
- Rozmnožujúca sa/sekundárna - novovytvorená rodina, od ktorej sa očakáva potomstvo.
Človek sa narodí do orientačnej rodiny, ktorej stopy si nesie ustavične so sebou a v dospelosti si zakladá rozmnožujúcu rodinu, ktorá sa pre jeho potomka stáva orientačnou.
Typológia rodín podľa plnenia funkcií:
- Harmonická rodina: Rodina, ktorá spĺňa všetky funkcie. Všetky jej funkcie sú v rovnováhe.
- Konsolidovaná rodina: Rodina, v ktorej je niektorá funkcia oslabená, navonok žije usporiadaným životom, vzájomné vzťahy však neprinášajú jej členom plnú spokojnosť. K vážnym rozchodom tu však nedochádza.
- Disharmonická rodina: Všetky funkcie tejto rodiny sú oslabené ak rodina končí rozvodom.
- Disfunkčná, problémová rodina: Rodina neplní všetky funkcie rodiny, dieťa tu nenachádza zázemie, oporu. Rozpad rodiny poznačí každého člena ale najviac trpia deti. U detí z takejto rodiny sú často diagnostikované: oneskorený vývin z podvýživy, stopy fyzického násilia pri agresívnych prejavoch svojich rodičov.
V druhej kapitole je opísaná dysfunkčná rodina, jej vznik a ekonomické statusy rodiny, kde patria aj chudoba, nezamestnanosť a nízka vzdelanostná úroveň. V poslednej - tretej kapitole sú opísané sociálno-patologické javy ako sú kriminalita, prostitúcia, agresivita a násilie v rodine, týranie, zanedbávanie a zneužívanie dieťaťa v rodine a rôzne závislosti.
5 znakov dysfunkčnej rodinnej dynamiky
V dnešnej dobe sa veľa hovorí o svetovej hospodárskej kríze a rodine v hmotnej núdzi. Spoločnosť však málo doceňuje ohrozenie bežnej rodiny, ktorá je mnohokrát pasívnym prijímateľom toho, čo sa ponúka z médií, propaguje ako verejná mienka, ako produkt, ktorý si musíte zadovážiť, alebo právo, ktoré si musíte uplatniť. Práve takáto rodina bez zázemia a podpory pri orientovaní sa, čo má naozaj hodnotu a čo nie, je v súčasnosti najviac ohrozená. Stáva sa príliš samostatná a izolovaná.
Musíme chrániť aj naše deti v online priestore, kde im v anonymizovanom prostredí hrozí sexuálne obťažovanie, či kyberšikana. Tejto téme sa v Európskom parlamente venujem dlhodobo. Potrebujeme taktiež chrániť našich seniorov proti novým sofistikovaným podvodom, ktoré mieria práve na nich. A potrebujeme chrániť aj naše manželstvá ohrozované celospoločenskými, verejne sa propagujúcimi príkladmi nevery, či striedania partnerov, bez ohľadu na počet narodených detí v týchto vzťahoch.
Žijeme v dobe, kedy je potrebné rodinu chrániť. Skutočná ochrana rodiny však nie je o lacnom populizme, či o nenávisti voči iným ľuďom. Zneužívanie slova „rodina“ na slovenskej politickej scéne môžeme vidieť veľmi často. Osvojili si ho dokonca aj extrémne prúdy, ruská propaganda, či ľudia, ktorí o svojom kresťanstve radi veľa hovoria, len tak reálne vo vlastnom živote nekonajú. Rodinu je potrebné chrániť činmi a dokazovať to vlastným životom.
Rodina je miestom, ktoré má dopad aj na všetky ostatné vzťahy mimo rodiny. Rodina je aj o výchove. Výchove dieťaťa, ktoré má raz dorásť do podoby slušného človeka, dobrého občana, či veriaceho kresťana. Rodina je aj o kresťanskej výchove a správnom nasmerovaní života mladého človeka, ktorý bude na tomto svete plodiť dobré ovocie a pamätať na to, že ho po tomto živote čaká večnosť.
Rodina je skutočne „pravou rodinou“, kde je dieťa milované, vážené a šťastné. Mnoho ľudí sa čoraz častejšie sťažuje na to, aká je dnešná doba. Podobne sa to presúva aj na rodinu. Niekomu vôbec nevadí, že sa pravá rodina dostáva do úzadia a postupne sa ničí. Dookola opakujú tie isté slová: „veď je taká doba“. Nezabúdajme na to, ako veľmi je potrebné postaviť sa za rodinu, pretože je jediným najdôležitejším miestom s pocitom istoty pre dieťa, ktoré nemá od svojho narodenia nikoho iného.
Rodina je prístav, kde radi kotvíme naše malé, krehké lode, aby sme načerpali síl a utvrdili sa, že naše korene sú na zemi… v Nebi.
Keď pochopíme, že rodina je niečo úžasné a hoci sa veľmi ťažko buduje a chráni, oplatí sa ten boj obstáť až do konca.
Rodina je veľkým darom a nie je samozrejmosťou, ako sa môže na prvý pohľad zdať. Je potrebné starať sa o ňu ako o krehkú rastlinu. Aby rástla, mali by sme ju každý deň zalievať láskou.