Obdobie vzdoru u sedemročných detí: Ako ho zvládnuť s láskou a porozumením

Detstvo je obdobie plné radosti, učenia a rastu, ale aj výziev. Jednou z nich je obdobie vzdoru, ktoré sa u detí prejavuje v rôznom veku a intenzite. Tento článok sa zameriava na špecifiká hádok a vzdoru u sedemročných detí a ponúka praktické rady a stratégie pre rodičov, ako túto náročnú etapu zvládnuť. Informácie vychádzajú z reálnych skúseností rodičov, odborných rád psychológov a zohľadňujú individuálne potreby každého dieťaťa.

Obdobie vzdoru je bežnou súčasťou vývoja dieťaťa a prejavuje sa rôznymi spôsobmi. U sedemročných detí sa môže vzdor prejavovať ako hádky, neposlúchanie, odmietanie plnenia povinností alebo emocionálne výbuchy. Tieto prejavy sú často frustrujúce pre rodičov, ktorí sa snažia nájsť efektívne spôsoby, ako s nimi pracovať. Dôležité je uvedomiť si, že vzdor nie je prejavom zlej vôle dieťaťa, ale skôr signálom, že dieťa prežíva vnútorný konflikt alebo potrebuje uspokojiť nejakú svoju potrebu.

Prečo deti vzdorujú?

Za vzdorom sa skrýva viacero faktorov, ktoré je dôležité rozpoznať:

• Potreba nezávislosti: Sedemročné deti túžia po väčšej samostatnosti a chcú mať kontrolu nad svojím životom. Vzdor je spôsob, ako si túto nezávislosť presadzujú.
• Emocionálna nezrelosť: Deti v tomto veku ešte nemajú plne vyvinuté emocionálne zručnosti a nevedia vždy správne vyjadriť svoje pocity. Frustrácia, hnev alebo smútok sa tak môžu prejavovať vzdorom.
• Hľadanie hraníc: Paradoxne, deti potrebujú hranice, aby sa cítili bezpečne a isto. Vzdor je spôsob, ako testujú, kde tieto hranice ležia.
• Nedostatok pozornosti: Niekedy je vzdor len spôsob, ako si dieťa vynucuje pozornosť rodičov.
• Únava, hlad, choroba: Fyzické faktory môžu výrazne ovplyvniť správanie dieťaťa. Unavené, hladné alebo choré dieťa je náchylnejšie k vzdoru.
• Nadmerná stimulácia: Príliš veľa hračiek, aktivít alebo hluku môže viesť k preťaženiu a následnému vzdoru.

Pri určovaní pravidiel pre deti si musíte položiť otázku, či od nich nepožadujete niečo nezmyselné a neprimerané. Prehnané požiadavky od vykonania skôr odrádzajú. Deti musia rozumieť vašim slovám.

Ako zvládať hádky a vzdor u sedemročného dieťaťa?

1. Stanovte jasné a konzistentné pravidlá

Pravidlá by mali byť jednoduché, zrozumiteľné a primerané veku dieťaťa. Dôležité je, aby boli pravidlá konzistentné a platili pre všetkých členov rodiny. Rodina potrebuje pravidlá. Dobré správanie nie je výsledkom náhody a neprichádza zo dňa na deň. Neprinesie ho jeden rozhovor, odmena alebo trest. Je to výsledok zámerných a systematických krokov. Dôležité sú napríklad určité rodinné pravidlá, vďaka ktorým môže vládnuť v rodine harmónia. Tieto normy sú zárukou, že rodina bude fungovať správne a vytvoria sa dobré vzťahy medzi rodičmi a deťmi. Deti musia presne vedieť, čo sa od nich očakáva. Tieto normy musia byť postavené na zásadách, ktoré uznáva celá rodina a sú vytvorené po vzájomnej dohode. Mali by byť tiež jasné, zrozumiteľné, ľahko uplatniteľné.

Príklad: "Nikdy nebijeme iných ľudí. Môžeš udrieť do vankúša alebo roztrhnúť papier, ale nikdy nebijeme iných ľudí."

2. Dôslednosť a benefity

Ak deti hranice dodržiavajú, majú benefity. Ak hranice, ktoré ste jasne stanovili, porušia, je potrebné, aby čo najskôr nastal dôsledok. Deti potrebujú prepojiť príčiny s dôsledkami a rodičia musia byť dôslední. Trest by nikdy nemal byť fyzický, tým iba strácame rešpekt dieťaťa. U malých detí je funkčný tzv. time-out, teda čas pomimo, prestávka v tom, čo práve robí - napríklad na ihrisku prerušíte bitku medzi deťmi a vezmete ho ďalej od skupiny, kde sa môže upokojiť.

3. Oceňujte pozitívne správanie

Pozornosť často obraciame na správanie, ktoré je nevhodné. Skúste si dať záväzok, že najbližší týždeň budete oceňovať všetky malé prejavy správania, ktoré sú pozitívne. Nemusí ísť o prehnané pochvaly, stačí nahlas pomenovať, čo urobí dieťa dobre. Správne odmeňujte. Účinná disciplína nezahŕňa iba potrestanie nesprávneho rozhodnutia, ale aj odmenu za to správne. Ak dieťa odmeňujete, vždy mu súčasne niekoľkými slovami za niečo poďakujte a povzbuďte ho. Sústreďujte pozornosť na vhodné správanie. Ani pri takejto forme odmeňovania však nezabúdajme na opatrnosť. Nerobte z každého dobrého skutku zázrak. Toto by v deťoch vyvolalo dojem, že túžite len po ich dokonalosti. Mohlo by u nich dôjsť k zatrpknutiu a mohli by nadobudnúť nesprávny postoj k usilovnej práci smerujúcej k stanovenému cieľu. Niektoré zábavné činnosti je preto dobré povoliť deťom pravidelne. Primeraným a premysleným odmeňovaním by sme ich mali naučiť, že vhodné správanie je dôležité preto, lebo je to správne a morálne. Odmeňovanie je jedným zo spôsobov, ako dať dieťaťu pozitívnu spätnú väzbu, preukázať obdiv a uznanie.

Príklad: "Veľmi mi pomáha, keď sa podelíš so svojou sestrou." alebo "Ďakujem, že si si zavesila vetrovku a odložila topánky."

4. Komunikujte s dieťaťom

Snažte sa s dieťaťom otvorene komunikovať a zistiť, čo sa za jeho vzdorom skrýva. Pýtajte sa ho na jeho pocity a potreby. Aktívne počúvajte a snažte sa mu porozumieť. Vysvetľujte, vysvetľujte, vysvetľujte. Keď situácia prejde a nastane „dobrá chvíľka“, vrátiť sa ku vzniknutej situácii a s dieťaťom sa porozprávať.

Príklad: "Vidím, že si nahnevaný. Čo sa stalo?"

5. Zachovajte pokoj

Je dôležité zachovať pokoj a nenechať sa vyprovokovať. Ak reagujete hnevom, situáciu len zhoršíte. Znížte kričanie na minimum. Je veľmi užitočné, ak si zvyknete používať zvýšený hlas len v nebezpečných alebo urgentných prípadoch a neposlušnosť komentujte vážnym, no tichým hlasom. Každý občas vytrestá svoje dieťa spôsobom, ktorý neskôr oľutoval. Odpúšťajte svojim deťom, keď robia chyby a odpúšťajte aj sebe, ak nesprávne zareagujete. V prípade potreby sa ospravedlňte deťom za to. Nevracajte sa opakovane k udalosti, ktorá bola pre všetkých nepríjemná.

6. Ponúknite dieťaťu možnosť výberu

Dajte dieťaťu možnosť vybrať si z viacerých možností, aby malo pocit kontroly. Nechajte dieťaťu možnosť rozhodnúť. Necháme dieťa čo najviac rozhodovať o veciach, ktoré sú pre nás nepodstatné. Najväčšie umenie je nájsť správny pomer v tom, kedy a v čom dieťaťu ustúpiť a kedy trvať na svojom. Ak dieťa napríklad odmietne nastúpiť do výťahu, povieme: „Dobre, ideme peši.“ Druhýkrát sa opýtame: „Chceš ísť výťahom alebo pôjdeme pešo?“ Ak sa ráno nechce obliecť do toho, čo ste pripravili, dať na posteľ 2-3 nohavice, 2-3 svetríky a nech si vyberie samo, čo si chce obliecť.

Príklad: "Chceš si obliecť modré alebo červené tričko?"

7. Príklad

Ak si dieťa nechce obliecť kabát, nechajte ho ísť von bez neho (ak to nie je nebezpečné).

8. Učte dieťa zvládať emócie

Pomôžte dieťaťu naučiť sa rozpoznávať a vyjadrovať svoje emócie. Učte ho relaxačné techniky, ako napríklad dýchanie alebo vizualizáciu. Za vzdorom býva hnev, frustrácia, smútok, sklamanie a iné emócie. Skúsme sa na situáciu pozrieť očami svojho drobca a pomenujme jeho pocit: „Vidím, že si nahnevaný, lebo chceš ešte zostať na ihrisku.“ Keď dieťa cíti, že mu rozumieme, ľahšie sa upokojí.

Príklad: "Keď si nahnevaný, skús sa zhlboka nadýchnuť a pomaly vydýchnuť."

9. Hľadajte kompromisy

Snažte sa s dieťaťom dohodnúť na kompromisoch, ktoré budú vyhovovať obom stranám. Deti majú silnú potrebu nezávislosti, ale ich komunikačné schopnosti ešte nie sú dostatočne rozvinuté, čo vedie k frustrácii. Potrebujú pevné hranice, a zároveň priestor na samostatné rozhodovanie.

Príklad: "Môžeš sa hrať na počítači 30 minút, a potom si pôjdeš urobiť domáce úlohy."

10. Doprajte dieťaťu dostatok pohybu a odpočinku

Dbajte na to, aby malo dieťa dostatok pohybu a odpočinku. Unavené alebo preťažené dieťa je náchylnejšie k vzdoru.

11. Obmedzte stimuláciu

Všimli ste si, že v jednu chvíľu má vaše dieťa dobrú náladu a potom sa zrazu dramaticky zmení: je umrnčané, zdá sa vám byť unavené, nevrlé, nahnevané a hádže sa o zem, odmieta komunikovať, odvracia tváričku, menšie deti zatínajú pästičky, kopú a plačú, staršie deti sa tvária znudene, alebo žiadajú viac pozornosti. Problém je, že deti niekedy vidia priveľa hračiek, svetiel, ľudských tvárí, vecí, počujú priveľa hluku, zažívajú priveľa aktivít, situácií, priveľa možností na výber - v obchodných centrách, preplnených uliciach, ihriskách či v parku. Ide o kumuláciu stresu v deťoch, ktorý nevidíme a necítime, preto niekedy nerozumieme, kde sa to v našich deťoch berie. To všetko sa odráža v ich náladách. Nehovorte „upokoj sa, prestaň“, sú to frázy, ktoré nefungujú. Radšej sa spýtajte „si unavený/á? Potrebuješ pokoj a ticho?“ a poskytnite im prostredie, v ktorom sa môžu sami a v tichosti hrať, alebo odpočinúť si. Odložte aktivity na inokedy, redukujte intenzívne skúsenosti, aby ste dosiahli balans, rovnováhu v tom, čo denne prežívajú - a ich správanie sa zlepší.

12. Hra je dôležitá

Maľuje si vaše dieťa tvár jedlom, steny fixkami, zo zubnej kefky sa stala loď bez kapitána - pozóóór, stroskotá! Na podlahe sú blatové stopy, jedenie bez naháňačky neexistuje - toto všetko je hra a nie neposlušné dieťa. Deti vidia hru vo všetkom a všade, v každom čase a nečase. Nie je ani zlé, ani sa nesnaží prekaziť vám všetky plány či narušiť režim. Deti milujú novoť, dobrodružstvo, zvláštnosti, vzrušenie, smiech, radosť. A vidia ich, vytvárajú. A zdieľajú ich - s nami, rodičmi. Hra je fundamentálny základ pre učenie a rast, pomáha deťom vyvíjať sa, spoznávať svet vôkol seba a svoju úlohu v ňom. Preto miesto „prestaň s tým už konečne“ sa k nim radšej pridajte a nechajte sa nakaziť dobrou náladou. Vytvárate si spoločne prekrásne spomienky. A budujete úžasný vzťah.

13. Ukážte dieťaťu, že vám môže s niečím pomôcť

Pri nakupovaní namiesto: "No počkaj, keď prídeme domov! Tak ťa zmlátim ako hada! Pri nakupovaní namiesto:"Vôbec nevieš, ako sa máš v obchode správať! Dnes nebudeš pozerať žiadny televízor večer!" Nahradíme: "Nepáči sa mi, čo sa tu deje! Prekáža to určite všetkým predavačom, keď tu medzi regálmi behajú malé deti. Pri nakupovaní namiesto: "Ak ťa uvidím zase behať, tak ti už jednu strelím!" Nahradíme: "Miško nebehaj! Syn: Aj ja chcem ísť! Mama: Bohužiaľ, nemôžeš, Miško. Mama: Ty vieš prečo, Miško a určite mi to rád povieš. Mama: Presne preto, Miško. Niekedy nabudúce so mnou budeš môcť ísť, ale budeš si musieť pamätať, ako sa správame v obchode. "Zajtra pôjdeme na poštu. Určite tam bude veľa ľudí. Som zvedavá, či sa ti podarí stáť trpezlivo so mnou v rade."

14. Emocionálna konfrontácia

Jiřina Prekopová odporúča používať pri riešení konfliktov tzv. „emocionálnu konfrontáciu (EK).“ Spočíva v tom, že nadviažeme empatický pohľad zoči-voči, podľa potreby sa fyzicky dotýkame a nerozídeme sa dovtedy, pokým sa láska opäť neobnoví. Ubezpečujeme počas nej druhého, že ho milujeme, aj keď nekoná podľa našich predstáv, no zároveň mu musíme zdeliť naše pocity. Jej cieľom je zmierenie a obnovenie vzájomnej lásky. Schopnosti emocionálnej konfrontácie zvládne dieťa už v predškolskom veku a malo by ju v prvom rade vidieť u rodičov. Nielen hádky, ale aj konštruktívne riešenie problému zoči voči a láskavé zmierenie, obnova lásky by mali byť štandardnou súčasťou každej rodiny. Neriešenie konfliktov sa do života vkradne ako zlozvyk. Prídu omnoho ťažšie obdobia pri dospievaní detí, ktoré budú potrebovať, aby sme situáciu zvládli. Riešenie konfliktov pomocou emocionálnej konfrontácie učí dieťa, že našu bezpodmienečnú lásku nič a nikdy neohrozí. Výsledkom našej výchovy je to, ako sa dieťa chová, keď ho nevidíme, keď je bez rodičov.

Príklad: „To ma bolí, keď ma hryzieš! Nie sme žiadne tigre.

Príklad: „Au, to bolí! Toto viac nechcem, aby si robil.

Pri nadmernej bolesti, ktorá sa nedá vyjadriť slovami je potrebné objatie. Aj keď nám pud prirodzene hovorí, že máme ujsť. Musíme si však pripomenúť, že nie sme zvieratá, ale ľudia. A zotrváme spolu dovtedy, pokiaľ nenájdeme riešenie a kým sa nezmierime.

15. Nekomentujte osobnosť dieťaťa, iba jeho správanie

Každé dieťa je iné - jedno je skvelé v matematike, ale doma nechce umývať riad, radšej kalkuluje a robí výpočty, čo s vreckovým. Iné je športovo zdatné, pomáha doma, ale nedokončí ani jednu domácu úlohu. Nič z toho neznamená, že je dieťa lenivé, neposlušné, nezodpovedné či zlé. Za zlé môžete označiť jedine jeho správanie - pretože to sa dá zmeniť. Ak označíte dieťa zlým, môže tomu uveriť a rezignovať na zmenu. Okrem toho na kritizovanie sú deti obzvlášť citlivé - kritika ich zráža k zemi, ničí motiváciu, necítia sa dosť dobré a teda hodnotné, prestanú si veriť, pretože si to berú k srdcu. Je potrebné, aby ste sa ako rodičia naučili odlišovať správanie dieťaťa v tom ktorom momente od toho, aké je - neodvádzali jeho osobnosť od jeho správania. Je lepšie im citlivo ukázať, čo za správanie nie je vhodné, nepovažujete za správne a ako to nabudúce spraviť inak. Tak im pomôžete lepšie. Poukazujte na konanie a nie na dieťa. Cieľom výchovy je, aby deti pochopili, že určité správanie je zlé a nie ony. Deti, ktorým sa často hovorí, že sú zlé a neposlušné, majú buď tendenciu naplniť toto proroctvo, alebo sa cítia nehodné vo svojom vnútri. Vyhýbajte sa neúčinným hrozbám. V kritickej chvíli sa občas stane, že rodič pohrozí svojim deťom niečím nezmyselným a nereálnym. Hrozby si nechajte v zálohe pre prípad, keď je už situácia naozaj nezvládnuteľná. Vyberte adekvátne následky. Disciplína je proces. Niektoré techniky, ktoré fungovali u detí, keď boli malé, po určitej dobe svoju účinnosť stratili. Preto ich treba obmieňať. Čím sú deti staršie, tým menej sa odporúča trestať a napomínať ich pred ostatnými. Vezmite ich radšej nabok, čím zaručíte ich dôstojnosť. Trest, ktorý dieťaťu dáte, by mal zodpovedať jeho previneniu.

Kedy vyhľadať odbornú pomoc?

Ak je vzdor dieťaťa príliš častý, intenzívny alebo trvá dlhodobo, je vhodné vyhľadať odbornú pomoc psychológa. Niektorí rodičia preplávajú „prvou pubertou“ svojho dieťaťa a ani o tom, že je v období vzdoru, netušia. Dieťa je kľudné, poslušné, okrem bežných malých konfliktov nie je treba riešiť vážnejšie situácie. Nehádže sa o zem, nevrieska, neplače, nepresadzuje si s enormným úsilím svoju vôľu. Nie je hlučné, nezatína päste. Nie ako tie nevychované deti od susedov, ktoré to robia a ich matky a otcovia si s nimi nevedia rady…..

Obdobie vzdoru je normálnou a žiadúcou súčasťou zdravého psychického vývinu dieťaťa, hoci pre nás, rodičov môže predstavovať veľkú výzvu. Obdobie vzdoru u detí podľa vývinovej psychológie trvá zvyčajne od 18 mesiacov do 3 rokov. Najsilnejšie prejavy vzdoru často vídame okolo 2 rokov. Z malého bábätka sa postupne stáva samostatný nezávislý človiečik. Začína si uvedomovať seba samého, a začína o sebe hovoriť v prvej osobe jednotného čísla: „Ja“. Dvojročné dieťa sa snaží získať si kontrolu nad svojím životom - chce ovplyvniť to, čo sa mu deje. Prestáva byť pasívnym prijímateľom našich nápadov. Často teda pochopiteľne narazí na to, že to, čo chce ono sa líši od toho, čo chceme my. Niekedy ho zastavia pravidlá, ktoré v našej spoločnosti platia. A to sa mu, samozrejme nepáči. Dieťa svoju nespokojnosť a frustráciu dáva najavo vzdorom. Vzdor sa prejavuje opakovaním slovíčka „nie“, záchvatmi hnevu, plačom alebo ignorovaním pokynov. Vzdorovité prejavy majú u rôznych detí rôznu intenzitu a trvajú rôzne dlho.

Keď má dieťa sedem rokov prichádza do veku rozumnosti. Začína lepšie chápať situácie, ktoré sa dejú v živote, a tak mu môžete začať vysvetľovať určité veci. Sedem rokov! Prichádza vek rozumnosti a obdobie zvýšeného množstva otázok, ktoré začínajú zámenom prečo. Dieťa sa v tomto období pýta na súvislosti týkajúce sa života, smrti, vesmíru. Vo zvýšenej miere sa vyvíjajú rečové oblasti mozgu, dieťa sa ľahko učí a rozširuje sa aj jeho slovná zásoba. Začína dokonca rozumieť irónii a sarkazmu. Premýšľanie je už menej egocentrické, rozvíja sa logika, chápe napríklad aj to, že pri zmene tvaru sa nemení objem. Vie jednať s určitým zámerom, ale koncept čestnosti a nečestnosti je ešte stále problematický. Sedemročné dieťa túži po tom, aby všetko robilo správne. Chce byť dokonalé. Ako toto obdobie môžete čo najefektívnejšie využiť pri výchove a vzdelávaní dieťaťa?

tags: #vzdorovite #dieta #7 #rokov