Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Tento článok sa zaoberá problematikou výživného na dieťa v rôznych situáciách, pričom zohľadňuje práva dieťaťa, povinnosti rodičov a možnosti zabezpečenia výživného.
Úvod do problematiky výživného
Rozhodujúcu právnu úpravu k tomuto inštitútu možno nájsť v ustanoveniach § 62 a nasl. zákona č. 36/2005 Z.z. Zákon konštruuje pravidlo, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Určovanie výšky výživného
Výška výživného nie je pevne stanovená, ale v praxi sa pohybuje podľa potrieb dieťaťa a možností rodičov. Súd bude skúmať príjem oboch rodičov, ďalej bude skúmať to, koľko platil otec na dieťa doteraz, aké sú priemerné mesačné výdavky na dieťa a pod. Odporúča sa preto odkladať si pokladničné doklady od liekov, oblečenia, školských pomôcok, za stravu, bývanie a pod.
Pri určovaní výživného súd prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Ak rodič má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor.
V súdnom konaní, v rámci ktorého sa bude rozhodovať o výške výživného pre maloleté dieťa, budú záujmy rodičov protichodné. Pôjde teda o nepochybnú kolíziu záujmov oboch rodičov dieťaťa.
Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Teda aj keby bol rodič bez práce, aj tak musí hradiť na dieťa aspoň tzv. minimálne výživné. Výška minimálneho výživného sa odvíja od sumy životného minima. Na rok 2024 je výška tzv. minimálneho výživného 30% zo životného minima.
Tabuľkové výživné
Na Slovensku sa začalo uplatňovať tabuľkové výživné. V zmysle tohto v prípade dvoch vyživovacích povinností, by rodič bol povinný platiť na každé z detí 16% z jeho platu. Toto je však len odhad, súd by samozrejme prihliadal pri výpočte výživného na individuálne potreby dieťaťa a na výdavky povinného rodiča, ktoré môžu byť v štáte mimo SR iné ako na Slovensku.
Súdy na Slovensku však tieto odporúčacie tabuľky rešpektujú, preto ich je možné použiť napr. pri príprave na súdne konanie. Dôležité však je, že pri určovaní výživného je potrebné zohľadniť viacero faktorov, než len skutočnosti opísané v tabuľke akými sú počet detí, ich vek a čistý príjem povinného rodiča. Úlohu zohrávajú napr. aj miera starostlivosti/stretávania zo strany povinného rodiča, špecifické pracovné alebo výdavkové okolnosti povinného rodiča (aj keď výživné má prednosť pred inými výdavkami) resp. aj iné faktory, pričom platí to aj opačne.
Spätné priznanie výživného
Výživné pre maloleté dieťa možno priznať aj spätne, a to najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania. Zákonným predpokladom pre takéto spätné priznanie výživného je existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa.
Špecifické situácie a výživné
Rodičia žijúci v spoločnej domácnosti
Ak rodičia žijú v spoločnej domácnosti a jeden z nich zabezpečuje výživu dieťaťa priamo (napr. platí všetky náklady na bývanie, pravidelne zabezpečuje potraviny, drogériu a kupuje synovi oblečenie a obuv), tieto výdavky sa považujú za plnenie vyživovacej povinnosti v naturálnej forme. Súd pri rozhodovaní o výživnom prihliadne na to, čo už reálne zabezpečuje. Ak by matka podala návrh na určenie výživného, súd by zisťoval, akým spôsobom sa každý z rodičov podieľa na výžive dieťaťa, a mohol by rozhodnúť, že povinnosť rodiča je už splnená tým, čo zabezpečuje, alebo by určil len symbolické výživné.
Výživné a s.r.o.
Pri výpočte príjmu otca maloletého dieťaťa v zmysle ust. § 63 Zákona o rodine sa nemôže brať do úvahy majetok spoločnosti s ručením obmedzeným.
Povinnosť hľadať lepšie platenú prácu
Súd nemôže uložiť povinnosť nájsť si lepšie platenú prácu, avšak súd môže na základe vykonaného dokazovania dospieť k záveru, že je vo Vašich možnostiach a schopnostiach nájsť si lepšie platenú prácu.
Riešenie dlhu za dom a výživného na jednom súde
Dlžobu za dom a výživné pre deti je možné riešiť na jednom súde, za predpokladu, že dom sa nachádza v obvode toho istého súdu, v obovde ktorého majú deti miesto trvalého pobytu určené dohodou rodičov. Avšak nemôžete to riešiť v rámci jedného konania. Pokiaľ si chcete vyriešiť starostlivosť o vaše spoločné deti, na toto je určené konanie o úprave rodčovských práv a povinností, ktoré začína spravidla na návrh jedného z rodičov na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k mal. deťom. Čo sa týka pohľadávky, ktorú evidujete voči expriateľovi, tu bude potrebné podať žalobu. Jedná sa totiž o sporové konanie a tiež dôkazné konanie. To znamená, že k žalobe bude potrebné doložiť dôkazy, resp. pred súdom preukázať žalovaný nárok.
Práceneschopnosť a platenie výživného
Konkrétna osoba nie je povinná informovať o svojej práceneschopnosti. Samotná práceneschopnosť nie je dôvodom na neplatenie výživného resp. na zníženie výživného.
Platenie výživného po 18. roku veku dieťaťa
V zmysle zákona o rodine trvá vyživovacia povinnosť rodičov k deťom dovtedy, kým deti nie sú schopné sa samé živiť, bez ohľadu na to, či sú maloleté alebo plnoleté. Ak dieťa pokračuje v štúdiu a nie je schopné sa samostatne živiť, je povinnosť platiť výživné naďalej. Nárok na výživné pokračuje aj po skončení strednej školy, pokiaľ sa ďalej vzdeláva na vysokej škole alebo v inom vzdelávacom inštitúte.
Zákon o rodine explicitne upravuje aj dĺžku trvania vyživovacej povinnosti a to do doby, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť, teda úplne a trvale uhrádzať/uspokojovať svoje životné potreby, ktoré môžeme zaradiť medzi tzv. relevantné. V prvom rade by sme chceli poukázať na pojmy „úplne a trvale“, ktoré sme v texte zámerne použili. Z uvedeného vyplýva, že pre naplnenie skutkovej podstaty nestačí, ak má dieťa len jednorazový príjem, alebo ak má nepravidelný príjem napr. zo študentskej brigády.
Ani nadobudnutie schopnosti dieťaťa aktívne vykonávať zárobkovú činnosť či úspešné ukončenie strednej odbornej školy (čo vytvára predpoklad pre jeho uplatnenie sa vo vyštudovanom odbore) nie sú bez ďalšieho dôvodmi na zrušenie povinnosti platiť výživné.
Pri štúdiu na vysokej škole sa stáva relevantná aj otázka podania návrhu na zvýšenie výživného. Odôvodnenosť potrieb dieťaťa sa v prípade štúdia mimo miesta svojho bydliska zvyšuje. Je zrejmé, že výživné určené rozhodnutím súdu na stredoškoláka nebude postačujúce pre zabezpečenie potrieb študenta vysokej školy.
Dohoda o brigáde a vyživovacia povinnosť
Vždy to závisí od toho, či je dieťa schopné pokryť si náklady na svoj život z peňazí z brigády alebo si brigádou len privyrába. Nakoľko v prvom prípade by sa mohlo uvažovať aj o dôvode na zrušenie výživného. Pokiaľ tomu tak nie je a dieťa stále nie je schopné samo sa z takého príjmu uživiť, t.j. len si brigádou privyrába, potom vyživovacia povinnosť rodičov voči nemu naďalej trvá, a to až do času kým nebude schopný sám sa živiť, resp. ak študuje na vysokej škole, max. do nadobudnutia vysokoškolského titulu druhého stupňa.
Ukončenie štúdia a informovanie o tom
Ak sa chce plnoleté dieťa vyhnúť tomu, že by rodič požadoval od neho späť zaplatené výživné, hoci nárok na neho už nemá, podajte na súd návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti. Cez centrálny register pobytu obyvateľov zistíte skrz jeho meno a priezvisko a dátum narodenia adresu trvalého pobytu.
Ak dieťa skončilo školu a je schopné sa samostatne živiť, podľa § 62 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine zaniká vyživovacia povinnosť rodiča voči dieťaťu. Automaticky to však neznamená, že môžete len tak prestať platiť výživné, ak bolo výživné určené súdnym rozhodnutím. Ak výživné platíte na základe súdneho rozhodnutia, bude potrebné podať na príslušný súd návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti. V návrhu stručne a jasne uveďte, že dieťa ukončilo štúdium, je schopné sa samostatne živiť a žiadate o zrušenie vyživovacej povinnosti.
Život v zahraničí a výživné
Ak deti majú trvalý pobyt v inej krajine než je Slovenská republika (chodia tam do školy, matka sa vydala za štátneho občana Nemecka a zrejme deťom zmení aj priezvisko), rozsudok Okresného súdu o výživnom na deti je platný a je možné na základe neho vymáhať aj výživné v zahraničí.
Premiestnenie dieťaťa do zahraničia bez súhlasu
Pokiaľ o určení vyživovacej povinnosti rozhodol súd (alebo ak súd schválil rodičovskú dohodu, v ktorej bola určená výška výživného), povinný rodič nemôže svojvoľne rozhodnúť o tom, že už nebude platiť výživné. Preto pokiaľ má v takomto prípade rodič za to, že už zanikol zákonný dôvod na plnenie vyživovacej povinnosti (t.j. dieťa je už schopné samé sa živiť), mal by sa obrátiť na súd s návrhom na zrušenie vyživovacej povinnosti. Vo Vašej otázke uvádzate, že Vaša bývalá manželka sa presťahovala do Nemecka, kam bez Vášho súhlasu zobrala aj deti. Za daných okolností preto možno uvažovať o tom, či nedošlo k tzv. medzinárodnému únosu detí. Spomenuté premiestnenie alebo zadržiavanie dieťaťa v štáte, ktorý nie je štátom jeho obvyklého pobytu, je neoprávneným vtedy, ak rodič dieťa premiestni alebo zadržiava dieťa bez súhlas druhého rodiča, príp. bez súhlasu príslušného štátneho orgánu.
Náhradné výživné
Ak rodič neplatí výživné, existuje možnosť požiadať o náhradné výživné od štátu. Náhradným výživným sa prispieva na zabezpečenie výživy nezaopatreného dieťaťa (oprávnenej osoby) v prípade, ak si povinná osoba (rodič alebo iná fyzická osoba) neplní vyživovaciu povinnosť voči nezaopatrenému dieťaťu alebo sirote nevznikol nárok na sirotský dôchodok alebo na sirotský výsluhový dôchodok, resp. suma takéhoto dôchodku je nižšia ako suma stanovená zákonom o náhradnom výživnom.
Oprávnená osoba môže požiadať o náhradné výživné v situácii, keď si voči nej povinná osoba neplní vyživovaciu povinnosť. To znamená, ak v stanovenej lehote neposiela súdom schválenú čiastku, môžete požiadať o túto dávku od štátu. Taktiež máte nárok na náhradné výživné v situácii, keď exekučné konanie trvá najmenej dva mesiace od doručenia návrhu na vykonanie exekúcie. Žiadosť na náhradné výživné môžete podať len v tom prípade, ak ste neobdržali výživné dva po sebe nasledujúce mesiace od splatnosti posledne vyplatenej sumy.
Školopovinné dieťa musí po celý čas poberania náhradného výživného plniť povinnú školskú dochádzku. To znamená, že nemôže mať vysoký počet neospravedlnených hodín. Druhou podmienkou je, aby malo trvalý alebo prechodný pobyt na Slovensku. Jedinou výnimkou je, ak sa študent nachádza v cudzine z dôvodu pretrvávajúceho štúdia na miestnej škole.
Pri poberaní náhradného výživného sa posudzuje aj príjem žiadateľa a osôb, ktoré s ním žijú v spoločnej domácnosti a bola im súdom schválená starostlivosť o toto dieťa.
Povinnosti osoby, ktorá poberá náhradné výživné
Oprávnená osoba, ktorá poberá náhradné výživné, je povinná informovať úrad o každej zmene skutočností rozhodujúcich na trvanie nároku na náhradné výživné, na jeho výšku a na jeho vyplácanie bez zbytočného odkladu, najneskôr do ôsmich dní odo dňa zmeny týchto skutočností. Takýmito skutočnosťami sú napr. zmena bydliska, príjmu a pod. Dôležité je tiež na výzvu úradu preukázať skutočnosti rozhodujúce na trvanie nároku na náhradné výživné, na jeho výšku a jeho vyplácanie, a to v lehote určenej úradom.
Výška náhradného výživného
O konkrétnej výške náhradného výživného vždy rozhoduje súd. Jeho výška je však limitovaná a štát teda neuhrádza sumu vyššiu ako je 3,7 násobok životného minima pre nezaopatrené dieťa. Ak máte prisúdených viac peňazí, nemáte nárok na plnú sumu. Tú dostanete opäť len v prípade, ak by začal výživné platiť rodič s touto povinnosťou. Ak si rodič neplní povinnosť presne podľa súdom stanovenej výške, v tom prípade má dieťa nárok na rozdiel vo výške súdom uznanej a skutočne vyplatenej sumy. Opäť však nemôže presiahnuť 3,7 násobok sumy životného minima. Pokiaľ je však rozdiel medzi uhrádzaným a odsúdeným výživným menší ako 0,66 eur na mesiac, v tom prípade sa im nevypláca.
Zánik nároku na náhradné výživné
Nárok na náhradné výživné zaniká v prípade školopovinného dieťaťa ak nedodržiava riadnu školskú dochádzku a má veľa vymeškaných neospravedlnených hodín. Taktiež ak bolo umiestnené v zariadení sociálnoprávnej ochrany detí alebo v špeciálnom výchovnom zariadení, pretože o tom rozhodol súd. V prípade plnoletých detí ak sú vo väzbe alebo vykonávajú trest odňatia slobody.
Výživné a výkon trestu odňatia slobody
Otázka platenia výživného rodičom, ktorý je vo výkone väzby alebo trestu odňatia slobody, je komplikovaná a vyvoláva mnoho otázok. Je rodič povinný platiť výživné aj počas výkonu trestu? Aké sú možnosti pre matku/otca, ktorý sa stará o dieťa a nedostáva výživné? Má dieťa nárok na náhradné výživné od štátu?
Základným princípom je, že vyživovacia povinnosť rodiča trvá bez ohľadu na to, či je vo výkone trestu alebo nie. Riadne plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je jednou zo zložiek rodičovských práv a povinností, ktorých nositeľom a prevažne aj vykonávateľom sú samotní rodičia. Každý rodič je povinný platiť výživné, a to aj v prípade, že ho k tomu zaviazal súd.
Väzni vo väzniciach pracujú a dostávajú mesačnú mzdu, pričom výživné má prednosť pred inými výdavkami rodiča. V prípade, že odsúdený vo výkone trestu odňatia slobody pracuje, z jeho príjmu sa vykonávajú zrážky na uspokojenie pohľadávky výživného. Ak rodič vo výkone väzby alebo trestu odňatia slobody neplatí výživné, existuje niekoľko možností, ako zabezpečiť jeho vymáhanie:
- Exekúcia: Prvým krokom je podanie návrhu na vykonanie exekúcie. Exekútor bude vymáhať dlžné výživné zo mzdy alebo iného majetku povinného rodiča.
- Trestné oznámenie: Ak rodič neplatí výživné minimálne tri mesiace v období dvoch rokov, môže byť spáchaný trestný čin zanedbania povinnej výživy. V takom prípade je možné podať trestné oznámenie na polícii.
- Náhradné výživné: Ak exekúcia nie je úspešná alebo rodič nemá žiadny majetok, je možné požiadať o náhradné výživné od štátu.
Prídavok na dieťa
Prídavok na dieťa je štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva oprávnenej osobe na výchovu a výživu nezaopatreného dieťaťa a na čiastočnú úhradu školských potrieb na účel podpory plnenia školských povinností nezaopatreného dieťaťa. Zákon č. 201/2008 Z. z.
Za vyživované dieťa sa považuje dieťa vlastné, osvojené, dieťa prevzaté do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu a dieťa druhého z manželov, ktoré sa považuje za nezaopatrené dieťa podľa zákona č. 600/ 2003 Z. z. o prídavku na dieťa v znení neskorších predpisov.
Za vyživované dieťa daňovníka sa považuje aj plnoleté nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu (§ 2 ods. 1 písm. d) tretí bod zákona o prídavku na dieťa). V súlade s § 2 ods. 1 písm. d) tretí bod zákona o prídavku na dieťa, ide o plnoleté nezaopatrené dieťa, ak do dosiahnutia plnoletosti bolo zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov.
Nezaopatreným dieťaťom podľa zákona o prídavku na dieťa je aj dieťa, ktoré je oslobodené od povinnosti dochádzať do školy alebo dieťa, ktoré sa vzdeláva v základnej škole pre žiakov so zdravotným znevýhodnením alebo je neschopné sa sústavne pripravovať na povolanie alebo vykonávať zárobkovú činnosť pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, najdlhšie do dosiahnutia plnoletosti.
Sústavnou prípravou dieťaťa na povolanie podľa zákona o prídavku na dieťa je štúdium, ktoré sa organizuje na strednej škole dennou formou (§ 54 ods. 1 a 2 zákona č. 245/2008 Z. z.) alebo sa uskutočňuje na vysokej škole dennou formou [§ 60 ods. 2 zákona č. 131/2002 Z. z. v znení zákona č. 455/2012 Z. z. (ďalej len „zákon o vysokých školách“)]. Zákon o prídavku na dieťa v ustanovených prípadoch vymedzuje za sústavnú prípravu dieťaťa na povolanie aj iné obdobie, napr. tzv.
Príklad: Dieťa ukončí štúdium na strednej škole v júni 2026 a na vysokú školu sa zapíše dňa 10. 10. 2026.
Daňovník má nárok na daňový bonus v prípade, že dieťa žijúce s ním v domácnosti je vyživovaným (nezaopatreným) dieťaťom, do skončenia povinnej školskej dochádzky, najdlhšie do dovŕšenia 18 rokov veku, ak sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom na strednej škole [okrem štúdia popri zamestnaní, kombinovaného štúdia a štúdia jednotlivých vyučovacích predmetov], resp. Sústavnou prípravou na povolanie je aj opakovanie ročníka štúdia.
Ak daňovník spĺňa podmienky stanovené na uplatnenie nároku na daňový bonus na vyživované dieťa, ktoré sa pripravuje na povolanie štúdiom, má nárok na daňový bonus aj v prípade, že dieťa poberá príjem. Keďže sústavnou prípravou na povolanie štúdiom na strednej škole je aj obdobie bezprostredne nadväzujúce na skončenie štúdia, najdlhšie do konca školského roka, v ktorom dieťa skončilo štúdium na strednej škole, daňový bonus patrí rodičovi do konca školského roka, t. j. do 31.8.2025 bez ohľadu na to, či sa dieťa cez prázdniny eviduje na úrade práce, alebo sa zamestná, alebo začne dosahovať príjmy z podnikania.
Za nezaopatrené dieťa žijúce s ním v domácnosti nemožno považovať dieťa, ktorému vznikol nárok na invalidný dôchodok, alebo ak poberá sociálny dôchodok. Priznanie invalidného dôchodku je dôvodom zániku nároku výplaty daňového bonusu, lebo dieťa prestalo byť nezaopatreným dieťaťom, a to od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bolo vydané rozhodnutie o priznaní invalidného dôchodku.
Príklad: Dieťaťu bol dňa 24.1.2025 rozhodnutím Sociálnej poisťovne priznaný invalidný dôchodok. Nárok na daňový bonus zanikol od 1.2.2025.
Má daňovník nárok na daňový bonus na maloleté deti, ktoré mu boli súdnou cestou zverené do pestúnskej starostlivosti?
Príklad: Daňovník si chce uplatniť daňový bonus na dcéru (nar.2001), ktorá je študentkou denného štúdia VŠ. Dcéra sa v roku 2021 vydala, jej manžel bol študentom VŠ. Daňový bonus na dieťa si stále uplatňoval otec, aj v roku 2021, 2022 aj v roku 2023. V roku 2023 prerušil dcérin manžel štúdium a pracuje v zahraničí. Ak manžel dcéry žijúcej v spoločnej domácnosti s otcom nedosiahne v zdaňovacom období roku 2023 zdaniteľný príjem presahujúci sumu 4 922,82 eura, uplatní si otec dieťaťa daňový bonus po uplynutí zdaňovacieho obdobia za tie mesiace, počas ktorých dieťa žilo s ním v spoločnej domácnosti.
🚨 Daňový bonus na dieťa vo výške 2 200 USD v roku 2025: NOVÉ PRAVIDLÁ, kto má nárok a ako získať vrátenie dane
Daňový bonus na vyživované dieťa
Nárok na daňový bonus možno uplatniť najviac do výšky ustanoveného percenta základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 5 alebo z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov. Ak podmienky na uplatnenie daňového bonusu spĺňa viac daňovníkov a daňovník uplatňujúci si nárok na daňový bonus nemá základ dane (čiastkový základ dane) podľa § 5 alebo podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov, alebo ich úhrn, môže pri podaní daňového priznania k dani z príjmov navýšiť svoj základ dane o úhrn základov dane podľa § 5 a § 6 ods. 1 a 2 druhej oprávnenej osoby vyživujúcej dieťa v domácnosti, resp. Ak je základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov podľa § 5 alebo z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 alebo ich úhrn alebo navýšený základ dane (čiastkový základ dane) vyšší ako 1,5-násobok 12-násobku priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom SR za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa uplatňuje daňový bonus (za rok 2025 je to priemerná mzda vyhlásená za rok 2023), nárok na daňový bonus na každé jedno vyživované dieťa sa znižuje o 1/10 rozdielu medzi základom dane (čiastkovým základom dane) z príjmov podľa § 5 alebo z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2.
Daňovník si môže uplatniť daňový bonus na vyživované dieťa, ak úhrn jeho zdaniteľných príjmov zo zdrojov na území Slovenskej republiky v roku 2025 tvorí najmenej 90 % zo všetkých jeho príjmov, ktoré mu plynú zo zdrojov na území SR a zo zdrojov v zahraničí. Ak daňovník navýši svoj základ dane o základ dane druhej oprávnenej osoby, musí aj druhá oprávnená osoba, ktorá s daňovníkom vyživuje dieťa v domácnosti dosahovať v roku 2025 najmenej 90 % príjmov zo zdrojov na území SR.
Daňovník si môže uplatniť nárok na daňový bonus najviac vo výške 36% vykázaného čiastkového základu dane.
Príklad: Daňovník za rok 2025 vykáže základ dane z príjmov z podnikania vo výške 3 250 eur, celý rok vyživuje jedno 12 ročné dieťa a v novembri 2025 sa mu narodilo druhé dieťa. Daňovník si môže uplatniť nárok na daňový bonus za 10 mesiacov roku 2025 (kedy vyživoval len jedno dieťa) najviac vo výške 29% z vykázaného základu dane, čo je najviac vo výške 785,40 eura (3250*0,29/12*10). Nakoľko dva mesiace roku 2025 vyživuje dve deti do 15 rokov, môže si za toto obdobie uplatniť nárok na daňový bonus najviac vo výške 36 % z vykázaného základu dane, čo je 195 eur (3 250*0,36/12*2).
Príklad: Daňovník za rok 2025 vykáže základ dane z príjmov z podnikania vo výške 30 000 eur, celý rok vyživuje 2 deti, jedno 2 ročné dieťa a jedno 12 ročné. Daňovník za rok 2025 vykázal základ dane v sume presahujúcej 1,5 násobok priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve v SR za rok 2023 čo predstavuje ročne sumu 25 740 (1 430*1,5 eur*12) a musí krátiť nárok na daňový bonus o 1/10 rozdielu medzi jeho základom dane a sumou 25 740 eur. Nárok na daňový bonus na každé dieťa sa teda znižuje o 426 eur (30 000 -25 740 = 4 260, z toho 1/10 je 426).
Príklad: Daňovník za rok 2025 vykáže základ dane z príjmov z podnikania vo výške 30 000 eur, celý rok vyživuje dieťa, ktoré má 5 rokov a v novembri 2025 sa mu narodilo druhé dieťa. Daňovník za rok 2025 vykázal základ dane v sume presahujúcej 1,5 násobok priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve v SR za rok 2023 čo predstavuje ročne sumu 25 740 (1 430*1,5 eur*12) a musí krátiť nárok na daňový bonus o 1/10 rozdielu medzi jeho základom dane a sumou 25 740 eur. Nárok na daňový bonus sa teda znižuje o 426 eur (30 000 -25 740 = 4 260, z toho 1/10 je 426) pri dieťati, ktoré vyživuje celý rok. Pri dieťati, ktoré sa narodilo v novembri 2025 sa nárok na daňový bonus vo výške 200 eur ( 100*2) znižuje len o pomernú časť zo sumy 1/10, t.j. o sumu 71 eur ( 426/12*2). Nárok na daňový bonus na 5 ročné dieťa je 774 eur (1200 - 426), a na druhé dieťa v sume 129 (200 - 71), čo je spolu 903 eur.
Zmeny v pobyte a výplata prídavkov
Ak v priebehu mesiaca došlo k zmene trvalého alebo prechodného pobytu oprávnenej osoby (týka sa len cudzincov), nový úrad práce, sociálnych vecí a rodiny vyplatí prídavok najskôr v kalendárnom mesiaci, ktorý nasleduje po kalendárnom mesiaci, v ktorom bola zmena trvalého pobytu alebo prechodného pobytu oznámená tomuto úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.
Nahlásenie zmien
Napr. ak si chcete zmeniť spôsob výplaty prídavku na dieťa, alebo ste si zmenili číslo účtu, musíte tieto skutočnosti nahlásiť, či už osobne, písomne alebo elektronickými prostriedkami so zaručeným elektronickým podpisom. Na vykonanie zmien sa nevyžaduje predpísané tlačivo, avšak oprávnená osoba vo svojej žiadosti uvádza identifikačné údaje ako je meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu.
tags: #za #vyzivovane #dieta #sa #povazuje