Asistovaná reprodukcia (AR) prináša nádej pre páry, ktoré z akéhokoľvek dôvodu nie sú schopné počať dieťa prirodzenou cestou. S jej praktickým výkonom však súvisí celý rad problémov, ktoré je potrebné riešiť a v ideálnom prípade tiež legislatívne upraviť v záujme dosiahnutia jednotného postupu všetkých subjektov zúčastnených na tomto procese.
Na Slovensku je oblasť asistovanej reprodukcie špecifická absenciou komplexnej legislatívy, čo vedie k nejasnostiam a potenciálnym rizikám. Právna regulácia reprodukčnej medicíny ostáva u nás od osemdesiatych rokov 20. storočia bez akýchkoľvek zmien, pričom nové aspekty vyplývajúce z tak rýchlo sa vyvíjajúcej oblasti stoja len na vykonávacích predpisoch ministerstva zdravotníctva.
Súčasný stav legislatívy na Slovensku
Jediným normatívnym právnym aktom, ktorý sa špeciálne zaoberá výkonom umelého oplodnenia, je úprava o podmienkach pre umelé oplodnenie zverejnená vo vestníku Ministerstva zdravotníctva SSR z 26. novembra 1983. Tento predpis je však už zastaraný a neodpovedá potrebám súčasnej praxe. Hana Vrabcová, farmaceutka a právnička, spochybnila platnosť tejto právnej úpravy vo svojej rigoróznej práci, pričom zdôraznila potrebu samostatného zákona.
Čiastkové zmienky o asistovanej reprodukcii sa postupne začali objavovať až v ďalších neskorších právnych predpisoch, a to aj vďaka preberaniu legislatívy EÚ. Napríklad transplantačný zákon rieši problematiku darcovstva buniek, tkanív a orgánov. Vznikol však Národný register asistovanej reprodukcie, ktorý začal fungovať od 1. júla 2022.
Problémy spojené s asistovanou reprodukciou
Problémov, ktoré súvisia s realizáciou umelého oplodnenia, je pomerne veľké množstvo. Do tejto skupiny možno zaradiť najmä problematiku viacpočetných tehotenstiev a s ňou súvisiacich selektívnych interrupcií, otázku sex selekcie či potenciálnu hrozbu tzv. eutelegenézy.
Viacpočetné tehotenstvá
Jedným z najčastejších problémov, ktoré so sebou prináša praktický výkon asistovanej reprodukcie, sú viacpočetné tehotenstvá, ktorých pravdepodobnosť výskytu je pri umelom oplodnení výrazne vyššia, ako pri prirodzenom počatí. Dôvodom je najmä skutočnosť, že v záujme zvýšenia pravdepodobnosti úspešnosti zákroku umelého oplodnenia sú do maternice ženy podstupujúcej tento zákrok zväčša vnášané viaceré embryá súčasne.
Ako príklad možno uviesť španielsky zákon, ktorý obmedzuje transfer najviac troch embryí do maternice ženy v rámci jedného cyklu umelého oplodnenia. Toto pravidlo našlo medzičasom svoje legislatívne uplatnenie v právnych úpravách asistovanej reprodukcie viacerých krajinách sveta.
Na nadnárodnej úrovni sa otázke viacpočetných tehotenstiev venuje Európska spoločnosť pre ľudskú reprodukciu a embryológiu (ESHRE). V súvislosti so snahou riešiť tento problém bola prezentovaná koncepcia tzv. "single embryo transfer" (SET), ktorá spočíva v prenesení výlučne jedného embrya do maternice ženy v rámci jedného cyklu umelého oplodnenia.
Darcovstvo pohlavných buniek a embryí
Veľmi citlivou oblasťou v rámci reprodukčnej medicíny je darcovstvo spermií, vajíčok a embryí. Na Slovensku, podobne ako v Českej republike, neexistuje register darcov spermií a vajíčok, čo môže viesť k nepredvídateľným situáciám, ako napríklad k potenciálnym incestným vzťahom medzi súrodencami.
V Českej republike sa pripravuje novela, ktorá by mala regulovať darcovstvo vajíčok, pričom žena by mohla darovať maximálne šesťkrát za život. Dôvodom je ochrana zdravia darkýň a aj dosah darovania na spoločnosť.
Biologický rodič - darca pohlavnej bunky - nemá k vášmu dieťaťu žiadne práva ani povinnosti. Aj preto platí úzus anonymity a vy nemáte nárok poznať dokonca ani zdravotný stav či genetické zaťaženie darcov.
Určenie rodičovstva
Moderné techniky asistovanej reprodukcie spochybnili tradične používané domnienky a zásady, z ktorých právne úpravy pri určovaní materstva a otcovstva vychádzali. Zákon o rodine stanovuje, že matkou dieťaťa je žena, ktorá dieťa porodila. V prípade pochybností súd určí materstvo na základe skutočností zistených o pôrode dieťaťa.
Komplikovanejšie to môže byť s určením otcovstva. V prípade partnerov, ktorí nie sú manželia, existuje jediná možnosť určenia otcovstva, a to na základe súhlasného vyhlásenia rodičov.
Etické dilemy spojené s embryami
Na Slovensku zákony neriešia, ako sa s nevyužitými embryami naloží. V praxi centrá asistovanej reprodukcie embryá zmrazia na istý čas na prípadné ďalšie využitie. V jednom center bolo za posledných päť rokov zamrazených približne dvetisíc embryí. Deväťdesiatosem percent pacientok dáva embryá likvidovať a dve percentá embryá darujú inému páru.
V Spojených štátoch amerických existujú prípady, kedy súd rozhoduje o zmrazených embryách v rámci majetkového vyrovnania po rozvode, alebo dokonca rozhodol, že zmrazené embryá sú ľudia a tí, ktorí ich zničia, môžu byť trestne zodpovední.
Kto môže podstúpiť umelé oplodnenie?
Podľa opatrenia ministerstva zdravotníctva z roku 1983 mohli umelé oplodnenie podstúpiť len manželia s vekovým obmedzením pre ženu spravidla do 35 rokov. Z praxe však vyplýva, že výkony sa poskytujú aj partnerom a ženám do veku približne 50 rokov.
Zo zdravotného poistenia sa výkony uhrádzajú ženám do veku 39 rokov. Podmienkou nie je ani to, že pár musí byť zosobášený. V prípade nezosobášených párov klienti potvrdzujú svoje spolužitie len čestným vyhlásením, že žijú v spoločnej domácnosti.
V prípade darovania spermií nemáme vôbec určené, koľkokrát môže byť jeden muž darcom. Samotné centrá si určujú, koľkokrát využijú toho istého darcu. Vďaka tomu sa cez darcovský program môžu dostať k dieťaťu aj slobodné ženy alebo slobodní muži.
Náklady a dostupnosť
Na Slovensku majú zdravotné poisťovne uhrádzajú ženám do dovŕšenia 39. roku života najviac tri cykly výkonov asistovanej reprodukcie. V prípade liečby v inom členskom štáte EÚ je potrebný predchádzajúci súhlas zdravotnej poisťovne.
Slovenské centrá asistovanej reprodukcie sú cenovo dostupnejšie v porovnaní so západnými krajinami. Napríklad v Spojenom kráľovstve môže jeden cyklus IVF stáť viac ako 11-tisíc eur, zatiaľ čo na Slovensku podobný balík služieb vyjde približne na 3450 eur.
Kliniky asistovanej reprodukcie na Slovensku využívajú nedostatočnú legislatívu a ponúkajú služby, ktoré sú vo viacerých západných krajinách nedostupné, napríklad darcovstvo embryí alebo IVF z darovaných vajíčok.
Etika reprodukčných technológií
Posmrtná reprodukcia
Posmrtná reprodukcia je moderný fenomén, ktorý znamená zámerné počatie a narodenie dieťaťa po smrti jedného alebo oboch biologických rodičov s využitím pokročilých medicínskych technológií. Prvé snahy použiť uchované gaméty zosnulých sa objavili už v 80. rokoch 20. storočia.
Okolo posmrtnej reprodukcie sa vynorili zásadné medicínske, právne, etické aj filozofické otázky: Kto má právo rozhodnúť o použití reprodukčných buniek zosnulého? Je potrebný vopred daný súhlas zomrelého, alebo stačí želanie...
V súčasnosti na Slovensku neexistuje komplexná legislatíva, ktorá by jednoznačne upravovala všetky aspekty asistovanej reprodukcie. Tento stav vedie k nejasnostiam a potenciálnym rizikám, ktoré je potrebné riešiť v záujme ochrany všetkých zúčastnených strán.
tags: #zakon #asistovana #reprodukcia