Zákon o striedavej starostlivosti o dieťa: komplexný pohľad

Striedavá osobná starostlivosť (SOS) je v slovenskom právnom poriadku zavedená od 1. júla 2010, kedy bola novelizovaná rodinného práva. Popri výlučnej osobnej starostlivosti jedného z rodičov bola zavedená aj možnosť striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov. Táto legislatívna zmena si vyžiadala novelizáciu niektorých zákonov, avšak v iných, kde by bola explicitnejšia úprava potrebná, k nej ešte nedošlo.

1. Zákon o rodine č. 36/2005 Z. z.

Podľa § 24 ods. 4 zákona o rodine je striedavá osobná starostlivosť upravená od 1. júla 2010 nasledovne: „Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.“

Zverenie dieťaťa do striedavej starostlivosti znamená zverenie dieťaťa do starostlivosti striedavo jednému a druhému rodičovi na presne stanovené časové obdobie. Rozhodovanie súdu nie je založené na preferencii jedného rodiča, ale na tom, či je striedavá starostlivosť v konkrétnej situácii skutočne prínosom pre dieťa.

Vo všetkých členských štátoch EÚ sa však uznáva, že deti majú právo na osobný vzťah a priamy styk s obidvoma rodičmi, a to aj vtedy, keď žijú v rôznych krajinách. Rodičovské práva a povinnosti patria obidvom rodičom, ak nebol výkon rodičovských práv obmedzený, pozastavený alebo rodič rodičovských práv pozbavený.

V rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode. Zásadne súd koná súčasne s rozvodom o všetkých spoločných maloletých deťoch manželov bez ohľadu na to, či sa narodili počas trvania manželstva, alebo pred jeho vznikom.

Názor dieťaťa môže byť významný, no nie je to „hlasovanie“, kde vyhrá ten rodič, ktorého si dieťa vyberie. V praxi sa názor dieťaťa zisťuje rôznymi spôsobmi podľa veku a situácie.

Pri striedavej starostlivosti je časté, že jeden z rodičov nesúhlasí s takou formou starostlivosťou. Ak však súd zistí, že aspoň jeden z rodičov navrhuje striedavú osobnú starostlivosť, musí skúmať, či sú splnené podmienky pre takú starostlivosť.

Nesúhlas jedného rodiča neznamená automaticky koniec. Súd sa nespolieha len na vyhlásenia. Skúma konkrétnu realitu, nie „sľuby do budúcna“.

V prípade, ak rodičia nie sú manželmi a plánujú začať žiť oddelene, tak potom je na ich dohode, aký režim si zvolia.

Podľa § 24 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov: „Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.“

Znenie druhej vety tohto ustanovenia však nemožno vykladať tak, že ak sa rodičia na striedavej starostlivosti dohodnú, súd musí automaticky striedavú starostlivosť aj nariadiť. Vždy je jeho povinnosťou skúmať záujem maloletého dieťaťa.

Striedavá starostlivosť kladie vysoké požiadavky na oboch rodičov. V prípade destabilizácie výchovného prostredia u jedného z rodičov (napr. zmena bydliska, zmena práce, nové partnerstvo) môže súd rozhodnúť o zmene úpravy rodičovských práv a povinností.

Príklad z praxe: Jana a Filip po rozchode navrhovali striedavú starostlivosť o svojho sedemročného syna. Bývali však v rôznych mestách a komunikácia medzi nimi prebiehala prevažne cez konfliktné správy. Hoci mali obaja o dieťa záujem, súd vyhodnotil, že časté presuny a napätie medzi rodičmi by narušili stabilitu dieťaťa.

Príklad z praxe: Rodičia maloletého dieťaťa po rozchode zostali bývať v rovnakom meste a dokázali sa dohodnúť na školských povinnostiach aj krúžkoch. Obaja mali flexibilný pracovný režim a dieťa bolo zvyknuté tráviť čas s každým z nich.

V prípade, ak sú obaja rodičia schopní vychovávať dieťa a majú o osobnú starostlivosť o dieťa záujem, môžu sa dohodnúť na striedavej starostlivosti bez toho, aby museli ísť na súd. V prípade, že rodičia sa dohodnú na striedavej starostlivosti, môžu sa dohodnúť aj na tom, kde bude dieťa navštevovať školu.

Ak sa rodičia dohodnú na striedavej starostlivosti, odporúča sa spísať túto dohodu písomne a podať ju na súd na schválenie. Súd zabezpečí, aby dohoda bola záväzná pre obe strany a aby sa chránili záujmy dieťaťa. Ak by matka v budúcnosti dohodu porušila, súd môže situáciu riešiť a stanoviť sankcie alebo zmeniť podmienky starostlivosti.

Ak sa rodičia nedokážu dohodnúť, je potrebné podať návrh na súd. Súd bude skúmať, či je striedavá starostlivosť v najlepšom záujme dieťaťa. Pri rozhodovaní prihliada na schopnosť rodičov spolupracovať pri výchove dieťaťa, na stabilitu výchovného prostredia, ako aj na názor dieťaťa, ak je dostatočne zrelé.

V prípade, že jeden z rodičov pracuje v zahraničí a je doma len určitú časť mesiaca, je nepravdepodobné, že by súd rozhodol o zverení dieťaťa do jeho osobnej starostlivosti, nakoľko nie je schopný zabezpečiť každodennú starostlivosť o dieťa.

Ak máte v starostlivosti dieťa a druhý rodič oňho nejaví záujem, môžete požiadať súd o zvýšenie výživného, ak sa zmenili pomery. Rovnako je možné sa dohodnúť s druhým rodičom na pomoci so starostlivosťou, avšak nútiť ho k tomu nemožno.

Rozhodovanie o starostlivosti a výživnom často nestojí len na právnych pravidlách, ale aj na tom, ako rodičia situáciu uchopia v praxi. Ak rodičia dokážu nastaviť funkčnú dohodu a dodržiavať ju, dieťa tým zvyčajne získa najviac.

2. Občiansky súdny poriadok - zákon č. 99/1963 Zb.

Predbežným opatrením je tiež možné zveriť dieťa do SOS - umožňuje to ust. § 76 ods. 1 písm. b) Občianskeho súdneho poriadku od roku 2011: „Predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi konania, aby odovzdal dieťa do striedavej osobnej starostlivosti.“

3. Zákony o štátnych dávkach

a) Zákon č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku

Rodičovský príspevok je štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva oprávnenej osobe na zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa do veku 3 rokov (príp. 6 rokov). Podľa ust. § 3 ods. 5 ZoRP: „Ak sa riadne stará o to isté dieťa viac oprávnených osôb, nárok na rodičovský príspevok má len jedna oprávnená osoba určená podľa ich dohody.“

Ak sa rodičia (oprávnené osoby) nedohodnú, rozhodne na základe § 35 ZoR súd, resp. vo výrokovej časti rozhodnutia, ktorým upravuje pomery dieťaťa.

Áno, rodičovský príspevok je štátna sociálna dávka a poberá sa aj v prípade striedavej starostlivosti o dieťa. Na rodičovský príspevok má nárok oprávnená osoba, ak zabezpečuje riadnu starostlivosť o dieťa a má trvalý pobyt alebo prechodný pobyt na území SR. Nárok má len jedna oprávnená osoba, a to určená podľa dohody osôb, ktoré sa o dieťa starajú.

b) Zákon č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa

Prídavok je štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva oprávnenej osobe na výchovu a výživu nezaopatreného dieťaťa.

c) Zákon č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi

Pomoc v hmotnej núdzi je štátna dávka v hmotnej núdzi. Hmotná núdza je stav, keď príjem členov domácnosti nedosahuje sumu životného minima. Podľa ust. § 599/2003 Z. z. (2): „Ak bolo dieťa uvedené v odseku 1 písm. a) počas jedného kalendárneho mesiaca striedavo v starostlivosti obidvoch rodičov, pričom u - 1. 2. každého rodiča má byť najmenej 12 kalendárnych dní v príslušnom kalendárnom mesiaci, posudzuje sa toto dieťa jeden kalendárny mesiac ako člen domácnosti na účely poskytovania pomoci v hmotnej núdzi spoločne s matkou a ďalší nasledujúci kalendárny mesiac ako člen domácnosti na účely poskytovania pomoci v hmotnej núdzi spoločne s otcom; podmienka spolužitia v domácnosti uvedená v odseku 1 písm. 4.“

4. Materská a rodičovská dovolenka

Podľa Zákonníka práce (ZP) môže ísť otec aj matka na materskú/rodičovskú dovolenku (voľno z práce) súčasne. Podľa ust. § 166 ZP ods. 1 v súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o narodené dieťa patrí žene materská dovolenka v trvaní 34 týždňov. Osamelej žene patrí materská dovolenka v trvaní 37 týždňov a žene, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí, patrí materská dovolenka v trvaní 43 týždňov.

V súvislosti so starostlivosťou o narodené dieťa patrí aj mužovi od narodenia dieťaťa rodičovská dovolenka v rovnakom rozsahu, ak sa stará o narodené dieťa.

Peňažnú dávku (materské) môžu poberať aj obidvaja rodičia (ak spĺňajú podmienky zákona o sociálnom poistení - posudzuje sa každý osobitne), ale nie súčasne.

Podľa ust. § 49 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov ods. 1: „Iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti a ktorý sa o toto dieťa stará, má nárok na materské odo dňa prevzatia dieťaťa do starostlivosti v období 28 týždňov od vzniku nároku na materské.“

Osamelý iný poistenec, ktorý sa stará o dieťa prevzaté do svojej starostlivosti, má nárok na materské v období 31 týždňov od vzniku nároku na materské a iný poistenec, ktorý prevzal do starostlivosti dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará, má nárok na materské 37 týždňov od vzniku nároku na materské.

5. Školský zákon - zákon č. 245/2008 Z. z.

a) Materské školy

V praxi deti navštevujú dve škôlky nielen pri SOS. Nevyriešená však je otázka financovania, pretože len zriaďovateľ jednej z tých dvoch materských škôl, do ktorých je prijaté dieťa, ho môže uviesť v príslušnom výkaze.

Súčasný spôsob financovania umožňuje, aby sa zriaďovatelia dvoch materských škôl, do ktorých je prijaté dieťa, dohodli na pomernom rozdelení finančných nákladov. Táto možnosť vyplýva zo zákona č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov.

V § 7a ods. 5 je upravené, že ak dieťa materskej školy navštevuje viac škôl rovnakého druhu, zákonný zástupca dieťaťa poskytne písomné čestné vyhlásenie jednej príslušnej materskej škole na započítanie dieťaťa podľa odseku 1 písm. a) až d) a odseku 2.

b) Školská dochádzka

Podľa ust. § 20 ods. 5 Školského zákona: „Žiak plní povinnú školskú dochádzku v základnej škôle v školskom obvode, v ktorom má trvalý pobyt (ďalej len „spádová škola“), ak zákonný zástupca pre svoje dieťa nevyberie inú základnú školu.“

Školský zákon návštevu dvoch škôl nevylučuje, hoci explicitná úprava návštevy dvoch škôl v prípade striedavej osobnej starostlivosti chýba.

Existuje usmernenie MŠ SR zo dňa 16. apríla 2013, že školy majú rešpektovať rozhodnutie súdu o dvoch školách pri striedavej osobnej starostlivosti, ktoré však neuvádza žiadne podrobnosti realizácie.

6. Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmu (ZoDP)

Daňový bonus je suma, o ktorú sa daňovníkovi znižuje daň z príjmu. Môžeme ho chápať ako úľavu na dani alebo daňové zvýhodnenie pre osobu, ktorá ho poberá, samozrejme, po splnení stanovených podmienok.

Podľa ust. § 33 ods. 4 ZoDP: „Ak dieťa (deti) uvedené v odseku 2 vyživujú v domácnosti viacerí daňovníci, môže si daňový bonus uplatniť len jeden z nich. Pri použití ustanovenia odseku 5 môže uplatniť pomernú časť daňového bonusu po časť zdaňovacieho obdobia jeden z daňovníkov na všetky vyživované deti a po zostávajúcu časť druhý z daňovníkov.“

Ak podmienky na uplatnenie daňového bonusu spĺňa viac daňovníkov a ak sa nedohodnú inak, daňový bonus na všetky vyživované deti sa uplatňuje alebo sa prizná v poradí matka, otec, iná oprávnená osoba.

Vyššie uvedená úprava je považovaná za nedoriešenú a diskriminačnú.

7. Trvalý pobyt

Podľa ust. § 3 ods. 1 ZoHPO: „Trvalý pobyt je pobyt občana spravidla v mieste jeho stáleho bydliska na území Slovenskej republiky.“ Občan má v tom istom čase iba jeden trvalý pobyt.

8. Sociálnoprávna ochrana detí

Podľa ust. § 20 ods. 1 ZSPODaSK orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ktorý vykonáva funkciu kolízneho opatrovníka dieťaťa podľa osobitného predpisu (ZoR) poskytuje dieťaťu, jeho rodičom alebo osobe, ktorá sa osobne stará o dieťa, sociálne poradenstvo a pomoc na odstránenie alebo zmiernenie dôsledkov rozporu záujmov.

Výkon kolízneho opatrovníctva je podrobne upravený vo internej norme IN č. 014/2012, v ktorej je výslovne uvedené, že pri rozvode alebo rozchode rodičov je treba myslieť na striedavú osobnú starostlivosť ako na prvú možnosť usporiadania úpravy výkonu rodičovských práv a povinností.

9. Zdravotná starostlivosť a dotácie

Zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti žiadnym spôsobom nerieši všeobecnú ambulantnú starostlivosť dieťaťa v prípade striedavej osobnej starostlivosti. Dohodu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti je možné uzatvoriť len s jedným poskytovateľom.

Ďalší zákon, kde chýba riešenie v prípade striedavej osobnej starostlivosti je zákon č. 544/2010 Z. z., kde nie je jasné, ktorej škole sa má poskytnúť dotácia na podporu výchovy k stravovacím návykom dieťaťa ohrozeného sociálnym vylúčením a/alebo dotáciu na podporu výchovy k plneniu školských povinností dieťaťa ohrozeného sociálnym vylúčením v prípade návštevy dvoch škôl.

Záverom je možné uviesť, že zákonodarca už reflektoval v niektorých zákonoch na inštitút striedavej osobnej starostlivosti. Avšak mnohé praktické otázky - otázka dvoch všeobecných detských lekárov, dvoch škôl, trvalého pobytu, čiastočne aj daňového bonusu zostávajú stále nedoriešené.

Vysvetlenie niektorých pojmov a situácií:

• Osobná starostlivosť nie je nikde v ZoR definovaná - v praxi to znamená, ktorý z rodičov bude s dieťaťom žiť v spoločnej domácnosti, bude sa oň osobne starať a rozhodovať o jeho bežných záležitostiach.
• Výživné pri striedavej starostlivosti: Častý omyl je, že pri striedavke výživné automaticky zaniká. V praxi však môže byť výživné určené aj pri striedavej starostlivosti, najmä ak jeden z rodičov má výrazne vyšší príjem.
• Daňový bonus pri striedavej starostlivosti: Ak dieťa vyživujú v domácnosti viacerí daňovníci, môže si daňový bonus uplatniť len jeden z nich. Možná je aj dohoda o uplatnení pomerných častí bonusu.
• Striedavá starostlivosť a práce v zahraničí: Ak jeden z rodičov pracuje v zahraničí a je preč dlhší čas, súd môže zvážiť, či je takáto starostlivosť v najlepšom záujme dieťaťa.
• Striedavá starostlivosť a názor dieťaťa: Názor dieťaťa je pri rozhodovaní súdu dôležitý, avšak nie je to rozhodujúci faktor. Súd prihliada na vek a vyspelosť dieťaťa.
• Striedavá starostlivosť a dohoda rodičov: Ak sa rodičia vedia dohodnúť na striedavej starostlivosti, je vhodné túto dohodu dať schváliť súdom, aby bola právne vykonateľná.

Možné komplikácie a nedoriešené otázky:

• Financovanie materských škôl pri dvoch navštevovaných zariadeniach.
• Otázka financovania dotácií na školské potreby pri návšteve dvoch škôl.
• Nedoriešená úprava daňového bonusu v prípade striedavej starostlivosti.
• Absencia explicitnej úpravy návštevy dvoch škôl v školskom zákone.
• Nedostatočná úprava všeobecnej ambulantnej starostlivosti dieťaťa.

Judr. Jozef Dobrovič, ako aj iní právnici, zdôrazňujú, že rozhodovanie o starostlivosti o dieťa by malo byť vždy v najlepšom záujme dieťaťa. V prípade nejasností a sporov je dôležité vyhľadať odbornú právnu pomoc.

Kľúčové zásady pri rozhodovaní o striedavej starostlivosti:

• Najlepší záujem dieťaťa je primárnym kritériom.
• Spôsobilosť rodičov vychovávať dieťa a ich záujem o osobnú starostlivosť.
• Schopnosť rodičov spolupracovať pri výchove dieťaťa.
• Stabilita výchovného prostredia a minimalizácia negatívnych dopadov na dieťa.
• Názor dieťaťa, ak je dostatočne zrelé.

Napriek zavedeniu inštitútu striedavej osobnej starostlivosti do slovenského právneho poriadku, stále existuje priestor na jeho zlepšenie a doriešenie viacerých praktických otázok, ktoré sa dotýkajú každodennej reality rodín.

tags: #zakon #o #striedavej #starostlivosti #o #dieta