Vzťahy medzi rodičmi a deťmi, najmä pokiaľ ide o finančnú podporu, sú často zložité a citlivé. Keď dieťa dosiahne plnoletosť, automaticky nezaniká vyživovacia povinnosť rodičov. Zvlášť dôležité je to v prípadoch, keď dieťa nie je schopné sa samo živiť, napríklad z dôvodu zdravotného postihnutia. V takýchto situáciách je kľúčové poznať svoje práva a postupy, ako si nárok na výživné uplatniť.
Právny základ vyživovacej povinnosti
Podľa slovenského práva, konkrétne podľa Zákona o rodine, majú rodičia vyživovaciu povinnosť voči svojim deťom dovtedy, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť. Táto povinnosť nekončí automaticky dovŕšením plnoletosti dieťaťa.
Podľa § 62 ods. 1 Zák. o rodine platí, že obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, veta prvá, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
Kedy má plnoleté dieťa nárok na výživné?
Nárok na výživné po dosiahnutí plnoletosti má dieťa predovšetkým vtedy, ak:
- Sústavne sa pripravuje na svoje budúce povolanie, napríklad štúdiom na vysokej škole. Vyživovacia povinnosť v tomto prípade trvá až do ukončenia štúdia druhého stupňa vysokoškolského vzdelania (získanie titulu Mgr./Ing./MUDr. a pod.), za predpokladu, že štúdium nie je prerušené.
- Je objektívne neschopné samostatne sa živiť z dôvodu hendikepu alebo postihnutia. V takýchto prípadoch trvá vyživovacia povinnosť aj po skončení štúdia.
Dôležité je, či je dieťa schopné sa samo živiť. Pokiaľ máte možnosť sa zamestnať a máte aj schopnosti pracovať, potom vyživovacia povinnosť zaniká. Obyčajne externí študenti majú možnosť zamestnať sa (hoci aj brigádne) a tak si zabezpečovať živobytie.
Ak dieťa aktívne hľadá prácu, je evidované na úrade práce a nie je schopné sa samo živiť, vyživovacia povinnosť rodičov trvá.
Ako postupovať pri žiadosti o výživné pre plnoleté dieťa?
Ak dieťa dosiahlo plnoletosť a nie je schopné sa samo živiť, môže si samo podať návrh na súd na určenie výživného. Do dovŕšenia plnoletosti by návrh musel podať zákonný zástupca (rodič), po 18. narodeninách už dieťa ako plnoletá osoba samo v svojom mene.
V návrhu na súd je potrebné uviesť:
- Údaje o účastníkoch konania (žiadateľ - plnoleté dieťa, a povinný rodič).
- Dôvody, prečo dieťa nie je schopné sa samo živiť (napr. štúdium, zdravotný stav).
- Popis mesačných výdavkov dieťaťa (strava, bývanie, oblečenie, školné, mimoškolské aktivity, zdravotná starostlivosť a pod.).
- Dôkazy potvrdzujúce tieto výdavky a skutočnosti (napr. potvrdenie o štúdiu, lekárske správy, doklady o príjmoch a výdavkoch).
- Informácie o finančných možnostiach, schopnostiach a majetkových pomeroch povinného rodiča.
Riziká sú najmä v dokazovaní skutočných príjmov rodiča, preto je dôležité pripraviť si čo najviac dôkazov.
Ak otec podniká a oficiálne vykazuje nízky príjem, súd bude skúmať nielen jeho oficiálne príjmy, ale aj jeho skutočné majetkové pomery, životnú úroveň (dovolenky, autá, nehnuteľnosti a pod.), výdavky a celkovú schopnosť prispievať na výživu dieťaťa. Súd môže prihliadať aj na neoficiálne príjmy, ak sa ich podarí preukázať (napr. životná úroveň, majetok, výdavky, svedectvá).
Je vhodné pripraviť si dôkazy o tom, aké má otec reálne príjmy a aký je jeho životný štandard - napríklad fotografie, výpisy z účtov, svedectvá, informácie o jeho podnikaní, majetku, autách, dovolenke, info na sociálnych sieťach vrátane fotografií a pod.
Dieťa môže v návrhu na určenie výživného žiadať aj spätné výživné, najviac však za tri roky spätne od podania návrhu, ak preukáže, že otec na výživu neprispieval alebo prispieval nedostatočne.
Zrušenie alebo zmena výživného
Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Súd s poukazom na ustanovenie § 78 ods. 1 Zákona o rodine môže meniť súdne rozhodnutia o výživnom, ak nastane zmena pomerov na strane maloletých detí alebo na strane povinnej osoby platiť výživné.
Ak dieťa po ukončení štúdia nenájde prácu, vyživovacia povinnosť rodičov netrvá, nakoľko už bude schopné samo sa živiť. Skutočnosť, že by napríklad nedokázalo nájsť prácu vo vyštudovanom odbore neznamená, že by ste ho mali naďalej ako rodičia vyživovať. Na trhu práce je množstvo pracovných ponúk, ktoré môže využiť.
Pokiaľ ide o spôsob ukončenia vyživovacej povinnosti, pokiaľ bola táto určená rozhodnutím súdu, potom je potrebné podať návrh na zrušenie výživného na súd príslušný podľa trvalého pobytu oprávneného na výživné.
V prípade, že by ste potrebovali pomoc s vypracovaním návrhu alebo zastupovaním na súde, odporúča sa obrátiť na advokáta so zameraním na rodinné právo.
Dôležité legislatívne odkazy
Podľa § 62 ods. 1 Zák. o rodine (z. č. 36/2005 Z. z.) obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, veta prvá, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, pri rozhodovaní o výživnom súd prihliadne aj na práva a povinnosti rodičov vyplývajúce z ich manželstva alebo z jeho neexistencie.
Tabuľka: Príklad výpočtu výživného (orientačný)
Nasledujúca tabuľka slúži len na ilustráciu a orientačný výpočet. Skutočná výška výživného závisí od mnohých individuálnych faktorov a rozhodnutia súdu.
| Príjem rodiča (netto mesačne) | Počet detí (vrátane plnoletého) | Percento z príjmu (orientačné) | Navrhovaná výška výživného |
|---|---|---|---|
| 1 500 EUR | 2 | 20% | 300 EUR |
| 1 000 EUR | 1 | 25% | 250 EUR |
| 2 000 EUR | 3 | 15% | 300 EUR |
Poznámka: V tabuľke je zohľadnený vek dieťaťa a počet vyživovacích povinností rodiča. Je dôležité si uvedomiť, že tieto hodnoty sú len orientačné a skutočná výška výživného sa môže líšiť. Súd berie do úvahy aj ďalšie faktory, ako sú napríklad náklady na bývanie, stravu, vzdelanie a zdravotnú starostlivosť dieťaťa, ako aj majetkové pomery a schopnosti oboch rodičov.
V prípade, že by ste potrebovali pomoc s vypracovaním návrhu alebo zastupovaním na súde, odporúčame obrátiť sa na advokáta so zameraním na rodinné právo.