Ak Vaše dieťa začína rozprávať neskoro, zbytočne nečakajte a vyhľadajte logopéda. Kým by ste čakali, Vaše dieťa by nikam nenapredovalo. Aj Einstein začal rozprávať až v 5-tich rokoch…. Túto vetu, ktorú často počúvame od známych, samozvaných odborníkov na detskú reč, treba upresniť. Vývin reči je špecifický a v každom období sa v reči intenzívnejšie rozvíja iná zložka: slovná zásoba, gramatika, výslovnosť, schopnosť čítať a i. Napríklad: Ak trojročné dieťa ešte nespája slová do viet, možno sa to naučí v 4 rokoch, ale vety nebudú gramaticky správne. Ak sa gramatika upraví v 5. rokoch, dieťa ešte nebude pripravené na školu.
V 1. ročníku bude mať problém naučiť sa správne čítať a písať, v ďalších ročníkoch bude bojovať s učením. Prvá veta, ktorú čítam, keď zadám do googlu „Dieťa ešte nerozpráva“ ma rozplače i rozhnevá. Vraj máte vyhľadať logopéda, ak ešte nerozpráva v 3 rokoch. To sú ale celé 2 roky oneskorenia. Dieťa predsa začína hovoriť prvé slová v roku, nie v troch! Vtedy, keď začína robiť prvé krôčiky. Ak by teda v 3 ROKOCH ešte NECHODILO, na čo by ste čakali? Kým sa rozchodí samé? Alebo že začne zázrakom chodiť po nástupe do škôlky?
Ak by trojročné dieťa nechodilo, nik by nepovedal: „Nevadí, má ešte čas. Rozchodí sa, keď pôjde do škôlky. Aj tak by s fyzioterapeutom ešte nespolupracovalo, tak načo ho tým trápiť. Všetky deti sa predsa raz chodiť naučia.“ No v skutočnosti to nie je ani takéto zjednodušené. Nie vždy dieťa iba prejde určitou fázou neskôr. Schopnosti, ktoré si nestihlo dostatočne osvojiť mu budú v nadobúdaní nových schopností chýbať. Napríklad: niektoré z detí, ktoré „preskočili“ fázu lozenia a štvornožkovania mávajú v 1. ročníku problém držať správne ceruzku. Nemajú dostatočnú oporu v lakti, ktorú iné deti pri plazení získali. Takáto spojitosť by nám mnohým ani nenapadla. Síce sa dieťa naučilo chodiť, neosvojená schopnosť sa ukázala ako chýbajúca omnoho neskôr, pri osvojovaní si novej, inej schopnosti.
A teraz si predstavme, že 3-ročné dieťa, ktoré by už malo gramaticky správne a zrozumiteľne tvoriť súvetia, ešte len hovorí svoje prvé detské slová… Čo všetko mu môže chýbať neskôr? Problémy, ktoré sa dostavia neskôr, môžu a nemusia byť nápadné. Môžu a nemusia Vám prekážať. Deti si tieto deficity nemusia, no môžu uvedomovať, a to až do dospelého veku. Ich neskoršie rozhodnutia, ako výber školy či povolania, môžu byť ovplyvnené ich ťažkosťami v reči.
Aj Einstein začal rozprávať až v 5-tich rokoch…. a bol dyslektik. Čakanie je zbytočnou stratou času, to už viete.
Milé maminky, logopédia nie je žiadne trápenie! 😀 Už nie je iba o paličkách v ústach a bielych plášťoch. Mnoho dnešných logopédov robí terapiu s deťmi hravou formou. Starší sedia za stolíkom so zaujímavými pracovnými listami, pomôckami, kartami, pexesom… Mladší sedia na koberci a pani logopedička ich s pomocou zaujímavých hračiek učí pekne rozprávať. Mnoho detí sa na stretnutie s logopédom teší. Detský logopéd nie je doktor, z ktorého majú deti strach: nepichá injekcie, nepredpisuje lieky, nechodí od hlavy po päty v bielom plášti s rúškom na tvári.
Dieťa, ktoré chodí na logopédiu, nie je hlúpe, ale učí sa pekne rozprávať. Tohto sa báť určite nemusíte. To preto, že pri najmenších deťoch (do 3-4 rokov) logopéd pracuje najmä s rodičom. Tak, ako je to napríklad v Kurze pre rodičov „Nehovorí? Nečakajte!“. Rodič je ten, kto je s dieťaťom najčastejšie a kto ho môže najlepšie stimulovať v reči. Logopéd Vám ukáže ako na to.
Logopédia nie je žiaden zázrak. Nik nemôže povedať, že ak sa predsalen odhodláte a zájdete k logopédovi, Vaše dieťa začne ako šibnutím čarovného prútika okamžite rozprávať. Niekedy sú za tým hodiny a hodiny spoločnej domácej snahy. A niekedy nás i napriek tomu možnosti a schopnosti dieťaťa jednoducho „nepustia“ k takým pokrokom, aké by sme si priali. Vývin reči je veľmi individuálny a neexistujú 2 rovnaké deti.
Mnoho terapií v súčasnej logopédií sú tzv. „evident based“, čiže „založené na dôkazoch“. To znamená, že ich efektivita je vedecky preukázaná výskumom. Okrem toho, že návšteva logopéda prospieva deťom, často ulahodí aj rodičom: konečne zistíte, či Vaše obavy boli alebo neboli odôvodnené. Zistíte, čo a prečo má vlastne Vaše dieťa za rečový problém. Uvidíte, ktoré sú jeho silné a slabé stránky a naučíte sa tie slabé vhodne stimulovať. Stretnutia s logopédom môžu úplne zmeniť Váš postoj a pomôcť Vám vyrovnať sa pocitmi, ktoré prežívate. Naučíte sa, čo môžete od dieťaťa najbližšie očakávať a budete sa tak čoskoro môcť tešiť z nových, aj malých, pokrokov. Z mnohých rodičov sa potom stávajú akísi „laickí logopédi“, ktorí vedia aj sami vymyslieť vhodnú aktivitu. S niektorými takýmito mamičkami aj oteckami si dopisujem ešte po ukončení terapie: majú „arzenál“ pomôcok väčší ako ja a často ma prekvapia novou zaujímavou pomôckou, či aktivitou.
Ak máte podozrenie, že s rečou Vášho dieťaťa niečo nie je v poriadku, nečakajte. Nenechajte sa odradiť radami samozvaných odborníkov. O Vašom dieťati toho veľa nevedia a logopédia ako veda od „ich doby“ výrazne pokročila. Naučte sa Vášmu dieťaťu pomôcť. Mgr.
Vývinové míľniky reči a kedy spozornieť
Medziľudská komunikácia je najzákladnejšia potreba každého jednotlivca a je tiež rozhodujúcim nástrojom pre život. Každý aspekt učenia a socializácie zahŕňa jazyk. Na to, aby mohlo dieťa komunikovať, potrebuje reči najprv rozumieť. Následne si môže osvojovať slová, ktorých význam je mu známy. Stáva sa však aj to, že deti používajú slová, ktorým nerozumejú. Je to zvyčajne preto, že ich počuli od dospelých.
Jazyk má svoju štruktúru a medzi prvkami tohto systému sú vzťahy, ktoré riadia pravidlá pre každý jazyk presne určené. Napríklad veta: „Mama je v záhrade.“ vznikla postupným spojením hlások do slabík, slabík do slov a slov do vety. Jazyk tak možno rozdeliť do 4 veľkých jazykových rovín, z ktorých dieťa postupom vývinu získava informácie o svojom jazyku.
Zvuková rovina jazyka (Fonologická rovina)
Ide o zvukovú rovinu jazyka. Základnou jednotkou fonologického systému sú fonémy. Ide o zvuky, ktoré majú v danom jazyku rozlišovaciu schopnosť. Napríklad slová nos a noc sa líšia len v jednom zvuku, zároveň možno povedať, že tieto slová majú iný význam. Dieťa si vývinom osvojuje aj výslovnosť podľa noriem daného jazyka. Tá nie je hneď správna, ale zdokonaľuje sa postupne vďaka rozvíjajúcej sa fonematickej diferenciácii (schopnosť rozlíšiť fonémy sluchom) a motorike artikulačných orgánov. Zvuky, ktoré dieťa vyslovuje sa nazývajú hlásky.
Gramatická rovina jazyka (Morfologická a Syntaktická rovina)
Predstavuje gramatiku jazyka, ktorá pozostáva z dvoch oblastí - z morfológie a syntaxe. Syntax je oblasť gramatiky, ktorá sa zaoberá gramatickými konštrukciami. Tie vznikajú spojením viacerých gramatických tvarov a majú svoju formu (to, čo vnímame) a obsah (význam). Napríklad veta: „Otec chytá ryby.“, je gramatická konštrukcia, ktorá je zložená z 3 gramatických tvarov.
Lexikálno-sémantická rovina jazyka
Táto oblasť sa zaoberá významom slov a slovnou zásobou. Slovnú zásobu možno deliť na aktívnu a pasívnu. V pasívnej slovnej zásobe máme slová, ktorým rozumieme, ale nemusíme ich aktívne používať. Je to jediná rovina jazyka, ktorej vývin nemožno ohraničiť vekom.
Pragmatická rovina jazyka
Posledná rovina učí deti používať poznatky z prvých troch oblastí v komunikácii a medziľudskej interakcii.
Má Vaše dieťa problémy, prípadne sa vám zdá, že zaostáva za rovesníkmi vo vývine a to v niektorej z popísanej oblasti jazykovej roviny?
Kedy vyhľadať logopedickú pomoc pre Vaše dieťa?
V 2. roku dieťaťa, ak:
- má dieťa slabú slovnú zásobu (menej ako 50 slov alebo používa menej ako 10 zrozumiteľných slov)
- rozumie takmer všetkému, no vôbec nerozpráva
- rozumie - dostatočne nereaguje na pokyny rodičov
- netvorí dvojslovné vety (mama daj, mama poď…)
- má problémy s príjmom potravy - odmieta viacero jedál, prijíma len kašovitú stravu, má problémy so spracovaním tuhej stravy
- hrá sa prevažne osamote, hra je stereotypná, nenadväzuje očný kontakt
V 3. roku dieťaťa, ak:
- má výrazne lepšie porozumenie ako je jeho reč
- reč je ťažko zrozumiteľná pre okolie
- má slabú slovnú zásobu a často používa nesprávnu gramatiku
- má nesprávnu výslovnosť hlások - napr. velárne “hrdelné” R, sykavky (Č, Š, Ž, DŽ C, S, Z, DZ) vyslovuje s jazykom medzi zubami, prípadne problémy s vyslovovaním hlások K, T, M, N, P
- dýcha ústami
- má problémy s jemnou a hrubou motorikou
V 4. roku dieťaťa, ak:
- komolí dlhé slová a jeho reč je pre okolie ťažšie zrozumiteľná
- má hrdelné R, sykavky (Č, Š, Ž, DŽ C, S, Z, DZ), alebo hlásky D, T, N, L tvorí medzi zubami
- netvorí súvetia a má zlú gramatiku
- sa objavia neplynulosti (zajakávanie sa) po dobu niekoľkých mesiacov, prípadne si svoje zajakávanie začne uvedomovať a trápi ho to
- dýcha ústami alebo má problémy s jemnou a hrubou motorikou
V tomto období by mala byť reč dieťaťa už ľahko zrozumiteľná aj keď ešte nemusí byť úplne gramaticky správna a hlásky L, R môže buď vynechávať, alebo ich v reči nahrádzať napríklad hláskami U, V, J.
Po 5. roku života by mala byť výslovnosť všetkých hlások už správna a dieťa by malo byť pripravené na nástup do školy.
Oneskorený vývin reči (OVR) a Vývinová jazyková porucha (VJP)
Oneskorený vývin reči (OVR) sa týka detí, ktorých reč sa nevyvíja podľa štandardných vývinových noriem. Aj keď majú normálny intelekt, nemajú postihnuté zmysly, ich motorika sa vyvíja správne, nemajú poškodené rečové orgány, žijú v primerane stimulujúcom prostredí a vedia vhodne reagovať na podnety z okolia (aj keď na začiatku len bez slov, gestami).
Vývinovú jazykovú poruchu diagnostikuje klinický logopéd či logopedička po 3. roku života. Vo vývine reči sa nemusí dieťa oneskorovať, ale jednotlivé rečové míľniky (dôležité štádiá vývinu reči), si neosvojuje v primeranej kvalite alebo poradí. Vývinová jazyková porucha sa môže prejaviť napríklad v zlom rozlišovaní zvukov reči, rozdielom medzi aktívnou slovnou zásobou (dieťa jej rozumie a aktívne ju v reči využíva) a pasívnou slovnou zásobou (dieťa jej síce rozumie, ale samo ju nevie používať), pasívna môže výrazne prevládať nad aktívnou.
V Calme kladieme dôraz na podrobnú diagnostiku rečových aj nerečových schopností dieťaťa. Pri terapii sa zameriavame na rozvoj prekurzorov reči (pre správny rečový vývin ich dieťa musí mať osvojené ešte pred tým ako sa samotný vývin reči začne a môžeme tam zaradiť napríklad schopnosť dieťaťa zamerať pohľad na tváre alebo predmety, vydávanie prvých zvukov, radosť pri interakcii s rodičom a pod.) Zameriavame sa aj na tvorbu gest, ktoré tvoria predpoklad pre vznik prvých slov, na rozvoj aktívnej slovnej zásoby - teda tej, ktorú dieťa aktívne využíva, ale aj pasívnej slovnej zásoby - ktorej dieťa iba rozumie, ale samostatne ju nepoužíva a tvorbu prvých slovných spojení a správnej výslovnosti. Veľmi dôležitou súčasťou, ktorej sa v Calme venujeme, je vzdelávanie rodičov v oblasti komunikačných stratégií.
Aj pri vývinovej jazykovej poruche kladieme dôraz na kvalitnú a podrobnú diagnostiku a jej správne vyhodnotenie, pretože dôležité nie je len určenie správnej diagnózy, ale aj zhodnotenie slabých a silných stránok rečového vývinu dieťaťa.
Ako podporiť rozvoj reči u bábätka?
Nesprávna výslovnosť (Dyslália)
Porucha artikulácie jednej alebo viacerých hlások sa nazýva dyslália. Najčastejšou poruchou artikulácie, ktorá sa vyskytuje u detí predškolského veku, sú sykavky (scz, ščž), deti ich hovoria medzi zubami - „ šušľajú“ alebo ich zamieňajú (namiesto scz hovoria ščž alebo opačne) alebo ich vynechávajú. Ďalšou veľmi častou nesprávne artikulovanou je hláska L a R, ktorú deti artikulujú zadnou časťou jazýčka, alebo hrdielkom (tzv. ráčkovanie) alebo uvedené hlásky nahrádzajú inými hláskami (napr. R nahrádzajú hláskou L alebo J, hlásku L nahrádzajú hláskou J).
Stávajú sa aj prípady, že dieťa nie je schopné artikulovať znelé spoluhlásky (dieťa hovorí B ako P, Z ako S, Ž ako Š, D ako T, V ako F, G ako K). Alebo dieťa nahrádza hlásku K hláskou T alebo opačne.
Podmienkou pre správnu artikuláciu je zdravý dozretý centrálny nervový systém dieťaťa, v rámci ktorého je nielen dostatočná schopnosť „odozrieť“ hlásky sluchom a zrakom z okolia (od rodičov, iných dospelých, od kamarátov), ale aj zdravé tzv. oromotorické schopnosti, t.j. schopnosť jazyka a ostatných orgánov, podieľajúcich sa na výslovnosti (pery, zuby, ďasná, podnebie,) pohybovať sa tak, aby boli vôbec schopné hlásky správne vytvoriť, vysloviť.
Veľmi často je obmedzená pohyblivosť jazyka u dieťaťa z dôvodu krátkej tzv. jazykovej uzdičky(spája jazyk a spodnú časť ústnej dutiny). Niekedy je hrubá, inokedy je príliš blízko za špičkou jazýčka (menej ako 1 cm). Pri takejto krátkej uzdičke dieťa nie je schopné vyplaziť jazýček nielen von z pusy, ale ani ho zdvihnúť hore k vrchným zúbkom. Ak je uzdička cca. 1 cm od špičky jazýčka, dieťa je schopné jazýček vyplaziť a vtedy vidíme na konci akoby srdiečko, špička je zospodu ťahaná uzdičkou smerom dovnútra, svaly jazýčka sú skrátené, zhrubnuté. V dôsledku jazykovej uzdičky dieťa nedokáže vyslovovať najmä hlásky tvorené špičkou jazýčka (napr. r,l,c,s,z,č,š,ž).
Ak má dieťa uzdičku, je možné zlepšiť funkciu špičky jazýčka cvičeniami, ktoré sú zamerané na zlepšenie citlivosti a pohyblivosti celého jazýčka. A až potom je možné začať s vyvodzovaním hlások, ktoré sa artikulujú špičkou jazýčka.
Aké najčastejšie chyby robia dospelí a tým prispievajú k nesprávnej artikulácii ich detí?
- Dávajú deťom nesprávny rečový vzor, hovoria k nemu „maznavou" rečou. Dieťa potrebuje vidieť a počuť správne artikulované hlásky, aby ich mohlo napodobniť vtedy, keď jeho centrálny nervový systém bude pripravený uložiť zvuk hlásky a naprogramovať pohyb artikulačných orgánov, aby uvedenú hlásku vyslovili.
- Nútia napr. 3.ročné dieťa, ktoré ešte nemá dostatočne pohyblivú špičku jazýčka a namiesto R hovorí L alebo J, aby povedalo slovo RYBA. Dieťa počuje u dospelého v slove RYBA hlásku R, chce ju napodobniť, skúša to a tak sa mu podarí povedať hlásku R vzadu a začne „ráčkovať“.
Vývin artikulácie by mal byť dokončený do piatich rokov života dieťaťa. Je lepšie prísť k logopédovi s dieťaťom skôr, napr. už po štvrtom roku života dieťaťa, než prísť v šiestom roku života dieťaťa. Šesťročné dieťa už má mať správnu výslovnosť všetkých hlások, aby mohlo v škole správne čítať a písať všetky písmená. Ak je príčinou nesprávnej výslovnosti jazyková uzdička alebo iná organická alebo funkčná porucha, ktorá si bude vyžadovať dlhý čas, kým dieťa bude schopné správne a čisto artikulovať, nestihne ísť do školy so správnou artikuláciou. Takže závisí od mnohých činiteľov, za aké obdobie sa dieťa naučí pod vedením logopéda nesprávnej výslovnosti zbaviť. Dôležitá je aj motivácia rodičov a samotného dieťaťa, spolupráca rodičov a dieťaťa s logopédom. Niekedy je ťažké dieťa motivovať k správnej výslovnosti vtedy, ak terapia trvá už dlhšie časové obdobie, alebo ak rodičia nemajú záujem trénovať doma s dieťaťom cvičenia, ktoré odporučí logopéd.
