Ako naučiť dieťa deliť sa: Rozumne a s rešpektom

Schopnosť deliť sa je základná sociálna zručnosť, ktorá zohráva kľúčovú úlohu v emocionálnom a sociálnom vývoji detí. Deliť sa znamená viac než len požičať hračku alebo rozdeliť si sladkosť. Je to akt, ktorý zahŕňa empatiu, štedrosť a schopnosť rozpoznať a reagovať na potreby iných.

Ako rodičia však často čelíme dileme: mali by sme svoje deti učiť deliť sa za každých okolností? V tomto článku sa pozrieme na dôležitosť delenia sa z pohľadu pedagogiky, neurológie, vedy aj pediatrie, a ponúkneme praktické rady, ako k tejto téme pristupovať.

Vývojová perspektíva delenia sa

Z neurologického hľadiska je dôležité pochopiť, že detský mozog sa neustále vyvíja. Deti do troch rokov sa nachádzajú v egocentrickom štádiu, ako to vo svojich štúdiách o kognitívnom vývoji detí opísal Jean Piaget. Frontálny lalok, ktorý je zodpovedný za exekutívne funkcie ako empatia, kontrola impulzov a rozhodovanie, sa vyvíja až do obdobia dospievania. Preto je úplne normálne a realistické, že malé dieťa odmietne požičať svoju hračku.

Okolo veku 2-3 rokov začína dieťa chápať pojem „moje“, no ešte nerozumie plne konceptu zdieľania. Prvé pokusy o podelenie sa sú často výsledkom napodobňovania dospelých. Medzi 3. a 5. rokom sa schopnosť rozdeliť sa prirodzene vyvíja spolu so záujmom o spoločnú hru s ostatnými deťmi. Je úplne prirodzené, že malé deti sú egocentrické.

„Moje, moje, moje!!!“ Patrí vaše dieťa tiež k tým, ktoré sa nechcú deliť o hračky? A vy pritom bojujete s pocitmi viny, že vychovávate malého sebca? Nemusíte mať výčitky, takéto správanie je pre dvoj-trojročné deti typické, ich mozog ešte nedokáže rozlišovať medzi vlastníctvom, požičaním či vrátením vecí. Deti sa v tomto veku sústreďujú predovšetkým na napĺňanie vlastných potrieb a nemá zmysel s tým bojovať.

Dieťa do troch rokov predovšetkým spoznáva a uvedomuje si samé seba - fyzicky, neskôr mentálne. Je egocentrické - vníma svet iba zo svojho pohľadu a sústreďuje sa iba na vlastné potreby a túžby. Kým približne v prvom roku života sa zdá, že bez problémov si hocičo nechá vziať (teda požičiava!), okolo roka - roka a pol nastane zlom, dieťa zrazu všetko nálepkuje ako „moje“ a reaguje plačom alebo hnevom, ak mu niekto niečo berie. Súvisí to s prirodzeným rozvojom vôle, uvedomovaním si vlastnej osobnosti. Niektorí rodičia zostanú zaskočení - veď doteraz krásne požičiavalo a teraz taká zmena! Je to však úplne prirodzený vývin, ktorý úzko súvisí aj s inštinktom prežiť. V divokej prírode, ak by človek bol naprogramovaný bezbreho rozdávať a deliť sa, zomrel by od hladu.

Postupne, približne od dvoch rokov, si dieťa začína uvedomovať aj iných, nielen seba a svoje potreby. Pomaly prestáva všetko vnímať ako svoje. Začína chápať, že nie všetko patrí jemu. Keď sa niekto iný hrá s nejakou hračkou, necíti už potrebu brať mu ju z rúk. Dokonca samé začína ponúkať iným niečo, čo si myslí, že potrebujú.

V akom veku sa dieťa začne prirodzene deliť? Medzi 3. a 5. rokom.

Čo nerobiť: Nútenie a tresty

Nútenie detí do delenia sa môže mať z dlhodobého hľadiska negatívne následky. Štúdie publikované v Journal of Pediatric Psychology naznačujú, že deti nútené deliť sa môžu nadobudnúť pocity neistoty a zášti voči ostatným. Detská psychologička a autorka Jane Nelsenová, známa svojím prístupom Pozitívnej disciplíny, tvrdí, že „deti sa správajú lepšie, keď sa cítia lepšie“.

Čo myslíte, čo dosiahnete, ak napríklad vaše dieťa nechce požičať hračku kamarátovi, no vy mu ju nasilu zoberiete, napríklad za trest, že sa nechcelo podeliť? Žiadne ponaučenie, aby bolo nabudúce ochotnejšie, sa nekoná, naopak: „Ak dieťaťu hračku za trest vezmete, len zväčšíte jeho obavu, že mu niekto iný zoberie veci,“ vysvetľuje klinická psychologička Angharad Rudkinová. „V tomto veku sa dieťa len učí, čo znamená vlastniť, iba pomaly začína chápať, že mu niečo patrí, a preto je zavčasu očakávať, že sa o to hneď podelí,“ pripomína psychologička s tým, že je to beh na dlhšie trate. Hoci rodičia budú dieťaťu pomáhať osvojovať si túto vlastnosť, môže pokojne to trvať ešte aj dva roky, kým sa to dieťa naučí.

Nesúďte dieťa, ak sa zatiaľ nevie deliť. Je v poriadku, ak dieťa nechce požičať obľúbenú hračku? Áno. Každý má veci, ktoré nechce zdieľať. Mám dieťa nútiť podeliť sa pred ostatnými? Nie. Lepšie je situáciu riešiť vopred alebo po rozhovore v súkromí.

Ak dieťa do troch rokov požičiava, robí to preto, že je nútené dospelými. Nechápe ešte koncept a nevychádza to z jeho vnútra. Rodičia používajú rôzne taktiky. Napríklad: Požičaj mu tú hračku, veď ty predsa nie si lakomec! Alebo Ty si šikovné dievčatko, ty si sa krásne podelila! Deti vnímajú, že rodičom robí radosť, ak sa danej veci vzdajú, a tak to urobia. Lebo naše deti nás bezpodmienečne milujú a chcú nám robiť radosť. K čomu to však vedie? K oslabovaniu ich vôle, k pocitu, že sa nemôžu slobodne rozhodovať.

Tým, že si u detí niektoré tieto zručnosti - ako napríklad požičiavanie či delenie sa - vynucujeme skôr, ako sú na ne zrelé, dosahujeme pravý opak. Ak totiž dieťa vyrastá s tým, že ho hocikedy môže dospelý prinútiť odovzdať svoju hračku niekomu inému, môže silnieť jeho potreba VLASTNIŤ, môže si začať svoje veci schovávať a zhromažďovať. Takéto dieťa môže mať neskôr problém sa o niečo s radosťou podeliť, pretože si požičiavanie bude spájať s negatívnymi pocitmi.

Ako teda viesť dieťa k deleniu sa?

Učiť dieťa deliť sa je proces plný trpezlivosti a pochopenia. Nesnažte sa ho urýchliť nátlakom. Ukážte, že zdieľanie je radosť, nie povinnosť - a dieťa si túto zručnosť osvojí prirodzene a s dôverou.

Buďte vzorom

Deti sa učia pozorovaním. Vytvorte prostredie dôvery: Uistite sa, že sa dieťa cíti bezpečne a pochopené. Podporujte empatiu: Rozprávajte sa s dieťaťom o tom, ako sa cítia iní.

Ísť príkladom. Najmä v prvých troch rokoch, kedy absorbujúca myseľ je v najväčšej sile a dieťa nasáva podnety z okolia ako špongia, môžeme modelovať dieťaťu, ako my požičiame niečo iným. V období 3-6 rokov sa deti už aj vedome učia v Montessori zariadeniach pomocou takzvaných lekcií ladnosti a slušnosti. Sú to také malé divadielka, alebo rolové hry, pomocou ktorých si deti trénujú napríklad ako pozdraviť, ako si niečo vypýtať, ako si počkať…

Choďte príkladom - deľte sa o veci aj vy, nerobte z požičiavania vedu.

Stanovte jasné pravidlá a očakávania

Vysvetlite očakávania v rôznych situáciách (napríklad v škôlke vs. doma). Starším deťom hovorte o tom, že hračky sa v kolektívoch požičiavajú a že v škôlke alebo na ihrisku sú niektoré hračky spoločné a hrajú sa s nimi všetky deti.

V domácom prostredí sa pripraviť na návštevy dopredu. Veci, ktoré dieťaťu patria, nepodliehajú úplne tým istým pravidlám ako veci verejné. Keď má prísť k vám návšteva, je dobré dopredu sa na ňu pripraviť a dohodnúť s dieťaťom, ktoré hračky požičať chce, a ktoré nie. Ak má veci, ktoré si mimoriadne cení a nie ste si istí, či zvládne ich požičať, je dobré ich schovať a nechať vyložené iba to, o čo je ochotné podeliť sa.

Stretla som sa už aj s takzvaným „požičiavacím stolíkom“. Pred príchodom návštevy vyčlenili deti jednu poličku/stolík, kde dali veci, s ktorými sa návšteva môže hrať. S hračkami, ktoré návšteve ponúkneme, potom ale platí, že má právo hrať sa s niečím, dokedy chce. „Domáce“ dieťa jej ju neberie a počká si, kým bude voľná.

Podporujte empatiu a komunikáciu

Rozprávajte sa s dieťaťom o tom, ako sa cítia iní. Skúste dieťaťu vysvetliť, ako sa jeho kamarát asi cíti.

Ak sa dve deti pravidelne ťahajú o hračku, dajte ju na striedačku raz jednému dieťaťu, raz druhému. Začnite však krátkym časovým intervalom, napr. 2 minúty, ktorý je dieťa schopné vydržať čakať. Keď si dieťa osvojí systém striedania sa a získa istotu, že hračka sa mu po čase vždy vráti, môžete interval o niečo predĺžiť. Nepreháňajte to však. Deti nevydržia dlho čakať.

Učiť dieťa nebrať iným veci z rúk. Opäť je dobré prejaviť empatiu, ale rezolútne (a zároveň láskavo a trpezlivo) dieťaťu vysvetliť, že svojím správaním druhé dieťa vyrušuje a že si musí počkať. Vidím, že veľmi chceš to hasičské auto. Teraz sa s ním hrá Peťko a dá ti ho, keď skončí. Môžeš sa naňho pozerať, alebo sa vrátiš neskôr, keď bude voľné.

Byť hovorcom svojho dieťaťa, pokiaľ dieťa ešte nie je schopné dohodnúť sa. Kým vaše dieťa ešte nevie rozprávať, ťažko si pred iným dieťaťom obháji svoje práva. Potrebuje, aby ste vy, ako jeho advokát, hájili jeho záujmy. Nie je nič zlé na tom, ak druhému dieťaťu vysvetlíte, že s touto hračkou sa teraz hrá vaše dieťa a rado mu ju posunie, keď sa s ňou dohrá.

Učiť dieťa byť asertívne, keď už komunikovať vie. Ak sa dieťa s niečim hrá a iné dieťa mu to berie, učte dieťa obhájiť si svoje. Môžeš Eme povedať, že teraz sa s tými kockami hráš ty, a ona si ich môže zobrať, keď budú voľné.

Chváľte a povzbudzujte

Chváľte pozitívne správanie: Všimnite si a oceňte, keď sa dieťa rozhodne podeliť z vlastnej vôle. Pochváľte každé zdieľanie - aj malé pokusy. Všímajte si pozitívne správanie a oceňujte ho nahlas.

Ukážte dieťaťu, aké to je rozdeliť sa s niekým, ale tiež prijmite, ak sa s vami dieťa o niečo delí. Ak vám dá napríklad cukrík, nikdy ho neodmietnite s tým, že vy cukríky nejete. Ak vám alebo niekomu inému dieťa niečo dá alebo požičia, vždy ho pochváľte.

Povedzte dieťaťu, že ak chce, môže svoju hračku na chvíľku požičať kamarátovi. Vždy dávajte pozor, aby dieťa o hračku neprišlo kvôli tomu, že ju niekomu požičalo. Vnímalo by to ako trest za svoje nesebecké správanie, čo by logicky neviedlo k jeho rozvoju, ale naopak.

Rešpektujte individuálne potreby

Netrestajte za neochotu deliť sa: Vyhnite sa trestom. Nezakazujte mu mať veci „iba pre seba“. Každý má právo na súkromie.

Dieťaťu vždy ponúknite možnosť požičať hračku, nikdy mu to neprikazujte a nevyvíjajte na neho tlak. Striktné direktívne správanie môže byť v tomto smere skôr kontraproduktívne. Platí to, čo v prípade vyššie. Ak je dieťa zaujaté hrou s jedným autíčkom, nežiadajte od neho, aby práve to požičalo inému dieťaťu. Najmä, ak sú k dispozícii aj ďalšie autíčka. Ak má dieťa hračku, na ktorej skutočne lipne, nosí ju všade so sebou alebo sa s ňou mimoriadne rado hrá, nežiadajte ho, aby ju požičalo niekomu inému. Často to platí napríklad pri hračkách, s ktorými deti spia. Na takéto hračky sú deti naviazané, majú k nim doslova citový vzťah a nechcú sa s nimi deliť.

Čo ak moje dieťa nechce nič zdieľať dlhodobo? Možno ide o potrebu istoty. Sledujte, či sa správanie nemení v rôznych situáciách.

Pomocníci pri učení sa deleniu

Pomáhajú knihy a príbehy pri učení zdieľania? Určite. Knihy a rozprávky o zdieľaní.

Matematika hrou je jedna z najefektívnejších metód učenia. LEGO nie je iba vyše 50 rokov stará stavebnica, ktorá doteraz fascinuje deti aj dospelých. S LEGO stavebnicou bude pre deti matematika hrou, vďaka ktorej sa naučia počítať či násobiť a deliť. Deti sa prirodzene učia cez hru a zábavu. Keď spojíte matematiku s hrou s obľúbenou hračkou, ako je LEGO, premieňate abstraktné matematické koncepty na niečo hmatateľné a praktické. Matematika hrou je tak veľmi efektívna metóda, ako deti jednoducho naučiť násobenie a delenie spôsobom, ktorý ich bude baviť. Precvičia si navyše svoju predstavivosť, abstraktné myslenie, porovnávanie či rozlišovanie množstva.

Pochopiť násobenie a delenie pomocou LEGO kociek je doslova hračka. Postavte sedem vežičiek zo štyroch kociek a spočítajte. Delenie pomocou kociek je tiež jednoduché. Dieťa postaví vežu z 28 kociek a potom odrátava zakaždým 7 kociek. Tie stavia do menších vežičiek vedľa seba. Týmto princípom sa naučí aj delenie so zvyškom.

Násobenie a delenie malými číslami sa vyplatí vedieť dôkladne spamäti. Je to niečo ako znalosť základných slovíčok v cudzom jazyku. Na tieto základy nadväzuje násobenie a delenie viaccifernými číslami.

Veríme, že tento článok vám priniesol užitočné informácie a pomohol lepšie pochopiť, ako pristupovať k téme delenia sa v detstve. Delenie sa je základná sociálna zručnosť, ktorá podporuje empatiu, spoluprácu a schopnosť nadväzovať vzťahy.

tags: #ako #naucit #dieta #delit