Situáciu, keď dieťa použilo nadávku, zažil určite už každý rodič. Čo je za tým, keď dieťa začne používať neslušné slová? Malé dieťa neustále prekvapuje rodičov, ako veľmi je pozorné. Dáva to najavo novými myšlienkami, činmi, ale aj slovami. Niekedy sú tieto slová vtipné a pôsobivé. Inokedy však to, čo vychádza z jeho úst, nemusí byť vôbec rozkošné. Občas z dieťaťa vypadne nadávka, pričom s veľkou pravdepodobnosťou ani nevie, čo znamená. A vy netušíte odkiaľ ju má.
Žiaľ, nechcený jazyk je všade okolo. Nemôžete zabrániť tomu, aby mu dieťa bolo vystavené. Napodobňovanie je dôležitou súčasťou jeho vývinu. Dieťa vidí a počuje, čo sa hovorí v situáciách, keď si niekto udrie palec na nohe alebo agresívne zakričí na iného vodiča, a rozhodne sa to vyskúšať tiež. Súčasťou toho je aj napodobňovanie súrodenca alebo rodiča, kedy ide nielen o reakciu, ale aj o pozornosť, ktorú tým získa.
Kde sa dieťa učí nadávať?
Deti sa učia nadávky z rôznych zdrojov. A hoci si to možno nechcete priznať, jedným z najčastejších miest, kde tieto slová dieťa počuje, je domov. Aj rodičia, ktorí robia všetko pre to, aby na verejnosti nenadávali, doma sa často uvoľnia a aj nároky na svoj slovník znížia. Dieťa môže tiež počuť nadávky v televízii a vo filmoch. Mnoho relácii dokonca obsahuje jazyk, ktorý by ste nechceli, aby dieťa používalo. To je ďalší dôvod, prečo je dôležité mať prehľad o tom, čo vaše dieťa sleduje.
Prečo deti nadávajú?
Deti sa s nadávkami stretávajú v rôznych prostrediach, ako je škola, internet, televízia a dokonca aj od dospelých. Existuje niekoľko dôvodov, prečo deti začnú nadávať:
- Napodobňovanie: Deti sa učia napodobňovaním správania dospelých a rovesníkov. Ak počujú nadávky doma, v škole alebo v televízii, môžu ich začať opakovať bez toho, aby si uvedomovali ich význam. Napodobňovanie je dôležitou súčasťou vývinu dieťaťa. Dieťa vidí a počuje, čo sa hovorí v situáciách, keď si niekto udrie palec na nohe alebo agresívne zakričí na iného vodiča, a rozhodne sa to vyskúšať tiež.
- Testovanie reakcií: Deti často nadávajú, aby zistili, ako budú reagovať rodičia, učitelia alebo iné deti. Vedia, že nadávky vyvolávajú silné reakcie, a sú zvedavé, čo sa bude diať. Chcú byť ako dospelí. Deti počujú, že dospelí nadávajú a testujú reakcie.
- Získanie pozornosti: Nadávanie môže byť spôsob, ako získať pozornosť, aj keď negatívnu.
- Vyjadrenie emócií: Deti, ktoré majú ťažkosti s vyjadrovaním svojich emócií, môžu používať nadávky ako spôsob, ako vyjadriť hnev, frustráciu alebo iné silné pocity.
- Rovesnícky tlak: Deti môžu začať nadávať, aby zapadli do skupiny rovesníkov alebo aby získali prestíž.
Britskí psychológovia prišli k výsledku, že nadávky sú pre deti prospešné, pretože pomáhajú pochopiť odtiene jazyka a viac významov jednotlivých slov. Pomocou nadávok vraj lepšie chápu a rozumejú nielen vlastným emóciám, ale aj emóciám druhých ľudí a situáciám, ktoré zažívajú.
Ako reagovať na nadávanie u detí?
Pri rozhodovaní o tom, ako reagovať na nadávky, budú určite hrať veľkú rolu vaše rodinné hodnoty. Pre niektoré rodiny nie sú nadávky veľkým problémom, iní rodičia zase akceptujú, že dieťa občas používa nadávky. Pre rodiny, ktoré nadávky jednoznačne odmietajú, je dôležité problém riešiť ihneď. V prvom rade je vhodné zistiť dôvod, prečo dieťa nadáva, a tiež ako a kde bola nadávka použitá. Napríklad keď 5-ročné dieťa opakuje slovo, ktoré počulo vo vlaku, je úplne iná situácia ako keď 13-ročné dieťa nadáva pedagógovi. Ak viete, prečo vaše dieťa nadáva, môže vám to pomôcť rozhodnúť sa, ako najlepšie reagovať.
Reakcia na nadávanie u detí by mala závisieť od veku dieťaťa, kontextu situácie a rodinných hodnôt. Tu je niekoľko stratégií, ktoré môžete použiť:
- Ignorovanie: Ak dieťa nadáva bez toho, aby si uvedomovalo význam slova alebo s cieľom získať pozornosť, ignorovanie môže byť najlepšou stratégiou. Ak urobíte veľkú scénu, keď vaše dieťa použije vulgarizmus, iba tým zvyšujete šance, že si jeho používanie naozaj osvojí, pretože ho bude vnímať ako prostriedok vzdoru. Buďte pokojní a nereagujte. Vyhnite sa očnému kontaktu, smiechu, hnevu.
- Vysvetlenie: Ak je dieťa staršie a rozumie významu nadávok, je dôležité mu vysvetliť, prečo sú tieto slová nevhodné a ako môžu zraniť alebo uraziť iných ľudí. Dieťaťu nestačí informácia, že ide o škaredé slovo, potrebuje poznať dôvod, prečo takéto slová dokážu ľudí zraniť či uraziť. Skúste teda poukázať na situáciu z opačnej perspektívy - ako by sa to páčilo jemu, keby ho prirovnávali k rozličným zvieratkám či iným veciam?
- Stanovenie hraníc: Je dôležité stanoviť jasné pravidlá o tom, aký jazyk je prijateľný doma a aký nie. Vecné konštatovanie: „Nepáči sa nám to, takto sa u nás doma nerozpráva! A ty patríš do nášho domu! Si súčasťou našej rodiny!“ Potom už nás čaká iba dôslednosť. Na nadávky sa však nedá vždy správne zareagovať, preto si stanovte hranicu, na akú nadávku budete reagovať a stopnete ju, upozorníte dieťa a na ktorú už nie.
- Nájdenie alternatív: Pomôžte dieťaťu nájsť alternatívne spôsoby, ako vyjadriť svoje emócie alebo ako sa vyrovnať so situáciami, ktoré ho frustrujú. Ak už dieťa vysloví nejakú nadávku, môžete mu nenápadne navrhnúť inú slušnejšiu alternatívu - začnite používať rôzne skomolené či vtipné náhrady škaredých slov, napríklad namiesto spojenia „zasa sa to p..ralo“ poviete „zasa sa to potentovalo“.
- Používanie pozitívnej pozornosti: Dávajte dieťaťu veľa pozitívnej pozornosti a pochvaly, keď používa zdvorilý jazyk.
- Trest: Ak dieťa opakovane nadáva aj po vysvetlení a stanovení hraníc, môžete použiť primeraný trest, ako je napríklad odobratie hračky alebo zákazu sledovania televízie. Dôležitým pravidlom je aj správanie dospelých v situáciách vypätia a osobný príklad.
Nereagujte prehnane
Ak urobíte veľkú scénu, keď vaše dieťa vysloví škaredé slovo, je veľká šanca, že to posilní jeho správanie. Buďte pokojní a nereagujte. Vyhnite sa očnému kontaktu, smiechu, hnevu. To môže zastaviť nadávky a zabrániť ďalším nadávkam.
Buďte konkrétni
Mladšie dieťa nerozumie narážkam, ale rozumie dobru/zlu, áno/nie. Aj pri používaní nevhodných slov preto musíte byť konkrétni. Vaším dlhodobým cieľom by malo byť naučiť dieťa, že jeho jazyk ovplyvňuje aj ostatných. Či už to považujete za zábavné alebo zakázanú vec, posledné, čo chcete, je, aby vaše dieťa hovorilo nadávky v nevhodnej chvíli. A väčšina rodičov súhlasí s tým, že nadávanie je hrozný a urážlivý zvyk, ktorý nechcú, aby si ich dieťa rozvinulo.
Agresivita a nadávanie u detí
Ak dieťa nadáva často a používa nadávky na pomenovanie ľudí, vecí, začína často šomrať, provokovať a stupňovať nadávky, je dobré, ak rodič začne vysvetľovať. Prejavy agresivity u detí majú svoje príčiny. Treba ich nájsť a dieťaťu vysvetliť, že takéto správanie je neprípustné. Je dôležité hľadať príčiny agresívneho správania a pomôcť dieťaťu naučiť sa zvládať svoje emócie zdravým spôsobom.
Naliehavé túžby, ktoré má, zatiaľ nedokáže adekvátne vyjadriť slovami. Práve vtedy môže prísť na rad riešenie situácií bitím. Dieťa povie rodičovi, svojim vlastným spôsobom, že danú vec nechce práve vykonať. Avšak rodič na tom trvá a neváha dieťa vytrhnúť z momentálnej aktivity a žiadať od neho niečo iné. Dieťa prirodzene reaguje hnevom, pretože má pocit krivdy a nerešpektovania jeho potrieb. Rodič však veľakrát takýmto pocitom neprikladá dostatočnú váhu. Je pre neho podstatné, aby ho dieťa počúvalo na slovo. Zvyčajne, keď rodič spozoruje nežiaduce správanie u dieťaťa, v tomto prípade udieranie sa alebo bitie rodiča, reaguje strachom. Jeho jedinou snahou je, aby s tým dieťa okamžite prestalo. Pre dieťa je však veľmi ťažké v tejto chvíli poslúchnuť a prestať. Dieťa je práve vo víre silných emócií, ktoré ním zmietajú, a nevie ich samo ovládnuť.
Správne zvládnuť prvé záchvaty detského hnevu je kľúčové. Dieťa sa s nimi samo alebo s pomocou rodiča naučí rýchlejšie vysporiadať a riešiť ich iným, ako agresívnym správaním. Ak dieťa začne udierať rodiča, nikdy ho nebijeme naspať. Môžeme mu jemne chytiť ruku, povedať mu, že bitie bolí. Dieťaťu uznáme jeho pocity a pomenujeme ich, hnevá sa, je smutné, frustrované, lebo niečo nie je podľa jeho predstáv. Na dieťa rozprávame pokojným hlasom, nekričíme, nevyhrážame sa mu.
Je hnev môjho dieťaťa normálny? | Inštitút detskej mysle
Začnite od seba
Ak by ste dieťa chceli odnaučiť nadávať, musíte začať od seba. A to nielen v komunikácii v rodine, ale aj všade tam, kde sú vaše ratolesti. Ak budete častovať škaredými slovami okoloidúcich, vodičov druhých áut, kliať na kolegov z práce či na susedov, sami tak vytvoríte vo svojom dieťati domnienku, že je to správne. Zakaždým, keď sa nedopatrením prerieknete, riadne sa ospravedlňte, či už dotyčnej osobe, ktorej ste nadávali, alebo priamo svojmu dieťaťu.
Kedy vyhľadať odbornú pomoc?
Ak nadávanie u dieťaťa pretrváva, je veľmi agresívne alebo je spojené s inými problémami v správaní, je vhodné vyhľadať odbornú pomoc. Pedopsychiater alebo psychológ môže pomôcť identifikovať príčiny nadávania a vypracovať individuálny plán na riešenie tohto správania.
Prvé príznaky duševných problémov u detí rodičia neraz bagatelizujú, čo je veľmi nebezpečné. Samozrejme, netreba sa hneď strachovať, ale dôležité je vedieť, kedy spozornieť, v akých situáciách a kde hľadať pomoc. Problém zvyčajne nastáva vtedy, keď zmena - určitý „nový“ stav, ktorý sa u dieťaťa predtým nevyskytoval, pretrváva dlhšie obdobie. Ak tento stav ovplyvňuje bežnú rutinu dieťaťa alebo inú osobu, je na mieste spozornieť.
Psychoterapia je najdôležitejšou súčasťou liečby psychických porúch u detí, a ak vyhľadáte terapeuta včas, je možné zabrániť rozvoju ochorenia. Je to „rozprávanie sa“ s odborníkom, počas ktorého má dieťa možnosť byť sprevádzané odborníkom v bezpečnom prostredí pri riešení svojich ťažkostí. Nemusí mať obavy zdôveriť sa - často je to preň jednoduchšie, ak ide o neznámu osobu. Detské terapie zahŕňajú aj hry, dobrý psychoterapeut formou hry a nenásilnej diskusie odhalí mnohé, čo pomôže aj pri diagnostike. Deti a dospievajúci sa zároveň učia, ako sa deliť o svoje pocity a myšlienky, ako reagovať na niektoré situácie, a naučia sa nové vhodné spôsoby správania.
Výchova bez kriku
Krik je efektívny len dočasne. Krik deti zraňuje a desí ich. V neskoršom veku ich primäje vzdorovať a už z princípu neurobia to, čo sa od nich očakáva. Je možné, že si na krik vybudujú toleranciu a vy akokoľvek ste zvyknutí, že krik pomohol, sa budete diviť, že s potomkom to teraz ani nepohne. Hnev a krik nespája, ale rodiča a dieťa rozdeľuje.
Krikom a hnevom sa rozumné a zrozumiteľné pravidlá nedajú nastaviť. Jednak si krikom autoritu nezískate, a jednak si môžete byť istí, že dieťa vás buď napodobní a začne kričať aj ono, alebo sa od vás úplne izoluje a váš vzťah bude chladný. Úplne postačí, ak sa budete správať a vravieť veci, aké chcete vidieť a počuť od vášho potomka. Aj v prípade malej rebélie bude mať dieťa vtesnaný ten základ, ku ktorému sa jeho podstata navráti.
Na záver pár rád, ako sa vysporiadať s pretečeným pohárom trpezlivosti:
- než „vybuchnete“, skúste zhlboka dýchať. Lepšie napočítať do desať, ako potom ľutovať povedané slová a činy
- občasný krik si nevyčítajte. Dieťaťu vysvetlite, čo sa stalo a prečo ste kričali
- nehanbite sa ospravedlniť.
