Dotyk mamy a ocka je pre každé bábätko snáď najdôležitejším pre jeho správny vývoj a pokoj. Kontakt je pre každé dieťatko potrebný k životu, k správnemu rastu, zdravému spánku a ďalšiemu napredovaniu. Intenzívna starostlivosť tejto pomôcky dieťatko upokojuje a uspáva, čo vplýva aj na priaznivý vývoj jeho mozgu.
Stáva sa však, že predčasne narodené bábätká trávia dlhý čas v inkubátore a často rodičia nemajú možnosť ho pohladkať. Doktorka Yamile Jackson sa preto rozhodla, že pre drobčekov vytvorí niečo, čo im aspoň sčasti nahradí ľudské teplo a dotyk. „The Zaky“ je pediatrický podhlavník, ktorý simuluje teplo, váhu a dotyk rodičov. Bábätko akoby objímal a hladkal, má tak istotu väčšej istoty a bezpečia. Keďže novorodeniatko spí 18-20 hodín denne, je táto pomôcka mimoriadne využiteľná najmä v prvých mesiacoch života. Či už ide o predčasniatko, ktoré musí tráviť čas bez rodičov, alebo o bábo, ktoré je doma s mamou i ockom a pre pokojnejší spánok potrebuje cítiť teplo a niečiu prítomnosť.
Prisatie bábätka, už od prvého prisatia, je kľúčový faktor pre vypitie dostatočného množstva mlieka, reguláciu toku mlieka a ochranu bradaviek pred poškodením. Správne prisatie je dôležité pre spavé bábätko na to, aby sa skutočne dobre napilo, pre predčasne narodené bábätko či bábätko so zdravotnými problémami a pre priberanie a prospievanie bábätka.
Ako pomôcť bábätku, aby sa správne prisalo? Bábätká sa lepšie prisávajú, ak sú v kontakte koža na kožu. Vyzlečite teda bábätko do plienky a seba do pol pása, vďaka stimulácii kontaktom koža na kožu sa jednoduchšie prisávajú aj bábätká, ktoré sa inak neprisávajú s ľahkosťou. Kontakt koža na kožu prebúdza v bábätku i v matke inštinkty, ktoré bábätko vedú k tomu, aby malo záujem o dojčenie a vďaka ktorým bábätko stimuluje matku k dojčeniu. Takýto kontakt koža na kožu doprajte sebe i bábätku čo najčastejšie, obzvlášť v prvých dňoch alebo keď je potrebné zlepšiť ktorúkoľvek situáciu s dojčením. S vyzlečeným bábätkom si môžete ľahnúť i do postele a spoločne spať či oddychovať. Niektoré bábätká sa vďaka tomu začnú dojčiť aj bez toho, aby ste vyvinuli akékoľvek úsilie. Kontakt koža na kožu taktiež pomáha pri zvyšovaní tvorby mlieka.
Správnemu prisatiu na prsník môže pomôcť držanie bábätka v priečnej polohe. Ak chcete bábätko prisať na ľavý prsník, použite pravú ruku. Vaše bábätko by malo ležať na predlaktí vašej pravej ruky, lakťom pridržujte zadoček bábätka k svojmu boku. Všetkými prstami podoprite hlavičku bábätka tak, že všetky prsty budete mať spolu pod líčkom bábätka a palec bude smerovať k ušku bábätka. Bábätko by malo byť mierne nachýlené smerom nahor k prsníku a jeho horná pera by mali byť pred prisatím v jednej línii s bradavkou. Predlaktie vašej ruky by malo byť rovnobežné s telíčkom bábätka. Ako dosiahnuť správne prisatie vám prakticky pomôže laktačná poradkyňa. Bábätku môžete pred prisatím prejsť hornou perou bábätka po bradavke z jednej strany na druhú tak, aby čo najviac otvorilo ústočká. Brada bábätka by už v tejto fáze mala byť blízko prsníka, tak aby sa pri prisatí dotkla prsníka ako prvá, a aby aj po prisatí medzi nosom bábätka a prsníkom zostal priestor. Vďaka tomu bude mať bábätko zaklonenú hlavičku, a vďaka tomu bude lepšie piť.
Názorné ukážky techník dojčenia
Vývojové míľniky: Od sedenia k samostatnej chôdzi
Sedenie, hovorenie, státie a chôdza sú dôležité míľniky vo vývoji dieťaťa. Rodičia sa na tieto zmeny tešia s netrpezlivým očakávaním. Je však dôležité si uvedomiť, že každé dieťa sa vyvíja svojím vlastným tempom, ktoré by sa nemalo násilne urýchľovať. Užívajte si lezenie na štyroch rovnako ako sedenie babatka. Pozorujte vývoj dieťatka a tešte sa z jeho úspechov.
Aby sa dieťatko posadilo, potrebuje najskôr nadobudnúť iné zručnosti. Deti sa vyvíjajú rôzne a skôr či neskôr dosiahnu zručnosti súvisiace s motorickým a mentálnym vývojom. Skôr ako sa dieťa môže posadiť, musia sa objaviť iné fyzické prejavy, ktoré súvisia s rozvojom svalov a koordináciou. Tu sú potrebné zručnosti, ktoré dieťa získava od prvého mesiaca života: otáčanie hlavy zo strany na stranu a jej dvíhanie v polohe na brušku, dvíhanie hrudníka v polohe na brušku vtedy, keď leží, otáčanie sa na chrbát z polohy na brušku najprv na jednu stranu a potom na obe strany, musí vedieť sedieť v rovine s oporou, sedenie s oporou rúk, ktoré nasleduje často lezenie. Z polohy na štyroch sa deťom lepšie dostáva do sedu. Keď bude drobec liezť do voľného priestoru, dosiahli ste vytúžený cieľ - váš potomok dokáže samostatne sedieť. Stabilný sed je rovnako emotívnym okamihom ako prvé krôčiky.
Kedy dojča začne liezť, sedieť a chodiť? V neskorších štádiách vývoja sa dieťatko začne plaziť rýchlejšie a robí prvé pokusy postaviť sa. Učenie chôdze postupuje v nasledujúcich mesiacoch a to, kedy dieta sedi alebo začne chodiť, je tiež veľmi individuálne. Najdôležitejšie je, aby vývoj dieťaťa napredoval. Samostatné sedenie, plazenie a prvé krôčiky sú určite vývojové míľniky, na ktoré sa rodičia tešia, ale nenúťte svoje dieťa, aby tieto kroky urobilo. Dojča bude ďalšie výzvy prijímať samo.
Čo by malo rodičov znepokojovať? Predovšetkým nedostatočný pokrok vo vývoji dieťaťa. Ak dieťa nenapreduje, nechajte batoľa, aby si udržalo vlastné tempo a dosiahlo polohu v sede, keď bude pripravené. Vývoj reči a ďalších intelektuálnych i motorických zručností dieťaťa prebieha podľa podobného vzoru.
Približné termíny pre míľniky ako lezenie, sedenie a chodenie: ľah na brušku a podopieranie rukami - vo veku 5 mesiacov, vo veku 7 až 8 mesiacov má bábätko silnejšie svaly, a preto už sedí a lezie, dojča sa dokáže postaviť s oporou vo veku 9 mesiacov. Od kedy môžete očakávať prvé samostatné krôčiky? Okolo veku jedného roka.
Kedy sa bábätko samo posadí? Tento míľnik nastáva medzi 6. a 9. mesiacom života, zväčša ide o obdobie okolo 8. mesiaca. Niektoré deti dosiahnu tento míľnik i skôr. Dosiahnutie polohy v sede je pomerne náročné a vyžaduje si veľké posilnenie svalov celého tela. Úvod do učenia sedenia sa začína už v prvom mesiaci života. Spočiatku sa bábätko učí otáčať hlavu v polohe na chrbte. V nasledujúcich mesiacoch začne pri ležaní na brušku dvíhať hlavu, čím posilňuje svaly krku. Potom sa podopiera o predlaktia a z polohy na ručičkách a otáča sa - prevaľuje sa z chrbta na bruško a naopak.
Učenie samostatne sedieť nie je o posadení dieťaťa, ale o pomoci pri posilňovaní jeho svalov. Ako to urobíte? Prostredníctvom hry! To, že sa dojča hrá, prispieva k jeho rozvoju. Tu sú spôsoby, ako podporiť vývoj vášho bábätka ešte predtým, ako začne sedieť:
- Položte bábätko na bruško: Toto je ideálna poloha pre bábätko! Dojča začne inštinktívne dvíhať hlavičku, dvíhať sa na predlaktiach a odstrkovať sa, aby sa otočilo na chrbát. Batoľa má v sebe prirodzený sklon k pohybu, takže tieto pokusy bude robiť aj keď nie vždy budú úspešné. To môže vyvolať frustráciu, ale to je v poriadku. Bude sa o to pokúšať aj naďalej a v závere vie sedieť.
- Vytvorte mu priestor na hranie: Ak svojmu dieťaťu nevytvoríte príležitosti na cvičenie tým, že ho namiesto toho posadíte do sedačky alebo ležadla, bude sa vyvíjať pomalšie. To, že sa dieťatko umiestni na podložku, najlepšie na zem, prispieva k rýchlejšiemu progresu. Miesto na zemi je najviac bezpečné. Bábätká si totiž často náhle osvoja novú zručnosť kotúľania, ktorá sa môže skončiť pádom. Položenie bábätka na podlahu na podložku je najlepší spôsob, ako ho povzbudiť k samostatnému cvičeniu.
- Podieľajte sa na jeho úsilí: Povzbudzujte, chváľte, tlieskajte a oslavujte malé úspechy vášho dieťaťa. Zakaždým, keď sa mu niečo podarí - zdvihne hlavu, pokúsi sa zdvihnúť na predlaktiach a potom sa otočí, je to dôvod na pochvalu. Dieťa to ešte viac motivuje k snahe. Podporujte pokusy svojho maličkého sedieť. Majte však na pamäti, že v polohe na brušku, keď dieťa zdvihne hlavu, môže ju prudko spustiť a niekedy udrie tvárou o podlahu. Preto sa v týchto prípadoch odporúča položiť dieťa na mäkkú podložku, aby takéto nárazy neboli bolestivé.
- Zabezpečte ho počas prvých pokusov o sedenie: Keď sa vaše dieťa začne samo posúvať, svaly sú ešte slabé a chýba mu stabilita. Môže spadnúť a nie sa dostať do sedu. Nárazy s hlavou o zem môžu byť nebezpečné, preto je dobré chrániť svoje dieťatko vankúšom na kŕmenie. Je to skvelé riešenie. Jednoducho ním obklopte svoje dieťa a vytvorte bezpečné prostredie. Vďaka takejto podpore sa vaše dieťa bude môcť rýchlejšie učiť a robiť prvé pokusy o pohyb alebo plazenie. Nasledovať bude samostatné státie a prvé kroky. Dieťa bude dostatočne silné na to, aby si osvojilo ďalšie zručnosti.
Komunikácia a sociálny vývoj
Bábätko narieka, no netušíte prečo? Už ste ho nakŕmili, prebalili, popestovali, no stále nie je spokojné? Novorodenec je osobnosť, ktorá hneď po narodení vysiela určité signály. Dáva nimi najavo, čo sa mu páči, čo naopak nie, oznamuje, či je hladný, unavený, mokrý, prejavuje emócie. Všetky deti ovládajú tento univerzálny „jazyk“, ktorému rozumejú dospelí všade na celom svete. Schopnosť porozumieť týmto mimoslovným signálom nám môže pomôcť pochopiť správanie dieťaťa. Niekedy je to ľahké, ale občas si to vyžaduje veľa úsilia.
Deti môžu komunikovať iba prostredníctvom kričania, výrazov tváre a reči tela. Ich správne interpretovanie je preto pre mnohých rodičov prvou výzvou. Keď dieťa kričí, najprv sa ho pokúsite kŕmiť, vymeniť plienku alebo ho kolísať v náručí. Neverbálna komunikácia zohráva dôležitú funkciu počas celého obdobia života dieťaťa, aj keď v neskoršom období začne využívať na dorozumievanie slová.
Výrazy tváre sú jedným z prvých dorozumievacích prostriedkov a zároveň jednou z prvých vecí, ktoré dieťa od nás odpozoruje. Už 11- až 21-dňové dieťa dokáže napodobniť stočenie perí do krúžku, prevaľovanie jazyka a pohyby očí, hoci so zámerom napodobňovať to ešte nesúvisí. Na tvári bábätka sa nachádza 25 svalov, ktoré sú vzájomne prepojené a riadené mozgovou kôrou.
Prvý úsmev a sociálne interakcie
Väčšinu emócií dieťatka budete zrejme vedieť identifikovať intuitívne. Prvý úsmev sa objavuje už tri dni po narodení, nie však ako prejav emócie. „Smejú sa“ iba ústa a tvár, úsmev nezasahuje oči a čelo. Zbadáte ho najčastejšie vo fáze REM spánku. Prvým úsmevom sa bábätko snaží nadviazať s vami kontakt. Okolo 5. až 6. mesiaca sa objavuje „šťastný“ úsmev sprevádzaný otvorenými ústami s vyplazeným jazykom.
Do 1 mesiaca: Bábätko sa zaujíma o tváre a napodobňuje žmurkanie očami alebo vyplazenie jazyka. Do 3 mesiacov: Bábätko komunikuje mimikou, gestikuláciou a hláskami a hľadá pohľady príp. Do 10 mesiacov: Dieťa sa hrá rado na skrývačku a vie rozoznať, na čo nejaká osoba emocionálne reaguje. Do 12 mesiacov: Dieťa napodobňuje správanie iných ako napr. hry.
Rozpoznávanie emócií a signálov
Keď dieťa kričí, najprv sa ho pokúsite kŕmiť, vymeniť plienku alebo ho kolísať v náručí. Prejaví sa ako sústredený pohľad, ľahko pokrčené čelo, natiahnutá hlavička a znehybnenie celého tela, akoby pozorne načúvalo. Ak sa prihovoríte bábätku, rozjasní sa mu tvárička v širokom úsmeve, má rozžiarené oči aj obočie. Celá tvár je uvoľnená, na líčkach sa môžu objaviť rozkošné jamky. Doširoka otvorené oči, uprený pohľad a stiahnuté obočie sú jeho jasným signálom. Pokožka bledá, chladná, dieťa sa trasie, má husiu kožu. Prekvapené bábätko ústa našpúli do tvaru písmena „O“, náhle mu zvráskavie čelo.
Novorodenec je síce excelentný pozorovateľ, ale je mimoriadne krátkozraký. Vidí len do vzdialenosti 21 až 40 cm, vo veku 3 mesiacov asi do 1,5 metra. Oči bábätka sa stávajú prvým dorozumievacím prostriedkom s bábätkom. Len málokto z dospelých dokáže „Help-Look“ (bezbranný pohľad) dieťaťa ignorovať. Prvý kontakt trvá len niekoľko sekúnd, ale v ďalších dňoch sa predlžuje a je čoraz častejší. Očný kontakt je pre bábätko taký dôležitý, že ak ho nedostane, môže sa to prejaviť.
Dieťa sa niekedy nahlas prihlási k slovu plačom a nepokojom. Či ide o hlad, si overíte tak, že prstom mu jemne prejdete po tvári cez líce smerom ku kútiku úst. Hladné dieťa automaticky našpúli pery a bude vyhľadávať zdroj jedla. Hladné dieťa sa prejavuje aj rečou tela - je napäté a vo všeobecnosti dosť nepokojné. Ak hlad nebude uspokojený, môže začať plakať a kričať.
Pre rodičov je to často smutný pohľad - dieťa silno plače, pretláča chrbát smerom dozadu alebo kŕčovito ťahá nohy k brušku, celé telíčko je napäté. Dieťa má zovreté päste, sčervenie v tvári a pevne zoviera aj viečka. Palec na dolných končatinách je natiahnutý, ostatné pršteky mierne pokrčené. Pri veľmi prudkej bolesti je celá nožička „stuhnutá“ a napäté špičky smerujú k podlahe. Dieťa týmto silným jazykom tela vyjadruje, že niečo nie je v poriadku. Často je to bolesť brucha spôsobená príliš veľkým množstvom vzduchu v žalúdku po kŕmení. Ak sa prejavuje počas jedla, môže signalizovať reflux. Ľahké, upokojujúce masáže pomáhajú stimulovať trávenie a odgrgnutie zase vytlačí vzduch zo žalúdka.
Ak je príčinou nepokojného správania únava, prejaví sa viacero príznakov. Ak sa dieťaťu prihovoríte, odvráti hlavu, siaha si na tvár - utrie si oči alebo uši a jemne cicia prsty, päsť alebo cumeľ. Cicanie je menej intenzívne ako pri hlade a slúži na upokojenie. Typickými príznakmi mimiky sú oči otvorené iba do polovice a opakované zívanie. Dieťa sa zamračí, stiahne kútiky úst smerom dole a našpúli pery - varovný znak, že sa blíži plač. Strmé vrásky nad nosom naznačujú kritickú náladu, rovnako ako vrásky na čele - necíti sa dobre, je neisté. Pokrčené čelo, napäté držanie tela, viac či menej prižmúrené oči a zaťaté päste - to sú signály podráždenosti alebo nespokojnosti s čímkoľvek. Spolovice privreté viečka môžu prezrádzať pochybnosti, nudu alebo len únavu. Ak má dieťa pohľad námorníka, pozerá trochu „sklenene“, akoby cez niekoho hľadelo, chystá sa práve „vypnúť“ a chce mať pokoj. Ak s ním hovoríte priamo, otočí hlavu nabok. Telo je veľmi napäté, často tlačí plecia dopredu tak, že chrbátik vytvára akoby hrb. Dieťa otvára ústa, prská a natiahne jednu ruku pred seba ako dopravný policajt. Môže kýchať, štikútať, zívať. Ak tieto prejavy nezachytíte a pokračujete v „nechcenej činnosti“, dieťa je čoraz nevľúdnejšie, pritiahne ruky k trupu a začne búšiť pästičkami. Nakoniec napne všetky štyri končatiny, spustí neutíchajúci krik a bude trvať veľmi dlho, kým sa zase dostane do svojej kože. Už po zachytení prvých príznakov je dobre, ak ho pokolíšete.
Ak je dieťatko spokojné, rozoznáte to najľahšie. Leží, smeje sa a vesluje rukami, v neskoršom veku bľaboce, hrá sa s prstami na rukách alebo nohách. Otvorené ústa a jedna alebo obe roztiahnuté ruky sú signálom, že si vyžaduje zábavu, chce sa hrať. Veľké oči môžu navyše znamenať čistú radosť, údiv alebo aj strach.
Novorodenec plače prevažne z fyziologických príčin - ak je hladný, niečo ho bolí, má mokré plienky, je mu horúco alebo zima. Je teda bežný a normálny. Zdravý novorodenec však neplače bez prerušenia dlhšie ako 5 minút.
Typy detského plaču a ich význam
- Skučanie: hlasitý, prenikavý výkrik, ktorý vznikne náhle a neočakávane. Nasleduje pauza, nádych a ďalší výbuch kriku, ktorý je ešte hlasnejší a naliehavý, bez melódie či rytmu. Dieťa má široko otvorené ústa, napäté telíčko. Zdvihnuté ruky aj nohy si pritíska po stranách telíčka.
- Rytmický plač: prerývané zvuky, hrdelný hlas, zakňučanie, a nakoniec rytmický kolísajúci plač.
- Mrnčanie: tenulinký plač, po ktorom nasleduje krik bez rytmu, ktorý kolíše vo výške hlasitosti. Dieťa si trie očká, chytá ušká, môže cicať pršteky. Dieťa ním dáva najavo, že je unavené, chce spať.
- Nárek: nosový, unavený plač, naliehavosťou a výškou tónu podobný plaču pri bolesti, ale je menej hlasitý a často býva v nižších polohách.
- Vreskot: náhly a prenikavý krik s ostrým nádychom, po ktorom ihneď pokračuje vreskot, ktorý je vždy o trocha dôraznejší.
- Kvílenie: plač sa začína pozvoľna, ale je dosť hlasitý a neutícha. Často je sprevádzaný vrtením a motorickou aktivitou, akoby sa snažilo nájsť si pohodlie.
- Bedákanie: ťahavý, predĺžený plač, ktorý je ťažké utíšiť, zvyčajne sa vyskytuje pred nočným spánkom. Znamená, že dieťa má už toho dosť, je vyčerpané.
- Plač pre nepohodlie: hlasný, jasný, vytrvalý plač, ktorý postupne zosilňuje a zoslabuje a má jasný rytmus.
- Výbuch: zlostný, prudký výbuch kriku, prestávka na nádych, výbuch kriku. Je podobný ako pri nadmernej stimulácii. Dieťa ním dáva najavo svoju zlosť, frustráciu, ak sa mu niečo nepodarí. Je to akési volanie o pomoc.
- Rytmické štekanie: hlbší, neodbytný plač, ktorý má svoj rytmus a neochabuje.
Starostlivosť o bábätko v prvých mesiacoch
Prvý týždeň je celý o prispôsobení sa, prežití, potrebnom oddychu, o začiatku spoznávania sa a momente, kedy začnete pociťovať silnú citovú väzbu k svojmu dieťatku. Prvý týždeň môžete od dieťatka očakávať, že bude veľa spať. To je veľmi dobré, pretože aj vy potrebujete dostatok času na uzdravenie po pôrode. V tomto období sa začnete učiť spoznávať niečo o normálnych reflexoch, ktoré vaše dieťa prejaví a ktoré vás môžu na začiatku vyľakať. Môžu sa týkať aj nepravidelných vzorcov dýchania, ktoré bude mať novorodenec, najmä počas spánku. Nepravidelné dýchanie je normálne. Naopak, keď sú deti rozrušené alebo plačú, môžu sa za minútu nadýchnuť viac ako 60 krát.
Aby ste predišli akejkoľvek panike dodržujte zopár dobrých zásad pre bezpečný spánok dieťaťa:
- Nechajte dieťa spať na chrbte, pretože to výrazne znižuje počet úmrtí na SIDS. Uistite sa, že každý, kto sa stará o vaše dieťa, robí to isté.
- Používajte pevný povrch na spanie. Uistite sa, že vaše dieťatko spí na pevnom matraci. V každom prípade sa vyhnite niektorým povrchom na spánok dojčiat, ako sú pohovky, mäkké matrace a vodné postele.
- Ak je to možné zdieľajte izbu spolu s dieťaťom, ktoré má svoje samostatné miesto na spanie.
- Udržujte mäkké predmety a voľnú posteľnú bielizeň mimo miesta spánku dieťaťa.
- Dojčenie dieťatko chráni a pomáha predchádzať SIDS, okrem mnohých ďalších výhod.
- Existujú štúdie, ktoré ukazujú, že dieťa s cumlíkom môže mať menšie riziko SIDS. Skúste ponúknuť cumlík vášmu dieťatku až vtedy, keď je dojčenie dobre zavedené.
- Veľmi často sa stáva, že bábätká obliekame príliš teplo. Hrubé vrstvy oblečenia a ešte aj prikrývky môžu spôsobiť prehriatie dieťatka.
- Dajte dieťatko očkovať.
- Ak vaše dieťa neznáša zavinovačku a je v nej nespokojné - nebalte ho do nej.
- Aby ste mali svoje dieťatko pod kontrolou nielen v noci, ale aj počas dňa kedy spí, obstarajte si vhodný a najmä certifikovaný dýchací monitor.
Počas druhého týždňa začnete spoznávať príznaky hladu dieťaťa, čo znamenajú rôzne typy plaču. Dozviete sa prečo sa vaše dieťa dostane späť na svoju pôrodnú hmotnosť po tom, čo počas prvého týždňa schudne niekoľko gramov. Úbytok váhy je prirodzený. Druhý týždeň je tiež dôležitý čas na vyriešenie akýchkoľvek vašich fyzických problémov, ktoré sa mohli objaviť po tom, ako sa po prvom náročnom týždni začínate prispôsobovať novému spôsobu života.
Tento týždeň sa u vášho dieťaťa môže objaviť kolika, takže sa naučte, ako sa s tým vyrovnať, čo môžete očakávať a kedy môže byť plač vášho dieťaťa niečo viac. Vo veku 3 týždňov môžete svoje dieťatko polohovať na bruško, aby si vyvinulo svaly, ktoré potrebuje na to, aby si nakoniec udržalo hore hlavičku. Kolika nie je nebezpečná, iba nepríjemná pre dieťatko aj pre vás. Kolika je nadmerný plač u zdravých detí bez zjavnej príčiny. Bábätká s kolikou plačú viac ako tri hodiny denne, viac ako tri dni v týždni a viac ako tri týždne. Zvyčajne kolika začína, keď má dieťa 2 až 3 týždne a ustúpi do 4 mesiacov veku.
Zaoberáte sa plienkovou vyrážkou/zapareninou? Teraz je ten správny čas naučiť sa, aký krém na zapareniny kúpiť svojmu bábätku a ako ho správne používať. Plienková vyrážka je bežné kožné ochorenie, pri ktorom je pravdepodobné, že počas prvých niekoľkých rokov života vášho dieťatka ju zažijete niekoľko krát. Hoci sa plienková vyrážka môže bežne vyskytnúť v dôsledku podráždenia pokožky, môže byť spôsobená aj alergickými reakciami alebo bakteriálnymi alebo kvasinkovými infekciami. Krémy na plienkovú vyrážku ponúkajú účinné riešenie na upokojenie a prevenciu na jej vznik.
Vaše dieťa má za sebou prvý mesiac života a veľa sa toho zmenilo. Hoci je vaše bábätko ešte naozaj maličké, začína sa už menej cítiť ako novorodenec, a skôr sa cíti a správa ako plnohodnotné bábätko. Rast vášho dieťatka už skutočne naberá na obrátkach a vy pravdepodobne zisťujete, že vaše dieťatko už prerástlo z novorodeneckého oblečenia a novorodeneckých plienok. Pravdepodobne si tiež všimnete, že je oveľa ostražitejšie a uvedomuje si svoje okolie a zaujíma sa o vás.
S rastúcim spoločenským záujmom vášho dieťatka, budete pravdepodobne tento mesiac svedkami aj veľmi vzrušujúceho míľnika - prvého úsmevu vášho dieťaťa. Ak sa vaše dieťa ešte neusmieva, je to tiež v poriadku. Ak dúfate, že sa vaše dieťa čoskoro začne usmievať, skúste robiť smiešne grimasy alebo divné zvuky v jeho blízkosti.
Počas prvých štyroch týždňov si vaše dieťa ešte nebude môcť vyskúšať všetky hračky na hranie, ktoré dostalo od vás a vašich príbuzných z priateľov, ale tieto dni sa už blížia! Okrem prvých úsmevov je vaše dieťa stále šikovnejšie v držaní predmetov v rukách. Po krátkom čase môžu síce tieto predmety spadnúť, ale zistíte, že vaše dieťa môže držať hrkálku či inú jemu primeranú hračku dlhší čas. Vaše dieťa je tiež schopné lepšie rozlíšiť rôzne zvuky - teraz dokáže rozpoznať váš hlas.
Šesť týždňov pre mnohé deti znamená opäť rýchly rast, takže si pravdepodobne všimnete, že vaše dieťa sa zdá byť hladnejšie ako zvyčajne. Často, počas rastového skoku, sú deti obzvlášť nervózne najmä večer. Môže sa vám zdať, že chcú jesť každú hodinu. Ako sa hovorí: "Aj toto pominie." Ak dojčíte, možno si myslíte, že kŕmenie navyše je znakom toho, že nemáte dostatok mlieka pre svoje dieťa. Ale nie je to tak. Vaše dieťa sa dojčí častejšie počas prudkého rastu.
Pri dojčení môžu najmä dojčené deti stále potrebovať jesť každé 2-3 hodiny, pretože materské mlieko sa trávi rýchlejšie ako umelé mlieko. Zvyčajne sa odporúča, aby ste v tomto veku naďalej dojčili svoje dieťa a aby ste si udržali tvorbu mlieka.
Detská stolica môže mať rôzne farby a môže byť šokujúce otvoriť plienku a vidieť niečo, čo ste nečakali. Farby detskej stolice sa menia v závislosti od stravy a veku dieťaťa:
- Čierna alebo tmavozelená: Prvá stolica, ktorú bude mať novorodenec po narodení a prvý deň (mekónium). Mekónium je čierne alebo tmavo zelené a vyzerá trochu ako decht. Je hustá, lepkavá a ťažko sa čistí zo zadočku vášho dieťaťa. Mekóniová stolica trvá 24 až 48 hodín.
- Zelená: Zmes mekónia a materského mlieka alebo umelej výživy v prvých dňoch života. Medzi tretím a šiestym dňom života sa husté čierne mekónium začne meniť na redšiu, voľnejšiu zelenohnedú alebo zelenožltú prechodnú stolicu.
- Zeleno-hnedá, žlto-hnedá alebo hnedá: Po šiestom dni by už vaše dieťa nemalo mať v tele mekónium a začne mať mliečnu stolicu. Ak výlučne dojčíte, kakanie bude mať často zlatú, horčicovo žltú farbu, ale farba môže mať rôzne odtiene od oranžovej po zelenú. Ak používate dojčenskú výživu, hovienka vášho dieťaťa budú pevnejšie a silnejšie zapáchajú. Farba dojčenskej výživy sa objaví v odtieňoch hnedej až hnedej.
- Hnedá, žltohnedá: Stolica po zavedení pevnej stravy.
V niektorých prípadoch môže byť nezvyčajná farba stolice znakom zdravotného problému. Ak v plienke svojho dieťaťa vidíte tieto farby, kontaktujte lekára svojho dieťaťa:
- Čiernozelená: dechtovitá, načernalá mekóniová stolica už nie je normálna po piatom dni života.
- Čierna: Po skončení obdobia mekónia môže čierna stolica naznačovať krvácanie z tráviaceho traktu.
- Biela, sivá alebo bezfarebná: Hoci je to zriedkavé, môže to byť príznakom problému s pečeňou alebo žlčníkom.
Tri mesiace sú pre mnohé bábätká a ich rodičov zlomové. Vaše bábätko už nie je novorodenec a oficiálne ukončilo prvý štvrťrok prvého roka života. Dosiahlo niekoľko míľnikov, ako napríklad sledovanie predmetov očami, naťahovanie sa za vecami a ich uchopenie rukami a tlačenie na rukách, keď ležia na bruchu.
Vek 4 mesiacov je veľkým míľnikom v živote vášho dieťaťa vďaka vývoju mozgu a fyzického vývoja. Zrak vášho 4-mesačného dieťaťa sa tiež veľmi zlepšuje. Zrakový rozsah vášho dieťaťa sa zvýšil na niekoľko metrov, čo je rozhodujúce v tomto období rýchleho raného motorického a kognitívneho vývoja. Rozvíjajúce sa videnie vášho dieťaťa mu umožňuje sledovať predmety a zvýšená sila krku mu pomáha udržať hlavu v pokoji. Je schopné sedieť vzpriamene s oporou a sledovať pohybujúce sa veci očami zo strany na stranu.
Je pre vás prekvapením, že celý proces rečového vývinu sa začína už v brušku matky? Odborníčky na reč tvrdia, že dieťa sa na rozprávanie pripravuje už počas vnútromaternicového vývinu. Okrem pohybu „hovoridlami” sa rozvíja tiež sluch, ktorý je kľúčový vo vývine reči. Výskumy ukazujú, že už od 19. týždňa sú pozorované reakcie dieťaťa v brušku matky na vonkajšie zvukové podnety.
Prvé, čo mama po pôrode počuje, je plač dieťatka. A tak je to správne. Detský plač totiž prirodzene sprevádza rodičov prvé týždne po narodení ich bábätka. Počas týchto týždňov je správanie dieťaťa nešpecifické, to znamená, že ak je dieťatko hladné, smädné, bolí ho bruško alebo nevidí mamu, reaguje takmer stále rovnako - kričí a plače. Až okolo 6. mesiaca sa objavuje prvý významný medzník: začína produkovať prvé artikulované zvuky. Hovoríme o pudovom džavotaní. Ide o akúsi „hru“ s artikulačnými orgánmi. Dieťa experimentuje s perami, hlasivkami a jazýčkom. Zmena nastáva v 6. mesiaci, kedy sa do produkcie artikulovaných zvukov zapája sluch. V tomto období dieťa začína produkovať tie zvuky, ktoré počuje u ľudí, keď sa mu prihovárajú, alebo sa v jeho blízkosti rozprávajú.
Medzi prvými najčastejšie sa objavujúcimi gestami patrí ukazovanie rukou či prstom na predmet, ukazovanie alebo podávanie predmetu inej osobe, či očakávanie predmetu, pod ktorým si môžeme predstaviť napríklad načahovanie sa za hračkou. Okrem týchto gest sa postupne objavujú aj ďalšie gestá ako krútenie hlavou v zmysle nesúhlasu, mávanie rukou na rozlúčku („pápá“) či rôzne gestá spájajúce sa s hrou.
Medzi 3. a 6. mesiacom života dieťa dokáže držať veci, ktoré mu boli vložené do ručičiek, ale vedomé a plánované uchopenie nastáva okolo šiesteho mesiaca života. Pretáčanie sa z bruška na chrbátik a na druhú stranu je zručnosť, ktorú by sa malo bábätko naučiť okolo šiesteho mesiaca života. Na začiatku sa bábätko otáča veľmi nemotorne a je prekvapené zo zmeny pozície, ktorú samostatne vykonalo, neskôr túto činnosť používa na vedome, napríklad na dosiahnutie vecí.
Často mu predchádza plazenie (okolo šiesteho - ôsmeho mesiaca), je to pohyb, ktorým dieťa využíva silu jeho rúk, aby potlačil telo. Mali by ste sa uistiť, že na tento fáze nezostane, ale prejde do fáze štvornožkovania (ôsmy - deviaty mesiac), čo je alternatívna práca rúk a nôh.
Približne v rovnakom čase (ôsmy - deviaty mesiac života) sa bábätko učí sedieť. Táto pozícia je pre dieťatko veľmi atraktívna, pretože jeho ručičky sú voľné na hranie, môže objavovať okolité veci, ktoré sa samozrejme bude snažiť dosiahnuť. Berte to s nadhľadom, urobí to samo, keď budú jeho svaly a kosti na to pripravené.
Rodičia to väčšinou správne chápu ako signál, že dieťa čoskoro začne chodiť. Vytiahnutie sa hore a postavenie sa o nábytok, ktorý je hlavným piliérom je cvičením pripravujúcim bábätko na chodenie.
Ročné dieťa začína reagovať na svoje meno. Rozumie jednoduchým príkazom, najmä takým, ktoré sú podporované špecifickým kontextom.
Začína to neistými, roztrasenými krokmi, krátkymi výletmi k najbližšiemu objektu, ktoré dieťatko môže chytiť a použiť ako podporu. A čoskoro bude nasledovať to nádherné vykročenie do náručia mamičky, alebo otecka. Chôdza je zručnosť, ktorá je rodičmi pravdepodobne najviac očakávaná. Avšak nemalo by sa s ňou ponáhľať. Mali by ste vedieť, že časový úsek pre učenie sa chodiť je veľmi široký, od dvanásteho do osemnásteho mesiaca života a akékoľvek pokusy o urýchlenie ako sú chodítka, chodenie za ruku a pod. môžu preťažiť kostné kĺby, poškodiť väzivá a kĺby, čo môže v budúcnosti vyžadovať ortopedickú pomoc.