Príchod nového bábätka do rodiny je pre staršie dieťa obrovskou zmenou. To, čo bolo kedysi „len jeho“, sa zrazu musí deliť s niekým ďalším. Pre dieťa to môže znamenať neistotu, strach z toho, že ho majú rodičia menej radi, alebo zúfalstvo, ktoré sa môže prejaviť ako vzdor, žiarlivosť či regres. Tieto prejavy sú však úplne normálne.
Prečo dieťa žiarli?
„Je úplne prirodzené, že dieťa žiarli, keď sa do rodiny narodí ďalšie bábätko. Novorodenec potrebuje množstvo opatery a mama sa staršiemu dieťaťu nevenuje toľko, ako dovtedy. Preto má pocit krivdy, že sa má deliť o mamu či ocka s niekym ďalším,“ konštatuje detská psychologička Dorota Kopasová. Pocit žiarlivosti vzniká u dieťaťa najčastejšie vtedy, keď sa musí vzdať určitých výsad v prospech iného dieťaťa, svojho súrodenca alebo v prospech dospelej osoby. Prvorodené dieťa začne žiarliť, keď sa mu narodí súrodenec, ktorý strhne na seba všetku pozornosť a starostlivosť rodičov.
Aj malé dieťa vie dobre vytušiť vzťahy medzi matkou a inou osobou a dokáže trpieť kvôli tomu, že nie je jediným objektom jej lásky a túžby. Chce mať matku len pre seba. Táto situácia vzťahového trojuholníka je modelovou situáciou oidipovského vzťahu, ktorý sa napĺňa a rozvíja ešte v ďalších rokoch. Psychoanalytici to považujú za prirodzenú súčasť vývoja každého človeka. Toto uvedomovanie predstavuje pre dieťa pokrok, pretože sa začína viac orientovať vo svojom okolí, aj keď sa to na prvý pohľad javí ako veľmi egocentrické obdobie.
Prejavy žiarlivosti u detí
Už od 10 - 12 mesiaca sa prejavujú prvé príznaky žiarlivosti, ktoré dieťa prejavuje typickými zvukmi, ktoré vydáva. Na začiatku druhého roku sa u dieťaťa začnú viditeľne prejavovať zložitejšie pocity a jedným z najdominantnejších je práve žiarlivosť. V predchádzajúcom období života sa dieťa veľmi nezaujímalo o vzťahy s ľuďmi vo svojom okolí, zaujímali ho iba vlastné vzťahy k ostatným ľuďom. No neskôr dieťaťu viditeľne vadí, keď jeho mamička prežíva intenzívne vzťahy aj s inou osobou. Keď sa napríklad rodičia objímajú, dieťa spozornie a snaží sa upútať pozornosť a tiež vyžaduje, aby ho rodičia vzali do náručia. Keď dieťa vidí, ako mamička kŕmi súrodenca, pokúša sa nejakým spôsobom dostať medzi nich. Niekedy to pripomína akoby nejaký boj.
Žiarlivosť sa môže prejaviť aj regresívnym správaním: Napriek tomu, že je dieťatko už v istom veku, používa jazyk z predošlého vývinového štádia. Napríklad môže začať šušlať, vyslovovať L namiesto už dávno zvládnutého R, vydávať zvuky ako bábätko, smiať sa ako bábätko, používať skomolené slová. Zároveň si všimnite prejav v jeho tvári - rozšírené očká, otvorenejší výraz. Dieťa, ktoré už dlhšiu dobu bez problémov ovláda svoj močový mechúr, sa môže začať znova pocikávať. Podobne ako v predošlom bode ide o návrat do predošlého vývinového štádia.
Ďalšími prejavmi môžu byť:
- Odmietanie spolupráce: Dieťa odmieta spoluprácu, resp. vytrvalo vyjednáva požiadavky zo strany rodičov.
- Zmena správania: Je možné, že dieťa prezentuje správanie, ktoré ste uňho ešte nezažili. Môže ísť napríklad o agresívne správanie, silný vzdor, nervozitu, nepokoj, odmietanie jedla či spánku a i. V súvislosti so správaním je dôležité spomenúť aj záchvaty hnevu, ktoré deti mávajú.
- Ignorovanie súrodenca: Dieťa sa správa, akoby súrodenec neexistoval.
Ideálny vekový rozdiel medzi súrodencami
Ideálny vekový rozdiel medzi súrodencami, pri ktorom by mala byť žiarlivosť minimálna, samozrejme neexistuje. Z praxe sa však odhaduje, že pri odstupe aspoň tri a pol roka žiarlivosť na menšieho súrodenca hrozí menej. „Vtedy je už staršie dieťa pomerne sebestačné a nevyžaduje toľko pomoci od rodičov pri obliekaní, jedení, cikaní a podobne. Už necíti príchodom nového „votrelca“ stav ohrozenia,“ hovorí psychologička.
Odborníci radia vyčkať s ďalším dieťatkom aspoň do času, kým bude mať staršia sestra či braček za sebou obdobie vzdoru. Táto fáza môže lomcovať dietkami v širokom vekovom rozmedzí, asi od dvoch do piatich rokov. Dva a pol roka by podľa psychologičky Mgr. Miriam Pšenákovej malo stačiť na to, aby okrem prirodzenej žiarlivosti zapojilo dieťa už aj zárodky svojich sociálnych zručností ako schopnosť podeliť sa, kontrolovať svoje emócie a prejavy.
„Deti s veľmi malým vekovým rozdielom, rok až dva, ešte nevedia ovládať svoje pocity. Aktuálne prežívajú fázu separácie a individualizácie od matky a nový súrodenec ich môže zneistiť,“ hovorí odborníčka. „Detská žiarlivosť sa prejavuje najmä od troch do piatich rokov,“ myslí si psychológ PhDr. Ľudovít Repáň. Kým niektoré deti žiarlivosť prejavujú nepriateľstvom voči mladšiemu „prišelcovi“, iné sa všemožne snažia na seba upútať pozornosť rodičov akýmsi návratom do „bábätkovských“ čias - žiadajú fľašku s cumlíkom, nevedia sa zrazu samy obliecť, cmúľajú si palec, dokonca môže nastúpiť aj nočné pocikávanie, rečové poruchy či poruchy spánku, nechutenstvo, agresivita.
Dieťa staršie ako päť rokov už často má svoj okruh kamarátov, záujmov, je oveľa sebestačnejšie, a tak podľa psychologičky PhDr. Kornélie Dibarborovej u neho spravidla žiarlivosť na bábätko klesá. No úplne ľahostajný k novonarodenému súrodencovi nebude ani ono, hoci si vašu výhradnú „jedináčikovskú“ starostlivosť stihlo vychutnať dosť.
„U detí starších než 9 až 10 rokov je žiarlivosť skrytá. Už si uvedomujú, že keby ju prejavili, bralo by sa to skôr negatívne, a preto si vonkajšie prejavy nechajú pre seba a trápia sa vnútri,“ myslí si Mgr. Pšenáková. Samozrejme to tak byť nemusí, najmä ak tento ich schovaný smútok odhalíte a prejavíte im dostatok pozornosti a lásky.
Ako predchádzať a zvládnuť žiarlivosť?
Najrozumnejšie je tomuto výchovnému problému predchádzať. Dieťa treba na príchod súrodenca systematicky pripravovať pred jeho narodením. Ešte počas tehotenstva je nevyhnutné informovať ho o tom, že sa mu narodí súrodenec. Malo by sa priebežne dozvedať o tom, ako bábätko v brušku rastie. Je dobré vziať ho na ultrazvuk, dovoliť mu, aby si bábätko cez mamičkino bruško pohladkalo. Dieťaťu by ste mali rozprávať aj o tom, ako to vyzeralo, keď ono bolo samotné v brušku, malo by vidieť aj svoju fotku a ultrazvuk.
„Je módne dávať už dvojročné detičky do jaslí či škôlky kým mama je na materskej s tým menším. To je obrovská chyba. Staršie sa môže začať zajakávať či pocikávať a dostanú sa k psychológovi. Nie som proti škôlkam, ale až keď tam idú obe deti. Staršie dieťa nemá cítiť, že mama ostáva doma s mladším, zatiaľ čo ono musí preč z domu. Nemôžeme ho predsa odstrčiť," upozorňuje psychologička.
Zapojte otca aj starých rodičov
Veľmi dôležitý je podľa psychologičky s príchodom nového súrodenca otec. „Absolútne nesúhlasím s postojom, že otecko je živiteľ rodiny, preto prichádza domov až neskoro večer, aby zabezpečil pre rodinu financie. Nikto ľudí nenúti mať deti. Ale keď ich majú, je treba, aby s nimi aj boli. Ak to nejde inak, ocko by mal aspoň podvečer prísť, pohrať sa s deťmi kým mama pripraví večeru, okúpať ich, uložiť a potom znova vyklusať do práce.
Pri žiarlivosti to veľmi pomáha, lebo dieťaťu sa jednoducho niekto venuje. Cez víkendy sa otcovský vzťah nevybuduje.“ Pokiaľ ste už so starším súrodencom chodili na nejaký krúžok, môže sa stať, že ho začne odmietať ak ho tam nestihnete sprevádzať vy. „Skúste nechať bábätko so starým rodičom a na krúžok choďte spolu ako dovtedy. Stále ide o to isté, dieťa nesmie mať pocit, že vás stráca.“
Váš malý pomocníček
Je fajn, ak staršiemu dieťaťu dáte pocit, že je váš šikovný pomocníček, na ktorého sa môžete spoľahnúť. Ale aj pomoc treba vyžadovať skôr takú, aby sa dieťa pobavilo, nie ho skutočne úkolovať. Nekážte mu napríklad odniesť ocikanú plienku do smetia, skôr nech pomôže čistú rozložiť pod bábätko. Povzbuďte ho - ty to vieš najlepšie. Aby bolo pozitívne naladené k súrodencovi. A zároveň ho motivujte - čím rýchlejšie to spravíme, tým skôr sa začneme hrať.
Aj na prechádzke vonku, kým menšie dieťa spí, sa hrajte so starším, napríklad v piesku. Vyvarovať sa treba jednej zásadnej chyby - nedávajte bábätko za vzor súrodencovi - vidíš, aký je dobručký, ako vie poslúchať?
Individuálny čas a komunikácia
Každý deň si nájdite chvíľku, ktorú budete venovať len staršiemu dieťaťu, napríklad keď bábätko zaspí. Ak ste mali nejaké spoločné rituály, napríklad večerné čítanie, rozhodne ich aj naďalej udržiavajte. Dovoľte mu vymyslieť nejakú spoločnú aktivitu pre vás všetkých - napríklad, nech rozhodne, kam pôjdete na prechádzku, akú hračku dáte bábätku do kočíka a podobne. Opakujte mu, že ho ľúbite, tak často, ako sa dá, pretože práve túto istotu teraz veľmi potrebuje.
Predovšetkým si treba uvedomiť, že je dieťa na matke veľmi citovo závislé. Najrozumnejšie zo všetkého je uistiť ho, že ho máte radi a že máte obrovský záujem o jeho svet. Je dôležité dať deťom priestor na vyjadrenie pocitov, aj tých negatívnych. Stratégie ako ignorovanie, snaha o potlačenie emócie či presunutie pozornosti sú nesmierne deštruktívne. Deti sa prostredníctvom nich (okrem iného) naučia: ignorovať svoje pocity, utlmovať bolesti (napr. pomocou alkoholu či iných znecitlivujúcich a omamných látok) alebo sa nenaučia rozoznávať jednotlivé emócie a budú neskôr stratené vo vlastnom vnútornom chaose.
Čo teda robiť, keď príde žiarlivosť? Pomenujte ju. Pochopte ju. Vžite sa do dieťaťa. A ak si potrebuje vybiť hnev, vymedzte jasné hranice (napr.: biť a kričať nie, ale môžeš udierať do pohovky alebo môžeš počarbať veľký papier červenou voskovkou). Nebojte sa, hnev a aj každá iná detská emócia, ktorá má voľný priechod, prejde rýchlo. A po nej ho okúpte vo svojej láske a prijatí. Je v poriadku presne také, aké je.
Rodičia sa snažia dávať svojim deťom rovnako, a predsa počúvajú vety ako: „On má viac! Jeho máš radšej!“ V skutočnosti však nejde o to, že ste Janíkovi naozaj dali o niečo viac. O čo tu ide naozaj? Zahrajte sa na detektíva. Ktoré potreby má teraz toto dieťa nenaplnené? Čo potrebuje? Sústreďujte pozornosť naspäť k dieťaťu, ktoré prejavuje nespokojnosť, a zamerajte sa na jeho potreby. Namiesto obhajoby: „Veď som vám dala rovnako,“ sa môžete spýtať: „Čo ti chýba? Si ešte hladný? Rád by si si pridal?“ Učíte ho tak uvedomovať si a naplňovať vlastné potreby, namiesto ukazovania prstom na druhých.
žiarlivosť
Varovné príznaky
Návštevu detského psychológa neodkladajte, ak starší súrodenec začne:
- Mladšiemu ubližovať či ohrozovať ho
- V noci sa pomočovať
- Zajakávať sa
Mementom pre rodičov sú aj tieto signály:
- Dieťa si opäť pýta plienočku aj keď už chodilo na nočník
- Chce piť z fľašky s cumlíkom
- Chce byť dojčené, hoci bolo dávno odstavené
Neodmietnite rázne, nezhadzujte dieťa a pokojne mu dajte hoci „cucnúť“ z fľaše či prsníka, ale podotknite: „Ty už si predsa šikovná, ty už to nepotrebuješ.“
Mnohým párom zmení život príchod dieťaťa na nepoznanie. Niektorých to vďaka nemu spojí, posilní, iných naopak rozdelí. Baby-clash je vo vzťahoch veľmi rozšíreným fenoménom a takisto aj príčinou množstva rozchodov. Totiž partneri niekedy venujú svojim deťom až prílišnú pozornosť, prehnane ho rešpektujú, analyzujú a stáva sa, že sa v rodine stanú deti úplne všetkým. Tento prevrat spôsobený narodením dieťaťa sa stal príčinou veľkého množstva rozchodov. Podľa prieskumov až 10 % mužov dokáže žiarliť na svoje dieťa. Niektoré matky totiž po narodení potomka zabudnú na partnera a všetku pozornosť venujú len bábätku. Muži sa tak cítia ako by boli len do počtu alebo robili asistenta, ktorý domov nosí peniaze, kúpe drobčeka a chodí nakupovať.
Príchod dieťaťa a žiadny sex? Mnoho párov po narodení dieťaťa zredukuje počet intímnych chvíľ na minimum. Síce sa na sexuálnej túžbe väčšiny mužov s príchodom potomka nič nemení, u žien to tak byť nemusí. Partnerky totiž potrebujú nehu a pozornosť, aby dostali chuť na sex. Ak ju nemajú, nepretvarujú sa a radšej sex odmietnu. V každom prípade je však úplne normálne, že sa do intímností nenútite, no po narodení dieťaťa by ste rozhodne nemali zabúdať na dotyky, maznanie alebo hladkanie, ktoré vás s partnerom v intímnom ohľade určite neoddelí.