Dojčenie: Viac než len výživa pre vaše dieťa

Keď sa uvažuje o dojčení, často sa myslí len na maličké bábätká. Po určitom čase sa zdá, že "už je to vlastne jedno". A dokonca, keď má dieťatko viac ako jeden či dva roky, tak sa zdá, že celé pozitívne naladenie spoločnosti voči dojčeniu sa zrazu zmení a dojčenie je videné ako "nevhodné", "nepotrebné", "vyčerpávajúce" či "zbytočné".

Odporúčanie WHO o celkovej dĺžke dojčenia, ktorá má byť 2 roky a viac, sa často okresáva len na prvú vetu WHO, v ktorej sa hovorí o výlučnom dojčení v trvaní 6 mesiacov. Vyzerá to tak, že mnohí si prečítajú číslo "6 mesiacov" a toto si vezmú za konečnú métu, hoci 6 mesiacov označuje len úplne prvé úvodné obdobie dojčenia, v ktorom bábätko prijíma jedine materské mlieko. A pritom v 6 mesiacoch ide ešte len o "začiatok" dlhého a významného obdobia dojčenia, počas ktorého dieťa navyše k dojčeniu prijíma aj rodinné jedlo - teda stravu, ktorú konzumuje jeho rodina.

Dlhodobé dojčenie je dôležité pre zdravie dieťaťa (a je dôležité a dobré aj pre zdravie jeho matky), pretože pozitívny vplyv dojčenia na zdravie dieťaťa je závislé od množstva vypitého mlieka a celkovej dĺžky dojčenia - inými slovami, je to efekt závislý od "dávky". Podľa najnovšej štúdie prestížneho lekárskeho časopisu Lancet, čím viac "dávok" dojčenia, tým lepšie pre zdravie dieťaťa.

Nigel Rollins, jeden z vedcov, ktorí na štúdii o význame dojčenia pre Lancet pracovali, na tlačovej konferencii v januári 2016 povedal: „Neustále narastá množstvo dôkazov, že ženy, ktoré chcú dojčiť, nemajú podporu, ktorú často potrebujú. Toto sme si uvedomili i vďaka nášmu výskumnému projektu. Ženy často nemajú prístup k presným informáciám a podpore z dôvodu nedostatkov v poznatkoch a zručnostiach zdravotníkov. Tradície v rodinách, v okolí či v spoločnosti nemajú vždy pozitívny postoj k dojčeniu. ... Investície do podpory dojčenia sú len okrajové a zďaleka nepostačujúce. Úspech v dojčení do veľkej miery závisí od zavedenia správnych postupov pri pomoci v dojčení v zdravotníctve, v domácnostiach a v spoločnosti. Zásadný vplyv takýchto zmien je možné dosiahnuť, keď sa tieto zmeny udejú naraz. Deti majú na dojčenie zákonný nárok a dojčenie predstavuje zákonnú povinnosť štátu. Toto celé nie je otázkou úspechu či zlyhania konkrétnych matiek. Netýka sa to toho, či vyhrá jedna skupina ľudí alebo druhá. Netýka sa to toho, čo sa ľuďom zdá príjemné alebo moderné. Ide o prežitie a zdravie žien a detí v súčasnosti a o zdravie budúcich generácií.“

Odesehatané dieťatko nastane samostatne bez toho, aby k tomu muselo byť dotlačené. Každé dieťa sa odstavi v čase, keď je na to pripravené. Inými slovami, nejde v skutočnosti o dlhodobé dojčenie, ale o normálnu dĺžku dojčenia. Akurát dĺžka dojčenia sa nemeria v mesiacoch, ale v rokoch. Svetová zdravotnícka organizácia zhrnula dôležitosť dojčenia pre celkové zdravie a dlhodobý vplyv dojčenia na zdravie dieťaťa v dokumente: Long-term Effects of Breastfeeding: A Systematic Review, 2013.

Materské mlieko je tekuté zlato aj po prvom či treťom roku života

Materské mlieko si v priebehu celej doby dojčenia, teda aj po prvom, druhom či treťom roku života, zachováva svoju výživovú hodnotu. Množstvo niektorých faktorov a látok v materskom mlieku sa dokonca po prvom či druhom roku života ešte zvyšuje. Materské mlieko neustále obsahuje bielkoviny, cukry, tuky, vitamíny, minerály, železo, horčík, imunitné látky a faktory ktoré dieťa potrebuje, a taktiež viac ako tisíc rozličných a nenahraditeľných látok. Materské mlieko je teda pri dojčení batoliat a starších detí významným zdrojom kvalitných tukov, bielkovín ako aj laktózy pre rozvoj mozgu a pre rast.

Mandel vo svojej štúdii z roku 2005 (Fat and Energy Contents of Expressed Human Breast Milk in Prolonged Lactation) uvádza, že materské mlieko matiek, ktoré dojčia viac ako jeden rok, "má významne vyšší obsah tuku a energie v porovnaní s materským mliekom žien, ktoré dojčia kratšie. Počas dlhodobého dojčenia môže energia z tukov v materskom mlieku významne prispieť k výžive dieťaťa."

Materské mlieko nielenže nestráca po prvom roku na kvalite, ale naopak sa jeho kvalita ešte zvyšuje. V prvom a druhom roku života sa deti dojčia v podobnej frekvencii za deň a podobnom čase a frekvencia dojčenia za deň sa znižuje až v treťom roku života. Inými slovami, vzorec dojčenia dvojročných detí je podobný ako vzorec dojčenia 4-mesačných detí, dojčia sa v priebehu dňa často. A materské mlieko takto dojčených detí prispieva k výžive, pretože podľa štúdií vypijú až 460 - 550 ml materského mlieka: Kathleen Buckley: Long-Term Breastfeeding: Nourishment or Nurturance?, 2001

Význam materského mlieka pre staršie deti zhŕňa aj tento nový dokument WHO z roku 2018, v ktorom sa okrem iného uvádza: "Pokračovanie dojčenia v druhom roku života chráni pred úmrtím. V metaanalýze z roku 2015 Sankar et al. identifikovali 6 štúdií, ktoré skúmali súvis úmrtnosti a nedojčenia verzus dojčenia v 12 - 23 mesiacoch života detí. Kombinované relatívne riziko bolo 1,97-krát (1,45 - 2,67) vyššie pri nedojčených deťoch (spolu n = 17 761). Toto znamená, že deti, ktoré nie sú dojčené v 12 - 23 mesiaci života, majú dvojnásobne vyššiu pravdepodobnosť, že zomrú ako tie, ktoré sú v druhom roku života dojčené."

Materské mlieko chráni väčšie dojčené deti pred infekciami

Materské mlieko obsahuje počas celej doby dojčenia vzácne látky ako napríklad oligosacharidy (ktoré sa starajú o mikrobióm v črevách), DHA, ARA, GOS, FOS, molekuly mliečneho tuku ako aj látky, ktoré dieťa chránia pred infekciami, zápalmi a zmierňujú a skracujú priebeh ochorení, čo je významné špeciálne po 1. a 2. roku života, keď väčšina detí, aj tých zdravých, prekoná hnačkové ochorenia, nádchy, kašeľ a podobne. (Pozri tieto štúdie: Elsie Gulick: The Effect of Breastfeeding on Toddler Health, 1986; Jack Newman: Breastfeeding a Toddler, ibconline.ca, 2017.)

Existujú štúdie, ktoré skúmali imunologické zložky materského mlieka a ich význam pre ochranu pred ochoreniami:

• Goldman, A.S., Goldblum, R.M., & Garza, C. (1983). Immunologic components in human milk during the second year of lactation. Acta Paediatr Scand, 72:461-462.
• Goldman, A.S., Garza, C., Nichols, B.L., & Goldblum, R.M. (1982). Immunologic factors in human milk during the first year of lactation. The Journal of Pediatrics, 100(4):563-567.
• Goldman AS. The immune system of human milk: antimicrobial, antiinflammatory and immunomodulating properties [review]. Pediatric Infect Dis J. 1993;12:664 -672.
• Hanson LA. Breastfeeding provides passive and likely long-lasting active immunity Ann Allergy Asthma Immunol. 1999;82:478] [review]. A pôvodný článok vyšiel v Ann Allergy Asthma Immunol. 1998;81:523 -533.
• Hanson LA. Human milk and host defence: immediate and long-term effects [review]. Acta Paediatr Suppl. 1999;88:42 -46.
• Hanson LA, Silfverdal SA, Stromback L, Erling V, Zaman S, Olcen P, et al. The immunological role of breast feeding [review]. Pediatr Allergy Immunol. 2001;12(suppl 14):15 -19.
• Hassiotou F et al. Maternal and infant infections stimulate a rapid leukocyte response in breastmilk. Clin Transl Immunology. 2013;2(4):e3.

Materské mlieko po prvom roku života dieťaťa obsahuje podľa štúdie Perrina a Fogelmana z roku 2017 (A longitudinal study of human milk composition in the second year postpartum: implications for human milk banking) dokonca ešte vyššie množstvo proteínov, laktoferínu, lyzozýmu, imunoglobulínu A a oligosacharidov ako predtým. V čase ochorenia navyše dojčenie nielenže pomáha dieťaťu rozličnými mechanizmami ochorenie prekonať a vyzdravieť za kratší čas, ale tiež ho upokojuje a odstraňuje bolesť lepšie ako lieky proti bolesti. Dojčenie je dôležité pre imunitu a imunitný systém dieťaťa počas celej doby trvania dojčenia: Duijts L et al. Prolonged and exclusive breastfeeding reduces the risk of infectious diseases in infancy. Pediatrics, 2010;126(1):e18-25. Labbok, MH: Breastfeeding: Maintaining an Irreplacable Immunological Resource, Nat Rev Immunol, 2004. Howie PW et al. Positive effect of breastfeeding against infection. BMJ.1990;300(6716):11-16.

Oligosacharidy (HMO)

Materské mlieko počas celého obdobia dojčenia obsahuje množstvo jedinečných látok ako napríklad oligosacharidy materského mlieka, ktoré vytvárajú metabolický substrát pre zdraviu prospešné baktérie v čreve dojčeného dieťaťa. Takýchto oligosacharidov je v materskom mlieku viac ako 200 druhov a sú treťou najviac zastúpenou zložkou v materskom mlieku. Znižujú schopnosť patogénov priľnúť k slizniciam a znižujú tak riziko vírusových, bakteriálnych a parazitických infekcií. Okrem toho zlepšujú reakciu imunitných buniek a poskytujú dieťaťu kyselinu sialovú, ktorá je esenciálnou živinou pre vývoj mozgu a kognitívnych funkcií. Oligosacharidy dostáva dieťa v materskom mlieku vždy, keď sa dojčí, v akomkoľvek veku: Lars Bode: Human milk oligosaccharides: Every baby needs a sugar mama, Glycobiology. 2012 Sep; 22(9): 1147-1162. Pannaraj PS et al. Association Between Breast Milk Bacterial Communities and Establishment and Development of the Infant Gut Microbiome. JAMA Pediatr. 2017;171(7):647-654.

Jedinečné proteíny v materskom mlieku počas celého obdobia dojčenia

Materské mlieko obsahuje viac ako 1000 rozličných bielkovín, ktoré nie je možné vyrobiť iným spôsobom. Čím dlhšie je dieťa dojčené, tým dlhšie má šancu ich získavať: Lönnerdal B. Nutritional and physiologic significance of human milk proteins. Am J Clin Nutr. 2003;77(6):1537S-1543S. Michaelsen KF, Greer FR. Protein needs early in life and long-term health. Am J Clin Nutr. 2014;99(3):718S-722S.

Materské mlieko - dodáva kmeňové bunky s každým jedným dojčením až do samoodstavenia

Materské mlieko počas celého obdobia dojčenia dodáva bábätku i staršiemu dieťaťu tisícky až milióny živých buniek v každom mililitri mlieka nezávisle od veku dieťaťa. Nejde len o leukocyty, ktoré hrajú rolu v ochrane pred ochoreniami, či epiteliálne bunky, ale dokonca aj kmeňové bunky, a to má implikácie z hľadiska potenciálu pre regeneráciu tela. Kmeňové bunky dokážu vytvárať svoje vlastné kópie a dokážu sa premeniť na rozličné vyspelé funkčné bunky. Kmeňové bunky, ktoré dieťa získava v materskom mlieku, prenikajú do krvného obehu a dostávajú sa do rozličných orgánov, kde poskytujú aktívnu imunitu. Tento proces sa nazýva mikrochimérizmus a dokazuje význam dojčenia nielen z hľadiska výživového a imunitného, ale aj z hľadiska pomoci, ktorú matkin organizmus poskytuje dieťaťu z hľadiska využívania živín a vytvárania tolerancie. Hassiotou F, Hartmann PE. At the Dawn of a New Discovery: The Potential of Breast Milk Stem Cells. Adv Nutr. 2014;5(6):770-778. Biere CE. Breast Milk Stem Cells: Current Science and Implications for Preterm Infants. Adv Neonatal Care. 2016 Dec;16(6):410-419. Hassiotou F. Breastmilk is a novel source of stem cells with multilineage differentiation potential. Stem Cells. 2012 Oct; 30(10):2164-74.

Podľa štúdií materské mlieko okrem toho obsahuje viac ako 1400 mikroRNA, ktoré sú dôležité pre regulovanie génov, rozvoj a prevenciu ochorení, pomáhajú rozvíjať imunitný systém a hrajú rolu pri rozvoji a zmenách v prsníku.

Dojčenie - ochrana dieťaťa pred obezitou

Dojčené deti rastú inak ako deti kŕmené umelým mliekom. Materské mlieko spoločne so satím na prsníku funguje ako regulačný mechanizmus pre príjem množstva materského mlieka a táto samoregulácia príjmu materského mlieka je dôležitá pre prevenciu obezity: Dewey, KG, Nutrition, growth, and complementary feeding of the breastfed infant, Pediatr Clin North Am. 2001 Feb;48(1):87-104. Sú aj ďalšie mechanizmy, ako dojčenie chráni dieťa pred obezitou: Savino F et al. Breast milk hormones and their protective effect on obesity. Int J Pediatr Endocrinol. 2009;2009:327505.

V tejto metaanalýze týkajúcej sa obezity zahŕňajúcej viac ako 200 000 účastníkov autori opisujú, že dojčenie je významným nástrojom na prevenciu obezity a že efekt dojčenia je tým väčší, čim dlhšiu dobu je dieťa dojčené: Yan J. The association between breastfeeding and childhood obesity: a meta-analysis. BMC Public Health. 2014 Dec 13;14:1267.

Okrem obezity má dojčenie dlhodobý pozitívny vplyv na cholesterol, krvný tlak a cukrovku 2. typu: Horta B et al. Long‐term consequences of breastfeeding on cholesterol, obesity, systolic blood pressure and type 2 diabetes: a systematic review and meta‐analysis. Acta Paediatr. 2015;104(467):30-37.

Dojčenie - ochrana proti zápalu stredného ucha

Už dojčenie v trvaní 4 mesiacov (a samozrejme potom ďalej) poskytuje významnú ochranu pred zápalom stredného ucha: Duncan B, Ey J, Holberg CJ, Wright AL, Martinez FD, Taussig LM. Exclusive breast-feeding for at least 4 months protects against otitis media. Pediatrics. 1993;91:867 -872.

Dojčenie - ochrana pred ochoreniami dýchacích ciest

V situácii, keď sa jednoročné či dvojročné deti stretávajú oveľa viac so svojimi rovesníkmi a majú tak viac príležitostí nakaziť sa vírusmi či baktériami, predstavuje dojčenie starších detí mimoriadne dôležitý spôsob ochrany obzvlášť pred ochoreniami dýchacích ciest a pomáha im prípadné ochorenia ľahšie prekonať:

1. Cushing AH, Samet JM, Lambert WE, Skipper BJ, Hunt WC, Young SA, et al. Breastfeeding reduces risk of respiratory illness in infants. Am J Epidemiol. 1998;147:863 -870.
2. Wright AL, Holberg CJ, Martinez FD, Morgan WJ, Taussig LM. Breast feeding and lower respiratory tract illness in the first year of life. Group Health Medial Associates. BMJ. 1989;299:946 -949.
3. Bachrach V, Schwarz E, Bachrach LR. Breastfeeding and the risk of hospitalization for respiratory disease in infancy: a meta-analysis. Arch Pediatr Adolesc Med. 2003;157:237 -243.
4. Pisacane A, Graziano L, Zona G, Granata G, Dolezalova H, Cafiero M, et al. Breast feeding and acute lower respiratory infection. Acta Paediatr. 1994;83:714 -718.

Dojčené deti - vyšší zárobok, vyššie IQ, vyššie vzdelanie, dobré správanie

Pozoruhodnú prospektívnu štúdiu uskutočnil Horta, ktorý so svojím tímom dlhodobo, až 30 rokov, sledoval vplyv dojčenia na deti až do dospelosti. Uverejnil ju prestížny vedecký časopis Lancet. Zistením tejto rozsiahlej štúdie bolo, že dojčenie ovplyvňuje oveľa viac než len výživu či imunitu dieťaťa. Dlhodobo ovplyvňuje život dieťaťa v dospelosti aj v takých aspektoch, ako je zárobok v práci, výška IQ (čo potvrdili už predtým iné štúdie) či vyššie dosiahnuté vzdelanie. (Victora, Horta: Association between breastfeeding and intelligence, educational attainment, and income at 30 years of age: a prospective birth cohort study from Brazil, Lancet Glob Health 2015)

Podobné výsledky ako Hortova štúdia mala aj štúdia uskutočnená vo Veľkej Británii od Strauba: Straub N et al. Economic impact o...

Praktické rady a vyvrátenie mýtov o dojčení

Prvé mesiace po narodení bábätka sú plné otázok a nejasností. Máte aj vy problém, s ktorým si neviete poradiť? Alebo otázku, na ktorú sa hanbíte spýtať? Už nemusíte. Niektoré detičky papajú rýchlo a hltavo. Iné si počas dojčenia oddýchnu, zdriemnu alebo pijú pomalšie a tak strávia na prsníku neporovnateľne viac času. Neriaďte sa pri dojčení stopkami a dajte vášmu pokladu čas. Ak je bábätko počas dojčenia príliš spavé, môžete upraviť intenzitu toku mlieka stláčaním prsníka. Obopnite prsník palcom z hornej strany a ostatnými prstami z dolnej strany (dostatočne ďaleko od dvorca) a na pár sekúnd ho stlačte. Potom zovretie uvoľnite a postup zopakujte.

Pozn.: To že sa drobec počas dojčenia odtiahne, nemusí znamenať že je napapaný. Možno iba potrebuje prestávku.

1. deň vyžaduje novorodeniatko mlieko 2 až 3 krát. Prvé 4 dni ponúkajte dieťatku oba prsníky pri každom dojčení. Od 5.

Tip: Aby ste nezabudli z ktorého prsníka ste kojili naposledy, uviažte si na ramienko podprsenky stužku alebo si zapisujte poznámky na papier.

Ak je dieťatko plne dojčené, prvých šesť mesiacov nepotrebuje iné tekutiny ani jedlo. Príkrmy môžete začať zavádzať od ukončeného 6. mesiaca. V kojení však pokračujte ďalej, materské mlieko dodá bábätku dôležité živiny. Preto s dojčením neprestávajte aspoň do 1. narodenín.

Veľkosť prsníkov závisí od množstva tukového tkaniva v nich. Materské mlieko sa však tvorí v mliečnej žľaze a tak veľkosť prsníkov nemá vplyv na množstvo mlieka. Ak máte menšie prsia, neznepokojujte sa.

Zelená stolica u dojčiat nemusí znamenať, že sú hladné. Spôsobiť ju môže časté prekladanie dieťatka z jedného prsníka na druhý počas jedného dojčenia. Vtedy drobček vypije viac predného mlieka bohatého na cukor, v dôsledku čoho sa stolica sfarbí na zeleno.

Vpáčenú bradavku spoznáte tak, že ak zatlačíte na dvorec, bradavka sa stiahne dovnútra. Riešením sú formovače bradaviek, ktoré kúpite v lekárni alebo v predajni zdravotníckych potrieb. Podľa odporúčaní by ste ich mali začať používať 3 mesiace pred termínom pôrodu. Ak ste to nestihli, nezúfajte. Do podprsenky si ich môžete vkladať medzi jednotlivými dojčeniami.

Vytiahnuť bradavku na to určenou odsávačkou (môžete si ju zakúpiť alebo vytvoriť. Z injekčnej striekačky odrežte hornú časť. Vytiahnite piest a zasuňte ho do otvoru, ktorý ste vytvorili. Časť odkiaľ ste vytiahli piest si priložte na bradavku a piest jemne vyťahujte (nemali by ste cítiť bolesť). Počkajte 30 až 60 sekúnd a tlak uvoľnite.

Pri plochých bradavkách sa neodporúča používať formovače ani vyťahovať bradavku s odsávačkou. Často sa totiž nedostaví želaný efekt.

Mnohé maminky sa boja bolesti a tak do pôrodnice prichádzajú vybavené klobúčikmi. Je to však zbytočné. Hoci prvé dni môžete pociťovať tlak či bolesť, keď nájdete správnu techniku kojenia, nepríjemný pocit pominie. Navyše klobúčiky môžu prispievať k vzniku infekcií prsníka, k zníženej tvorbe mlieka a môžu spôsobiť problémy s prisatím (keď sa v budúcnosti rozhodnete dojčiť bez nich).

Dojčenie môže byť občas psychicky náročné a vy môžete mať pocit, že by bolo lepšie vzdať to. Ak sa rozhodnete s dojčením prestať, je to vaše rozhodnutie a vaši blízki to musia akceptovať. Ak máš poranené bradavky prestaň dojčiť. Skús si mlieko odstriekať do fľašky a daj ju bábätku. Napriek všemožnej snahe sa niektorým maminkám dojčiť nepodarí. Myslite na to, že či už kojíte, alebo nie, ste pre svoje dieťatko tá najlepšia mamina. Milujete ho, staráte sa o neho, tešíte sa keď má radosť, trápite sa, keď je choré.

Časté mýty o dojčení

Čerstvé mamičky majú mnoho otázok. Často sa ale spoliehajú na odpovede, ktoré im niekto povie, alebo si ich nájdu na nete. Môže ísť o rôzne nepravdy, ktoré bránia v správnom dojčení. V posledných rokoch sa veľa hovorí o tom, ako môžu ženy dojčeniu pomáhať, čo je super. Zabúda sa ale na „babské reči“, ktoré naopak môžu dojčenie likvidovať. A keďže tu aktuálne máme Svetový týždeň dojčenia, ktorý sa slávi vo viac ako 170 krajinách sveta, tak vám pri tej príležitosti si pripomíname nielen jeho dôležitosť, ale aj zákutia a dnes si vyvrátime najčastejšie mýty...

Medzi mamami totiž stále koluje mnoho nepravdivých informácií, ktoré sú niekedy príčinou toho, že si ženy neveria, spochybňujú samy seba a dojčenie príliš rýchlo vzdajú. Pôrodná asistentka a profesionálna laktačná konzultantka Barbora Vörösová objasňuje najčastejšie mýty, ktoré nie sú pravdou a uvádza ich na správnu mieru.

1. Mýtus: Ak mám malé prsia nemôžem dojčiť
   Fakt: Veľkosť prsníka nehrá úlohu v tom, či žena bude alebo nebude môcť dojčiť. Aj A-čkový prsník vie krásne dojčiť, hoci aj 2 roky. Otázka je skôr to, čo mamičky robia preto, aby dojčenie bolo najvhodnejšie. Úlohu zohráva skôr správna poloha pri dojčení, ale aj to, ako sa bábätko prisáva.
2. Mýtus: Keď budem dojčiť, tak určite neotehotniem
   Fakt: Žena môže otehotnieť aj počas dojčenia. Za všetko môžu hormóny aj to, ako často mamina dojčí. Niektoré ženy prídu na kontrolu ku gynekológovi po šestonedelí už tehotné, a sú prekvapené ako mohli otehotnieť. Jednoducho - pred menštruáciou je ovulácia. Ak žena výlučne nedojčí, a napr. dieťatko dokrmuje, môže sa to ľahko stať. Preto platí jednoduché pravidlo - Dávať si pozor! Ak žena výlučne dojčí, tzv. dojčiace hormóny potláčajú ovuláciu a žena by nemala otehotnieť.
3. Mýtus: Bojím sa, že budem mať slabé mlieko
   Fakt: Slabé alebo silné mlieko neexistuje. Pravdou ale je, že mlieko sa mení a prispôsobuje potrebám každého dieťatka v danom období, môže meniť farbu, konzistenciu aj objem.
4. Mýtus: Moje dieťa pije iba predné mlieko a k zadnému sa nedostane
   Fakt: Pojem predné a zadné mlieko oficiálne existuje, ale mamičky to nemusia riešiť. Dôležité je, že bábätko papá, priberá a je spokojné. Predné mlieko má iné zloženie a konzistenciu a môže byť vodnatejšie a zadné býva hustejšie. Ženy sa tým ale nemusia stresovať, lebo každé bábätko vypije presne toľko mlieka, koľko potrebuje a určite sa dostane aj k tomu zadnému.
5. Mýtus: Keď budem piť bublinkové vody, bublinky sa dostanú do mlieka a ublížia bábätku
   Fakt: Bublinky nerobia problémy bábätkám a nedostávajú sa do mlieka. Bublinky môžu nafukovať črevnú flóru matke, ale nie deťom. Ak si dá ale mamička sladený bublinkový nápoj, tak ten slad a cukor môžu prejsť do mlieka a spôsobovať bolesti bruška bábätka, ale nie samotné bublinky.
6. Mýtus: Jem výživové doplnky, pijem bylinkové čaje a hroznové džúsy, ale mlieka mám málo
   Fakt: Ak nie je ponuka, nie je dopyt a naopak. Dojčenie prirodzene podporuje pôrod bábätka, prikladanie na prsia, aktivujú sa hormóny a mechanicky sa dráždi mliečna žľaza, aby bolo mlieko vylučované. Čaje, džúsy a tabletky sú síce podporujúce laktáciu, ale nie iniciujúce. Keď už žena užíva doplnky, je dôležité sledovať denné odporúčané množstvá a neprekračovať ich.
7. Mýtus: Keď budem dojčiť, tak schudnem a keď prestanem, tak priberiem
   Fakt: Dojčenie môže byť v istom okamihu aj spôsob chudnutia, pretože telo pri dojčení spotrebováva veľa energie, ale určite sú ženy, ktoré dojčením neschudnú. Dôvodom môže byť konzumácia vysoko kalorickej stravy.
8. Mýtus: Keď budem športovať, tak stratím mlieko
   Fakt: Cvičiť aj počas laktácie sa môže. Mamička ale musí prispôsobiť daný športový výkon týždňu, v ktorom je po pôrode. Pri cvičení je veľmi dôležité mať vhodnú podprsenku. Športovkyni sa ale môže stať to, že ak bude spotená a dá si dieťa na prsník, tak bábätko sa kvôli potu nemusí chcieť prisať.
9. Mýtus: Pred každým dojčením si musím umývať prsník vodou
   Fakt: Určite to robiť nemusíte. Prsník by si mala mamička utrieť vreckovou len vtedy, ak používa krém na bradavky s prípravkami, ktoré sú kontraindikované pri dojčení. Mnoho krémov dokonca zotierať nemusíte vôbec.
10. Mýtus: Všetko robím na 100 %, no mlieko nemám
    Fakt: Najväčšou chybou je to, ak sa mamička stresuje. Čerstvé mamy sa snažia postupovať podľa kníh, či rôznych obrázkov, no často treba režim prispôsobiť potrebám bábätka. Dojčenie je prirodzená, intuitívna vec a malo by to ísť hladko. Sú ale situácie, kedy to nejde a vtedy treba vyhľadať pomoc lekára alebo laktačnej konzultantky.
11. Mýtus: Dojčenie im zmení a zničí prsia
    Fakt: Čiastočne je to pravda. Prsia sa nezničia, ale po dojčení môže dôjsť napr. k zmene ich tvaru, alebo pružnosti pokožky.
12. Mýtus: Keď som chorá, tak z mlieka ochorie aj moje bábätko
    Fakt: Ak ste chorá, dojčiť vaše dieťatko môžete, z mlieka neochorie. V tom čase sa však odporúča zvýšiť hygienu rúk. Ak ochorejú aj iní členovia domácnosti, je to preto, lebo sa šíri v domácnosti kvapôčková infekcia.
13. Mýtus: Keď budem dojčiť častejšie, tak moje dieťa bude tučné
    Fakt: Materské mlieko obsahuje všetko to, čo vaše dieťatko potrebuje - cukry, tuky, bielkoviny, minerály, vitamíny, a pod. Ak budete častejšie dojčiť, robíte to často preto, lebo v tom-ktorom období potrebuje vaše dieťatko viac papať, napr. je v období, kedy viac rastie. Dojčené deti s porovnaním s deťmi, ktoré sú kŕmené umelým mliekom, sú práve naopak chudšie. Podľa WHO je dojčenie prevencia obezity.
14. Mýtus: Je jedno či dojčím, alebo dávam umelé mlieko, obidve majú rovnaké výživové hodnoty
    Fakt: Jedno to nie je. Materské mlieko je vo svojom zložení jedinečné a nedá sa nahradiť. Umelé náhrady materského mlieka nikdy nebudú zložením 100% ako materské mlieko. Je dôležité ale dodať, že sú prípady, kedy matka nemôže dojčiť, alebo je nutné dieťatko dokŕmiť a materské mlieko nie je k dispozícii, vtedy sa uplatní umelé mlieko.
15. Mýtus: Stačí, ak dojčím 5 minút a dieťa sa dostatočne veľa napapá
    Fakt: Dieťatko sa bude dojčiť tak dlho, ako bude potrebovať. Niekedy mu stačí dojčiť sa iba 5 minúnd, inokedy aj 30 minút. Je to normálne.

Žlté, ružové, modré aj hnedé. Materské mlieko môže mať rôzne farby. Mení sa na základe potrieb bábätka.

U dojčaťa starého približne 5 mesiacov (niekedy staršieho, zriedka mladšieho), už materské mlieko nepokrýva celú potrebu živín. V tomto veku začíname s prikrmovaním. Najprv vo forme zeleninovej a ovocnej šťavy, neskôr pridávame zeleninovú a mliečnu kašu. Tým začíname dieťa postupne odstavovať.

Často diskutovanou témou je otázka, v akom veku by sme ho mali odstaviť, t.j. do akého veku máme dojčiť? Na túto otázku sa nedá odpovedať jednoznačným časový údajom, pokúsime sa preto uviesť niektoré hľadiská:

• Ideálne je, keď môžeme dieťa odstavovať postupne, počas niekoľkých týždňov. Dieťa si takto ľahšie zvykne a je to jednoduchšie i pre matku - produkcia mlieka sa postupne znižuje a neprichádza k bolestivým stavom ako pri náhlom ukončení dojčenia.
• Ak ukončíme dojčenie približne v 9. mesiaci veku dieťaťa, je to väčšinou pre dieťa ľahšie. Dojča ešte neprežíva dojčenie vedome.
• Dojčenie vytvára medzi matkou a dieťaťom veľmi úzku väzbu. Vo chvíli, keď sa dojča začína pohybovať, liezť, sadať si, vzpriamovať sa, tým sa zároveň aktívne otvára okolitému svetu. S ohľadom na túto otvorenosť je prirodzené, keď sa i v oblasti výživy začne dieťa postupne osamostatňovať a stavať sa na vlastné nohy. A to je opäť vo veku 9. mesiacov.
• Niekedy začnú deti sami zo dňa na deň prsník odmietať. Pokiaľ matka vylúči inú príčinu takéhoto správania, potom by mala svoje dieťa rešpektovať, aj keď to nie je pre ňu vždy ľahké.
• Ak je v rodine viac detí, mamina vie, že každé dieťa má k dojčeniu iný postoj, jedno vyžaduje dojčiť dlho a je to tak správne, iné je samostatnejšie a začne odmietať prsník už v 8. mesiaci.
• To, že niektoré prírodné národy dojčia svoje deti až do tretieho roku ešte neznamená, že niečo obdobného je vhodné aj v našich podmienkach. V európskej civilizácii je prirodzené úsilie o rozvoj individuálneho- osobného postoja k svetu a životu. Rodinné, rodové a kmeňové väzby už nehrajú takú rolu, akú mali do istej miery ešte v stredoveku. Relatívne skoršie odstavovanie malých detí môžeme vnímať aj v tejto súvislosti, nehovoriac o úplne odlišných možnostiach živiť dieťa u nás v porovnaní s najchudobnejšími krajinami Afriky.
• Deti, ktoré sú dojčené dlhšie, pijú väčšinou len večer pre upokojenie, nie teda z dôvodov výživy. Odstavenie je potom často obtiažnejšie. Po 9. mesiaci veku si dieťa začne uvedomovať, že stráca niečo, na čo malo doteraz úplne samozrejmý nárok.
• Naopak pre niektoré deti, hlavne veľmi vnímavé a citlivé, niekedy až precitlivelé, prehnane reagujúce na každý neočakávaný podnet a zvuk, deti žijúce v hlučnom mestskom prostredí, môže byť veľkým dobrodením, ak sú dojčené dlhšie.
• Odstavenie dieťaťa je veľmi individuálna záležitosť. Niekedy vychádza z potrieb matky, inokedy k nemu dá impulz samo dojča. Vždy však vyžaduje aktívne úsilie maminy. Počas odstavovania by mala menej piť, obmedziť prostriedky, ktoré podporujú tvorbu mlieka a starať sa o pravidelnú stolicu. Vhodný je šalviový čaj, pri bolestiach prsníkov tvarohové obklady.

Z knihy: Přirozená péče o vaše díťě, Weleda spol.

Poradňa dojčenia: Budem môcť dojčiť druhé dieťa, keď som pri prvom nemala mlieko?

Pri prvom dieťati som nemala skoro vôbec mliečko. Navštevovali sme aj laktačnú poradkyňu, brala som senovku, po dojčení som sa snažila odsať mliečko, dokrmovali sme len cievkou na prsníku, kvôli rýchlemu ubúdaniu na váhe. Po troch mesiacoch sa kojenie nerozbehlo, tak som to vzdala. Mliečka som mala naozaj len pár mililitrov. Je možné, že budem druhé dieťa normálne dojčiť?

Milá Alžbeta, máte veľkú šancu na normálne dojčenie. Bez toho, aby ste to vyskúšali, to však nezistíte. Za všetkých normálnych okolností by dojčenie mohlo byť veľmi jednoduché, bezproblémové a krásne. Reálne je však pravda, že všetky okolnosti, ktoré obklopujú pôrod, dni v pôrodnici plus okolie a rodina, často neprispievajú k tomu, aby to tak bolo. Vytvárajú prekážku za prekážkou a ich prekonanie je niekedy skutočne nadľudský výkon. Dojčenie každého ďalšieho dieťaťa začína úplne odznova a situácia s prvým bábätkom sa nemusí pri druhom dieťatku opakovať. Nič nie je stratené. Prvou a najčastejšou príčinou nedostatočnej tvorby materského mlieka je nesprávny začiatok dojčenia a potom ďalej nesprávne postupy pri riešení nedostatočného príjmu mlieka zo strany bábätka. Preto vo vašom prípade by stálo za to, aby ste sa stretli s poradkyňou pri dojčení, aby ste ešte v tehotenstve spoločne mohli prejsť kroky, ktoré sú dôležité pre jednoduchý začiatok dojčenia a aby vám mohla s dojčením pomôcť čo najskôr po pôrode. Pre takéto mamičky je dôležité vedieť, že dojčenie je viac ako príjem materského mlieka. Samotné dojčenie bez ohľadu na tvorbu mlieka je pre bábätko a jeho zdravý vývoj nesmierne dôležité. Matka v takejto situácii môže urobiť kroky na zvýšenie tvorby mlieka a ak by aj napriek tomu tvorba mlieka nebolo dostatočná, tak základná zásada je, že v prvom rade treba bábätku laktačnou pomôckou zabezpečiť príjem mlieka a v čase, keď bude mať približne 4. mesiace, začať umelé mlieko nahrádzať príkrmami tak, aby sa v priebehu nasledujúcich týždňov zaviedla dostatočne rozmanitá strava v dostatočnom množstve, ktorou sa nahradí dokrmovanie umelým mliekom. Ak to matka urobí, bude môcť naďalej dojčiť bez toho, aby musela dokrmovať a zároveň bude mať bábätko dostatočný príjem živín. Potom takúto matku môže čakať dlhé obdobie dojčenia spoločne s tým, že bábätko bude popritom jesť normálnu stravu. Tím poradkýň o. z.

tags: #budem #moct #kojit