Čo robiť, keď dieťa stále mrnčí

Umnrčané bábätko môže byť pre rodičov veľkou výzvou. Neustály mrnkot a nespokojnosť dieťaťa dokážu poriadne preveriť trpezlivosť a spôsobiť stres v celej rodine. Dôležité je pochopiť, prečo dieťa mrnčí a ako mu efektívne pomôcť. Aj keď je to pre rodičov náročné, nemali by mrnčanie brať na ľahkú váhu.

Čo znamená, keď dieťatko mrnčí?

Odborníci sa zhodujú, že mrnčanie je prechodné štádium medzi plačom a sťažovaním sa. Bábätko ním vyjadruje nespokojnosť, frustráciu alebo rozčarovanie.

Najčastejšie príčiny umrnčanosti

Existuje niekoľko bežných dôvodov, prečo dieťa môže byť umrnčané:

• Nenaplnené základné potreby: Najčastejšie dieťa mrnčí, keď je hladné, smädné, unavené alebo má špinavú plienku.
• Nuda: Deti sa môžu nudiť, rovnako ako dospelí.
• Koliky: U niektorých detí je príčinou umrnčanosti kolika. V takom prípade je dôležité poradiť sa s pediatrom.
• Prerezávanie zúbkov: Prerezávanie zúbkov môže byť pre dieťa veľmi nepríjemné a spôsobovať umrnčanosť.
• Nedostatok spánku: Nedostatok spánku môže byť príčinou umrnčanosti.
• Vývojové míľniky: Obdobie detského vzdoru trvá približne od 21-23 mesiacov do 4 rokov. V tomto období sa deti a ich nálady menia ako počasie. V 3,5 až 4 rokoch je vzdor na vrchole! Vrcholí teda aj skúška pevnosti rodičovských nervov. Deti už majú v tomto veku slušnú slovnú zásobu a trénujú si na rodičoch sebapresadzovanie. Súčasťou tohto obdobia sú záchvaty zlosti. Dieťa ešte mnohým obmedzeniam nerozumie a nemá vyvinutý zmysel pre sebakontrolu.

Niektorí rodičia preplávajú „prvou pubertou“ svojho dieťaťa a ani o tom, že je v období vzdoru, netušia. Dieťa je kľudné, poslušné, okrem bežných malých konfliktov nie je treba riešiť vážnejšie situácie. Nehádže sa o zem, nevrieska, neplače, nepresadzuje si s enormným úsilím svoju vôľu. Nie je hlučné, nezatína päste. Nie ako tie nevychované deti od susedov, ktoré to robia a ich matky a otcovia si s nimi nevedia rady…..

Rodičia iných, tých „druhých“ detí vedia veľmi dobre, čo je to detský vzdor. S úžasom a hrôzou zisťujú, čo všetko ich deti v tomto období „dokážu“, len aby dosiahli svoje. Poznáte tieto situácie?

Situácia č. 1: Mama ide s trojročným dieťaťom na kontrolu k lekárke po týždni choroby. Prídete na rad, zavolajú ich dnu a v tom sa dieťa hodí na zem, vrieska, kope, bije mamu rukami, vôbec nechce spolupracovať. Dieťa vrieska ako nepríčetné, až kým neprídu domov.

Situácia č. 2: Štvorročné dieťa ide na prechádzku s mladším súrodencom a otcom. Po schodoch však nezišli v takom poradí ako si predstavovalo. Dieťa začne plakať, kričať, nechce ísť ďalej a stále opakuje: „Až za mnou, až za mnou…“ Otec sa s deťmi vracia domov.

Situácia č. 3: Je ráno. Dieťa sa má vyzliecť z pyžamka a obliecť si veci do škôlky. Vzdorovito si ľahne na posteľ. Mama by ho mohla vyzliecť len nasilu. Nepomáha dohováranie, tresty.

Situácia č. 4: 20-mesačné dieťa sa hádže o zem, búcha do dverí, snaží sa udrieť mamu, vreští vždy vtedy, keď sa mu nestane po vôli.

Situácia č. 5: Dvojročné dieťa. Nedovolíte mu vonku vbehnúť do mláky. Trucovito si sadne na zem a plače, až jačí. Keď vidí, že nič nedosiahne, ľahne si a budí pozornosť všetkých naokolo.

Dieťa testuje hranice. Tento čas je pre dieťa dôležitý, učí sa hovoriť „nie“, čím si buduje svoju osobnosť. Skúša hranice, snaží si potvrdiť svoju nezávislosť. Už dokáže mnohé veci samo…

Niekedy môže byť príčinou aj prerezávanie zúbkov, ktoré môže byť pre dieťa veľmi nepríjemné a spôsobovať umrnčanosť.

Reakcie okolia môžu byť pre rodičov umrnčaného dieťaťa veľmi zraňujúce.

Posunková reč pre bábätká môže pomôcť dieťaťu naznačiť, čo ho trápi.

Rozmaznané dieťa vs. umrnčané dieťa

Dôležité je rozlišovať medzi umrnčaným dieťaťom a rozmaznaným dieťaťom. Rozmaznané dieťa očakáva, že sa všetko bude točiť okolo neho, a vyžaduje si špeciálne zaobchádzanie. Umnrčanosť môže mať rôzne príčiny, ktoré nie súvisia s rozmaznanosťou.

Znaky rozmaznaného dieťaťa

• Záchvaty hnevu, keď nedostane to, čo chce
• Neschopnosť vysporiadať sa s domácimi prácami
• Žiadanie, aby ste mu venovali všetok voľný čas
• Časté sťažovanie sa, že sa nudí
• Neschopnosť vychádzať s rovesníkmi
• Nechuť k súťaženiu
• Nízka sebadôvera
• Rozprávanie s rodičmi ako s kamarátmi
• Vyžadovanie špeciálneho zaobchádzania
• Neustále pýtanie si viac

Psychologička Michele Borba tvrdí, že rozmaznané deti očakávajú, že všetko sa musí podriadiť ich potrebám, prianiam, pocitom, a všetci ostatní sú druhoradí.

Je potrebné uvedomiť si, že batoľatá nemožno rozmaznať. Plačú a vyvádzajú preto, lebo nevedia zvládať svoje emócie. Takisto dieťa, ktoré mrnčí a je náladové nemusí byť nutne rozmaznané. Nálada a správanie detí záleží od atmosféry domova, nálady rodičov, hladu a nasýtenia alebo kvality spánku. Dieťa, ktoré je v jeden deň doslova nezvládnuteľné, sa mohlo len zle vyspať, alebo malo priveľa cukru či pociťuje hlad.

Pretože si deti ešte nevedia spojiť svoju nervozitu s biologickými pochodmi, musíte na to myslieť vy a uistiť sa, či majú po fyzickej stránke všetko, čo potrebujú. Povedzme si úprimne, nie sme aj my dospelí nervóznejší keď sme hladní, a napätejší, keď sme dobre nespali? Myslite na to, a trpezlivo dieťa veďte k uvedomovaniu si týchto spojitostí.

Dieťa je váš výtvor, jeho rozmaznanosť vaša práca. Deti sú produktom rodičov, odrážajú všetko, čo do nich vkladáme - naše slová, činy, správanie voči nim. Rozmaznanosť je taktiež naučený rys. Deti sú veľmi chytré a pokiaľ vidia vo výchove dieru, využijú ju vo svoj prospech. Tak tomu je aj v prípade rozmaznanosti - osvojujú si ju kvôli nesprávnej rodičovskej výchove. Ak vaše dieťa vykazuje tieto črty, zamyslite sa v prvom rade nad sebou.

Ako som spomenula, u malých detí je záchvat hnevu či plaču normálny - je to súčasť vývoja, v ktorom sa učia emócie zvládať. Ak je však staršie a školou povinné, záchvaty hnevu sú manipulácia, prostredníctvom ktorej si vydupáva to, čo mu bolo odopreté. Ak mu aj sľúbite, že pôjdete na zmrzlinu po obede, začne vyvádzať, pretože ju chce teraz a chce ju hneď.

Rodičia, ktorí nevedú svoje deti ku starostlivosti o domácnosti, robia obrovskú chybu. Deti sa naučia, že rodič urobí všetko za nich, a doma nepohnú ani prstom. Márne sa môžete po pár rokoch sťažovať, že vám dospievajúce dieťa nepomôže - nuž, pohodlnosti ste ho naučili vy. Ak dieťa doma nenaučíte pomáhať, odopriete mu osvojenie si základných znalostí starostlivosti o samého seba.

Rozmaznané dieťa sa necíti ako súčasť rodiny - väčšieho spoločenstva - ono sa cíti nad ním. Je centrom vesmíru, pupok sveta a očakáva, že sa bude všetko točiť okolo neho. To znamená, že vyžaduje aby ste skákali ako píska, venovali mu všetok čas kedykoľvek si povie. Nie je samostatné, čaká, že ho budete zabávať vy.

S predchádzajúcim bodom úzko súvisí aj pociťovaná nuda. Rozmaznané dieťa je obyčajne chránené od všetkých náročností, preto sa ani nenaučilo snažiť v niečom vyniknúť a „zažrať“ sa do záľuby poriadne. Nemá trpezlivosť, aby vytrvalo napríklad pri maľovaní, a z toho dôvodu sa často nudí - a obracia sa na rodiča ako osobného animátora, hoci má vek na to, aby sa pozabávalo samé.

Rozmaznané dieťa si ťažko nachádza priateľov, pretože čo sa doma naučilo nekorešponduje s reálnym svetom. Doma mu rodičia vždy vyhoveli, dopriali po čom túžilo, ale rovesníci a skutočný svet „tam vonku“ takí zhovievaví nie sú. Dieťa sa nenaučilo brať do úvahy a zohľadňovať potreby druhých, chýba mu empatia, čo mu sťažuje nadväzovanie priateľstiev.

Rozmaznané dieťa neviedli rodičia k tomu, aby sa zlepšovalo a cibrilo svoje kompetencie. Všetko mu dávali pod nos na tanieri, bez toho, aby ho podporovali v snahe usilovať sa o čo najlepšie výsledky. Takéto dieťa je zvyknuté, že sa snažiť nemusí a všetko dostane - rodičia ho chránili pred povinnosťami, zlyhaním a nemali trpezlivosť viesť ho k trpezlivosti. Z toho dôvodu nie je schopné užívať si spoločenské aktivity a športy, v ktorých sa súťaží hoci aj priateľsky. Keď si dieťa uvedomí, že nie je v niečom úžasné (ako mu to mohli dať rodičia pocítiť), odmietne sa hier zúčastniť.

Mohlo by sa zdať, že tieto deti budú prehnane sebavedomé, no nie je tomu tak. Dieťa je síce chované ako v bavlnke a rodičia mu možno dali pocítiť, že nemusí nič robiť a aj tak dostane všetko, no skôr či neskôr sa stretne s reálnym svetom. V skutočnom svete to nefunguje tak ako doma, ľudia mu nevyhovejú. V skutočnom svete si musí veci vybojovať, pracovať na nich, stanoviť si ciele, za ktorými potom tvrdo pôjde. Tieto deti nemali príležitosť vybudovať si pocit kompetencie, ktorý je potrebný na to, aby si verili. Keď nemajú sebadôveru, o to viac obviňujú svet za to, že sa nemajú dobre a nemajú to čo chcú.

Odborníčka na pedagogiku Amy McCready súhlasí; pokiaľ sa k dieťaťu správajú rodičia ako k výnimočnej snehovej vločke, oberajú ho o možnosť poučiť sa z chýb a naučiť sa prekonať ťažkosti a náročnosť života. Akonáhle sa stretnú v reálnym svetom a nedostanú od neho rovnakú odpoveď ako od rodičov (rozmaznávanie a benevolencia), začnú byť zmätené, nevedia ako reagovať, tak začnú o sebe pochybovať.

Rodičia sú piliere rodiny, ktoré majú dieťa vzdelávať, učiť morálke a viesť k spokojnému a harmonickému životu. Urobia tak pevnými a stabilnými hranicami a pravidlami, ako aj láskou a bezpečím. Rozmaznané dieťa toto nemá; rodičia pravidlá nemajú, alebo ich menia až veľmi často či upúšťajú od nich, takže dieťa si vždy vydobyje svoje. Naučí sa, že pravidlá nič neznamenajú a na neho rozhodne neplatia. V podobnom duchu sa začne správať aj k rodičom - nie sú autorita, ale osoby, s ktorými je veľmi jednoduché manipulovať. Dieťa si to uvedomuje a využíva to - rozpráva sa s rodičmi často ako s podriadenými, neprosí a neďakuje, prikazuje. Na výzvy či prosby nereaguje, nepomôže, je neochotné pristúpiť na kompromisy.

Rozmaznané dieťa si často vymýšľa svoje vlastné pravidlá, na ktorých trvá. Cíti sa byť dôležitejším ako rodina, a dáva to patrične najavo. Ak sa mu nepáči, že celá rodina bude mať na večeru cestoviny, začne mrnčať, že chce syr a hranolky - a mrnčí dokým to nedostane. Takže rodič varí dve večere; takéto požiadavky/chovanie sa opakuje častejšie a častejšie, dokým je rodič ochotný vyhovieť.

Je jedno koľko hračiek, čokolády či kúskov koláča má, vždy je mu málo. Keď sa spravodlivo po večeri rozdelí napríklad zmrzlina, dieťa sa nebude pozerať do svojej misky, ale brať porcie zmrzliny súrodencom či vám. Keď dáte každému tyčinku, tú svoju si rýchlo zje a pritom už načahuje ruky po tyčinke matky či otca.

Ako odučiť dieťa rozmaznané maniere?

Rozmaznanosť je naučená, dá sa teda odučiť. Klinická psychologička Laura Merkham hovorí: „Deti konajú ako ich učíme konať. Pokiaľ sme boli príliš mäkkí a nenastavili limity, dieťa nebude zvyknuté prispôsobiť sa hraniciam.“ Pokiaľ musíte vášmu dieťaťu ponúknuť úplatok, aby urobilo čo má urobiť, niečo je veľmi zlé. Klinická psychologička Suzanne Gelb upozorňuje, že v takomto prípade sa nedivte, ak požiadate 8 - ročného aby si odložil špinavý tanier a ono sa spýta Čo za to/Koľko mi zaplatíš?

Ak vidíte znaky rozmaznaného dieťaťa u toho vášho, nezúfajte. „Pamätajte, že neexistuje gén na rozmaznanosť. Je to naučené chovanie, ktoré môže byť odnaučené - čím rýchlejšie, tým lepšie,“ tvrdí psychologička Michele Borba.

Ako na to?

• Nechajte ich plakať a hnevať sa, ale neustupujte. Použite empatiu, zároveň však držte pevne stanovené limity a pravidlá.
• Naučte sa hovoriť dieťaťu nie bez pocitu viny.
• Nenechajte dieťa vyhrať. Ak bolo zvyknuté, že vytrvalým mrnčaním, plačom a záchvatmi dostane čo chce, musí naraziť na pevnosť a neústupnosť rodiča aby sa poučilo a odnaučilo rozmaznaným manierom.
• Hranice a limity stanovte s empatiou a porozumením. Na dieťa sa vzťahujú povinnosti ale i práva. Nemusíte byť tyran aby ste dieťa naučili správne sa chovať.
• Pamätajte si, že deti akceptujú limity lepšie ak cítia láskyplné spojenie s rodičom.
• Rozvíjajte v rodine pocit vďačnosti za všetko, čo máte - a to najmä nemateriálne.
• Učte deti všímať si a zohľadňovať pocity druhých (Ako sa asi cítil tatko, keď si mu vzal jeho kúsok koláčika? Ako sa cítil tvoj kamarát, keď si mu hodil piesok do vlasov - páčilo by sa ti, ak by to niekto urobil tebe?).
• Keď je všetko v živote dieťaťa moje moje moje, nasmerujte jeho pozornosť na naše.
• Nepodriaďujte všetko dieťaťu. Vyjadrujte sa a konajte v rodine spôsobom, aby dieťa pocítilo dôležitosť každého člena rodiny (Spýtajme sa ocka, čo by dnes chcel robiť).
• Pamätajte si, dieťa lepšie reaguje na podporu, nie trest.

Výchova náročného dieťaťa

Výchova náročného dieťaťa je náročná pre celú rodinu. Dôležité je uvedomiť si, že dieťa sa ako „náročné“ narodí a sebaobviňovanie nie je opodstatnené.

Tipy pre rodičov náročných detí

• Prijmite, že vaše dieťa je iné.
• Nekonfrontujte sa s výchovou iných rodičov.
• Sústreďte sa na špecifické vlastnosti a črty osobnosti vášho dieťaťa.
• Hľadajte podporu u odborníkov.
• Nezabúdajte na seba a doprajte si čas na oddych.

Vydržte, obdobie vzdoru prejde! Mnohé deti sa hádajú, trucujú, neposlúchajú, lebo jednoducho skúšajú, aké pevné sú naše hranice a kam až môžu zájsť. Dôležité je byť neoblomný a pevný, ale najmä utvrdzovať tieto deti v tom, že ich nadovšetko milujeme. Pri týchto deťoch hrozia dve riziká. Práve z nich totižto môžu vyrásť ľudia, ktorí sa budú báť presadiť si svoj názor a každý ich bude len využívať, to vtedy, keď by sme ich odmalička len bili a stále im hovorili, aké sú zlé, nevychované a ako ich nemáme radi (mnohokrát okolie, žiaľ, na ne takto reaguje). Alebo na druhej strane z nich môžu vyrásť arogantní egocentrici, to vtedy, keď nedostanú hranice a naučia sa, že sa ich vôľa vždy uskutoční a druhí im ustúpia. Keď vzdor odíde, máte doma predškoláka!

Každé dieťa sa ocitne v situácii, keď sa hnevá, niečo sa mu nepáči, s niečím nie je spokojné. Je to bežná emócia, s ktorou sa stretávame všetci, deti, ale aj my, dospelí. Je súčasťou bežného života a každý má na hnev právo. Otázkou je, ako dokáže dieťa túto emóciu spracovať, ako dokáže v takejto situácii reagovať. S touto schopnosťou sa dieťa nerodí, túto schopnosť sa musí naučiť. „Emočný koučing“ je proces, pri ktorom sa dieťa učí, ako vlastným pocitom porozumieť a ako ich spracovať.

Mnohí rodičia deťom ukazujú, že hnev je niečo, čo sa nepatrí, čo je hodné trestu. Dieťa tak učíme hnev potláčať alebo sa zaň hanbiť. V prvom rade by som rodičovi odporučila zamyslieť sa nad tým, ako on sám reaguje na hnev svojho dieťaťa. Ak rodič udrie svoje dieťa, nerobí to preto, že mu chce skutočne ublížiť. Urobí to preto, že neovládne svoje emócie. Bitka je jeden z príkladov správania, ktoré niektorí rodičia robia a zároveň si želajú, aby to ich deti nerobili. Aby sa súrodenci navzájom nebili, aby dieťa nebolo agresívne voči svojim kamarátom, aby neubližovalo iným deťom. Prečo dieťa nemôže ublížiť svojmu kamarátovi, ale rodič môže ublížiť svojmu dieťaťu? B./ že zvládať hnev sa dieťa učí od rodiča. Nie na základe toho, čo mu rodič rozpráva, ale predovšetkým na základe toho, čo vidí, ako sa rodič správa, keď je nahnevaný.

Dieťa sa ocitne v situácii, keď mu niečo nedovolíme, keď od neho vyžadujeme niečo, čo sa mu nepáči a začne ho ovládať hnev. Rodič sa snaží túto vlnu negatívnych emócii zastaviť. Buď ustúpi zo svojich požiadaviek a vyhovie dieťaťu , čím mu vlastne ukazuje- hnevaj sa, zlosti a dosiahneš čo chceš. Alebo mu nariadi zákaz plaču alebo akéhokoľvek iného prejavu hnevu. Aké je riešenie? Neustúpiť, ale zároveň empaticky počúvať a prijať pocity dieťaťa. Vety ako „ si zlý“... „ reveš ako malé decko“...nie sú najšťastnejšie, miesto toho skôr použite slová ako „ chápem, že ťa to nahnevalo“...“ viem, že si z toho smutný“...“vidím, že sa ti to nepáči“... Dieťa tak vidí, že chápete jeho hnev a zvýšite tak pravdepodobnosť, že bude s vami spolupracovať. Vnímate jeho pocity, jeho hnev, nesúhlas, čo ale neznamená, že mu ustupujete.

Nie je dobré, riešiť konflikt s dieťaťom v návale hnevu. Dajte mu priestor, nech sa ukľudní. Odíďte z miestnosti a skúste ho nechať chvíľu samé, prípadne ho niekde postavte alebo posaďte. ( nie dieťa, ktoré je mladšie ako 2 roky). Zároveň získate čas, aby ste sa aj vy ukľudnili a premysleli si, ako budete ďalej riešiť konflikt s dieťaťom.

Keď sa dieťa aspoň čiastočne ukľudní, objímte ho, sadnite si k nemu a skúste sa vrátiť k tomu, čo ho nahnevalo. Jednajte s ním pokojne, bez kriku a ponižovania, môžete ho nechať, nech vám samo vysvetlí, čo ho nahnevalo, ako by ono chcelo situáciu vyriešiť.

Vy určujete hranice a dôsledne, s láskou, trvajte na ich dodržiavaní. - môžeš si pozrieť TV, keď budeš mať upratanú izbu. Deti tak učíme niesť zodpovednosť za svoje správanie - ono sa rozhoduje a nesie dôsledky - pozitívne alebo negatívne.

Sú deti, ktoré nemajú radi náhle zmeny, rozhodnutia a príkazy, s ktorými sa v danom momente ťažko vyrovnávajú. Celý život sa vaše dieťa bude stretávať s tým, že niečo nie je tak, ako by si predstavovalo. Je úlohou rodiča pripraviť ho na to, aby dokázalo svoje negatívne emócie ovládať.

Spánok a umrnčanosť

Nočné prebúdzanie bábätiek je častým javom, ktorý môže rodičov znepokojovať. Je to normálne, alebo by ste sa mali obávať? Tento článok sa zameriava na príčiny častého nočného budenia u detí a ponúka efektívne metódy, ako tento problém riešiť.

Budí sa vaše bábätko v noci často a neviete, čo je za tým? Nočné prebúdzanie je u dojčiat bežný jav, ktorého frekvencia sa s rastom dieťaťa postupne znižuje. Podľa výskumov väčšina bábätiek začne bez pravidelných prebudení spať okolo šiestich mesiacov. Avšak u niektorých detí sa časté nočné budenie môže objavovať až do batoľacieho veku. Ako rodičia sa preto nemusíte obávať, pretože tieto situácie sú normálne.

Príčiny častého budenia u detí

Bábätká sa v noci často prebúdzajú z viacerých dôvodov, ktoré sú zvyčajne normálnou súčasťou ich vývoja. Medzi najčastejšie príčiny patria:

Hlad alebo smäd

Jedným z najčastejších dôvodov nočného budenia bábätiek je hlad alebo smäd, prípadne ich kombinácia. Materské mlieko bábätku poskytuje potrebné živiny a tekutiny. V prvých týždňoch novorodenec potrebuje dojčenie každé 1 až 3 hodiny, pretože jeho žalúdok je ešte malý a nedokáže naraz prijať veľké množstvo mlieka. Ako dieťa rastie, objem jeho žalúdka sa zväčšuje, čo predlžuje čas medzi jednotlivými kŕmeniami na približne 2 až 4 hodiny. Okolo šiesteho mesiaca, keď sa deťom pridáva tuhá strava, sa frekvencia dojčenia znižuje. Dieťa si dojčenie vyžaduje zvyčajne ráno alebo po kŕmení pevnou stravou. Zaujímavosťou je, že to, aké mlieko bábätko konzumuje ovplyvňuje aj jeho spánok. Štúdia z roku 2021 zistila, že deti, ktoré sú dojčené len materským mliekom, majú celkovo dlhšie trvanie nočného spánku, ako deti kŕmené umelými náhradami mlieka. To naznačuje, že dojčenie materským mliekom môže pozitívne ovplyvniť kvalitu nočného spánku a znížiť počet prebúdaní.

Pocit nepohodlia

Rôzne okolnosti spôsobujúce nepohodlie bábätka vedú k jeho prebúdzaniu počas noci. Patria sem hlavne tieto faktory:

• Mokrá plienka - môže spôsobovať mokro, podráždenie pokožky a nepohodlie.
• Nevhodné oblečenie - príliš tesné alebo hrubé materiály môžu dieťaťu prekážať.
• Teplota v miestnosti - pre optimálny spánok by teplota miestnosti mala byť 20 - 22 °C.
• Poloha pri spánku - nevhodná poloha môže prispieť k častému budeniu.
• Prerezávanie zúbkov - zvykne spôsobovať bolesť a nepokoj.
• Zdravotné problémy - ťažkosti s dýchaním, koliky (bolesti bruška) alebo plynatosť takisto spôsobujú časté nočné budenie dieťaťa.

Potreba blízkosti a bezpečia

Najmä v prvých týždňoch a mesiacoch bábätká vyhľadávajú blízkosť mamičky, kde sa cítia bezpečne. Pocit osamelosti môže byť tiež dôvodom ich častého nočného budenia. Preto je dôležité vytvoriť bezpečné prostredie, ktoré im pomôže lepšie spať a menej sa budiť.

Vývojové míľniky

Ide o dôležité štádiá vývoja dieťaťa, v ktorých sa formujú kognitívne, jazykové, sociálne a motorické zručnosti a schopnosti dieťaťa. Zvyčajne sú spojené so zhoršenou kvalitou spánku. Ak sa vaše dieťa zrazu začína v noci častejšie prebúdzať alebo sa budí príliš skoro, môže to znamenať, že prechádza nejakým dôležitým vývojovým míľnikom. Medzi najdôležitejšie patria:

• Otáčanie na bruško - 4 až 6. mesiac
• Sedenie - 6. až 8. mesiac
• Lozenie - 6 až 10. mesiac
• Chodenie - 10. až 12. mesiac
• Rozprávanie - okolo 12. mesiaca

Príliš veľa stimulantov

Stimulanty, ako je kofeín, môžu mať negatívny vplyv na spánok detí. Kofeín sa prenáša do materského mlieka, čo znamená, že dieťa ho môže prijímať počas dojčenia.

Rastové špurty

Predstavujú štádiá, v ktorých dieťa rýchlo rastie. Prejavujú sa ako zmeny vo výške a hmotnosti. Najčastejšie sa vyskytujú počas prvých dvoch rokov života, pričom v prvom roku sú intenzívnejšie. Bábätko môže počas prvého roka narásť až o 25 centimetrov a strojnásobiť svoju hmotnosť. Rýchly fyzický rast však môže narušiť spánkový cyklus dieťaťa, čo vedie k častejšiemu nočnému prebúdzaniu.

Spánková regresia

Spánková regresia je obdobie, kedy sa menia spánkové vzory detí. U bábätiek, ktoré predtým spali celkom dobre, sa zrazu môžu objaviť problémy so spánkom, ako napríklad ťažkosti so zaspávaním a časté nočné prebúdzanie. Podľa odborníkov sa spánkové regresie zvyčajne vyskytujú okolo 4., 6., 8., 12. a 24. mesiaca veku dieťaťa.

Ako riešiť časté nočné budenie bábätka?

Existujú efektívne metódy, ako si s týmto problémom poradiť.

Dodržiavajte spánkovú rutinu

Pre bábätká je rutina veľmi dôležitá. Najmä v prvých týždňoch a mesiacoch, kedy ešte nerozlišujú medzi dňom a nocou, im večerná rutina pomáha pripraviť sa na nočný spánok. Môže zahŕňať kúpanie, ktoré navodí pocit upokojenia a relaxácie. Vhodná je aj jemná olejová masáž, vyberajte však oleje vhodné pre deti. Dobrým tipom je masážny a kúpeľový olej, ktorý je vhodný už od troch mesiacov. Obsahuje hypoalergénne panenské oleje, ako je mandľový, olivový a ryžový olej. Je obohatený o extrakty z harmančeka, levandule a nechtíka, ktoré prispievajú k upokojeniu a lepšiemu spánku.

Vytvorte vhodné spánkové prostredie

Pre zníženie frekvencie nočného budenie je správne prostredie na spanie kľúčové. Izba by mala byť tmavá a teplota v miestnosti by sa mala pohybovať okolo 20 až 22 °C. Dôležité je tiež eliminovať hluk.

Dojčite pred spaním

Dojčenie pred spaním môže bábätku pomôcť cítiť sa pokojne a bezpečne, čo prispieva k jeho celkovému uvoľneniu. Ak je dieťa nakŕmené, nezvykne sa budiť skôr, ako by malo. Frekvencia nočného budenia na kŕmenie závisí od veku. Dojčenie pred spaním je zároveň skvelý rituál, ktorý posilňuje vzájomné puto medzi matkou a dieťaťom.

Uistite sa, že bábätko je spokojné

Aby dieťa spalo čo najlepšie a prebúdzalo sa čo najmenej, je dôležité, aby bolo spokojné. Pred spaním ho prebaľte a vyberte oblečenie z príjemných a priedušných materiálov, ideálne z bavlny. Dôležitá je aj správna spánková poloha - najlepšie je, keď bábätko uložíte na chrbát. V tejto polohe sa minimalizujú problémy s dýchaním, ktoré tiež môžu spôsobiť nočné prebúdzanie.

Vyhnite sa hrám a aktivitám pred spaním

Hry a aktivity pred spaním stimulujú mozog dieťaťa, čo vedie k dlhšiemu zaspávaniu a častejšiemu prebúdzaniu počas noci.

Čo robiť, ak dieťa jednoducho spať ešte nepotrebuje?

Je dôležité pripustiť, že bábätká potrebujú menej spánku, ako sa všeobecne predpokladá. To, že spí, vyhovuje nám rodičom, a tak deťom často spánok vnucujeme. Býva to ale aj naopak - my rodičia nie sme schopní kvôli vlastnej neorganizovanosti vytvoriť priestor na vlastné uspávacie rituály a držíme dieťa hore až do doby, než sami ideme spať, čím jeho spánok tiež rozhodíme.

Skúste spoločné spanie

Ak vám bábätko navzdory všetkej snahe stále nechce spať, zostáva posledná otázka: Už ste vyskúšali spoločné spanie v jednej posteli či aspoň v jednej spálni? Malé deti sú totiž zvyčajne len veľmi nerady separované od rodičov. Ak vám to nie je vyslovene proti srsti, stojí za to, vyskúšať aj túto variantu.

Buďte mu nablízku

Dieťa možno na to, aby zaspalo, potrebuje fyzickú blízkosť niekoho z rodičov. Do konca tretieho roka ide o prirodzenú potrebu - ľudské mláďatá sa potrebujú nosiť a blízkosť rodičov z hľadiska svojich vývojových potrieb jednoducho vyžadujú.

Odstráňte rušivé vplyvy

Či sa nám to páči, alebo nie, dieťa možno ešte vôbec nie je ospanlivé. Alebo je okolo neho príliš veľa podnetov, ktoré ho rušia. V širšom zmysle ide o to odstrániť z blízkosti dieťaťa nadbytočný stres, napríklad vypnúť televíziu, ubrať na množstve podnetov, chodiť viac do prírody.

Majte sa s partnerom radi

Pre spánok detí je dôležité zlepšiť vzťah rodičov, to je úplne zásadné. Nepohoda medzi matkou a otcom pôsobí na dieťa veľmi znepokojujúcim vplyvom.

Pred spánkom dieťaťu doprajte uvoľnenie

Niekedy sa deti pred zaspatím potrebujú zbaviť vlastných silných emócií, čo u najmenších detí prebieha vyplakaním sa (pomôcť im v tom môžete pomocou takzvaného asistovaného vyplakania, v ktorom im vytvoríte bezpečný priestor, aby mohli plakať) a u tých väčších vyhovorením sa, respektíve maznaním sa, pritúlením sa.

Pozor na kontrolné mechanizmy

V tejto situácii je dôležité, aby rodičia potrebe dieťaťa upokojiť sa vyšli v ústrety a nedali vzniknúť niečomu, čo uznávaná odborníčka na detský spánok, švajčiarsko-americká psychologička a terapeutka Aletha Solterová nazýva kontrolným mechanizmom. Ide o to, že si dieťa vypestuje určitý zvyk či zlozvyk, ktorý nejakým nahradzujúcim spôsobom smeruje k uspokojeniu prirodzenej potreby emočného upokojenia sa.

Neignorujte detský plač

Niektorí rodičia v noci svoje plačúce dieťa ignorujú a ospravedlňujú si to sami pred sebou tak, že sa predsa potrebujú vyspať, aby mohli cez deň fungovať. Lenže akékoľvek množstvo dobrej rodičovskej starostlivosti cez deň nemôže vyvážiť stratu dôvery alebo strach, frustráciu a pocit bezmocnosti, ktoré dieťatko pociťuje, keď v noci - alebo kedykoľvek to potrebuje - nikto nereaguje na jeho plač. Preto malé dieťa nenechávajte plakať bez vašej emočnej účasti alebo o samote. A ak v noci zle spí, zamýšľajte sa, či dôvodom na nespavosť nie je niektorý z vyššie uvedených dôvodov.

Kedy zájsť k pediatrovi?

Nočné budenie u bábätiek je bežným javom, ktorý môže znepokojovať mnohých rodičov. Na základe výskumov vieme, že “nejaké” nočné budenie je normálne a prirodzené, najmä u menších bábätiek. Zároveň ale vieme, že pre deti vo veku 6-18 mesiacov je “normálne” (prirodzené) sa v noci zobudiť 1-3krát. Ak sa vaše dieťatko v noci budí častejšie, pravdepodobne sa jedná o problém so spánkovou asociáciou, spánkovým režimom alebo spánkovou hygienou.

Novorodenci majú veľmi malé brušká a potrebujú sa preto dojčiť často. Staršie bábätká sa ale už v noci často dojčiť nepotrebujú. Od 4-5 mesiaca im úplne stačia 2-3 dojčenia alebo kŕmenia. Ak sa dojčíte v noci častejšie, máte pravdepodobne problém so spánkovou asociáciou.

Ak je bábätko choré alebo ho niečo bolí, časté nočné budenie je vtedy úplne prirodzené a normálne. Pokiaľ dieťatko nemá žiadne chronické ochorenie, časté nočné budenie a zlý denný spánok by nemal trvať viac ako niekoľko dní. Detičkám idú zuby v priebehu prvých dvoch rokov. Zuby môžu dieťatko trápiť niekoľko nocí, ale určite nie mesiace.

Príliš unavené dieťatko má problém zaspať a zobúdza sa zo spánku s plačom, väčšinou po 30 minútach. Ak vaše dieťatko zaspáva bez pomoci (prsníka, hojdania, kočíka alebo cumlíka, ktorý si nevie dať samo do ústočiek), je možné že sa budí kvôli únave, spánkovej regresii alebo nevhodnému režimu.

Každé bábätko prejde v spánku všetkými fázami hlbokého spánku a na 30tej minúte prechádza do ľahkého a aktívneho REM spánku. Ak dieťatko nemá k dispozícii spôsob, akým zaspalo, môže sa budiť. Dieťatko sa teda cez deň začína budiť v 30 minútových intervaloch s plačom a v noci sa môže budiť aj každú hodinu alebo dve. Dlhodobé čaté nočné budenie preto nie je vyslovene samozrejmosť, je to skôr výsledok spánkových návykov.

Ako spíme

Každý človek spí v takzvaných spánkových cykloch. Tieto cykly majú niekoľko fáz a počas noci sa opakujú. Prvá fáza je zaspávanie. Táto fáza trvá od niekoľkých minút až polhodinu. Potom nasleduje fáza hlbšieho povrchného spánku a potom dve fázy hlbokého spánku, po ktorom príde krátke prebudenie. Takéto prebudenia sú niekoľko sekundové a mozog pri nich veľmi rýchlo zmapuje svoje okolie. Krátke prebudenie nikto z nás nevníma a veľmi rýchlo po nich zase zaspávame. Špecifikom detí ale je, že majú krátkych prebudení za noc viac, než dospelí a dokážu sa z nich veľmi rýchlo a ľahko dostať do stavu plnej bdelosti.

Pozor na spánkové rituály

Detskí psychológovia tvrdia, že za plačúcim dieťaťom je väčšinou chyba jeho matky. Vo väčšine prípadov spájajú zaspávanie dieťaťa s určitými rituálmi. Uspávajú ho v náručí a spievajú mu, nechávajú dieťa zaspávať pri slabom svetle a držia ho pritom za ruku a podobne. Pokiaľ začnete dieťa takto uspávať pravidelne, vytvoria sa u neho podmienené reflexy. Dieťa si skoro zvykne na takýto rituál a bude ho vyžadovať pri každom zaspávaní.

Pokiaľ vytvoríte u vášho dieťaťa spomínaný podmienený reflex, bude veľmi zložité ho odnaučiť. Dieťa nevie čo sa deje, je nepokojné a dožaduje sa toho, čo ho matka naučila. Vy síce viete, prečo dieťa plače a čo chce, ale pokiaľ chcete niečo zmeniť, musíte byť vytrvalá. Aj keď môžete zvoliť najrýchlejšiu metódu - nechať dieťa vyplakať až zaspí. Tento spôsob je ale pre väčšinu rodičov stresujúci, preto radšej vyskúšajte postupné odbúravanie reflexu.

Pokiaľ je vaše dieťa nakŕmené, netrpí žiadnym nepohodlím, podľa psychológov, nie je dôvod, aby ste jeho uspávanie komplikovali. Ideálne je, aby ste ho ukladali spať v rovnakú dobu, napríklad pri kúpaní. Potom už stačí ho len uložiť do postieľky, rozlúčiť sa a odísť. Je to rituál, ktorý nespôsobuje problémy.

Keď dieťa plače, hoci ho zjavne nič nebolí

Každé dieťa môže občas preplakať celú noc. Častou príčinou môže byť nafúknutie, pri ktorom bruško bolí, neskoršie i predierajúce sa zúbky. U dojčiat môže byť príčinou gastroesofageálny reflux, čiže návrat žalúdočnej šťavy do pažeráka. Prebudenia sú v tomto prípade previazané neutíšiteľným plačom, ktorý neustáva ani pri vašej prítomnosti, dieťa niekedy môže počas dňa aj zvracať. Intenzívny nočný plač, ale môže tiež znamenať nástup a rozvoj infekcie. Vždy, keď začne inak pokojné dieťa intenzívne plakať, je dobré zvážiť konzultáciu s lekárom. Zvlášť, keď pribudne i zvýšená teplota.

Nočné mory

Opakované nočné záchvaty plaču a kriku môžu tiež súvisieť s rôznymi nočnými morami. Pri nich dieťa spí, má zavreté oči a hlasno plače a kričí. Vyzerá to tak, akoby s niekým zápasilo, niekomu sa bránilo a podobne. Nočné mory rodičov často vystrašia, pretože nevedia, čo sa deje. Podľa lekárov, v zásade nejde o vážny problém. Nočné mory sú nepríjemnejšie pre okolie dieťaťa, ale samotné dieťa neohrozujú. Ak to situácia dovolí, dieťa radšej nebuďte, ale počkajte, až prestane plakať samo.

10 chýb, ktorým sa vyhnúť pre lepší spánok dieťaťa

• Spánková rutina nie v rovnakom čase: Konzistentnosť v tom, kedy večer začne chodiť spávať je dôležitá. U malých detí je to najlepšie okolo 6. - 7. hodine večer.
• Rituály pred spaním: Konzistentnosť by ste mali dodržiavať aj v prípade rituálov pred spaním, ktoré dieťaťu napovedajú, že sa neodvratne blíži spánok.
• Nerozpoznávate signály únavy: Spoznávajte príznaky únavy, signály na to, že je pripravené spať.
• Pozor na tzv.

tags: #co #robit #ked #dieta #stale #mrnci