Svätí Cyril a Metod: Apoštoli Slovanov

Svätí Cyril a Metod, slávni slovanskí vierozvestci, tvoria v dejinách Slovanov a zvlášť Slovákov jednu z najdôležitejších kapitol. Pochádzali zo Solúna (Thessaloniké). Ich otec, menom Lev, mal vysoké postavenie v štátnej správe. O matke nevieme nič.

Metod bol zrejme najstarší. Narodil sa azda okolo roku 815. Metod bolo jeho rehoľné meno, krstným menom sa volal možno Michal. Cyril bol najmladším z detí, krstným menom sa volal Konštantín. Narodil sa asi okolo roku 827. Pretože v okolí žilo mnoho Slovanov, predpokladá sa, že obaja dobre poznali slovanský jazyk.

Pôvod a vzdelanie

Konštantín (Cyril) bol čulý chlapec, bystrej hlavy. Učil sa tak dobre, že bol prvý medzi spolužiakmi. Všetci ho obdivovali. V rokoch 842 al. 843 študuje v Carihrade na Cisárskej odbornej škole. Vzdelával sa u najvýznamnejších profesorov svojej doby. Neskôr ho vymenovali za patriachovho archivára, a ešte predtým ho v roku 849 vysvetili za DIAKONA. Vo funkcii archivára ostal len veľmi krátko, a odišiel do kláštora pri Bosporkej úžine. Po šiestich mesiacoch sa vracia do Carihradu a učí filozofiu na Vysokej dvornej škole (850-851).

Metod, starší z bratov, sa stal dôležitým civilným úradníkom. Po čase ho však svetské záležitosti unavili, a preto sa utiahol do kláštora. Konštantín sa stal učencom a profesorom, známym ako „Filozof“, v Konštantínopole.

Misijná činnosť

V roku 860 sa Konštantín a Metod vydali na misie na územie dnešnej Ukrajiny ku Chazarom. Tam našli pozostatky pápeža sv. Klementa, ktorý tam bol vo vyhnanstve (zomrel okolo r. 100). Domov sa vrátili roku 862.

Keď sa byzantský panovník Michal III. rozhodol vyhovieť požiadavke moravského kniežaťa Rastislava, aby mu na jeho územie poslal misionárov, prirodzene boli Metod a Konštantín tou najlepšou voľbou; poznali totiž jazyk, boli schopní po organizačnej stránke a taktiež sa už ukázalo, že sú vhodní pre misijné poslanie. Za touto požiadavkou sa však skrývalo omnoho viac, než len žiadosť o pokresťančenie. Rastislav, tak ako ostatné slovanské kniežatá, bojoval o nezávislosť spod germánskeho vplyvu a invázií.

Roku 863 teda Konštantín a Metod spolu s niekoľkými spoločníkmi (Kliment, Sava, Angelár, Naum, Vavrinec a ďalší) opustili svoju rodnú zem, aby prišli na Veľkú Moravu a šírili tu kresťanstvo a kultúru. Správne pochopili, že ak chcú byť úspešní, musia sa prispôsobiť rečou i kultúrou miestnemu obyvateľstvu (tzv. inkulturácia).

Vytvorenie písma a preklady

Na žiadosť moravského kniežaťa Rastislava boli byzantským cisárom Michalom III. a carihradským patriarchom svätým Fótiom poslaní ako misionári na Moravu. Na toto poslanie sa najskôr dobre pripravili. Konštantín, ešte predtým, než odišli na svoju misiu, zostavil pre Slovanov písmo, ktoré je dnes známe ako hlaholika. Vytvoril hlaholiku, mala 38 znakov. Tá sa považuje za predchodkyňu cyriliky, písmo, ktoré dostalo meno práve po sv. Cyrilovi.

Prvou knihou, čo Konštantín v Carihrade preložil ešte pred odchodom na Moravu, bol Evanjeliár (Aprakos). Do jazyka starých Slovanov preložili dokonca aj celú liturgiu (texty bohoslužieb) a takisto aj časť Biblie. Bola to veľká revolúcia v tom čase, keďže pri bohoslužbách sa používali len tri jazyky: gréčtina, hebrejčina a latinčina. Konštantín bol kňazom a Metod diakonom. Na Moravu prišli okolo roku 863. Vyučovali Slovanov jazyk a písmo.

Cesta do Ríma a Metodovo pokračovanie

V roku 867 sa vydali na cestu do Ríma, aby získali povolenie slúžiť latinskú liturgiu v reči ľudu. So sebou niesli aj pozostatky sv. Klementa. Pápež Hadrián II. ich roku 868 s radosťou prijal a vyhovel všetkým požiadavkám. Ostatky sv. Klementa slávnostne preniesli do baziliky sv. Medzitým však svätý Cyril, ktorého krstné meno bolo Konštantín, ťažko a na dlhú dobu onemocnel. Keď cítil koniec, že sa neuzdraví, požiadal predstaveného gréckeho monastiera, v ktorom obaja bratia i so svojimi úradníkmi počas pobytu v Ríme bývali, aby ho postrihol na mnícha. Jeho žiadosti predstavený monastiera vyhovel. Konštantín prijal mníšske meno Kyrillos (Cyril). Pred smrťou prosil svätého Metoda, aby neopúšťal misijnú prácu na Morave, ale aby dokončil brázdu, ktorou doteraz spoločne orali.

Konštantín sa však už nikdy nevrátil na územie Veľkej Moravy. V Ríme ochorel, vstúpil do kláštora, prijal meno Cyril a zakrátko tam 14. februára roku 869 zomrel. V deň zosnutia modlil sa so slzami, aby Boh zachoval moravské duchovné stádo, potom pobozkal brata a všetkých zhromaždených návštevníkov, a dňa 14. Konštantín zomiera 14. februára 869 vo veku 42 rokov, pochovali ho v bazilike sv. Klimenta.

Po zosnutí svätého Cyrila bol Metod rukopoložený na biskupa a poslaný späť na Moravu s listom, ktorým pápež Hadrián II. dal Metodovi list pre slovienskych vladárov, ktorý obsahuje vyhovenie všetkým trom požiadavkám: Ustanovenie školy na čele s Metodom, vysvätenie slovienskych učeníkov na rozličné stupne kňazstva a potvrdenie slovanskej bohoslužobnej reči. Tento dokument patrí k najdôležitejším v histórii Slovenska.

Metod sa však na Veľkú Moravu nedostal. Medzi Rastislavom a Nemcami sa totiž rozpútala vojna. Metod zostal v Blatnohrade u kniežaťa Koceľa. Ten vyslal k pápežovi posolstvo so žiadosťou, aby ustanovil Metoda za biskupa v Panónii. Pápež vyhovel, Metod sa stal v roku 869 biskupom.

Svätý Metod potom pokračoval na Morave s veľkým úspechom v práci; rástol počet domáceho duchovenstva a ľud zanechával pohanské bludy. Pristupoval ku kresťanskej viere nie z donútenia, ale s láskou. Domácich cyrilometodejských kňazov bolo na Morave už dvesto, čo svedčí o úspechu Metodovej systematickej a horlivej činnosti. Do tohto obdobia patrí tiež pokrstenie českého kniežaťa Boživoja a jeho manželky Ľudmily, ako i cesta Metoda do Poľska, čím preniklo jeho dielo do Čiech i k Poliakom.

Význam a odkaz

Svätí Cyril a Metod patria k jedným z najvýznamnejších osobností v dejinách slovenského národa. S ich misionárskou činnosťou na Veľkej Morave sa spája skutočný rast Slovienov v kresťanskej viere a k ich odkazu sa dnes hlásia všetci Slováci bez rozdielu náboženskej či politickej príslušnosti. Význam ich misie a ich prínos k rozmachu kresťanstva v Európe vyzdvihol v roku 1980 svätý otec pápež Ján Pavol II., keď ich vyhlásil za spolupatrónov Európy.

Chorvátsko, Čechy, Morava a Slovensko však dostali povolenie sláviť pamiatku obidvoch naraz, a to 5. júla. 31. decembra 1980 vyhlásil pápež Ján Pavol II. solúnskych bratov sv. Cyrila a Metoda za spolupatrónov Európy. Ich sviatok u nás sa stal slávnosťou. Uctievame si ich ako tých, ktorí stáli pri kultúrnom a náboženskom zrode nášho národa.

Sviatok sv. Cyrila pripadol na 14. februára a sv. Metoda na 6. apríla. Chorvátsko, Čechy, Morava a Slovensko však dostali povolenie sláviť pamiatku obidvoch naraz, a to 5. júla.

tags: #cyril #narodenie #a #umrtie