Problémy s otehotnením trápia stále viac párov. Štatistiky udávajú, že až približne 15 % párov na Slovensku si nenájde pozitívny tehotenský test ani po roku snahy. Dôvody stojace za neplodnosťou bývajú rôzne a každý z nich si vyžaduje iné riešenie. Ak tiež túžite po bábätku a nedarí sa vám, prečítajte si tento článok a možno v ňom nájdete odpoveď aj na vašu situáciu. V GYNCARE sa v neplodnosti vyznáme, a vieme pomôcť viac ako 90 % párom.
Máte za sebou niekoľko neúspešných pokusov o tehotenstvo? Nevešajte hlavu, nie ste v tom sami. Odhaduje sa, že problémy s plodnosťou dnes trápia približne 1 zo 6 párov celosvetovo. Táto skutočnosť sa však často odhalí až po dlhšej dobe pokúšania sa o založenie rodiny. K samotnej neplodnosti môžu prispievať rôzne faktory, či už zo strany ženy alebo muža. Prvý krok, ktorý môže priniesť výraznú zmenu, je zistiť dôvody doterajšieho neúspechu pri snahe o počatie. Odborníka by ste mali navštíviť, ak sa vám nepodarí otehotnieť ani po 12 mesiacoch pravidelného pohlavného styku bez používania akejkoľvek formy antikoncepcie.
Plodnosť je úzko prepojená s celkovým zdravím, a preto vie veľa dobra aj zla napáchať životný štýl. O tom, že prvým krokom by malo byť obmedzenie konzumácie alkoholu na minimum a prestať úplne fajčiť asi netreba príliš hovoriť. O niečo menej sa hovorí o probléme s nadváhou a obezitou. Tá dokáže výrazne ovplyvniť plodnosť, pretože tuk je okrem zásobárne energie aj endokrínne aktívnym tkanivom - teda produkuje látky, ktoré ovplyvňujú funkciu orgánov či celkovú hormonálnu rovnováhu. O nadváhe hovoríme pri BMI nad 25 a o obezite nad 30. Problémom však vie byť aj podvýživa, ktorá začína pod hodnotou 18,5. Svoj BMI si môžete vypočítať napríklad tu. Pokiaľ sa bavíme o strave, nemôžeme nespomenúť vitamíny a všetky látky dôležité pre zdravie reprodukčných orgánov a buniek. Dostatok spánku a nízka hladina stresu sú tiež veľmi dôležitými ingredienciami ak riešite ako otehotnieť. Aj preto sa niektorým párom podarí otehotnieť na dovolenke alebo po zmene zamestnania či výpovedi.
Na podporu plodnosti sa treba zamerať hlavne na začiatku snahy o počatie. Tá by mala spočívať aj v pravidelnom pohlavnom styku - ideálne aspoň 2 krát za týždeň. Ak sa ani po roku nedostavia výsledky, je vysoko pravdepodobné, že tehotenstvu bráni niečo mimo vašej kontroly.
Faktory ovplyvňujúce plodnosť
Bez vajíčka sa otehotnieť nedá. Ak žena má menštruáciu, ešte to neznamená, že sa jej z vaječníkov uvoľnilo vajíčko, ktoré možno oplodniť. Tzv. anovulačné cykly sú častou príčinou neplodnosti. Najčastejšie k nim dochádza z dôvodu hormonálnej nerovnováhy, stresu či nevhodného životného štýlu. Anovulačné cykly sa často prejavujú nepravidelnou alebo chýbajúcou menštruáciou (amenorea). Nie je to však absolútne pravidlo, t.j. ani žena s pravidelným cyklom nemusí ovulovať. Ak chcete mať istotu, tak skôr ako domáce ovulačné testy a meranie teploty sa nechajte vyšetriť u svojho gynekológa. Svoju zásobu vajíčok si môžete dať skontrolovať v rámci preventívnej gynekologickej prehliadky raz ročne a a je to hradené zo zdravotného poistenia. Váš gynekológ vie vyšetriť aj dozrievanie vajíčok (rast folikulov) pomocou ultrazvuku.
Hoci v minulosti prevládal názor, že neplodnosť je najmä problém ženy, dnes už vieme, že to nie je pravda. Rozdelenie príčin neplodnosti je približne rovnomerné, kedy je tretina zistených príčin na strane muža, tretina na strane ženy a v tretine prípadov sú príčiny na oboch stranách. Pritom základné vyšetrenie plodnosti muža - spermiogram, je veľmi jednoduché. Stačí odovzdať vzorku ejakulátu v jednom z našich centier a výsledky vám pri základnom spermiograme obdržíte ešte v ten istý deň aj s krátkym videom vašich spermií pod mikroskopom.
Zatiaľ čo u mužov sa môžu tvoriť protilátky proti vlastným semenníkom či spermiám, u žien to môžu byť protilátky proti spermiám, vajíčkam aj embryám. Okrem toho môže byť za neplodnosťou aj chronický zápal v maternici alebo problém s nerovnováhou imunitných buniek v maternici (tzv. uterínne NK bunky).
Niekedy môžu tehotenstvu brániť aj štrukturálne problémy v reprodukčných orgánoch, ktoré možno odstrániť jednoduchým zákrokom jednodňovej chirurgie. Pri neplodnosti mužov sa najčastejšie operuje varikokéla - rozšírenie žíl v oblasti semenníku, ktoré negatívne ovplyvňuje tvorbu spermií, keďže zvýšený prietok krvi zvyšuje aj celkovú teplotu semenníka. U žien ide najčastejšie o rôzne polypy (malé výrastky sliznice) a myómy (nezhubné nádory) maternice, ktoré zabraňujú úspešnému uhniezdeniu embrya. Problémom pri putovaní vajíčka zase môžu byť zrasty v oblasti panvy, či uzavreté alebo zablokované vajíčkovody.
Genetické príčiny neplodnosti môžu mať rôzne prejavy. Od samotnej neúspešnej snahy o počatie až po opakované tehotenské straty či zamĺknuté tehotenstvá. Podstata takejto neplodnosti je v poruchách genetickej informácie, ktoré neumožňujú zdravý vývin embrya, a preto dochádza k jeho zastaveniu. Príčinou môže byť porucha genetickej informácie potenciálneho rodiča. Tá môže byť v dôsledku štrukturálnej zmeny chromozómu, tzv. genetickej translokácie alebo inverzie. V praxi to znamená, že sú gény umiestnené na neobvyklých miestach alebo chromozómoch. Sú aj genetické ochorenia, ktoré vedú k poruche tvorby pohlavných buniek. U žien sa to môže prejaviť nízkou ovariálnou rezervou, predčasným ovariálnym zlyhávaním, resp. predčasnou menopauzou. U mužov, závažnými poruchami spermiogramu až azoospermiou (úplnou absenciou spermií v ejakuláte).
Vyšší vek ženy je dnes jedným z hlavných problémov na ceste k tehotenstvu, ale týchto faktorov je samozrejme oveľa viac. S pribúdajúcimi rokmi klesá u ženy nielen plodnosť samotná, ale aj jej schopnosť vynosiť a porodiť zdravé dieťa. Jednou skupinou sú faktory, ktoré počas života nemôžeme ovplyvniť. To sú hlavne vrodené poruchy alebo chronické ochorenia, ako napr. Druhá skupina rizikových faktorov úzko súvisí so životným štýlom, pretože ide najmä o návyky, ktorým je žena vystavovaná a ktoré môže počas života ovplyvniť.
Každá žena má po narodení vo vaječníkoch určitý počet folikulov (približne 2 milióny), ktoré postupne pri každej menštruácii po jednom dozrievajú vo vajíčko. Množstvo folikulov prítomných od narodenia sa označuje ako ovariálna rezerva a jej znižovanie je prirodzeným prejavom starnutia. Avšak po 30. Dozrievanie folikulu vo vajíčko reguluje aj tzv. Anti-Müllerov hormón (AMH), ktorý produkujú bunky samotných folikulov vo vaječníkoch. Pokiaľ vaša snaha o počatie bábätka nebola ani po roku úspešná, mali by ste navštíviť svojho gynekológa, ktorý vám poskytne možnosť vyšetrenia hladiny AMH v krvi. Vyšetrenie je vhodné aj pre ženy, ktoré z akýchkoľvek dôvodov plánujú odložiť tehotenstvo na neskôr. Poskytne vám obraz o tom, aká je vaša aktuálna ovariálna rezerva a pri opakovanom testovaní aj o tom, ako rýchlo sa znižuje. To vám môže pomôcť pri rozhodovaní, či je odkladanie tehotenstva vo vašom prípade vhodnou alternatívou. Naopak, ak ste už tehotenstvo istú dobu odkladali alebo ste už vo veku 35 rokov a viac a pokúšate sa otehotnieť, zistenie hladiny AMH vás môže do istej miery informovať o tom, aké vysoké sú vaše šance na počatie bábätka.
Ak má váš lekár podozrenie, že by sa u vás mohlo jednať o poruchu plodnosti, môže odporučiť odber krvi, z ktorého je možné zistiť vašu hladinu AMH (teda veľkosť ovariálnej rezervy). Keďže hladina AMH počas menštruačného cyklu kolíše len minimálne, na odber sa môžete dostať v ktorýkoľvek deň vášho cyklu, ak váš doktor neurčí inak. Z odberu krvi taktiež môže lekár stanoviť hladiny ďalších dôležitých hormónov alebo vitamínov, ako napr. hladinu TSH, androgénov, vit. D atď. individuálne podľa potreby. Ďalej môžete podstúpiť ultrazvukové vyšetrenie vaječníkov na zistenie prítomnosti dozrievajúceho folikulu, počas ktorého lekár preverí aj výstelku maternice. Ako sme už spomínali, hladina AMH v krvi hovorí o veľkosti ovariálnej rezervy a nie o kvalite vajíčok. Aj pri nízkych hodnotách AMH je možné, že sa vám podarí otehotnieť.
Ahojte žienky chcem sa opýtať, posledných 5 mesiacov sa s priateľom snažíme o bábätko a odvtedy mi začala dosť kolísať menštruácia. Najprv prišla 15-teho, potom 11-teho, 5-teho, minulý mesiac tretieho a dneska som dostala ďalšiu mrchu. Zajtra idem na odber krvi kvôli zisteniu či nemám priveľa prolaktínu tak sa chcem na to aj gynekológa opýtať ale viem že je to ešte skoro ale aj tak začínam byť čoraz viac zúfalejšia kedy sa aj nám konečne pošťastí najmä potom ako ostala tehotná moja sestra, jej švagriná a ďalšie tri kamarátky. Im sa vraj pošťastilo na prvý šup, čo ja by som za to dala. Odvčera užívam Inofolic v domnení, že zaberie. Máte to aj vy tak ktorá si, že vám mrcha začala takto kolísať odkedy ste sa začali snažiť?
Riadne ťa pozrie, urobí klasické sono i zo spodu, poprípade ti zoberie krv. To je prvoradé čo by si mala urobiť. Ak bude všetko v poriadku, potom rieš ďalšie tehotenstvo. Určite to nenechaj len tak.
Ja som spontánne potratila v 11.tt a to som už mala tehotenstvo potvrdené aj od gynekológa. Našťastie ma chirurgicky nečistili, všetko sa vyplavilo pri dlhom krvácaní. Následne som otehotnela okamžite po skončení tohto krvácania.
Kratučke tehotenstva byvaju pri zlej zrazanlivosti krvi a napriklad aj pri spermiach a vajickach s genetickym poskodenim.
Darovanie krvi: Kto môže darovať a aké sú podmienky?
Vedeli ste, že jediným darovaním krvi môžete zachrániť až 3 ľudské životy? Hoci počet prvodarcov na Slovensku stúpa, stále sú obdobia, kedy je krvi pre pacientov nedostatok. Darovať krv môže každý zdravý človek vo veku od 18 do 60 rokov, ktorý má hmotnosť aspoň 50 kg. Ak ste pravidelným darcom, môžete darovať krv až do 65 rokov, v tomto prípade je však nutný súhlas lekára. Muži môžu darovať krv maximálne štyrikrát do roka, ženy maximálne trikrát do roka. Krv nemôžu darovať ženy počas menštruácie a gravidity. Krv nemôžu darovať ani ľudia, ktorí prekonali vážne infekčné choroby, boli posledný rok operovaní, tetovaní či liečení akupunktúrou.
Priamo v Poprade je odberové centrum Národnej transfúznej služby. Podmienkou je vek 18 až 60 rokov a dobrý zdravotný stav. V priebehu posledných šiestich mesiacov nesmiete mať realizovaný operačný výkon, fibroskopické vyšetrenie žalúdka alebo čreva, musíte sa cítiť úplne zdravý.
Deň pred odberom a v deň odberu sa odporúča piť veľa tekutín, byť oddýchnutý a vyspatý. Pred odberom sa dajte ľahké raňajky - suché pečivo, keks, čaj...Kiwi pred odberom môže darca v pohode konzumovať - ak na toto ovocie nie je alergický.
Pred darovaním krvi je možné sa ľahko najesť. Večer či ráno pred odberom je dovolené jesť sucháre, ovocie, med, cestoviny so zeleninou či varené a pečené zemiaky. Tučným jedlám by sa mal darca v tomto čase vyhnúť. Nemožno jesť syry, maslo, smotanu, mäsové jedlá a údeniny. Darca by sa mal vyhnúť aj fajčeniu a pitiu alkoholických nápojov.
Celý proces odberu krvi, ako aj občerstvenia po ňom trvá maximálne 2 hodiny. Samotný odber krvi zaberie približne 10 minút. Pred odberom krvi sa darca musí zaregistrovať, vyplniť dotazník s otázkami, podrobiť sa vyšetreniu hladiny krvného farbiva alebo vyšetreniu krvného obrazu, teploty, tlaku krvi a vyšetreniu lekárom. Po vyšetrení sa darca presunie do odberového boxu, kde daruje krv za asistencie zdravotného personálu. Pri každom odbere krvi sa odoberie 400 až 450 ml krvi. Po odbere sa odporúča ostať ležať minimálne 10 minút.
Zo zákona vyplýva, že darca krvi má od zamestnávateľa nárok na pracovné voľno s náhradou mzdy v sume jeho priemerného zárobku na účasť na darovaní krvi. Pracovné voľno sa ráta nielen za čas odberu, ale aj za čas cesty k odberu a späť a za čas na zotavenie po odbere.
Predtým, ako je krv použitá na transfúziu pre pacienta, je nutné krv vyšetriť. Zisťuje sa prítomnosť antigénu infekčnej žltačky typu B, protilátok proti HIV a proti infekčnej žltačke typu C, zrealizovať testy na syfilis, ako aj pečeňové testy. Ak je výsledok vyšetrenia krvi vyhovujúci, krv sa rozdelí na jednotlivé zložky. Červené krvinky, ktoré prenášajú kyslík, sú podávané transfúziou pacientom počas operácií a po úrazoch. Plazma, tekutá zložka krvi, pomáha pacientom, ktorí trpia poruchami zrážania krvi. Krvné doštičky zastavujú krvácanie a pomáhajú onkologickým pacientom a pacientom po transplantácii.
Krvné skupiny sú v rôznych zemepisných šírkach rôzne zastúpené. Približná distribúcia krvných skupín na Slovensku je nasledovná: 0 Rh+ (27,2%), 0 Rh- (4,8%), A Rh+ (35,7%), A Rh- (6,3%), B Rh+ (15,3%), B Rh- (2,7%), AB Rh+ (6,8%), AB Rh- (1,2%).
Tu nájdete zoznam pracovísk Národnej transfúznej služby SR.
Darovanie krvi a jeho vplyv na plodnosť
Zatiaľ čo darovanie krvi je humánny čin, ktorý zachraňuje životy, je dôležité zvážiť jeho potenciálny vplyv na plodnosť. V poskytnutom texte sa priamo neuvádza, že by darovanie krvi malo negatívny vplyv na schopnosť otehotnieť. Naopak, zdôrazňuje sa dôležitosť celkového zdravia pre plodnosť, čo naznačuje, že darovanie krvi v rámci dobrého zdravotného stavu by nemalo byť prekážkou.
Niektoré časti textu však naznačujú, že krátke tehotenstvá môžu byť spojené so zlou zrážanlivosťou krvi. Hoci darovanie krvi samo o sebe nezhoršuje zrážanlivosť krvi, je dôležité, aby darcovia spĺňali zdravotné kritériá a aby ich krvné parametre boli v norme. V prípade akýchkoľvek pochybností je vždy najlepšie konzultovať situáciu s lekárom.
V kontexte snahy o otehotnenie je dôležité dbať na dostatočný príjem železa, kyseliny listovej a vitamínu C, najmä po darovaní krvi, aby sa doplnili zásoby. Tieto živiny sú kľúčové aj pre zdravý vývoj plodu.
Autotransfúzia, cytaferéza a odber kostnej drene
Autotransfúzia, teda odber krvi pre vlastnú potrebu, je ideálne pripraviť cca 2 týždne pred plánovanou operáciou. Avšak odber sa dá urobiť aj dva-tri dni pred operáciou. Záleží na tom, o akú operáciu ide a aké hodnoty krvného obrazu má pacient. Počet odberov krvi pred transfúziou by mal určiť transfúzny lekár v spolupráci s lekárom, ktorý operáciu odporúča.
Cytaferéza je vlastne separovaný zber určitej zložky krvi, najčastejšie krvných doštičiek - trombocytov. Darca je na takýto typ odberu pozývaný podľa požiadaviek jednotlivých pracovísk. Cytaferetický odber trvá podstatne dlhšie ako bežný odber pri darovaní krvi, cca 20-40 min. Princíp odberu spočíva v tom, že krv sa odoberá na etapy - malý objem krvi zo žily sa odoberie do prístroja, ktorý krv scentrifuguje, t.j. oddelia sa jednotlivé zložky krvi, trombocyty ostávajú v prístroji a zvyšok - plazma a červené krvinky sa vracajú späť darcovi. Cytaferetický odber sa môže robiť častejšie, aj 1x za dva týždne. Na cytaferetický odber krvi môžete ísť mesiac po darovaní krvi. Cytaferézy s odberom krvných doštičiek s môžu uskutočniť 12x do roka, odber sa môže opakovať po 48 hod.
Odber kostnej drene sa robí až vtedy, keď sa nájde zhoda medzi pacientom, ktorý túto dreň potrebuje a darcom, ktorý je v databáze darcov kostnej drene. Odber kostnej drene sa robí dvoma možnými spôsobmi: v celkovej anestézii sa robí odber z bedrovej kosti, kedy sa odoberie cca 700ml krvi priamo z kostnej drene, alebo po špeciálnej príprave, t.j. po injekčnom podaní rastového faktora sa robí odber na krvinkovom separátore, podobne ako keď sa darujú krvné doštičky. Tento odber je v porovnaní z obyčajným odberom časovo náročnejší (trvá cca 1/2 až 1 hod), a odoberie sa väčšie množstvo krvi. Do databázy darcov krvi sa môžu zaradiť ľudia od 18-45 rokov, najlepšie muži. Najprv sa u nich odoberie jedna skúmavka krvi (ako na bežný odber krvi na biochemické vyšetrenia), vyšetria sa HLA znaky a darca sa zaradí do databázy. Kritériá na výber týchto darcov sú v podstate totožné s kritériami pre darcov krvi (až na ten vek, bežné darovanie krvi môže byť do 60 rokov). Samotný odber buniek kostnej drene sa robí až keď sa nájde zhodný darca k pacientovi, pričom dôležitá je zhoda v HLA znakoch, krvná skupina tu vôbec nemusí byť rovnaká.
Cesta krvi: Čo sa stane po darovaní krvi | NHS Darujte krv
Kritériá pre darcovstvo krvi a možné obmedzenia
Záujemcom, ktorí majú menej ako 50 kg, sa odber nerobí, ostalo by mu málo krvi na normálne fungovanie celého organizmu. Hmotnostné kritérium 50 kg pre darcov krvi určuje vyhláška ministerstva zdravotníctva. Okrem bezpečnosti pre samotného darcu ide aj o to, aby bol krvný výrobok kvalitný. Množstvo krvi, ktoré cirkuluje v tele, je závislé od hmotnosti človeka. Predstavuje cca 8 % hmotnosti. To znamená, že ľudia s nižšou hmotnosťou majú aj menej krvi. Prečo práve 50 kg? Pretože strata necelého pol litra krvi (450 ml) z celkove nižšieho objemu krvi už nie je bezpečná pre samotného darcu.
Ľudia nad 65 rokov často užívajú lieky alebo majú ochorenia, pri ktorých sa nemôže darovať krv. Navyše samotný odber krvi predstavuje pre ich organizmus väčšiu záťaž. Vyšší vek je spojený napríklad s vyšším výskytom nádorových ochorení, ktoré sa v čase odberu krvi nemusia odhaliť.
Môžete darovať krv aj týždeň alebo dva pred uplynutím trojmesačnej lehoty? Môžete. Podmienkou je mať dobré výsledky predodberových krvných vyšetrení. Podľa platných doporučení a predpisov môže muž darovať krv maximálne 4-krát do roka, teda každé 3 mesiace v pravidelných intervaloch. Odber môže byť urobený aj po 2 mesiacoch v prípade, ak má darca dobré krvné výsledky. Nesmie sa však prekročiť stanovený počet odberov v priebehu roka.
Všeobecne platí, že po operácii sa nemôže darovať krv minimálne 6 mesiacov. Dôležitým faktorom je však aj dôvod operácie a jej rozsah. V závislosti od týchto faktorov sa môže tento interval aj predĺžiť.
Áno, môžete ísť darovať krv už na začiatku mája, ak ste boli naposledy darovať krv 4. februára. Podmienkou však je dobrý krvný obraz. Treba tiež pamätať na to, že počet odberov v jednom kalendárnom roku nesmie byť vyšší ako 4. To znamená, že nasledujúce intervaly medzi odbermi už budú musieť byť dlhšie.
Žena môže ísť darovať aj po 3 mesiacoch, ak má dobré výsledky krvnného obrazu. Do roka však max. 3-krát. Vyplýva to zo zákona a je to ochrana darkyne krvi, aby nebolo ohrozené jej zdravie.
Môžete darovať krv, ak ste krv dostali viac ako pred 12 mesiacmi.
Ľudia, ktorí žili v Spojenom kráľovstve medzi rokmi 1980 - 1996, sú vylúčení z darovania krvi pre tzv. chorobu šialených kráv. Ide o prenosné ochorenie mozgového tkaniva. V tom čase sa na území Británie vyskytovalo a je teoreticky možné, že sa ním mohli ľudia nakaziť. Je prenosné krvou a môže trvať niekoľko rokov, kým sa u nakazeného prejaví. Vylúčenie z darovania má čisto preventívny charakter, aby nedošlo k prenosu skrytej infekcie.
Áno, pred niekoľkými rokmi sa zaviedol nový test, ktorý vie zachytiť aj štádiá žltačky, ktoré predchádzajúce testy nedokázali. Na vylúčenie aktívneho ochorenia, resp. na potvrdenie nosičstva vírusu žltačky sa robia tzv. konfirmačné testy. Keď sa potvrdí nosičstvo vírusu, krv sa už nesmie darovať. Kolegovia, ktorí už darovali krv po prekonaní žltačky: je dôležité rozlíšiť aký typ žltačky prekonali a aké mali výsledky konfirmačných vyšetrení.
Nie, časté darovanie nemôže spôsobiť leukémiu.
Najčastejšie preto, lebo dôjde náhle k veľkému poklesu krvného tlaku. Aby ľudia neodpadávali treba sa pred odberom krvi veľa napiť - viac ako pol litra tekutín.
Väčšinou je pokles tlaku veľmi nízky a trvá veľmi krátko, nejakých pár minút. U citlivejších ľudí však môže byť pokles výraznejší a môže byť spojený aj s pocitom závrate, poprípade môže dôjsť až k odpadnutiu, vtedy je aj tlak krvi dlhšiu dobu (niekedy aj pol hodiny) výrazne nižší. Predchádzame tomu dôsledným pitím tekutín pred odberom.
Posadnutosť darovaním....áno je nejaký takýto fenomén, ľudia vravia, že sa skutočne cítia lepšie po odbere, akosi ľahšie, menej bolieva hlava, ale nejaké vedecky relevantné vysvetlenie pre tento fenomén zatiaľ nie je. Niektorí mi vraveli, že presne cítia, keď prejde doba tých troch mesiacov, že musia ísť na odber, po ktorom sa cítia lepšie.
Je veľa darcov, ktorým darovanie dodáva energiu. Všetko sa dá vysvetliť činnosťou nervového systému. V tele sa vyplaví viac adrenalínu a endorfínov. Sú typy ľudí, ktorých adrenalín povzbudí do činnosti, podobne ako sú typy ľudí, ktorí podávajú vyšší výkon pri nízkom tlaku vzduchu, pri zamračenom počasí alebo keď sú hladní.
Teoreticky môže. Už aj v súčasnosti existujú raritné krvné skupiny, ktoré v sebe nesú nejakú zmutovanú časť génov, keď bude takýchto ľudí viac, a budú mať viac a viac detí....tak sa to rozšíri. Ale je to určite otázka stoviek rokov až tisícročí. Ku vzniku niečoho nového, ako aj krvnej skupiny, môžu pomôcť aj nejaké prírodné zmeny, ale museli by byť veľmi veľké.
Naposledy pri darovaní krvi mi povedali, že moje červené krvinky sú objemovo veľké, ale ich počet je v poriadku. Čo to znamená? Objemová veľkosť krvinky závisí od viacerých faktorov - mení sa pri nedostatku niektorých živín (pri nedostatku železa je krvinka menšia, pri nedostatku vitamínov B je naopak väčšia). Výrazná zmena veľkosti krvinky môže svedčiť aj o prítomnosti závažného ochorenia - ako sú nádorové ochorenia, ochorenia kostnej drene, rôzne pľúcne ochorenia. Veľkosť krvinky sa mení aj u fajčiarov, alkoholikov, pri užívaní toxických látok (zväčšuje sa). Faktorov, ktoré ovplyvňujú veľkosť krvinky je veľmi veľa, danú hodnotu musí lekár vždy posudzovať v súvislostiach s ostatnými hodnotami parametrov v krvnom obraze a hodnotami ostatných laboratórnych a iných klinických vyšetrení.
Moje hodnoty krvi sú: FE 7,4, FERRITÍN 5. Môžem darovať alebo je to málo na darovanie krvi? Na darovanie krvi je to určite málo, treba upraviť stravovanie, okrem mäsa, resp. potravín s vyšším obsahom železa treba aj vitamíny C a B, veľa ovocia a zeleniny, resp. Fe v tabletkách - po porade s lekárom.
Hodnota hemoglobínu u žien by mala byť vyššia ako 125 g/l. Táto hodnota však môže trochu kolísať v závislosti od laboratória (cca od 123-128g/l). Po darovaní krvi sa treba veľmi vyvážene stravovať a konzumovať viac potravín s vyšším obsahom železa, kyseliny listovej a vitamínu C.
Krv sa môže skladovať 42 dní.
Spravidla vtedy, keď má vysoký bilirubín, ktorý sa v tele bábätka tvorí rozpadom červených krviniek z rôznych príčin, napríklad sa do jeho tela dostali protilátky proti bábätkovským červeným krvinkám z tela jeho matky.
Dôležité je o aké choroby a aké lieky konkrétne ide. Ak sú to bežné prechladnutia, tak krv môžete darovať po min. dvojtýždňovom období bez príznakov akéhokoľvek ochorenia a ak budete mať dobré výsledky predtransfúznych vyšetrení.