Mamičky novorodencov často zbytočne znepokojí, ako ich bábätko ukladá nožičky. Tieto odchýlky sú nazývané ako polohové benígne, t.j. nezávažné deformity. Pri ľahkých masážach sa nôžky pri každom prebaľovaní do niekoľkých týždňov upravia. Keď sa jedná o nezávažnú prechodnú odchýlku, odborný lekár to spozná zväčša podľa toho, či sa jemným tlakom ruky dajú usmerniť do správnej polohy. Prekríženie prstov na nôžkach je často možné zmierniť jednoduchým bandážovaním pásikom mäkkej látky.
Popri týchto odchýlkach sa však možno stretnúť aj s deformitami, ktoré sú nepoddajné, tuhé a na ktoré jednoduché cvičenia nestačia. V týchto prípadoch sa nejedná len o prechodnú poruchu zo sťahu mäkkých tkanív ako v predchádzajúcich prípadoch, ale príčinou je aj chybný vývoj a tvar kostí.
Medzi najčastejšie formy patria noha šikmozvislá (pes equinovarus), alebo veľmi zriedka vrodená plochá noha (pes planus congenitus). Dieťatku sa nakladajú podľa špeciálnej techniky sadrové ovínadlá, ktoré sa v pravidelných intervaloch obmieňajú.
Rodičia majú často obavy, či ich bábätko nemá plochú nohu, keď mu nie je vidieť tvarovanie pozdĺžnej klenby. Obavy z plochonožia sa u rodičov opäť objavujú, keď dieťatko začína chodiť. Tukový vankúšik pod pozdĺžnou klenbou mizne zhruba vo veku 3-4 rokov, podľa toho, či je dieťa bacuľaté alebo štíhlejšie. Akonáhle sa dieťa postaví na špičky, vykrojenie pod pozdĺžnou klenbou sa zväčša stáva zreteľným.
Podozrenie na plochonožie vyvoláva aj veľké vyosenie piat do „X“ (calcanei valgi), alebo spolu s výraznou chôdzou špičkami navonok. Malé deti veľmi často chodia aj pri normálne tvarovaných chodidlách špičkami dovnútra.
Chôdza špičkami dovnútra (ak na nôžke nie je porucha tvaru) býva prejavom ešte nevyrovnanej sily svalov. Tie nohu vtáčajú dovnútra slabšími svalmi na vonkajšej strane dolnej končatiny, ktoré zabezpečujú vytáčanie chodidla navonok. Pomôžu tu jednoduché rehabilitačné opatrenia, ale aj sledovanie zlozvyku dieťaťa v sede si ukladať nohy špičkami k sebe.
Čo robiť, ak si všimnete, že vaše dieťa vytáča chodidlá dovnútra?
Niektoré mamičky zdieľajú svoje skúsenosti: "Mne to mala začala robiť teraz, keď sa naučila chodiť, nezdalo sa mi, že by to robila. Zašla som aj za doktorkou a tá povedala, že je tam mierna deformita a poslala nás k ortopédovi. Dúfam, že na to budú stačiť nejaké cvičenia..."
Iná mama uvádza: "Mojej segry malý tiež mal nejaký takýto problém, dali mu na to špeciálne vyrobiť nejakú ortopedickú vložku - uvidíš u ortopéda - zatiaľ to ešte nemá na sto percent, ale zlepšuje sa to."
Ďalšia skúsenosť: "Aj náš malý to má, on sa aj narodil tak, že mal nožičky trošku dovnútra, ale cvičením pri kupeli sa to zlepšilo, len ako začal chodiť, tak začína tú jednu nožičku tiež dávať dovnútra, myslíš, že by som s tým mala ísť k lekárovi?"
Pohľad iného rodiča: "Môj syn (3,5 r.) má - odborne - intrarotáciu dolných končatín. U nás je to zrejme dôsledok nerovnomerného motorického vývoja. Vtedy vložky, dlahy a pod. nepomôžu. Skôr fixujú pre dieťa neprirodzenú polohu, a osoh je nulový, a pre dieťa aj zbytočne traumatizujúci. Nápravu treba hľadať (obrazne povedané) v mozgu. Hovorím o chybe neurologickej, po vylúčení ortop. nálezu."
"Moja malá to mala a hneď po narodení dostala dlahy a potom sme cvičili na rehabilitačnom aj doma. Časom sa to upravilo. Určite treba s tým oboznámiť vášho pediatra - ten vás pošle na odbornejšie vyšetrenie - neurológ, ortopéd, snažte sa to nezanedbať - čím skôr, tým lepšie - držím palce!"
"Aj náš malý to trochu robí a kdesi som čítala, že je to úplne bežné u detí a do 3 rokov sa to upraví... no snáď sa to upraví ako píše lienka. Snažím sa s ňou trošku cvičiť, ale už to nie je ako keď bola malá. Moc si nechce dať. Uvidíme, čo nám povie zajtra tá ortopédka. Počula som aj taký názor, že dať ťažšiu topánku, aby to držalo nožku. My máme ľahučké topánky, ale nemyslím, že je to preto. No tak sme boli u tej ortopédky, vraj má nožky v poriadku, ale mám ísť na nejaké cvičenie, kde mi ukážu ako s ňou doma cvičiť a do protetiky dať podlepiť topánky nejakou podložkou, ktorá ju bude nútiť dávať nožky rovno. Vraj aj keď sú tesné topánky, to deti robia, ale ona má vždy voľno v topánke. Akurát, keď som jej niekedy narvala ešte aj hrubú ponožku, tak to bolo len tak-tak."
Kedy začať s prevenciou a cvičením?
Fyzioterapeutka Mgr. Edita Vlkovičová zdôrazňuje:
- Neurýchľujte psychomotorický vývoj dieťatka: Základ klenby sa tvorí už dávno predtým, ako dieťa začína chodiť. Platí však, že by sme nemali nič urýchľovať, ale podporovať a motivovať, a to napríklad v štvornožkovaní či obchádzaní nábytku. Tieto pohyby formujú klenby a členky. Vyhýbajte sa predčasnému sedeniu, používaniu chodítok, hopsadiel a vodeniu za ruku.
- Neponáhľajte sa s prvými topánkami a dajte pozor pri ich výbere: Tvar, veľkosť a ohybnosť sú najdôležitejšie pri výbere obuvi pre dieťa. Kedy mu dať jeho prvé topánky? Až vtedy, keď súvisle prejde istú dĺžku, vie sa zastaviť, drepnúť si, otočiť sa a ísť ďalej. Tieto signály znamenajú, že už je jeho noha súca na prvú obuv. Vyhýbajte sa pri kupovaní topánok neohybným podrážkam, obuvi bez nadmerku (miesto v topánke od prednej strany vnútra topánky k palcu a prstom u detí minimálne 1,2 cm) s predpísanou klenbou a zaokrúhlenou špičkou. Nepoužívajte topánky s vyvýšeným podpätkom či členkom, negatívne ovplyvňujú prenesenie ťažiska a noha v nich stráca svalovú silu.
- Myslite na dostatok primeranej pohybovej aktivity: Meňte terén, po ktorom dieťatko chodí, aby mohlo pri chôdzi zapojiť drobné svaly a receptory tlaku, teploty, bolesti i chladu. Ideálne na túto aktivitu sú napríklad senzorické koberčeky, rôzne podložky, kamienky, prekážky, nafukovačky a pod. Detská noha by mala mať dostatok stimulov na to, aby sa naučila zapájať všetky svaly a väzy potrebné k chôdzi.
Čo ešte trápi rodičov pri vývoji detských nôh?
Ideálna obuv pre dieťa:
- Tvar špičky: Topánka sa v žiadnom prípade nesmie v oblasti palca zužovať. Ak je špička guľatá, tak palec nemá dostatok miesta a zatáča sa pri došľape smerom k prstom, čo má za následok nesprávne rozloženie váhy, a tým sa ovplyvňuje aj postavenie zvyšku tela. Často dochádza k deformácii detskej nožičky, v dôsledku čoho môže vzniknúť nepríjemný halux valgus.
- Dostatočná šírka topánky v oblasti prstov: Nožička dieťaťa sa počas kroku v dobe odrazu môže rozšíriť aj o 1 cm, prsty sa po správnosti rozprestrú do vejárika, preto dávame pri výbere topánky pozor na tvar špičky a dostatočnú šírku podľa typu nožičky.
- Dĺžka topánky: Topánky nekupujeme na doraz, detská obuv by mala mať minimálne 1,2 cm nadmerok, čo znamená odmeraná dĺžka nožičky plus 1,2 cm navyše. Vyjde vám vnútorná dĺžka topánky potrebná pre vaše dieťa. Pri nadmerku menšom ako pol CM je potrebné topánky vymeniť.
- Hrúbka podrážky nepresahujúca pol cm: Je to dôležité pre zachovanie čo najväčšej miery citlivosti plôch chodidiel, aby receptory na chodidlách mohli adekvátne reagovať na zmeny terénu, tým sa svaly na chodidlách ostávajú aktívne a posilňujú.
- Ohybnosť podrážky: Topánka by mala byť ohybná do všetkých smerov, nielen pozdĺžne, ale aj priečne a nielen v strede chodidla, ale aj pod prstami, aby bola zachovaná plná mobilita nôžky.
- Nulový rozdiel medzi špičkou a pätou: To znamená žiadny podpätok, žiadny vankúšik pod pätou. Ak je päta vyššie ako prsty, celé ťažisko dieťaťa je nahnuté vpred. Okrem toho dochádza k skracovaniu Achilových šliach a následnému obmedzeniu pohybu v členku.
- Hladká vnútorná stielka v topánke bez predpísanej klenby: Vankúšiky sú v detskom veku kontraproduktívne a nôžka v nich stráca schopnosť aktivity, namiesto toho sa oprie do predpísanej klenby a svaly ochabujú.
- Bez pevného zovretia členka: Členok by mal pri pohybe pracovať a reagovať na postavenie nôžky, a tým sa stabilizovať a posilňovať svaly potrebné na osové postavenie.
Všetky spomínané atribúty spĺňa tzv. barefoot obuv.
Čo ešte trápi rodičov?
Fyzioterapeutka Mgr. Edita Vlkovičová sa vyjadruje k častým otázkam:
- Pevná päta u začiatočných chodcov: neodporúčam, pretože jej tvar a prepadávanie členka smerom dnu je viditeľné u každého dieťaťa, ktoré sa prvýkrát postaví. Až postupným naberaním svalovej sily a rozvojom rovnovážnych systémov tela sa postavenie päty dostáva do stredného postavenia.
- Ortopedické topánky a vložky: podľa môjho názoru trojročné deti ortopedické topánky a vložky nepotrebujú. Noha v tomto veku nemusí vyzerať úplne ideálne, u niektorých detí ešte len začal ustupovať ochranný tukový vankúšik v strede chodidla, a len vtedy sa začína ukazovať tvar klenby. Využitie vidím až u školopovinných detí, u ktorých sa vývojom, cvičením či terapiou nepodarilo vyriešiť ideálne postavenie chodidla a členka.
- Chodenie doma naboso: Pevné topánky majú zmysel vtedy, ak dospelý človek stojí 8 hodín na jednom mieste pri páse a jeho nohy nemajú ideálne postavenie. Deti predsa na jednom mieste nie sú ani chvíľku. Raz sú na štyroch, v drepe, prenášajú váhu tam a tam, behajú, skáču, menia svoju polohu a hoc aj na plávajúcej podlahe, ale stále sú aktívne. Preto nevidím dôvod, prečo by aj v domácom prostredí nemohli byť naboso, a to aj kvôli teplotnému vplyvu a otužovaniu najlepšie bez ponožiek.
Problémy detských nôh
U starších detí ako 3 roky sú najčastejšími problémami plochá noha, vpadnuté vbočené členky, špičkovanie s následným skrátením Achilových šliach, vytáčanie špičiek pri chôdzi von alebo naopak zakopávanie o padajúcu sa špičku smerom dnu. Tiež pozorujeme vbočené kolienka dnu alebo von, hypermobilitu členkov a kolien alebo deformácie v oblasti chodidla.
Ako sa vyvíja detská noha?
Nohy sa rastom dieťaťa narovnávajú. U novorodencov až približne do 2 rokov majú kolená a predkolenie postavenie do tvaru „O“. Okolo 3 až 4 rokov je prirodzené mierne vybočenie kolien do tvaru „X“. Čo sa týka chodidiel, tak deti majú dlho bacuľaté nožičky, čo vyzerá, že ide o plochú nohu, ale vôbec to tak nemusí byť. Je dôležité si uvedomiť, že kým dieťa nechodí, tak je detská klenba rovná. Akonáhle začneme zaťažovať nohy, tak sa postupne začne tvarovať.
Kedy hľadať pomoc odborníka?
Do 3 rokov nie je nohy potrebné riešiť, lebo sa vyvíjajú. Výrazné problémy si určite všimne pediater, alebo aj učiteľka v materskej škole, ktorá môže rodičov upozorniť. Učiteľky sú tie, ktoré sú dlhodobo s dieťaťom, vedia vypozorovať určité problémy dieťaťa a upozorniť rodičov, aby vyhľadali odborníka.
Ako správne vybrať topánky pre dieťa?
Pri výbere topánok je potrebné dbať na:
- Tvar špičky - nesmie sa zužovať
- Dostatočná šírka v oblasti prstov
- Správna dĺžka s minimálnym nadmerkom 1,2 cm
- Hrúbka podrážky nepresahujúca pol cm
- Ohybnosť podrážky do všetkých smerov
- Nulový rozdiel medzi špičkou a pätou
- Hladká vnútorná stielka bez predpísanej klenby
- Voľný členok
Praktické cvičenia na podporu zdravého vývoja chodidiel:
- Rozhýbať chodidlá loptičkou: Masírujte jemne svaly chodidla od päty k prstom, z vnútornej aj vonkajšej strany. Vhodná je menšia loptička, napríklad golfová.
- Precvičiť chodidlá pri chôdzi: Chôdza vzad pomáha terapeuticky precvičiť a natiahnuť celé chodidlo vrátane Achilovej šľachy.
- Spevniť bruško u väčších detí: Písaním písmen alebo čísel nohami vo vzduchu.
- Posilniť vrchnú časť trupu: Cvik "fúrik".
- Vytvoriť senzorický chodník: Pre prácu na balanse a spevňovanie chodidla. Dieťa by malo prechádzať cez chodník samostatne a naboso.
Ploché nožičky - zdravé nôžky a chrbátik
Nezabúdajte, že deti sú deti a akékoľvek cvičenie by sme mali viesť hravou, prípadne súťažnou formou. Týmto prístupom získate lepšiu pozornosť a ochotu detí zapojiť sa.
Správne postavenie totiž detská noha získava v období 6-8 rokov života! Až vtedy po období tréningu sa noha spevní, členok a klenba dosiahnu ideálne postavenie a môžeme hovoriť o chôdzi dospelej.