Donosený a nedonosený novorodenec: Komplexný pohľad

Narodenie dieťaťa je vždy výnimočnou udalosťou, ktorá prináša radosť, ale aj zodpovednosť. Keď sa dieťa narodí v predpokladanom termíne, hovoríme o donosenom novorodencovi. Avšak, nie vždy všetko prebehne podľa plánu a na svet prichádzajú aj nedonosené deti, ktoré si vyžadujú špeciálnu pozornosť a starostlivosť.

Nedonosený novorodenec je bábätko narodené pred 37. týždňom tehotenstva. Bábätká sa považujú za nedonosené alebo predčasne narodené, ak sa narodia pred 37. týždňom tehotenstva. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) sa na celom svete narodí každé desiate dieťa pred ukončeným 37. týždňom tehotenstva. Na Slovensku sa každoročne narodí predčasne približne 7 až 8 % detí z celkového počtu 55 000 až 60 000 narodených detí.

Predčasný pôrod je definovaný Svetovou zdravotníckou organizáciou ako pôrod pred ukončeným 37. týždňom tehotenstva. V súčasnosti sa udáva, že vo svete sa predčasné pôrody pohybujú na úrovni 10% zo všetkých pôrodov. Predčasne narodené deti potrebujú špeciálnu starostlivosť a väčšinu z nich je nutné starostlivo sledovať v inkubátore, kde sa ďalej vyvíjajú. Keď sú ich dýchacie a ďalšie nevyhnutné systémy dostatočne silné, je o ne postarané na novorodeneckom oddelení, kým nie sú pripravené na cestu domov.

Predčasne narodené deti ešte nie sú pripravené na život mimo maternice, preto im po pôrode hrozí množstvo zdravotných komplikácií.

Klasifikácia predčasne narodených detí

Predčasne narodené deti sa klasifikujú podľa gestačného veku, v ktorom sa narodili:

• Ľahko nezrelé: 32. až 36. týždeň tehotenstva (niektoré zdroje uvádzajú 34. až 36. týždeň)
• Stredne nezrelé: 28. až 31. týždeň tehotenstva
• Extrémne nezrelé: Narodené pred 28. týždňom tehotenstva

Najzraniteľnejšou skupinou sú extrémne nezrelí novorodenci, ktorí tvoria približne 5 % všetkých predčasne narodených detí. Tieto deti vyžadujú vysokošpecializovanú a finančne náročnú zdravotnú starostlivosť v perinatologických centrách. Našťastie, najväčšiu skupinu predčasne narodených novorodencov tvoria deti narodené medzi 34. až 36. týždňom tehotenstva (takmer dve tretiny).

Faktory spôsobujúce predčasný pôrod

Faktory, ktoré spôsobujú predčasný pôrod, sú rôznorodé a môžu súvisieť s chorobnými stavmi matky, plodu alebo vonkajšími faktormi. Medzi rizikové faktory patria:

• Vyšší vek matky (menej ako 18 rokov a viac ako 35 rokov)
• Predchádzajúci potrat
• Predčasný predchádzajúci pôrod (resp. genetická predispozícia)
• Toxémia alebo preeklampsia matky (vysoký krvný tlak matky)
• Diabetes mellitus matky
• Viacplodové tehotenstvo (dvojičky, trojičky,...)
• Gynekologické komplikácie (vrodené chyby maternice, myómy)
• Infekcie v tehotenstve
• Krvácanie v prvom a druhom trimestri
• Porucha na úrovni krčka maternice (cervikálna diletácia - predčasné otváranie krčka maternice)
• Zlý životný štýl matky (alkohol, fajčenie, drogy)
• Obezita
• Stres
• Ťažká fyzická námaha
• Umelé oplodnenie
• Vývojové anomálie plodu alebo placenty
• Problémy s plodovou vodou
• Chronické ochorenia matky

Len medicínska čiara

Téma nedonosených bábätiek je vždy veľmi emotívna a citlivá. Neexistuje totiž nijaké pravidlo, ktoré by zaručovalo, že dieťatko, ktoré sa narodí pred 28. týždňom tehotenstva, bude určite trpieť postihnutím, alebo neprežije, a tiež sa naopak nedá ani stopercentne tvrdiť, že nedonoseniatka narodené po tomto termíne postihnuté nebudú a určite prežijú. Je to len medicínou určená čiara, ktoré rozdeľuje takéto detičky na dve skupiny: nedonosené a extrémne nedonosené.

Príznaky predčasného pôrodu

Príznaky, ktoré môžu signalizovať predčasný pôrod, zahŕňajú:

• Začervenanie kože
• Nechty nedosahujú ku končekom prstov
• Chýba podkožný tuk, u chlapcov - semenníky nie sú zostúpené v miešku, u dievčat - veľké pysky ohanbia neprerastajú malé pysky ohanbia
• Koža chodidiel je hladká, ryhovaná je len 1/3 chodidla
• Telo pokrýva lanugo - jemné chĺpky
• Ušné boltce
• Vývojové poruchy orgánov

Komplikácie spojené s predčasným pôrodom

Predčasne narodené deti nie sú úplne pripravené na život mimo maternice, čo vedie k rôznym zdravotným komplikáciám:

• Termolabilita: Nedokážu si udržať telesnú teplotu kvôli nízkym zásobám podkožného tuku a tenkej koži.
• Problémy s dýchaním: Syndróm dychovej tiesne je spôsobený nedostatočnou tvorbou surfaktantu. Liečba zahŕňa podávanie kyslíka, ventilačnú podporu alebo umelú pľúcnu ventiláciu a aplikáciu surfaktantu. Apnoe predčasne narodených detí je prerušenie dýchania na viac ako 20 sekúnd.
• Žltačka: Je závažnejšia u predčasne narodených detí a môže viesť k poškodeniu mozgu.
• Nekrotizujúca enterokolitída: Zápal čreva vedúci k bakteriálnej invázii, spôsobujúcej poškodenie buniek a odumretie čreva.
• Srdcovocievne komplikácie: Obehová nestabilita a výkyvy krvného tlaku, otvorená artériová spojka medzi srdcovnicou a pľúcnicou.
• Krvácanie do mozgových komôr: Spôsobené nezrelosťou mozgového tkaniva a ciev, ako aj výkyvmi krvného tlaku.
• Problémy s výživou: Spomalená pohyblivosť čriev, menej tráviacich enzýmov a spomalené vyprázdňovanie.
• Sepsa: Systémová infekcia, ktorá sa môže rýchlo stať život ohrozujúcou.

Za hranicu - 24. týždeň

„Za hranicu, od ktorej je dieťatko reálne schopné prežiť v slovenských podmienkach, je považovaný ukončený 24. týždeň tehotenstva. Všetky vnútorné orgány sú „zhruba“ vyvinuté do konca 3. mesiaca tehotenstva a zvyšných 6 mesiacov je určených na ich dozrievanie. Zjednodušene môžeme povedať, že sa ďalej diferencuje ich štruktúra a pripravujú sa na svoju budúcu funkciu. Tento vývoj je „naprogramovaný“ na 40 týždňov, ktoré dieťatko trávi v maternici,“ hovorí primárka špecializovanej Neonatologickej kliniky v Martine, MUDr. Katarína Maťašová. Dodáva, že predčasným narodením sa tento vývoj nekončí, pokračuje, hoci už nie v takých ideálnych podmienkach.

„Okrem toho po predčasnom narodení „nezrelé“ orgány musia vykonávať funkciu, na ktorú ešte nie sú pripravené, čo môže byť pre ne škodlivé - napríklad pľúca musia dýchať. Z toho potom vyplývajú všetky komplikácie, s ktorými sa predčasne narodené dieťatko musí vyrovnávať. Šance na prežitie má teda dieťa narodené po 24. týždni tehotenstva, s pribúdajúcou dĺžkou gravidity stúpajú a kvalitné prežívanie bez závažných trvalých následkov je možné zvyčajne očakávať u väčšiny detí narodených po 28. týždni,“ konštatuje MUDr. Katarína Maťašová.

Dlhoddobé následky nedonosenosti

Predčasný pôrod môže ovplyvniť dieťa nielen bezprostredne po pôrode, ale aj neskôr v období dospievania. Medzi dlhodobé následky patria:

• Neurologické a vývojové poruchy: Poruchy učenia (dyslexia a dyskalkúlia), poruchy pozornosti (ADHD) a problémy s organizačnými schopnosťami.
• Detská mozgová obrna: Predčasne narodené deti sú na tento stav náchylnejšie, pretože ich mozog je pri narodení stále v kritickej fáze vývoja.
• Poruchy zraku a sluchu: Retinopatia nedonosených spôsobuje abnormálny rast krvných ciev v oku. Senzorická strata sluchu je typ poruchy sluchu, ktorá je výsledkom poškodenia alebo abnormalít vnútorného ucha alebo sluchového nervu.
• Kardiovaskulárne komplikácie: Tieto komplikácie môžu zahŕňať vysoký krvný tlak, čo si môže vyžadovať neustále sledovanie a liečbu.
• Metabolické a endokrinné poruchy: Niektoré z bežných problémov zahŕňajú obezitu, ktorá môže byť výsledkom nevyváženého metabolizmu a môže prispieť k ďalším zdravotným problémom, ako je cukrovka.
• Gastrointestinálne problémy: Predčasný pôrod môže narušiť normálny vývoj tráviaceho traktu, čo môže viesť k problémom, ako je gastroezofageálna refluxná choroba, čo je stav, keď obsah žalúdka prúdi späť do pažeráka.
• Komplikácie s obličkami: Obličková nedostatočnosť, ktorá sa prejavuje zníženou funkciou obličiek, je potenciálnym dlhodobým problémom u predčasniatok.

„Šance na prežitie závisia predovšetkým od týždňa tehotenstva, v ktorom sa dieťa narodilo, čím je viac nezrelé, tým je jeho šanca menšia. U detí v 24. týždni tehotenstva sa uvádza prežívanie 50 - 70 %, ale len u 25 % z nich bez trvalých následkov. Z detí narodených v 27. týždni prežíva 95 % a 80 % z nich bez následkov. Dôležité je aj miesto, kde sa dieťa narodí,“ vysvetľuje špecialistka.

Starostlivosť o predčasne narodené deti

Starostlivosť o predčasne narodené deti je komplexná a vyžaduje si multidisciplinárny prístup.

Starostlivosť v pôrodnej sále

Starostlivosť o predčasne narodené dieťa po narodení sa začína hneď v pôrodnej sále. Tam je hlavnou úlohou lekárov dieťatko stabilizovať, vytvoriť mu ideálne podmienky na adaptáciu po narodení. Pomáhajú mu pri dýchaní, prípadne podporia krvný obeh. Musia to urobiť maximálne šetrne, aby deťom neublížili. Šetrnou stabilizáciou im vytvárajú optimálne podmienky pre ďalší vývoj a rast.

Starostlivosť na novorodeneckej JIS

Starostlivosť potom pokračuje na jednotke intenzívnej starostlivosti, kde okrem toho, že má dieťa inkubátor, prístroje, infúzne hadičky, ktorými dostáva výživu, potrebuje predovšetkým vyškolený personál. Neonatologická sestra zabezpečuje ošetrovateľskú starostlivosť o novorodenca, vrátane polohovania, podávania liekov, udržovania ventilačných okruhov. Má na starosti veľké množstvo nevyhnutných detailných úkonov. Veľkou oporou pre predčasne narodené dieťatko sú samozrejme rodičia. Rešpektuje sa koncept tzv. bazálnej stimulácie, kedy sa lekári a sestry snažia dieťaťu nahradiť všetky podmienky, o ktoré predčasným narodením prišlo. Deti sú zabalené, sú uhniezdené, aby si udržiavali takú polohu, ako mali v maternici. Je prítomná snaha nahradiť deťom aj iné podnety, ktoré mali, takže sa využíva klokankovanie, ktoré je veľmi obľúbené detičkami, tak aj mamičkami, či oteckami.

„V starostlivosti o novorodenca je nenahraditeľná ošetrovateľská starostlivosť sestier a našim cieľom je čo najviac napodobniť podmienky v maternici. Dieťatko je po narodení uložené do inkubátora, ktorý mu pomáha udržiavať normálnu telesnú teplotu. U extrémne nezrelých detí je dôležitá aj pomerne vysoká vlhkosť vzduchu v inkubátore, ktorá bráni prílišným stratám tekutín v dôsledku tenkej, nezrelej kože,“ opisuje MUDr. Katarína Maťašová,PhD., primárka Perinatologického centra v Martine.

Výživa predčasne narodeného dieťaťa

Výživa predčasne narodených detí je nesmierne dôležitá. Obsahuje všetky hlavné substráty a živiny na to, aby dieťatko mohlo rásť a správne sa vyvíjať. Lekári sa snažia výživu zabezpečiť tak, aby dieťatko po narodení rástlo približne rovnakým spôsobom ako by rástlo v maternici. Je známe, že dieťa v II. tretine tehotnosti rastie rýchlo. Preto v tomto období potrebuje veľké množstvá živín, predovšetkým bielkovín, ktoré sú podstatné aj pre normálny rast mozgu.

Hneď po narodení sa výživa podáva pomocou infúzií, prostredníctvom ktorých dieťatko dostáva zmes všetkých živín, ktoré potrebuje. Zároveň popri infúziách lekári bezprostredne po narodení začínajú výživu mliekom, najlepšie materským. Nezrelé dieťatko pre nezrelosť mozgu ešte nemá vyvinutý sací reflex, nedokáže skombinovať sanie s prehĺtaním, dieťatko teda dostáva mliečko sondou do žalúdka. Samozrejme je uprednostňované mlieko vlastnej matky. Najlepšou a optimálnou výživou je nepasterizované, natívne, materské mlieko. Druhá alternatíva, ktorú odporúča literatúra, je darcovské ženské mlieko z mliečnej banky. Treťou alternatívou je mlieko so špeciálnou formulou pripravenou pre nedonosené deti.

Objem mliečka sa postupne zvyšuje, zároveň, úmerne tomu sa znižuje objem podávaných infúznych roztokov. Potreba živín u veľmi nezrelého dieťatka je vysoká, objem materského mlieka, ktoré dieťa vypije nedokáže túto vysokú potrebu živín pokryť, preto je potrebné materské mlieko špeciálne upravovať. Existujú špeciálne prípravky, ktorými sa materské mlieko obohatí predovšetkým o bielkoviny, veľmi potrebný vápnik, či fosfor. Infúzna výživa sa ukončuje vtedy, keď celkový objem mliečnej výživy, ktorú dieťatko dostáva, je okolo 120 ml na 1 kg jeho váhy.

Pre výživu novorodencov a dojčiat je najprirodzenejšou a najvýhodnejšou stravou, zastúpením a kvalitou živín, materské mlieko. Dojčenská výživa by mala byť používaná len na základe odporúčania lekára alebo osoby kvalifikovanej v oblasti výživy ľudí, farmacie alebo starostlivosti o matku a dieťa. Svetová zdravotnícka organizácia doporučuje výhradné dojčenie do 6 mesiacov veku dieťaťa, a pokiaľ je to možné, pokračovat v dojčení až do dvoch rokov veku dieťaťa. Vždy majte na pamäti, že rozhodnutie prestať dojčiť môže byť nevratné. Prechod na dojčenskú výživu má i zvýšené finančné a sociálne dopady oproti dojčeniu. Pre zdravie dojčaťa je důležité dôsledne dodržiavať doporučený postup prípravy, dávkovanie a použitie dojčenskej výživy uvedený na obale. Spôsob použitia a ďalšie informácie na obaloch. Batoľacie mlieka, príkrmy, kaše a sušienky majú byť iba súčasťou zmiešanej a vyváženej stravy.

Kontakt s bábätkom

Dokonca aj veľmi predčasne narodené deti sú schopné rozoznať vašu vôňu a hlas. Takže hoci si ešte nemôžete svoje bábätko popestovať, s vytvorením vzájomného puta vám pomôže to, že na bábätko budete hovoriť a budete v jeho blízkosti.

Návšteva u vášho predčasne narodeného bábätka môže byť veľmi emotívnym zážitkom a je prirodzené prejsť si pocitmi úzkosti a bezmocnosti. Veľa odpočívajte a dobre sa najedzte.

Klokankovanie

Akonáhle to zdravotný stav bábätka umožní, je dobré začať s klokankovaním. Klokankovanie podporuje rozvoj dieťaťa, pomáha mu lepšie zvládať bolesť a je dôležité nielen pre psychický rozvoj dieťaťa, ale aj pre emocionálne naladenie mamičky, ktorá sa vlastne takto prvýkrát stretne naživo so svojím malým drobčekom. Prvé priloženie dieťaťa "skin to skin" na hrudník mamičky býva pre ženu veľmi emocionálne silné. Zdravotný personál, akonáhle bezpečne zaistí bábätko na hrudníku mamičky, ju potom nechá s dieťatkom chvíľu osamote, pretože často práve v tento okamih dochádza k napojeniu sa na vlastné dieťa a silnému emocionálnemu zážitku.

„Dieťa v inkubátore veľmi vníma matkinu prítomnosť a jej dotyk. Mamička môže pohladiť svoje bábätko hneď po narodení. Dôležitý je tzv. „liečivý dotyk“, keď matka položí svoju dlaň na hlavičku a druhú na bruško dieťaťa. Pohyb pri hladení dieťatku nemusí byť príjemný. Hneď ako to zdravotný stav dieťaťa dovolí, dieťatko sa položí mamičke na hrudník, na obnaženú kožu. Spolu sa prikryjú, mamička dieťa zohrieva, dieťatko sa upokojí, cíti jej vôňu, teplo, počuje hlas aj tlkot srdca, na ktorý je z pobytu v maternici zvyknuté. Toto „klokankovanie“ je veľmi obľúbené u mamičiek aj detí, často klokankujú aj oteckovia. Dĺžka takéhoto pobytu mimo inkubátora sa prispôsobuje možnostiam a potrebám dieťatka,“ vysvetľuje odborníčka.

Domáca starostlivosť

Po prepustení z nemocnice si predčasne narodené deti vyžadujú pravidelné kontroly a sledovanie vývinu. Rodičia musia byť pripravení na to, že vývoj ich dieťaťa môže byť oneskorený v porovnaní s donosenými deťmi. Rodičia predčasne narodeného dieťaťa dostanú prepúšťaciu správu, kde majú kompletný zoznam všetkých špecialistov s kontaktami, ktorých je potrebné navštíviť. Vo väčšine prípadov je potrebné vyhľadať: ambulanciu pre rizikových novorodencov, odborníka na rehabilitáciu (Vojtova metóda, Bobath koncept), neurológa, hematológa, detského chirurga.

Výživa po prepustení

V dojčení predčasne narodených detí je veľmi dôležité pokračovať aj po prepustení. Počas hospitalizácie sa mlieko obohacuje predovšetkým bielkovinami (fortifikácia). Potreba bielkovín s postupujúcim vekom dieťaťa klesá. Odporúča sa vo fortifikácii pokračovať, kým dieťa nedosiahne váhu okolo 4 500 g.

Ak z nejakého dôvodu nie je možné dieťa dojčiť, existujú špeciálne mliečne formuly, vyvinuté pre predčasne narodené deti tak, aby zohľadňovali ich špecifické nutričné požiadavky. Po dosiahnutí váhy 4 500 g dieťaťa sa prechádza na „jednotkové“ mliečne formuly, ktoré sú určené pre deti do 4 do 6 mesiacov.

Imunologické okno

Pri predčasne narodených deťoch imunológovia odporúčajú rešpektovať tzv. imunologické okno. Je to najvhodnejší čas na to, aby si dieťa zvyklo, že sa bude dostávať do kontaktu z cudzorodými látkami v strave. Začína sa vo veku 16 - 20. týždňov dieťaťa po narodení, korigovaného veku. Pri imunologickom okne ide o stimuláciu imunitného systému, ktorý je v čreve. Podaním jednej lyžičky príkrmu si dieťaťa zvyká na látky, s ktorými sa bude stretávať. Dojčenie v tomto období je veľmi dôležité, vďaka nemu je možno preklenúť určité riziká, ktoré by mohli so zavádzaním nových látok súvisieť. Po pol roku, kedy bolo dieťa výhradne dojčené (s využitím imunologického okna), je potrebné do stravy zavádzať nemliečne príkrmy, rovnako ako u detí narodených v termíne. V prípade, že matka mlieko nemá, je možné siahnuť po náhradných mliečnych formulách, ktoré sa snažia čo najvernejšie materské mlieko napodobniť. V takomto prípade je vhodné začať s prikrmovaním už od 4. mesiaca.

Dôležité vitamíny

Nedonosené detičky častejšie užívajú lieky alebo vitamíny, ktoré sú pre ne potrebné. Štandardom je vitamín D, ktorý sa podáva aj deťom narodeným v termíne. Predčasne narodené deti sú často anemické. Chudokrvnosť sa lieči podávaním prípravkov železa, ktoré sa na rozdiel od vitamínu D s mliekom užívať nemôžu, aby sa zabezpečila ich maximálna využiteľnosť. Vstrebávanie železa podporuje kyslé prostredie. Preto sa odporúča železo podávať s vitamínom C, nejaký čas pred podaním mlieka, s prevarenou vodou alebo detským čajom. Ďalšie vitamíny, ktoré takéto dieťa dostáva, sú vitamíny skupiny B. Vitamín B6 podporuje krvotvorbu, taktiež kyselina listová.

Orofaciálna stimulácia

Špecifikom predčasne narodených detí je, že spočiatku nemusia mať úplne vyvinutú koordináciu medzi pitím, prehĺtaním a dýchaním. V takom prípade sa lekári snažia tieto procesy zlepšiť reguláciou centrálneho nervového systému, pomoc špeciálnej rehabilitačnej techniky - orofaciálnou stimuláciou.

Vývoj imunitného systému

Po narodení dieťaťa vývoj imunitného systému pokračuje. Je zaujímavé, že imunitný systém dokáže reagovať bez ohľadu na gestačný vek. Z toho bude vyplývať aj otázka očkovania predčasne narodených detí, ktoré sa odporúča realizovať podľa kalendárneho veku. Prvé očkovanie sa odporúča približne vo veku 10 - 12 týždňov, rovnako ako u detí narodených v termíne.

Prevencia predčasného pôrodu

Ideálne by bolo, ak by sme dokázali predčasnému pôrodu predchádzať. Zabrániť všetkým predčasným pôrodom však nedokážeme, ale už vhodnou liečbou tehotnej a prípravou bábätka ešte v maminom brušku vieme prognózu dieťaťa zlepšiť. Pôrod na špecializovanom pracovisku s pripraveným tímom špecialistov a vhodným prístrojovým vybavením šance na zdravý život každého predčasne narodeného dieťaťa výrazne zvyšuje.

Pravidelné prenatálne poradne sú najdôležitejšie - zabezpečia včasné odhalenie rizika a umožnia včas zasiahnuť. Tehotné ženy by si mali všímať výtok alebo vaginálny dyskomfort, pobolievanie v podbruší, podozrenie na odtok plodovej vody, zakrvácanie alebo zmenu cítenia pohybov plodu, malý alebo naopak príliš veľký váhový prírastok - to sú veci, ktoré je nutné preveriť a skontrolovať.

Podpora pre rodiny s predčasne narodenými deťmi

Obdobie pobytu predčasniatka v nemocnici nie je jednoduché ani pre jeho rodičov. Zažívajú strach, obavy o svoje dieťa a sú zasypaní množstvom nových informácií. Väčšina centier podporuje vzájomný kontakt medzi rodičmi a dieťaťom, pričom rodičia sú neoddeliteľnou súčasťou tímu, ktorý sa o bábätko stará. Kontakt koža na kožu, tzv. klokankovanie, je veľmi dôležitý.

Po prepustení z nemocnice sú rodiny s predčasne narodenými deťmi pod dohľadom mnohých odborníkov - pneumológov, neurológov, oftalmológov a iných špecialistov.

Predčasný pôrod prináša pre rodiny veľmi stresujúcu situáciu. Radosť, ktorá je zvyčajne spájaná s narodením dieťatka sa razom zmení na obrovský stres, strach a neistotu z každého ďalšieho dňa, z toho, čo bude nasledovať. Existujú organizácie rodičov predčasne narodených detí, ktoré majú za úlohu zabezpečiť podporu pre takéto rodiny.

Potrebujete radu? Spojte sa s nami. Pomôžeme vám s otázkami týkajúcimi sa tehotenstva, materstva, rodičovstva alebo výživy detí.

tags: #donoseny #a #nedonoseny #novorodenec