Detská strava do 3 rokov a jej špecifiká: Mak v jedálničku

Tým, čo deti jedia už od prvých príkrmov, nebudujeme len ich zdravotný základ, ale najmä stravovacie návyky.

Strava dieťaťa do 3 rokov je základom pre jeho zdravie v budúcnosti. Dieťa nie je zmenšenina dospelého, jeho tráviaci systém ani obličky nie sú ešte vyvinuté a tomu má byť prispôsobené aj jeho stravovanie.

„Dieťa nie je zmenšenina dospelého. Jeho tráviaci systém ani obličky nie sú ešte vyvinuté a tomu má byť prispôsobené aj jeho stravovanie. Unáhlené kroky nedočkavých mamičiek alebo prvé odmietanie stravy detí, vedú často k tomu, že sa deťom dostanú priskoro potraviny, ktoré nie sú schopné dobre tráviť a zbytočne zaťažujú telo,“ vysvetľuje Alexandra Popovičová.

Budujte správne stravovacie návyky

Ako hovorí Alexandra, unáhlené kroky v strave detí zaťažujú ich organizmus a jej kolegyňa, rovnako poradkyňa v oblasti zdravej výživy detí, Silvia Kuzmová ju dopĺňa: „Ono vôbec platí, že to obdobie do 3 rokov tvorí len základ osobnosti dieťaťa, ale aj jeho stravovacích návykov. Deti treba učiť nielen kvalitnej strave a hovoriť s nimi o nej, ale rozprávať im aj o jej pôvode (napríklad s pomocnými knižkami pre deti o zeleninke), ukazovať im ako rastie, ako funguje kolobeh prírody. Potom aj sezónna strava bude mať pre nich logický zmysel. Sú veci, čo sa papajú v lete, iné na jeseň. Všetko to má svoj význam.“

O zdravej strave a základoch racionálnej výživy pre deti do troch rokoch sme sa porozprávali s 39-ročnou mamou 3 a pol ročného chlapca. Propagátorka zdravej výživy pre deti Čo jedia zdravé deti Alexandra Popovičová prezradila viac o svojich začiatkoch v oblasti stravovania najmenších: „Keď mal syn 6 mesiacov, začínala riešiť prvé príkrmy, vyvalilo sa na mňa more informácií a názorov. Môj pediater ma vtedy na poradniach prekvapoval svojim postojom ku strave, ktorý bol veľmi prírodný a pre mňa i logický. Začala som vnímať súvislosti okolo jedla a zdravia len svojou intuíciou, načítala si i zopár kníh a po čase konzultovala aj s priateľkou študovanou odborníčkou. Dnes mám svoj web a denne radím desiatkam mám. Robím spolu s kolegyňami workshopy a kurzy varenia pre maminy po celom Slovensku.“

„Zaoberám sa stravou detí do 3 rokov, keďže to je obdobie dôležitého vývinu, budovania si imunity i vzťahu k jedlu a stolovaniu ako takému. Všetko má v rukách mama a rodina. To, čo sa “naleje“ do dieťatka v tomto veku, tam ostane ako silný základ. Je oveľa ťažšie predstaviť mrkvu trojročnému ako polročnému dieťaťu,“ zdôrazňuje odborníčka.

10 najhorších potravín v detskej strave od 0 - 3 rokov

Čo by podľa nej malé deti nemali vôbec jesť?

1. Ochutené mliečne výroby plné farbív a cukru (termixy, kupované ochutené tvaroháčiky, ovocné jogurty, pudingy a pod.)
2. Údeniny ako šunka, salámy, klobása a určite nie párky, ani tie s označením pre deti
3. Sladené nápoje
4. Polotovary
5. Vyprážané jedlá, čipsy
6. Priemyselné sladkosti
7. Celozrnné pečivo, či naturálna ryža do 1 roka, neskôr tiež len občasne u detí
8. Divina, vnútornosti
9. Hríby či klíčené potraviny
10. Tavené syry

Potraviny, ktoré by mali byť pre deti TABU

Mnohé mamy už zistili, že varením svojim deťom dávajú okrem lásky to najcennejšie do života, čo môžu. Dôležitý je však aj výber potravín, ktoré pri príprave jedál volia.

„Huby ani klíčky v strave detí do 3 rokov určite nemajú čo robiť. Huby sú zdrojom plesní a ťažkých kovov. Klíčky predstavujú hrozbu v podobe nebezpečných mykotoxínov. Všetky tieto látky výrazne zaťažujú detský organizmus a môžu viesť ku vzniku vážnych zdravotných problémov. Niektorí pediatri dokonca pri hubách posúvajú hranice až na 5 rok a to i pri šampiňónoch. Rovnako rizikovou kategóriou je divina a vnútornosti,“ zdôrazňuje poradkyňa pre zdravú výživu detí Alexandra Popovičová.

„Budete prekvapení, ale aj navonok zdravé smoothies sa deťom konzumovať neodporúča. Prečo? „Je to veľká koncentrácia zeleniny či ovocia, ktorú inak dieťa nezje a obyčajne tam býva piate cez deviate, čiže kombinácie ťažko stráviteľné alebo veľa exotiky. Deti majú piť hlavne vodu, či materské mlieko. V chorobe sú fajn aj bylinkové čaje,“ vysvetľuje Alexandra Popovičová.

Deťom žijúcim v našich klimatických podmienkach neodporúča konzumovať ani citrusové plody. Vitamín C je hojne zastúpený aj v našich potravinách, akými sú kapusta či iná "naložená" zelenina, tzv. pickles.

Mak v detskej strave: Výhody a riziká

Mak je v slovenskej kuchyni tradičnou surovinou, ktorá sa často objavuje v rôznych sladkých i slaných pokrmoch. Rodičia malých detí však často váhajú, či je mak vhodnou súčasťou detskej stravy, aké výhody a riziká prináša a na čo by si mali pri jeho podávaní dávať pozor.

Nutričné hodnoty maku a prínos pre deti

Mak je výživovo hodnotnou potravinou, ktorá obsahuje viaceré dôležité látky. Medzi jeho hlavné benefity patrí:

• Vysoký obsah vápnika - mak patrí k najbohatším prírodným zdrojom vápnika, ktorý je kľúčový pre správny vývoj kostí a zubov u detí.
• Zdroj bielkovín a tukov - mak je bohatý na rastlinné tuky (najmä omega-6 mastné kyseliny) a kvalitné bielkoviny.
• Obsah vitamínov skupiny B - tieto vitamíny sú dôležité pre energetický metabolizmus a správne fungovanie nervového systému.
• Minerálne látky - okrem vápnika obsahuje mak aj železo, horčík, zinok a fosfor.

Pravidelná a primeraná konzumácia maku môže prispieť k pokrytiu dennej potreby vápnika, čo je najmä u detí veľmi dôležité. Navyše, mak je prirodzene bezlepkový, takže je vhodný aj pre deti s celiakiou.

Mak však nie je len zdrojom živín, ale aj chutným spestrením jedálnička. Jeho výrazná chuť môže motivovať deti k ochutnávaniu nových jedál, čím sa rozvíja ich vzťah k pestrej a zdravej strave.

Potenciálne zdravotné riziká konzumácie maku

Hoci mak prináša viacero nutričných benefitov, jeho konzumácia môže byť spojená aj s určitými rizikami, najmä u detí. Medzi najčastejšie spomínané riziká patria:

• Obsah alkaloidov - mak môže obsahovať morfín a ďalšie opiáty, ktoré vo vyšších dávkach môžu ovplyvniť nervový systém, spôsobiť ospalosť alebo iné nežiaduce účinky.
• Riziko alergií - niektoré deti môžu byť na mak alergické, čo sa môže prejaviť vyrážkami, opuchmi alebo tráviacimi problémami.
• Ťažšia stráviteľnosť - vysoký obsah tukov a vlákniny môže byť pre niektoré deti ťažšie stráviteľný, najmä pri citlivom trávení.
• Možné interakcie s liekmi - v zriedkavých prípadoch môže mak ovplyvňovať účinok niektorých liekov, preto je vhodné konzultovať jeho konzumáciu s lekárom.

Rizikovosť maku závisí najmä od jeho množstva a spôsobu spracovania. Pri bežnej kuchynskej úprave a v primeranom množstve je riziko otravy či intoxikácie veľmi nízke. Je dôležité vedieť, že v Európe sa na trhu predáva najmä potravinársky mak, ktorý obsahuje iba minimálne množstvo alkaloidov. Napriek tomu by rodičia mali dbať na pôvod maku, ktorý dávajú deťom.

Pri akýchkoľvek príznakoch nevoľnosti, ospalosti či alergickej reakcii po konzumácii maku by mali rodičia vyhľadať lekársku pomoc.

Bezpečné množstvá maku v jedálničku detí

Otázka bezpečného množstva maku v strave detí je často diskutovaná. Vo všeobecnosti platí, že malé množstvá maku používané na ochutenie jedál sú pre zdravé deti bez alergie bezpečné.

Mak by sa nemal dávať deťom do jedného roka. Je to alergén a obsahuje aj iné látky, ktoré na dieťa pôsobia. No keď máme na nejakom rožku zopár makových zŕn, nemusíme ich oškrabovať alebo sa báť, čo to urobí, keď ich dieťa zjedlo.

Mak sa môže zavádzať do stravy po ukončenom 1. roku života, no skôr ku 2. roku. Je veľmi hodnotnou zložkou nášho jedálnička. Pri maku nie je až také vysoké riziko alergie ako napríklad pri orechoch. Alergiou na mak trpia viac dospelí ako deti. Mak je veľmi hodnotnou potravinou. Ak ho dieťa dobre znáša a papá s chuťou, možno mu pravidelne podávať aj rozličné pokrmy s makom, ale v menšom, primeranom množstve. Mak obsahuje totižto veľo tuku a mohol by dieťaťu spôsobiť tráviace ťažkosti.

Rodičia by mali vždy dbať na celkové zloženie stravy a mak používať ako doplnok, nie ako hlavný zdroj živín. Pri prvom podaní maku je vhodné sledovať reakciu dieťaťa a v prípade problémov jeho konzumáciu ukončiť.

Mak by sa mal pred podávaním deťom vždy tepelne upraviť, čím sa zníži obsah potenciálne rizikových látok.

Odporúčania odborníkov pre rodičov

Odborníci na výživu i pediatri sa zhodujú, že mak môže byť súčasťou vyváženej detskej stravy, ak sú dodržané základné bezpečnostné pravidlá.

• Tepelná úprava: Mak podávajte ako súčasť tepelne upravených jedál.
• Sledovanie reakcie: Sledujte dieťa po konzumácii maku a pri akýchkoľvek príznakoch alergie alebo nevoľnosti jeho podávanie ukončite.
• Konzultácia s odborníkom: V prípade nejasností sa obráťte na pediatra alebo nutričného špecialistu.
• Kvalita maku: Dbajte na kvalitu maku.
• Pestrosť stravy: Dávajte pozor na pestrosť stravy a mak používajte skôr ako spestrenie jedálnička, nie ako jeho základ.

Sladenie a dochucovanie detských jedál

Čo sa týka dochucovania jedál, pre deti do 3 rokov by sme tak mali robiť minimálne. Soliť a koreniť skutočne iba s mierou, ba takmer vôbec. Dieťa by si malo zvyknúť a obľúbiť chute prírody také, aké sú, len tak nebude mať neskôr problém s odmietaním a skutočne s radosťou zje, čo mu na tanier položíte.

„So sladením treba čakať, a to čím dlhšie, tým lepšie. Je jedno aké sladidlo používate - trstinový, kokosový cukor alebo med, či melasu. Kupované sladkosti nemajú v tomto vekovom období čo robiť v rukách detí. Určite sa im v živote nevyhnú, ale je škoda im ich predstavovať už takto skoro, a síce do troch rokov života,“ odporúča Alexandra Popovičová.

Pre deti je však čokoľvek sladké jednoducho lákadlom. Ako im ho teda dopriať v zdravej forme? „Ako sladkosti je dobré používať ovocie, v zime sušené ovocie alebo sušené mrazom. Konzumácia cukru u malých detí výrazne vyčerpáva pankreas, spôsobuje rozvoj detskej cukrovky či obezity,“ upozorňuje.

Príklad receptu: Sezónny makový koláč

Rada na záver: po prečítaní odporúčaní však netreba mať zo stravovania detí paniku. Platí dobrá zásada ,, pomaly ďalej zájdeš", materská intuícia a hlavne domáca pohoda.

Ingrediencie

• 1 1/2 hrnčeka špaldovej hladkej múky
• 1/2 hrnčeka mletého maku
• 1/2 sáčku bezfosfátového prášku do pečiva, alebo sódy bikarbóny (pri nej ide o polovičné množstvo)
• dve domáce vajíčka
• 3/4 pohára mandľového alebo iného rastlinného mlieka
• nesírené sušené marhule (asi 4 ks)
• lúpané mandle (hrsť)
• štvrť pohára kvalitného kokosového oleja (používam túto nelokálnu surovinu len na občasné pečenie)

Postup

Čím viac sušených marhulí ide do cesta, tým je sladšie. Marhule a mandle je potrebné namočiť na pár hodín, posekať a vmiešať do cesta. Celú hmotu dobre premiešame, (vajcia šľahám zvlášť a pridám) na cesto, ktoré sa pri miešaní trošku trhá, ale nie je tuhé ani riedke, asi ako bublanina.

Na vrch poukladáme nakrájané marhule a mandle. Marhule môžu byť kyslejšie, kto sa toho bojí, pocukrujte ich cukrom z kokosových kvetov, pokojne aj po dopečení. Mne sa ten kontrast s cestom, ktoré je dosť sladké, páčil.

Do receptu môžete použiť aj slivky (potom do cesta dáte sušené slivky a škoricu). Ja som mala väčší plech a menej cesta, tak to bolo hotové asi do 18 min. na 150 stupňov v teplovzdušnej rúre.

tags: #dvojrocne #dieta #a #mak