Hlad je oveľa viac ako len nepríjemný pocit. Je to vážny problém, ktorý postihuje milióny ľudí na celom svete, najmä deti. Hlad a podvýživa patria medzi najvážnejšie problémy, ktoré postihujú život ľudstva. Globálny hlad mierne klesá, no pokrok je pomalý a nerovnomerný. Napriek tomu, že sa takmer všetky prvky spoločenskej reality normalizujú, štandardizujú a nivelizujú, životná úroveň majority klesá, sociálna nerovnosť sa prehlbuje a bieda tretieho sveta sa pomaly dostáva do Európy.
Afrika je najchudobnejší kontinent s najväčším počtom najmenej rozvinutých krajín. Chudoba, hlad a podvýživa sú tu bežné. Klimatické zmeny a nedostatok vodných zrážok majú pre chudobných poľnohospodárov v suchých oblastiach Afriky ďalekosiahle následky. Suchá spôsobujú neúrodu a hladomor.
Príčiny hladu a podvýživy v Afrike
Hlad je komplexný a rozsiahly problém, ktorý postihuje milióny ľudí na celom svete. Hoci naša planéta dokáže vyprodukovať dostatok potravín pre všetkých, nerovnomerná distribúcia, chudoba, konflikty a ďalšie faktory spôsobujú, že mnohí trpia nedostatkom výživy.
Chudoba ako hlavná príčina
Chudoba je jedným z hlavných faktorov prispievajúcich k hladu. Chudoba znamená stav, keď sú materiálne, sociálne alebo kultúrne zdroje človeka natoľko obmedzené, že ho vylučujú z minimálne akceptovaného životného štandardu. Dlhodobé zotrvanie v stave chudoby vedie k sociálnej exklúzii a marginalizácii. Ľudia žijúci v chudobe si nemôžu dovoliť dostatok potravín, čo vedie k podvýžive a hladu. Chudoba obmedzuje dostupnosť potravín pre jednotlivcov a komunity.
Príčiny chudoby majú prvotné príčiny v samotnej štruktúre africkej spoločnosti, kde prevažná časť obyvateľstva žije na vidieku a v zajatí povier, predsudkov a nedostatočného prístupu k vedomostiam. Afrika je tiež regiónom, kde neklesá počet podvyživených detí, čo je jeden z indikátorov chudoby. Aj mierna podvýživa závažne zvyšuje riziko mentálnych a fyzických vývojových porúch a vzhľadom na fakt, že podvyživené matky rodia zvyčajne deti s malou hmotnosťou, tento problém sa prenáša za generácie na generáciu.
Podľa jednej z najuznávanejších teoretických koncepcií, s názvom „Bludný kruh chudoby“, koreň všetkého treba hľadať vo viacerých faktoroch, z ktorých prvý pôsobí na druhý, druhý na tretí atď. Pre málo vyvinutú ekonomiku je to stabilita na nízkej úrovni. Malý rozsah výroby teda spôsobuje, že výroba môže slúžiť v prevažnej miere len na spotrebu, čo neumožňuje väčšie investície.
Nerovnosť a ozbrojené konflikty
Nerovnosť a ozbrojené konflikty zhoršujú problém hladu. Ozbrojené konflikty narúšajú produkciu a distribúciu potravín, vedú k migrácii a nedostatku zdrojov. Krajiny s najvyššou mierou potravinovej neistoty, ako napríklad Somálsko, boli spustošené vojnou. Postavenie Afriky zhoršujú ešte dva ďalšiej faktory. Prvým sú časté vojny, štátne prevraty a politická nestabilita a druhým nedostatočná investícia do ľudského kapitálu. Vládcovia mnohých nových afrických štátov sa rýchlo uchýlili k diktatúre, alebo presadili vládu jednej strany. Poľnohospodárstvu sa nevenovala pozornosť a štátny aparát bujnel.
Klimatické zmeny a environmentálny manažment
Klimatické zmeny a zlý environmentálny manažment ohrozujú kolektívnu produkciu potravín vrátane pôdy, vody a opeľovačov. Spôsobujú suchá, záplavy a iné extrémne udalosti, ktoré poškodzujú úrodu. Pre chudobných poľnohospodárov v suchých oblastiach Afriky majú klimatické zmeny a nedostatok vodných zrážok ďalekosiahle následky. Suchá spôsobujú neúrodu poľnohospodárskych plodín a vysychanie pastvín. V rozvojových krajinách, v ktorých je väčšina závislá na samozásobiteľskom poľnohospodárstve, môžu dlhotrvajúce suchá spôsobiť všeobecné hladovanie a smrť. Práve suchá sú hlavnou príčinou hladomoru v Afrike a niektorých častiach Ázie, vrátane Číny a Indie.
Zadlženosť krajín tretieho sveta
Zadlženosť krajín tretieho sveta je ďalším faktorom, ktorý prispieva k hladu. Splácanie dlhu, ktorého genéza je často veľmi pochybná, stojí chudobné krajiny veľkú časť ich rozpočtu. Dlh už bol síce mnohonásobne splatený, ale z rôznych dôvodov narastá. V priebehu rokov 1982 - 1990 získali krajiny Tretieho sveta 927 miliárd dolárov rôznymi formami rozvojovej pomoci. V rovnakej dobe však zaplatili 1345 miliárd dolárov na splácanie dlhov a úrokov.
Politika MMF a Svetovej banky
Politika Medzinárodného menového fondu (MMF) a Svetovej banky (SB) bola kritizovaná za to, že zvyšuje závislosť rozvojových krajín od bohatších krajín. Obe inštitúcie boli významnými nástrojmi západných veľmocí už počas studenej vojny a to z ekonomického i politického hľadiska. Plnili politickú funkciu tým, že podriaďovali rozvojové ciele geostrategickým záujmom. Taktiež presadzovali ekonomickú agendu, ktorá sa usilovala udržať dominanciu Západu v globálnej ekonomike.
MMF mal pôvodne podporovať stabilný rast a plnú zamestnanosť ponúkaním pôžičiek bez akýchkoľvek (!!!) podmienok ekonomikám nachádzajúcim sa v kríze a vytvorením mechanizmu na stabilizovanie výmenných kurzov a uľahčovanie výmen medzi menami. Namiesto toho, pod tlakom predstaviteľov Spojených štátov sa MMF podujal ponúkať pôžičky za striktných podmienok, ktoré sa neskôr stali známe pod menom štrukturálne reformy, či úsporné opatrenia diktované zväčša najmocnejšími členskými štátmi.
SB (Medzinárodná banka pre rekonštrukciu a rozvoj) bola vytvorená za účelom financovania prebudovania infraštruktúry v štátoch zničených druhou svetovou vojnou. Aj jej vízia sa však čoskoro zmenila. V polovici päťdesiatych rokov 20. storočia banka odvrátila svoju pozornosť od Európy, upriamila ju na Tretí svet a začala financovať projekty masívneho priemyselného rozvoja v Latinskej Amerike, Ázii a Afrike.
Podľa mnohých odborníkov a aktivistov práve agresívny postup banky pri rokovaní s rozvojovými štátmi, ktoré boli často pod vládou diktátorských režimov, viedol k zhoršeniu zadlženosti rozvojového sveta a k zdevastovaniu lokálnych ekológií. Aj keď sú ich ciele mierne odlišné, politika SB a MMF sa navzájom doplňujú: Reštrukturalizačné programy sa vzájomne líšia podľa role, ktorú každá z týchto inštitúcií má. Vo všeobecnosti podmienky pôžičiek MMF sa zameriavajú na monetárne a fiškálne otázky. Reštrukturalizačné programy SB majú širší záber a zameriavajú sa na dlhodobejší rozvoj. Napriek týmto rozdielom sa tieto dve inštitúcie pri zavádzaní programov podporujú.
Ale ekonomiky sú často poháňané politikou. Tým, že MMF a SB trvajú na tom, aby lídri štátov uprednostňovali záujmy medzinárodných finančných investorov pred potrebami vlastných občanov, obidve inštitúcie obchádzajú skladanie účtov, čím korumpujú samotný demokratický proces. Podriadenie sociálnych potrieb záujmom finančných trhov zasa sťažilo vládam možnosti zaistenia potravín pre svojich ľudí, zdravotnej starostlivosti a vzdelania, ako základných ľudských práv definovaných vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv.
MMF a SB sú z väčšej časti pod kontrolou a vo vlastníctve priemyselne rozvinutých štátov ako sú USA, Nemecko, Veľká Británia, Japonsko atď. Na stránke MMF je presné rozdelenie podielov a hlasovacích práv. Spojené štáty napríklad majú pod kontrolou 17 až 18% hlasovacích práv. Keď sa na prijatie rozhodnutia vyžaduje väčšina 85%, USA majú právo veta. Politika MMF a SB bola skutočne kritizovaná mnoho rokov ako zbytočná, niekedy nezodpovedná kvôli tomu, že zvyšovala závislosť rozvojových krajín od bohatších krajín. Obe inštitúcie boli významnými nástrojmi západných veľmocí už počas studenej vojny a to z ekonomického i politického hľadiska. Plnili politickú funkciu tým, že podriaďovali rozvojové ciele geostrategickým záujmom. Taktiež presadzovali ekonomickú agendu, ktorá sa usilovala udržať dominanciu Západu v globálnej ekonomike.
V roku 2002 upútal pozornosť prípad, keď MMF nútil vládu Malawi, aby predala svoj nadbytok obilia za zahraničnú menu, čím by uspokojila svojich veriteľov. Krátko nato krajinu postihol hladomor, pri ktorom 7 miliónov ľudí z celkového počtu 11 miliónov trpelo vážnym nedostatkom potravín. A to zďaleka nie je všetko. Ekonomiku Malawi majú v rukách veritelia reprezentovaní MMF. Keďže Malawi prekročilo svoj rozpočet stanovený zahraničnými veriteľmi, MMF mu odoprel pomoc vo výške 47 miliónov USD. Na radu personálu fondu potom aj ďalší západní veritelia odmietli poskytnúť svoju pomoc dovtedy, kým fond neschváli štátny rozpočet. Bohužiaľ ani to nebolo všetko. V rámci ekonomického programu Malawi muselo odstrániť všetky poľnohospodárske a potravinové dotácie s cieľom, aby dopyt a ponuku určoval iba trh. To viedlo k zníženiu podpory pre roľníkov, takže v dôsledku zvýšených cien mnohí hladovali.
Niekdajší hlavný ekonóm SB a minister financií v Clintonovej administratíve, Larry Summers, bol silným podporovateľom politiky štrukturálnych reforiem. V internom oznámení svojim kolegom napísal: „Medzi nami povedané, nemala by SB v budúcnosti podporovať vo väčšej miere presun špinavého priemyslu do menej rozvinutých krajín?…Vždy som bol toho názoru, že nedostatočne zaľudnené krajiny v Afrike sú, podľa ide o znečistenie, využívané veľmi nedostatočne.
Tieto programy spočívajú v opatreniach, ktoré krajine majú pomôcť splácať dlhy a to tým, že bude zarábať väčšie množstvo tvrdej meny - zvyšovaním exportu a znižovaním importu. Iba v máloktorej krajine tieto programy zabrali, v drvivej väčšine viedli k zhoršeniu ekonomickej situácie. · Vytláčať malé farmy zabezpečujúce základné potraviny pre vlastnú obživu a nahradzovať ich veľkými farmami produkujúcimi plodiny pre export.
Obchodná politika a presýtenie trhu
Kvôli tým istým reformám, presadzovaných SB a MMF, krajiny musia zvyšovať export svojich plodín. A pretože mnoho chudobnejších krajín je povzbudzovaných, aby pestovali rovnaké plodiny, dochádza k presýteniu medzinárodného trhu a ceny padajú dole. Napríklad Mexiko najprv tisícky rokov pestovalo kukuricu ako svoju základnú plodinu. Dnes však vďaka ekonomickej politike MMF musí dovážať 20% tejto základnej plodiny z USA. MMF povzbudzoval a odporúčal Mexiku, aby namiesto svojej základnej plodiny pestovalo trhové plodiny, za ktoré môže inkasovať peniaze, ako napr. exotické ovocie. Tiež sa postaral o to, aby krajiny zrušila akúkoľvek obchodnú ochranu svojich poľnohospodárskych plodín. Mexiko na tom stráca a chudobní trpia.
Možnosti riešenia hladu v Afrike
Riešenia hladu sú zložité a vyžadujú koordinovaný prístup.
Zvýšenie produkcie potravín
Najúčinnejším prostriedkom boja proti hladu zostáva možnosť zvýšiť výrobu potravín, zvlášť potom zabezpečiť jej rovnomernejšie rozdeľovanie a ochranu potravín pred škodcami, hlavne hlodavcami. Inovácie v oblasti genetického inžinierstva a udržateľné poľnohospodárske metódy môžu pomôcť zvýšiť úrodu a zabezpečiť, že potraviny sú odolnejšie voči zmenám klímy a škodcom.
Uprostred hľadania riešenia problému sa začala kontroverzná debata o používaní geneticky modifikovaných obilnín. Niektoré štáty však túto pomoc odmietli. Najväčšia časť pomoci obsahujúcej geneticky modifikované potraviny pochádza z USA.
Otázka geneticky modifikovaného obilia rozdelila agentúry a charitatívne skupiny na dva tábory. Americká agentúra pre medzinárodný rozvoj (US Aid) tvrdí, že obilia, ktoré by nebolo geneticky modifikované, je zatiaľ nedostatok. Preto trvanie na ňom ohrozuje mnoho životov. Zimbabwe, Mozambik a Malawi súhlasili s geneticky modifikovaným obilím len pod podmienkou, že sa bude dovážať pomleté. Chcú tým zabrániť, aby takéto zrno vytlačilo domáce odrody. Zambia ich naopak odmieta dovtedy, pokiaľ nebudú úplne preskúmané. Rozruch vyvolalo, keď Zambia zastavila činnosť Svetovému potravinovému programu (WFP), ktorý rozdával v utečeneckých táboroch geneticky modifikovanú kukuricu. Nebolo to však čisto iracionálne rozhodnutie. Predtým vláda rozoslala delegátov vedeckých skupín do USA, Juhoafrickej republiky, Veľkej Británie a Belgicka, aby problematiku podrobne preskúmali. Medzi medzinárodnými organizáciami pretrvávajú hlboké spory, či práve toto je to správne riešenie pre Afriku.
Zlepšenie infraštruktúry
Zlepšenie infraštruktúry, ktorá umožňuje efektívnejšiu distribúciu potravín.
Zníženie populačného rastu
Programy plánovaného rodičovstva.
Riešenie nerovnosti a chudoby
Politiky, ktoré riešia potravinovú neistotu prostredníctvom iniciatív, ako sú systémy potravinovej suverenity založené na právach.
Investície do zdravia žien a matiek
Zdravie žien, najmä matiek, je rozhodujúce pre zníženie detskej podvýživy.
Medzinárodná spolupráca a humanitárna pomoc
Humanitárna pomoc a medzinárodná spolupráca sú taktiež kritické, najmä v časoch krízy.
Edukácia a osveta
Edukácia a osveta hrajú významnú rolu v boji proti hladu.
Príbehy nádeje
Vďaka štedrosti darcov sa nám podarilo vyzbierať úžasných 13 741 €! Táto suma pokryje náklady na školské stravovanie počas celého školského roka pre viac ako 624 detí, ktoré čelia dôsledkom extrémneho sucha, hladu a chudoby. Prísľub každodenného jedla pre deti v tomto regióne doslova zachraňuje životy a pre mnohé z nich je to jediné jedlo dňa. Ďakujeme každému jednému z vás - až 353 zapojených darcov, že ste sa rozhodli stáť pri deťoch, ktoré to najviac potrebujú.
Montfort z afrického Malawi je najstarším dieťaťom v rodine a každý deň čelí výzvam, ktoré by si mnohí jeho rovesníci ani nevedeli predstaviť. V jeho domove často chýba jedlo, no on má i napriek ťažkostiam, ktoré zažíva, obrovskú túžbu po vzdelaní a lepšej budúcnosti. „Kaša v škole mi dodáva energiu, ktorú potrebujem na učenie a hru. Doma často nemáme jedlo. Montfort si uvedomuje, že školské jedlo je pre neho nielen zdrojom energie, ale aj príležitosťou získať vzdelanie, ktoré ho posunie vpred. „Milujem školu, pretože viem, že mi pomôže mať dobrú budúcnosť. Môj obľúbený predmet je matematika, pretože rád riešim matematické úlohy. Chcem dokončiť vzdelanie, ale obávam sa, že to nebude možné pre finančné problémy.“ Aj napriek tomu je Montfort optimistický a najšťastnejší, keď sa mu podarí úspešne zvládnuť testy a keď sa môže hrať s kamarátmi. Vďaka školskému jedlu má šancu rásť, učiť sa a snívať o lepšom zajtrajšku.
Nyawa (15 rokov) vstáva o piatej ráno. Býva blízko školy, ale pred odchodom musí ísť po vodu a urobiť domáce práce. Hovorí: „Chcem dokončiť školu, aby som mala lepší život. Chcem sa stať sestričkou. Mám rada svojich učiteľov, kamarátov a veľmi mi chutí kaša od Mary’s Meals. Stále sa bojím hladu a zlej úrody, ktorá nás čaká. Sú dni, keď nemáme čo jesť a moji rodičia musia hľadať prácu, no ak nie je práca, nie je ani jedlo. Doma nemáme elektrinu. Máme dve chatrče - jednu pre rodičov a jednu pre deti (štyri deti). Spíme na rohoži z trstiny, máme deky, ale nemáme posteľ ani matrac, televíziu či iné vybavenie. Na osvetlenie máme baterku, ale musíme ňou šetriť.
Kelvin (15 rokov) žije s mamou, pretože jeho otec, ktorý bol učiteľom na základnej škole, zomrel minulý rok. Hovorí: „Chcem študovať, aby som sa stal lekárom. Mojím najväčším snom je dokončiť školu. Pred školou neraňajkujem, preto sa teším na kašu v škole, ktorá mi dodá energiu na celý deň. Mám rád futbal a som v ňom celkom dobrý - spýtajte sa mojich kamarátov! Bývam ďaleko od školy a cesta mi trvá takmer dve hodiny, takže vyrážam už o 5:00, aby som stihol prísť pred siedmou. Musím prejsť cez rieku, čo môže byť nebezpečné, hlavne keď prší ako minulý týždeň. Niekedy nám rieka znemožní cestu.
Mary žije so svojou rodinou neďaleko školy. Hovorí: „Moje hlavné problémy sú nedostatok jedla a školských potrieb. Nemám jedlo každý deň, a v takých dňoch sa nedá nič robiť, len čakať, kým sa k nejakému jedlu dostanem. Keď je situácia veľmi zlá, snažím sa po škole alebo cez voľné dni nájsť si prácu.
Daka Chiwamila, riaditeľ základnej školy Nkhuzyeni, hovorí: „Každý deň v škole vidíme dôsledky hladu. Situácia je vážna, sucho zasiahlo všetkých. Počas prestávky všetky deti utekajú po kašu, pretože sú hladné. „Kaša pomáha deťom zostať zdravými a schopnými učiť sa. Taktiež znižuje nepravidelnú dochádzku. Predtým, než sme mali kašu, deti sa na začiatku školského roka zapísali, ale potom prestali chodiť do školy. Teraz zostávajú, pretože je tu jedlo.
Isaac Njobvu, náčelník dediny Malande hovorí: „Najväčším problémom teraz je hlad, spôsobený dlhotrvajúcim suchom a nedostatkom dažďov. Jediný spôsob, ako sa ľudia môžu najesť, je nájsť si krátkodobú prácu, za ktorú dostanú buď múku, alebo peniaze. Ak nemôžu pracovať, alebo ak práca nie je, musia ísť spať hladní. Mám päť detí, štyri z nich chodia do školy.
Dobrovoľník kuchár John Mwale hovorí: „Začal som ako dobrovoľník minulý rok a chodím do školy každý deň, pretože ma to baví. Moja manželka ma v tom veľmi podporuje. Učím sa nové zručnosti, naučil som sa veľa o varení a hygiene. Milujem rozdávať deťom kašu a vidieť ich šťastné tváre.
Iredy Shumba je dobrovoľníčka v škole, ktorá pomáha variť a podávať deťom kašu. Hovorí: „Život je veľmi ťažký, ale to, čo nás udržiava v chode, je nádej na lepší život pre naše deti, aby potom mohli pomáhať svojim rodinám.
Magnus Macfarlane-Barrow, zakladateľ Mary’s Meals, sa prihovára z hladom sužovaného Malawi. Rozpráva o situácii v krajine a chlapcovi menom Desire. Hlad mu tak zoslaboval telo, že sa mu triasla ruka a v škole nemohol udržať pero. Mary’s Meals mu teraz zabezpečuje jednoduché školské jedlo. Desire je najmladší zo štyroch detí. Hovorí: 💬„Zohnať jedlo je ťažké, často zaspávam hladný. Keď nejem, cítim slabosť a bolesť v tele. Keď v škole nebolo jedlo, triasol som sa tak, že som nevedel udržať pero a bolo veľmi ťažké sústrediť sa.
Fatra hovorí: 💬„Situácia s hladom a nedostatkom jedla je naozaj zlá - včera večer som nemala nič na jedenie. Väčšina dní je rovnaká. Predtým, než začali podávať jedlo, som počas vyučovania zaspávala, pretože hlad človeka unaví.
Agness Wakili, riaditeľka školy základnej škole Tafika v Malawi, hovorí: 💬„Veľmi sa teším, že na konci minulého roka začali podávať kašu. Je to momentálne jediné jedlo, ktoré deti dostávajú. Nemajú nič, až kým sa opäť nevrátia do školy, a cez víkendy nejedávajú vôbec. Mám troch vnúčikov v škole. Kaša im dodáva silu.
💬„Ľudia doma nejedia, pretože nemajú čo. Keď sa deti v škole najedia, dokážu sa potom lepšie sústrediť na učenie. Žiadne dieťa by nemalo čeliť takému detstvu ako Desire a Fatra pred zavedením školského stravovania na ich škole. Pomôžte nám rozšíriť školské stravovanie do ďalších škôl a priniesť nádej tam, kde deti na svoje školské jedlo ešte len čakajú.
Milióny ľudí v Zambii vrátane 45-ročnej vdovy Euphrasie z dediny Kagoro, tvrdo pocítili ničivé následky sucha, ktoré spustošilo miestne poľnohospodárstvo. Všetko, čo Euphrasia zasadila, zničila horúčava a nedostatok zrážok. Euphrasia sa stará o 10 vnúčat, s ktorými žije v jednoizbovom dome, pričom významným zdrojom ich výživy je práve školská kaša od Mary’s Meals. 💬 „Ani neviem, ako sa mám Mary’s Meals poďakovať. Kaša, ktorou sýtite deti v školách, je požehnaním. 15- ročný Mangani, jeden z Euphrasiiných vnukov hovorí: 💬 „Doma máme vážne problémy,“ vysvetľuje. „Sme šťastní, keď je škola otvorená, lebo tam dostaneme zdravé a výživné jedlo. Vďaka tomu mám dosť energie a dokážem sa sústrediť. Doma nemáme dobré jedlo. Niekedy žiadne. Zbierame mangá a to je všetko.
V krajinách južnej Afriky sa podáva výživná kukurično-sójová kaša „likuni phala“, obohatená o dôležité vitamíny, ktorá deťom dodáva potrebnú energiu na učenie a rast. Mary’s Meals dokáže nasýtiť jedno dieťa len za 22 € na celý školský rok.
