Ivan Hlinka, prezývaný „Šéf“, bol jednou z najvýznamnejších osobností histórie českého a československého hokeja. Jeho životná dráha bola spätá s hokejom od útleho detstva až po trénerské úspechy na najvyššej úrovni.
Začiatky a hráčska kariéra
Ivan Hlinka sa narodil 26. januára 1950 v Moste. S hokejom začal už ako šesťročný v mládežníckom tíme Litvínova. V šestnástich rokoch vstúpil do československej hokejovej ligy, rovnako v drese litvínovského klubu. Vo veku dvadsiatich rokov sa stal kapitánom litvínovského tímu a v rovnakom veku začal hrávať aj za národnú reprezentáciu.
Ako hráč získal s československým tímom tri tituly majstrov sveta: v roku 1972 v Prahe, v roku 1976 v Katoviciach a v roku 1977 vo Viedni. Zúčastnil sa celkovo jedenástich svetových šampionátov a dvoch zimných olympijských hier - v roku 1972 v Sappore vybojoval bronz a v roku 1976 v Innsbrucku striebro. V rokoch 1977-1980 bol kapitánom reprezentácie a v roku 1978 získal Zlatú hokejku pre najlepšieho hráča ČSSR. Za reprezentáciu odohral 256 zápasov a strelil 132 gólov. V československej lige nastúpil na 544 zápasov a zaznamenal 347 gólov.
V roku 1981 legálne opustil Československo a zamieril do zámorskej NHL, kde do roku 1983 pôsobil v tíme Vancouver Canucks. V 153 zápasoch základnej časti si pripísal 45 gólov. Následne sa vrátil do Európy a v rokoch 1983-1985 hral vo švajčiarskom tíme EV Zug.
Trénerská kariéra a medzinárodné úspechy
Po ukončení hráčskej kariéry sa Ivan Hlinka venoval trénovaniu. V roku 1991 sa stal trénerom československej reprezentácie a pod jeho vedením získal národný tím v nasledujúcom roku bronzové medaily na olympiáde v Albertville aj na majstrovstvách sveta v Prahe a Bratislave. O rok neskôr doviedol k rovnakému úspechu na majstrovstvách sveta českú hokejovú reprezentáciu.
V roku 1997 sa Hlinka k českému národnému tímu vrátil a na majstrovstvách sveta vo Fínsku získal bronzovú medailu. Jeho najväčším trénerským úspechom však bolo víťazstvo na Zimných olympijských hrách v Nagane v roku 1998, kde český tím pod jeho vedením získal historicky prvú zlatú olympijskú medailu v hokeji. O rok neskôr sa českí hokejisti stali aj majstrami sveta.
V roku 1999 mu prezident Václav Havel udelil Medailu Za zásluhy III. stupňa. V únoru 2000 opustil post trénera českej reprezentácie a prijal ponuku trénovať Pittsburgh Penguins v NHL, čím sa stal prvým Európanom na tejto pozícii. Jeho pôsobenie v Pittsburghu skončilo na začiatku sezóny 2001/2002.
V rokoch 2001-2002 pôsobil ako generálny manažér českej hokejovej reprezentácie. V roku 2002 ho Medzinárodná federácia ľadového hokeja uviedla do Siene slávy. V roku 2004 bol opäť menovaný trénerom národného tímu.
Osemnástka začala prípravu pred Memoriálom Ivana Hlinku
Osobný život a dedičstvo
Ivan Hlinka absolvoval priemyselnú školu a neskôr študoval na Pedagogickej fakulte Univerzity Karlovej.
Jeho životná púť sa tragicky skončila 16. augusta 2004 pri autonehode neďaleko Karlových Varov, krátko pred Svetovým pohárom. Je pochovaný na Olšanských cintorínoch v Prahe.
Po Ivanovi Hlinkovi sú pomenované viaceré objekty a ulice, vrátane zimného štadióna v Litvínove a ulice v Prahe-Vysočanech. Jeho život a kariéra boli zdokumentované v niekoľkých filmoch.
| Rok | Udalosť | Miesto | Umiestnenie |
|---|---|---|---|
| 1972 | MS | Praha | 1. miesto |
| 1976 | MS | Katovice | 1. miesto |
| 1977 | MS | Viedeň | 1. miesto |
| 1972 | ZOH | Sapporo | 3. miesto |
| 1976 | ZOH | Innsbruck | 2. miesto |
| 1992 | ZOH | Albertville | 3. miesto |
| 1992 | MS | Praha, Bratislava | 3. miesto |
| 1998 | ZOH | Nagano | 1. miesto |
| 1999 | MS | Oslo, Hamar, Lillehammer | 1. miesto |
