Oči bábätka sa začínajú vyvíjať už okolo druhého mesiaca v mamičkinom brušku a tento vývoj trvá približne do 30. týždňa. Aby však po narodení dokázalo vnímať svet okolo seba, potrebuje na to ďalších pár týždňov. Zrak je totiž najmenej vyvinutým zmyslom bábätka. Keď sa váš malý poklad po 9 mesiacoch z prítmia vášho bruška konečne dostane na svet, nie je ešte zvyknutý na silné svetlo. Jeho zrak sa vyvíja celý nasledovný rok.
Po prvých dňoch vie rozoznať len svetlo a tmu. Neskôr už vníma aj rozmazané predmety vo svojej blízkosti. Hovorí sa, že je to takzvaná mamičkovská vzdialenosť, pretože ide len približne o 25 centimetrov od koreňa nosa bábätka. V tejto blízkosti sa najviac stretáva so svojou matkou počas kŕmenia.
Po uplynutí 6 týždňov očká bábätka rozoznávajú základné tvary. Keď naňho hovoríte, alebo mu ukazujete známe predmety, zvykne za vami otáčať hlavičku. Bábätko si v 3 mesiacoch už dokáže zapamätať tváre svojich rodičov a ďalších blízkych ľudí, s ktorými sa pravidelne stretáva. V tomto období už dieťa vie zaostriť na akúkoľvek vzdialenosť a pozrieť sa všetkými smermi. Vníma priestor aj hĺbku. Zrak koordinuje s pohybom.
Šiesty mesiac je obdobím, kedy objavuje rúčky a nôžky. Darí sa mu chytiť predmety a dokonca si ich k sebe pritiahnuť. Podávať predmety však dokáže až v období jedného roka.
Kedy vaše dieťa potrebuje okuliare?
Ak u svojho dieťaťa zbadáte škúlenie aj po uplynutí 3 mesiacov, niečo nie je v poriadku. Správne postavenie oka zabezpečuje 6 okolitých svalov. U dieťaťa, ktoré škúli, je vysoká pravdepodobnosť, že vidí zdvojený obraz. Tento stav je dôležité neignorovať a nečakať, že sa upraví sám. Hrozí totiž, že neriešený problém v neskoršom veku prerastie do tupozrakosti, kedy dieťa prestane vidieť ostro na jedno oko.
Ďalšími znakmi, že dieťa dobre nevidí, je narážanie do nábytku, trasúce sa oči, a tiež ak si oči často šúcha ručičkou. Ak máte podozrenie na zlé videnie vášho dieťaťa, môžete vyskúšať jednoduché testy podľa jeho veku.
- Zdravé jednomesačné bábätko bude otáčať hlavičku za ostrejším svetlom.
- V štyroch mesiacoch môžete vyskúšať pred bábätkom pohybovať farebným predmetom. Ak bude otáčať hlavičku za predmetom, všetko je v poriadku.
- Polročné dieťa najjednoduchšie otestujete tak, že v priestore rozmiestnite rôzne hračky. Malo by sa za nimi začať načahovať.
- Pri ročnom dieťati je dôležitá správnosť úchopu.
Čo ak moje dieťa potrebuje okuliare?
Ako vybrať dieťaťu správne okuliarové rámy, ak vám odborník potvrdil, že potrebuje okuliare? Zamerajte sa na správnu veľkosť, je veľmi dôležité, aby okuliare správne anatomicky sedeli na tvári, pretože u menších detí je veľmi zložité nájsť ideálny rám. Okuliare mu nesmú padať z tváre, keď zohne hlavu, ani byť príliš tesné. Taktiež by ste mali dať pozor na ich váhu, aby neboli príliš ťažké, dieťa by sa mohlo cítiť nekomfortne. Dnes sú už plastové sklá samozrejmosťou, čo sa výrazne prejaví na ich bezpečnosti a váhe. Je veľmi dôležité, aby dieťa nosilo svoje okuliare rado.
Polohovanie bábätka
Takmer každý rodič predčasniatka si uvedomuje význam správnej stimulácie svojho dieťatka či prípadného cvičenia pre jeho správny psychomotorický vývoj. Pravidelné rehabilitácie a opakovaná vojtovka niekoľkokrát do dňa sa stáva súčasťou života mladých rodín, uvedomujúc si, že od toho závisí budúcnosť ich malého predčasniatka.
Čo je dôležité v úplných začiatkoch pri manipulácii s dieťatkom? Novorodenec je v tomto období veľmi nestabilný. Držanie tela je asymetrické, prevažuje holokinetická hybnosť. Veľa toho ešte nezvládne, ale čo musí zdravé dieťatko zvládnuť, je otočiť hlavičku plynulo do oboch strán. Ak ju otáča len na jednu stranu, hovoríme o predilekcii hlavy, avšak tento stav by mal trvať najviac 6 týždňov po narodení. Samozrejme, že u predčasne narodených detí počítame korigovaný vek. Ak tento stav trvá dlhšie a dieťa nie je schopné hlavičku otočiť na stred a už vôbec nie na druhú stranu, je dôležité, aby sa začalo s dieťaťom cvičiť.
Polohovanie hlavičky často krát nestačí, je to málo. Dieťa vždy nejakým spôsobom utečie z tejto polohy a dostane sa do svojej obľúbenej polohy. Dochádza k zležaniu záhlavia. Úplne malé dieťa - novorodenec a predčasne narodené dieťa vždy zakláňa hlavu, pretože ju ešte nevie udržať. Pri manipulácii s novorodencom pokladáme hlavu celou dlaňou, tým mu zaisťujeme maximálnu oporu hlavy a trupu. Hlavička dieťaťa je vždy vyššie ako ostatné časti tela, rešpektujeme postup “hlava je vyššie ako zadok”. Podkladanie hlavy celou dlaňou je u predčasne narodených detí nutnosť.
Ako má vyzerať správna manipulácia?
Novorodenca držíme tak, aby sa cítil bezpečne a kľudne. Manipulujeme pomaly, citlivo, nikdy nie rýchlo. Nosíme a stimulujeme novorodenca vždy symetricky, nikdy ho nechytáme a nedráždime pod krkom. Častým manipulovaním a dráždením pod krkom vyvíjame neprimeraný tlak na krčnú chrbticu, dráždime svalovú a nervovú sústavu. Dieťaťko býva plačlivejšie, dráždivé, pretože v oblasti šije a krku má zvýšené svalové napätie. A to sa v polohe na brušku prejaví jeho nestabilitou.
Má sa dieťa polohovať na bruško?
Áno, polohovanie na brušku alebo “pasenie baránkov” využívame od narodenia, od úplneho začiatku. Dnes sa to ale neodporúča kvôli SIDS (syndrómu náhleho úmrtia dojčiat). Rodičia si ale toto varovanie často vysvetlia, že dieťa nemá ležať na brušku vôbec. Polohovanie na brušku je zároveň prevencia zležania hlavičky a s tým spojená aj asymetria držania tela. Dieťatko pokladáme na bruško v bdelom aktívnom stave, kde nehrozí žiadne nebezpečenstvo. Zo začiatku ho pokladáme krátko, mínutu až dve, viackrát denne, neskôr môžeme interval predlžovať. Je veľmi dôležité, aby sme poznali a rešpektovali únavu dieťatka. Plač, celková nepohoda, nekľud či pasivita môžu byť známky únavy a vtedy samozrejme dieťatko nepokladáme na bruško. Nerešpektovanie únavy vedie u dieťatka k zvýšeniu svalového napätia, dráždivosti či k zlej nálade.
Je veľmi dôležité, aby aj detičky s refluxom boli počas dňa niekoľkokrát denne polohované na brušku. Polohou na brušku si dieťa spevňuje brušné svalstvo a taktiež je potom jeho tráviaci trakt schopný lepšie pacovať s potravou, ktorá sa vráti zo žáludka. Polohovaním na brušku zlepšujeme trávenie dieťatka, čo je zároveň aj prevenciou kolík. Poloha na brušku je pre dieťaťko veľmi zdravá, trénuje zdvíhanie a držanie hlavičky, posilňuje si tým šijové svalstvo a aktivuje si vzpriamovacie mechanizmy.
Ako vyzerá správna poloha na brušku?
Správna poloha na brušku alebo „pasenie baránkov„ musí vyzerať takto: dieťa sa opiera o predlaktie, zadok má pritlačený k podložke v jednej rovine s hlavou, ktorá je v predĺžení trupu, nie je v záklone a rúčky sú uvoľnené, nesmú byť v päsť. Začína sa formovať prvá oporná báza, ide o tzv. trojmesačný model, ktorý je veľmi dôležitý. Takto môžu na chrbtici vzniknúť fyziologické krivky. Túto polohu musí zvládnuť každé zdravé dieťa.
Ako vyzerá nesprávne polohovanie na brušku?
Dieťa sa nevie oprieť o predlaktie. Hlavičku drží v záklone a v oblasti šije a ramien môžete pozorovať nahromadenú kožnú riasu. Zlepená kožná riasa je dôsledkom zvýšeného napätia šijových svalov. Kolíše sa na brušku a nohy má pritom zdvihnuté. Je celé prehnuté a prepadáva na bok (zaťažuje sa viac na jednu stranu), až sa nevládze udržať a pretočí sa na chrbátik - to všetko sú signály nestability, asymetrie držania tela, zlej manipulácie s dieťaťom, ktoré sa riešia cvičením a správnou stimuláciou a manipuláciou dieťaťa.
Fyzioterapia je omnoho viac, než len liečba zranení
Existuje nejaká poloha alebo cvik na podporu dvíhania hlavičky v polohe na brušku?
Pre lepšiu podporu hlavy dieťatka je výborné tzv. nosenie na tigríka, klokana či v klbku. V týchto polohách si dieťatko trénuje posturálne svaly, trénuje si aj držanie hlavičky a uvedomuje si svoje telo. Samozrejme je dôležité toto všetko vykonávať symetricky.
Prvá návšteva bábätka
Vytúžené bábätko je na svete a všetci okolo sa už nevedia dočkať, kedy toho malého človiečika uvidia naživo. Hoci sa to môže zdať ako prejav záujmu a pozornosti, návštevy krátko po pôrode nie sú zvyčajne najlepším nápadom. Ak sa to čo len trochu dá, odložte preto svoju návštevu na neskôr a doprajte mamičke i bábätku čas na oddych a zotavenie po pôrode.
Pokiaľ predsa len chcete prísť čo najskôr, tu je niekoľko pravidiel, ktoré je dobré mať na mysli.
Ako prísť na návštevu počas šestonedelia?
- Žiadna prepadovka! Spýtajte sa na vhodný čas
V prípade návštevy bábätka a mamičky po pôrode je to práve čerstvá mamička, ktorá udáva čas, kedy sa môžete staviť. Nech by ste to mysleli akokoľvek dobre, vyhnite sa radšej „prepadovkám“ a prekvapeniam v podobe nečakanej návštevy. Vopred sa dohodnite, kedy by čerstvej mamičke návšteva najviac vyhovovala a potom sa snažte tento termín dodržať. - Nebudte stresujúcim faktorom
To posledné, čo čerstvá mama potrebuje, je ďalší stres. Buďte empatickí a povedzte jej, že chcete len nachvíľku prísť pozrieť bábätko a nezdržíte sa dlho, neočakávate žiadne pohostenie ani špeciálny servis. Dajte mamičke najavo, že jej naozaj nechcete pridávať stres a nepohodu. Podľa psychologičky Mgr. Romany Mrázovej je treba si uvedomiť, že rodičia, hlavne matka, si po pôrode potrebujú nájsť spoločný rytmus fungovania s bábätkom a hovorí: „Návštevy a najviac tie nevyžiadané, nech sú akokoľvek dobre mienené, môžu priniesť len ďalší stres do ich fungovania. Všetka pozornosť je totiž zameraná na zabezpečovanie potrieb bábätka, a preto chod domácnosti môže veľakrát zaostať. Ak prísť na návštevu, tak určite s tým, že sa ponúknete a nejako pomôžete.“ - Pozor na vírusy a baktérie
Samozrejmosťou by malo byť, že na návštevu prídete len vtedy, ak ste zdraví. To sa týka aj vašich detí, ak ich beriete so sebou. Okrem toho je tiež dôležité po príchode na návštevu dôkladne si umyť ruky, obzvlášť, ak plánujete dotýkať sa aj bábätka. Ak máte so sebou vaše deti, umyte ruky aj im. V žiadnom prípade nebozkávajte bábätko a rešpektujte želanie mamičky - ak si neželá, aby ste bábätko brali na ruky, neurazte sa a jednoducho jej želanie rešpektujte. - Prineste jedlo
Ak máte vlastné deti, iste viete, aké náročné bolo obdobie šestonedelia. Dobrým zvykom je preto priniesť so sebou nejaké jedlo. Odbremeníte čerstvú mamičku a dobre jej padne, ak nebude musieť hostiť ona vás, ale vy pohostíte ju. Môžete sa tiež ponúknuť, že cestou nakúpite, ak by niečo potrebovala. - Ponúknite pomoc
Vaša návšteva bude iste užitočnejšia, ak ponúknete čerstvej mamičke pomoc. Možno sa poteší, ak bábätko vezmete nachvíľku v kočíku na prechádzku a ona si trochu oddýchne, alebo jej pomôžete vyvesiť opratú bielizeň, ožehliť či poskladať oblečenie. Ak vás predsa len čaká nejaké pohostenie, môžete pomôcť pred svojím odchodom odpratať zo stola, prípadne aj vložiť riad do umývačky riadu a podobne. Nie vždy sa však žena cíti komfortne, ak má prijať pomoc vo svojom dome, preto rešpektujte, ak vašu ponuku pomoci odmietne. - Pozor na poznámky
Dávajte si pozor na poznámky ohľadom neporiadku v byte alebo vzhľadu čerstvej mamičky a podobne. Zdržte sa komentárov, ktoré by sa mohli novopečenej mamy dotknúť. V šestonedelí je psychika ženy veľmi krehká a iste nepotrebuje poznámky o tom, ako to nezvláda. - Nepýtajte si bábätko na ruky
Možno sa neviete dočkať, kedy si ten malý batôžtek budete môcť popestovať v náručí. Nie je to však samozrejmosť a veľa mamičiek sa necíti dobre, ak majú svoje novorodeniatko nechať v náručí niekoho druhého. V tomto smere rešpektujte matku a jej želanie. Veľa závisí od toho, v akom vzťahu k danej mamičke ste - ak ste si blízke, môžete sa spýtať, či by jej nevadilo, ak si drobčeka vezmete nachvíľku na ruky. Pokiaľ sa vám ale zdá, že mamička si bábätko stráži a váha s odpoveďou na vašu otázku, povedzte, že je to v poriadku a chápete ju. Je prirodzené, že mamy, najmä v šestonedelí, nechcú dať svoje bábätko z rúk. Tak to zariadila príroda a mali by sme to rešpektovať. - Nepredlžujte zbytočne svoju návštevu
Dobrá návšteva má vedieť, kedy odísť. Pri návšteve novorodeniatka a čerstvej mamy to platí dvojnásobne. Buďte preto vnímaví a návštevu zbytočne nepredlžujte. Psychologička Mgr. Romana Mrázová hovorí: „Hlavne treba rešpektovať rytmus bábätka. Keď je unavené a potrebuje spinkať, nenaťahujme ho zbytočne len preto, lebo my sa chceme potešiť.“
Iný kraj, iný mrav
Vedeli ste o tom, že v niektorých krajinách sú mamičky po pôrode obskakované rodinou a blízkymi? Napríklad v Číne je tradíciou, že čerstvá mamička prvý mesiac zostáva doma so svojím bábätkom. Starí rodičia a iní príbuzní preberú počas tohto obdobia zodpovednosť za domácnosť, varenie a iné činnosti, aby sa matka a dieťa mohli dokonale zladiť a vytvoriť si dôležité puto. V niektorých krajinách Latinskej Ameriky sa tiež o matku po pôrode starajú príbuzní, aby sa mohla zregenerovať a naladiť na svoje bábätko. V Indii čerstvá matka nemôže prvých 45 dní po pôrode ani vstúpiť do kuchyne - varenie a upratovanie zabezpečuje blízka či širšia rodina.
Bezprostredne po narodení
Dieťatko je na svete a vás určite zaujíma, čo sa s ním bude teraz diať. Nikto o tom asi verejne nehovorí, ale veľa rodičov je pri pohľade na svoje novorodené dieťa nemilo prekvapených. Čakali bábätko ako zo žurnálu, ale zrazu sa s prekvapením pozerajú na „pokrčeného “ tvorčeka a nevedia si predstaviť, ako z neho môže vyrásť to najkrajšie dieťa na svete.
Bezprostredne po narodení si môžete všimnúť malých modriniek veľkých asi ako hlavička špendlíka. Vznikli pôsobením tlaku, ako dieťa prechádzalo pôrodnými cestami. Zmiznú o pár dní. Na koreni nosa, nad obočím alebo v zátylku sa často objavia červenofialové škvrny, príčinou je nahromadenie podkožných cievok. Ustúpiť by mali počas niekoľkých mesiacov, ale tie v zátylku niekedy pretrvajú celý život. Rodičov možno prekvapí, že bábo má po pôrode opuchnuté viečka, ale i to rýchlo ustúpi. Ak nechce otvoriť očká, vedzte, že dôvodom je príliš silné svetlo, dieťatko bolo zvyknuté na prítmie v maternici.
„A keď ich otvorí, na beľme niekedy nájdeme červené prúžky. Ide o drobné krvácanie z prasknutej cievky pri tlaku v pôrodných cestách, keď nimi prechádzala hlavička pri pôrode. Nebolia ani nehrozia poruchou zraku. Sú časté, ale o pár dní sa zahoja,“ upokojuje pediater a neonatológ Martin Gregora vo svojej publikácii Starostlivosť o novorodenca a dojča.
Niektoré deti majú na zátylku hlavy takzvaný popôrodný nádor, ktorý sa vytvoril pri prechode hlavičky pôrodným kanálom. Väčšinou zmizne o pár hodín, niekedy na druhý deň. Na hlave si môžete všimnúť i rôznych nerovností, ale spolu s rastom sa samé odstránia.
Už prvý deň po narodení dieťa absolvuje prehliadku pediatrom. Ten mu prehmatá hlavičku, všíma si i stav fontanel. Ďalej pozrie, či sa náhodou dieťaťu nezlomila počas pôrodu kľúčna kosť. Počúva srdiečko (či dieťa nemá šelest) a pľúca. Tu je dôležité poznamenať, že srdce by malo biť asi 130-krát za minútu. Príliš veľká odchýlka smerom nahor i nadol svedčí zrejme o chorobnom procese a je nutné absolvovať ďalšie vyšetrenia. Zdravé dieťa má 40 až 60 nádychov za minútu.
Veľa mamičiek si myslí, že ide o inkubátor, ale v skutočnosti dieťa často prvý deň po narodení putuje na dve hodiny do vyhrievaného lôžka, ktoré slúži na to, aby sa dostatočne zohrialo. V niektorých pôrodniciach do neho novorodencov umiestňujú rutinne, ale oveľa lepší je individuálny prístup, dieťa totiž dokáže rovnako dobre zohriať na svojom tele i matka.
Už počas prvého dňa, ale najneskôr do 48 hodín môžete očakávať prvú stolicu, hovorí sa jej smolka. Nazhromaždila sa v črevách bábätka ešte v maternici. Tvoria ju rozpadnuté bunky a plodová voda, ktorej sa dieťa napilo. Nastáva väčšinou počas pôrodu či bezprostredne po ňom, ďalšie prichádza najneskôr do 24 až 28 hodín. V prvých dvoch až troch dňoch možno nájsť na plienke škvrny tehlovej farby, ale nie je to krv, ide o uráty, soli kyseliny močovej, ktorých vylučovanie je v tejto dobe normálne.
Začína sa rozbiehať dojčenie (matka to pozná podľa naliatych prsníkov), prvý deň po narodení sa to deje málokedy, niektorým mamičkám sa mlieko pustí až na tretí deň. Prvé hodiny po narodení o mlieko dieťa nemusí mať ani záujem, ten začína prejavovať na druhý deň. Je to normálne a určite nie je nutné dieťa dokrmovať umelým mliekom, pretože má ešte zásoby energie z maternice. V niektorých pôrodniciach je stále zvykom vážiť dieťa po každom dojčení a riešiť, ak „dostatočne“ nepriberá, čo ale môže matku nadmerne stresovať.
Práve na druhý deň po narodení sa na telíčku dieťaťa vyhodí žihľavka, typická vyrážka, ktorá má podobu začervenanych kruhových škvrniek so žltou čiapočkou uprostred. Príčina vzniku nie je celkom jasná, ale predpokladá sa, že výskyt súvisí s citlivou pokožkou dieťaťa. Objavuje sa na končatinách, chrbte, môže i na tvári. Väčšinou do týždňa zmizne aj bez liečby. „Pri väčšom rozsahu vyrážky sa niekedy používa tekutý púder alebo kúpeľ v slabom roztoku hypermangánu,“ uvádza Martin Gregora.
Na druhý deň po narodení či trošku neskôr sa na koži niekedy objavia potničky, odborne povedané milia, sú to belavé pľuzgieriky veľké ako špendlíková hlavička. Vznikajú v dôsledku potenia, najčastejšie sa objavujú v podpazuší, pod krkom, na tvári, na chrbte. Potničky sa neliečia, ale niekedy sa odporúča zotrieť ich gázovým štvorcom namočeným v dezinfekčnom roztoku. Pozor ale, pokožka novorodenca je veľmi citlivá. Tekutý púder nie je vhodný, môže nadmerne vysušovať.
Tiež bežná komplikácia po pôrode. Prejavom zápalu očných spojiviek je výtok z oka, ktoré sa tiež môže zduriť a nedá sa dobre otvoriť. Príčinou problému je, že slzné kanáliky nie sú ešte po pôrode dobre vyvinuté, trvá to dva až tri mesiace. Dôsledkom je väčšia náchylnosť k infekcii. Na liečbu sa používajú očné kvapky a masáž ústia slzného kanálika a slzného vaku vo vnútornom kútiku oka špičkou ukazováka.
Môže, ale nemusí sa objaviť. Takzvaná prechodná teplota je reakciou na zmenené životné podmienky, môže dosiahnuť až 30 stupňov. Nie je ale dôvod sa znepokojovať.
Tretí alebo štvrtý deň po narodení už natoľko pokročilo zasychanie pupočného kýptika, že je možné ho odstrániť. Môžete ale počkať, až odpadne sám, deje sa tak do dvoch týždňov po narodení. Čistiť nejako kýptik? Neodporúča sa to. Iba v prípade, ak je miesto začervenané, objaví sa krv, hnis či iný sekrét, možno použiť dezinfekciu na báze jódu alebo koncentrovaného alkoholu. Kýptik ničím nezakrývajte, ponechávajte ho v suchu (nemal by prísť do kontaktu s vodou) a plienku dávajte dieťaťu tak, aby jej okraj bol pod kýptikom.
Je na každej mamičke, aby sa sama rozhodla, ako sa bude o ranku, ktorá vznikla po odstránení či odpadnutí kýptika, starať. Lekári väčšinou odporúčajú čistenie dezinfekčným prostriedkom, 60-percentným alkoholom. Iní lekári ale vravia, že lieh príliš vysušuje. Ako alternatíva sa ponúka použitie materského mlieka, odvar z repíka lekárskeho, niektoré mamičky používajú aj éterický olej z čajovníka (tea tree oil), ten je ale nutné zriediť prevarenou vodou a neaplikovať na kožu, ale len na ranku. Prvé dva týždne by na jazvu nemala prísť voda, aby sa nezapálila.
V noci na tretí (ale niekedy už na druhý) deň môže prekvapiť nepokoj dieťaťa, veľa bábätiek nezažmúri oko. Tretí až štvrtý deň po pôrode býva najsilnejšia. Prejavuje sa žltým zafarbením kože a očného beľma. Postihuje asi polovicu detí a môže mať miernu, ale i horšiu formu.
„Novorodenecký žltačka vzniká rozpadom červených krviniek, z ktorých sa uvoľňuje krvné farbivo. Novorodenec má totiž po pôrode nadbytok krviniek, preto sa ich časť rozpadá a v krvi je prechodne vysoká hladina rozpadových látok. O ich vylúčenie z tela sa stará pečeň, odtiaľ sa rozpadové produkty odvádzajú žlčou ďalej do čreva a von z tela. Pretože sa to ale všetko nedá stihnúť, ukladá sa odpadový produkt krvného farbiva, takzvaný bilirubín, v tkanivách, napríklad v koži, a zafarbuje ich do žlta,“ vysvetľuje lekár.
Žltačka sa lieči pomocou fototerapie, modré svetlo s nízkou vlnovou dĺžkou bilirubín rozkladá, a tak sa žltačka zmenšuje. Istú prevenciu vzniku žltačky predstavuje dojčenie. Dĺžka trvania problému je najčastejšie päť až desať dní.
Okolo štvrtého dňa, ale i neskôr sa môže objaviť zdurenie prsníkov prsných žliaz u dievčatka i chlapca. Je to reakcia na pokles materských hormónov v krvi dieťaťa po oddelení od mamy. „Čiastočne súvisí i s vlastnou hormonálnou tvorbou. Je to prechodný jav, hoci môže trvať i týždne, ale potom ustúpi.
Kam patrí bábätko po pôrode?
Kam s bábätkom bezprostredne po pôrode? Do matkinho náručia alebo do termoboxu? Ak sa dnes v pôrodnici opýtate, čo sa deje s bábätkom bezprostredne po pôrode, zvyčajne Vám odpovedia, že ho vyšetria, osušia, zvážia, zmerajú, oblečú, ukážu mamičke, a potom uložia na niekoľko hodín do inkubátora či na výhrevné lôžko. Hovorí sa tomu popôrodná adaptácia. Toto je v mnohých pôrodniciach rutinný postup. Ale naozaj je pre matku a dieťa vhodný?
Je inkubátor či termobox to správne prostredie, v ktorom má bábätko prežiť prvé hodiny svojho života? Skutočne neexistuje lepšie miesto, kde by mohlo tieto chvíle stráviť? Čo by si asi tak to práve narodené dieťa vybralo, keby dostalo tú možnosť? Náruč matky, alebo výhrevné lôžko? Čo by ste si na jeho mieste vybrali vy? A čo by si vybrali matky, keby mali tú možnosť? Ležať sama na pôrodnej sále s prázdnymi rukami, alebo konečne, po deviatich mesiacoch očakávania a po namáhavej pôrodnej práci držať svoje bábätko v náručí?
Vedecké dôkazy o škodlivosti rutinnej popôrodnej separácie matky a dieťaťa postupne prenikajú do spoločenského povedomia aj na Slovensku. Čoraz viac mamičiek v pôrodnici požaduje rešpektovanie práva ich dieťaťa byť od prvej chvíle svojho života s matkou. Poukazujú na nesmiernu dôležitosť neprerušovaného kontaktu matky a bábätka koža na kožu hneď po pôrode, ako aj na všetky výhody pre zdravie dieťaťa a matky, ktoré z neho plynú. Som presvedčená, že o niekoľko rokov bude rutinou to, čo je dnes privilégiom malej skupiny asertívnych nadšencov.
Preto by som sa s Vami rada podelila o svoje dve odlišné skúsenosti. Bude mi potešením, ak tento príbeh inšpiruje ďalšie budúce matky, aby si nenechali vziať skutočnú pôrodnú radosť, radosť z prvého neprerušovaného stretnutia so svojím bábätkom v kontakte koža na kožu. Zážitkov, ako ten môj, pribúda, ale stále ich nie je toľko, koľko by mohlo byť. Myslím, že čím viac si budeme odovzdávať tieto pozitívne skúsenosti, tým rýchlejšie budú nové pribúdať.
Narodenie Natálky
Pre porovnanie začnem ale z toho menej radostného konca. Natálka sa narodila v pôrodnici, ktorú som si vybrala aj preto, že na moju otázku, či „robia prvé priloženie k prsníku do pol hodiny po pôrode“ odpovedala staničná sestra že „áno“. Ako naivná prvorodička som sa uspokojila s takouto odpoveďou netušiac, že už moja otázka bola úplne nedostatočná. Tak ďaleko vtedy siahali moje informácie o dôležitosti týchto chvíľ, a najmä toho, čo sa počas nich s bábätkom a matkou deje. Spomienky na pôrod sa vraj navždy hlboko vrývajú do pamäte každej ženy a ostávajú s ňou po zbytok života a preto keď spomínam na tie chvíle, naskakujú mi situácie tak ostro, akoby sa diali práve teraz.
Ležím na pôrodnom stole a cítim, ako sa hlavička bábätka prerezáva na svet. Ešte jedno zatlačenie, a dcérka je vonku. Zachytím ju pohľadom v polohe dolu hlavičkou, tvárička červená, hlasno plače. Odnášajú ju. To nie! Chcem ju vidieť, cítiť, chcem byť s ňou. Veď malo nasledovať priloženie na prsník. Možno ju musia najprv vyšetriť a priložia ju potom. Tak mamička, ideme rodiť placentu. Manžel odchádza vyfotiť malú. Okej, tak to už nejako doklepeme. Placenta je vonku, nasleduje zošívanie.
Manžel mi už opäť stojí za hlavou. Kde je malá? Rozprávaj mi o nej. Ako vyzerá? Aká je? Manžel nemá slov. Krásna, krásna, opakuje. Uprostred stehov prinášajú dcérku. Lekár na chvíľu preruší prácu. Sestra podrží malú zboku pri mojej hlave, aby som ju videla. Už je celá oblečená, zabalená v perinke. Úpenlivo plače. Ahoj, miláčik, ahoj, aká si krásna, ahoj, dievčatko moje. Dotýkam sa jej tváričky jemnučko končekmi prstov, malá prestáva plakať, pozerá, zopár nádherných sekúnd sme spolu... Odnášajú ju. Počujem, že zase plače.
Lekár dokončuje zošívanie. Gratulujem. Povie lekár na záver a potrasie manželovi rukou. Manžel odchádza vyspať sa. Ostávam na pôrodnej sále sama. Teraz tu musíte dve hodiny ležať. Skúste spať. Veď je pol ôsmej ráno, cez veľké okná prúdi dnu intenzívne svetlo, celé moje telo sa trasie vzrušením, mám toľko energie, že by som to tu mohla všetko vyupratovať, a ja mám spať? Nechcem spať, chcem niečo robiť! Cítim sa sama, opustená, prázdna, čudne sklamaná... Nechcem tu ležať, nudím sa, porodila som dieťa.... Pozerám do stropu, počujem rozhovor sestier vzadu, už sú to určite dve hodiny... Konečne na izbe, osprchovaná, prezlečená, prinášajú malú, po šiestich hodinách. Teším sa, ale sa aj bojím. Chcem ju dojčiť, začína boj. Bolí to, neviem, či malá pije, každý vraví niečo iné, som zmätená, neviem, čo robím zle. Malá stále plače, možno je hladná, asi ešte nemám mlieko... Sestry jej dávajú umelú výživu striekačkou. Neverím si, či som schopná nakŕmiť vlastné dieťa. Noci sú najhoršie. Prosím sestry nech si ju vezmú, už nevládzem. Plačem od vyčerpania a zúfalstva.
Prvé tri mesiace
Doma to nie je omnoho lepšie. Dcérka je naďalej nekľudné, precitlivelé, plačlivé bábätko. Je úžasná, krásna, keď má spokojnú chvíľku, cítim tú jej obrovskú múdrosť, keď sa jej zahľadím do očí. Akoby vedela oveľa viac, než my ostatní. Milujem ju z celého srdca, napriek tomu je starostlivosť o ňu taká náročná. Najhoršie sú noci. Malá sa budí, chce piť, kojím ju v kresle aj hodinu, potom s najväčším strachom opatrne kladiem späť do postieľky, len nech sa neprebudí, nech si aspoň chvíľu pospím... Nie vždy sa to podarí, malá sa zobudí, plače, zase chce piť... toto sú najhoršie chvíle, kedy sa od únavy neubránim plaču, so slzami v očiach pokračujem v kŕmení. Je zo mňa troska, už sa nedokážem na nič sústrediť, som chronicky nevyspatá. Dcérka priberá málo, stále je na spodnej hmotnostnej hranici, neskôr až mierne pod ňou. Ale veď nerobím nič iné, len kojím! Pediatrička má obavy. Navrhuje dokrmovanie umelým mliekom. Mne ale v hlave svieti kontrolka. Veď sa vraví, že fľaša je začiatok konca. Nie je iná možnosť? Lekárka sa tvári ustarostene: „Asi nemáte dosť mlieka, treba jej dať dokrm.“ Som tvrdohlavá, ale už fakt začínam mať o malú strach. Nasleduje vyšetrenie na Kramároch, návšteva inej pediatričky, ktorá je známa svojou podporou dojčenia. Vyhliadky nie sú veľmi dobré. Ak nepriberie, treba začať dokrmovať.
Približne v tom čase mi kamarátka dáva číslo na poradkyňu. Tá nemôže prísť, ale ako núdzové riešenie pre túto chvíľu ma odporúča na stránku dr. Jacka Newmana. Tam si mám vraj pozrieť video bábätka, čo pije mlieko z prsníka a všímať si akési „pauzy v brade“. Večer si teda púšťam video a zažívam moment osvietenia. Aha, tak takto zistím, či malá pije! Aha, tak takto sa má prisať, aby pila. Skúšam napodobniť to, čo vidím na videách na stránke a od tejto chvíle sa všetko mení. Dcérka začína pekne priberať, prospieva. V tom istom čase s pocitom prehry vzdávam boj s postieľkou a dcérku si od prvého nočného dojčenia beriem do postele. Druhá veľká zmena. Chronická nedospatosť je preč, únava síce ostáva, ale s predošlou konštantnou nočnou morou sa to nedá ani porovnať. Cítim sa previnilo, ale kašlem na to. Lepšie, ako od vyčerpania skočiť z okna...
Narodenie Nely Grétky
Pri druhom výbere pôrodnice som už bola múdrejšia. Podrobne som si zistila, ako presne v tej ktorej pôrodnici prebiehajú chvíle tesne po narodení zdravého dieťaťa, kam dieťatko putuje bezprostredne po tom, čo výjde z matkinho tela. Zásadnou vecou, v ktorej som nebola ochotná robiť kompromisy, bolo položenie bábätka na moje telo bezprostredne po pôrode a následný neprerušovaný kontakt koža na kožu až do prevezenia na oddelenie šestonedelia. Nakoniec som predsa len jeden kompromis urobila. Súhlasila som, že po dotepaní pupočníka bude dieťatko rýchlo ošetrené mimo môjho tela, v miestnosti, ktorú na to používajú s tým, že mi ho hneď potom dajú späť, nahé, koža na kožu.
Nela Grétka sa narodila v nedeľu, 20. 02. 2011 o 02:01hod. Ešte s pupočníkom mi ju asistentka položila na telo. Keď sa dnes tak nad tým zamýšľam, pripadá mi to ako tá najprirodzenejšia vec na svete. Porodiť dieťa a vzápätí ho objímať v náručí. Nič iné nie je normálnejšie, ako toto. Bolo to také krásne, normálne šťastie. Nie že odpadávate od vytrženia, ale taký pocit absolútnej spokojnosti, akože všetko je tak, ako má byť. Práve som sa stala matkou a teraz ňou prosto SOM. Objímam bábätko, cítim ho na svojom tele, zohrievam ho, hladím, voniam a bozkávam, vnímam celým telom, všetkými zmyslami. Pozorujem, ako sa snaží dostať na prsník. Čo iné by v tejto chvíli mohlo byť lepšie, krajšie, rozumnejšie, než práve toto? Cítim absolútne naplnenie. Dcérka sa po nejakom čase prisala a začala piť. Od prvého prisatia bolo naše dojčenie v harmónii. Všetko išlo tak hladko, akoby samo od seba. Nezažila som žiadne bolestivo naliate prsníky, žiadnu extrémnu nočnú únavu, žiaden zmätok, čo asi tak tomu decku môže byť. Na oddelení šestonedelia sme boli obľúbení, vysmiaty, bezproblémoví pacienti. Ja som bola ukážková rodička, s učebnicovým ultrazvukovým snímkom zavinutia maternice a Nela Grétka ukážkovo zdravý novorodenec, s výbornými výsledkami všetkých možných testov. Náhoda?
Starostlivosť o bábätko, vrátane dojčenia, som si od prvej chvíle užívala, a to trvá dodnes. Hoci nepopieram, že niekedy máme aj náročné obdobia, ešte ani raz som nezakúsila takú beznádej, vyčerpanosť a clivotu, ako pri prvej dcérke. Myslím, že keď je začiatok života človeka nabitý radosťou a láskou, istotou a bezpečím, je to najlepší predpoklad k tomu, aby tieto kvality napĺňali aj celý jeho ďalší život. A to, čo mám možnosť zatiaľ pozorovať na svojej dcére, ma o tom stále znova presviedča. Možno máte teraz pocit, že tento príbeh je len výnimkou, a že vo väčšine našich pôrodníc by takéto niečo nebolo možné. Ja si však myslím, že žiaden systém nie je nemenný, a každý človek má svoje vlastné možnosti. A byť si svojich možností vedomý, je podľa mňa prvým predpokladom k tomu, aby sme ich mohli využiť. A preto, ak Vás môj, alebo podobný príbeh oslovil, nebojte sa s láskou, rozvahou, ale pevne trvať na tom, aby bolo dieťatko od jeho prvej chvíle na tomto svete s vami, v kontakte koža na kožu. Úsilie, ktoré do toho vložíte, vám tieto chvíle mnohonásobne vrátia. Aspoň v našom prípade to tak bolo.
Zvyky na sálach
Zvyky na sálach sa v jednotlivých pôrodniciach trošku líšia. Nikde však nesmie teplota klesnúť pod 25°C. Už dávno sa deti tesne po pôrode neumývajú, ale sestra ich iba zľahka utrie plienkou od zvyšku mazu, plodovej vody či krvi a následne položí na bruško matky, kde dôjde k prvému kontaktu. Panuje obecná predstava, že sa bábätko najskôr rozplače, ale nie je tomu tak. Prvú reakciu po príchode na svet predstavuje kašeľ a kýchanie. Je to reflex, ktorý pomôže zbaviť sa hlienov a zbytkov plodovej vody.
Asi tri až štyri minúty potom dochádza ku spľasnutiu pupočnej šnúry, ustane jej pulzovanie. Pôrodná sestra ju zovrie svorkami a prestrihne. Občas má túto možnosť dokonca otecko. Pozostatok pupočnej šnúry sestra ošetrí.
V niektorých pôrodniciach v tomto okamihu sestričky oddelia dieťa od matky, označia číslom a pripnú mu identifikačný štítok. Prebehne prvá celková a veľmi detailná prehliadka, kedy pediater zisťuje, či je všetko v poriadku. Test Apgar skóre - hodnotí sa tep srdca, farba kože, reflexy, dýchanie a svalové napätie. Odber krvi z pupočnej šnúry a meranie hodnôt kyslíka. Hodnotenie „zrelosti plodu“ - prebieha už v období tehotenstva z dátumu poslednej menštruácie, prvých pohybov dieťatka a výsledkov ultrazvukových vyšetrení. Pri pôrode cisárskym rezom je bábätko po vybratí z bruška zbavené pupočnej šnúry a potom nasleduje rovnaký postup ako u normálneho pôrodu.
