Laco Déczi: Ikona jazzu, hudobník telom a dušou

Laco Déczi, pôvodným menom Ladislav Déči, je slovenský jazzový trumpetista, skladateľ a maliar, ktorého život a kariéra sú synonymom vášne, talentu a neúnavnej energie. Jeho hudobná cesta je fascinujúcou zmesou talentu, samoukovstva a neustáleho hľadania nových foriem umenia.

Narodil sa 29. marca 1938 v Čeklísi a pochádza z rodiny so slovensko-maďarsko-rómskymi koreňmi. Jeho hudobný talent sa prejavil už v mladosti. Prvým nástrojom, s ktorým prišiel do kontaktu, bol trombón, no záujem o hru na trúbku prejavil už ako jedenásťročný. Vzorom mu bol strýko, ktorý hral v miestnej dychovke. K džezu sa dostal počúvaním Hlasu Ameriky a návštevou koncertov. Celý život bol samoukom s výnimočným hudobným talentom a cítením.

V mladosti ho viac ako hudba lákal šport. Ako dorastenec hral hokej za Slovan, dokonca aj s Jozefom Golonkom. V rokoch 1957 - 1962 pôsobil v niekoľkých amatérskych kapelách v Bratislave. V roku 1958 založil svoj prvý poloprofesionálny súbor Danubia Quintet a o rok neskôr East Coast Studio.

Zásadným medzníkom v jeho kariére bolo obdobie základnej vojenskej služby, ktoré ho nasmerovalo do Prahy. Tam pôsobil ako profesionálny hudobník v jazzových formáciách ako S+HQ, TOČR a JOČR. V roku 1963 nastúpil do SH kvintetu, s ktorým mal prvé vystúpenie v pražskej Redute. Skupina sa neskôr rozšírila na sextet a po rozštiepení v roku 1964 vznikla formácia SHQ, neskôr premenovaná na Reduta kvintet.

V roku 1965 založil Laco Déczi svoju prvú džezovú formáciu Laco Déczi Kvintet, ktorá nahrala pre Supraphon jednu EP. Postupne hral v Sextete divadla Rokoko a v Jazz Outsiders. V roku 1967 založil vlastnú skupinu Jazz Celulla, kde sa vystriedalo mnoho talentovaných hudobníkov. V polovici 70. rokov 20. storočia vystupoval s programom Pragokoncertu na Kube, kde prišlo k jeho kontaktu so ŠtB. Na zozname spolupracovníkov Štátnej bezpečnosti sa uvádza ako dôverník s krycím menom Kuba.

Hudobná dráha Laca Décziho je bohatá na nahrávky a projekty. Vydal niekoľko vlastných albumov, vrátane projektu „Sentimentálna trúbka“ (Opus 1971) so sprievodom sláčikového orchestra. Zúčastnil sa aj nahrávania iných projektov, ako napríklad albumu „Jazz Goes To Beat“ Václava Zahradníka. Pred emigráciou nahral duety s gitaristom Zdeňkom Sarkom Dvořákom a venoval sa skladaniu filmovej hudby.

V roku 1985 emigroval do Západného Nemecka a o rok neskôr do Spojených štátov amerických, kde pôsobí dodnes. V USA obnovil svoju bývalú skupinu Celulla Jazz pod názvom Cellula Jazz New York a je jej frontmanom. Vystupoval s mnohými známymi osobnosťami jazzu ako Elvin Jones, Bill Watrous, Junior Cook, Dave Weckl a Sonny Costanzo. Pravidelne koncertuje so svojou kapelou v USA a od roku 1990 usporadúva koncertné šnúry po Česku, Slovensku, Poľsku, Rakúsku a Nemecku.

Jeho diskografia je mimoriadne bohatá a pestrá, zahŕňa desiatky albumov, spoluúčastí na projektoch iných umelcov, hudbu k filmom a rôzne kompilácie. V roku 2005 vyšlo jeho živé album Jazz na Hradě, ktoré pokrstil prezident Česka Václav Klaus. V rokoch 2009 a 2010 vystupoval na významných festivaloch ako Rock for People, Colours of Ostrava a Sázavafest.

Laco Déczi je známy aj ako maliar a vo voľných chvíľach sa venuje výtvarnému umeniu. Počúva klasickú hudbu, najmä M. Ravela, C. Debussyho, B. Bartóka, B. Smetanu a A. Dvořáka.

Jeho životný osud sa stal námetom pre český film Volná noha (1989). Pri príležitosti jeho 65. rokov bola vydaná biografia Laco Déczi: Na plný plyn, ktorej autorom je Jiří Šebánek.

Hudobné začiatky a formovanie štýlu

Laco Déczi pochádza z rodiny so slovensko-maďarsko-rómskymi koreňmi, čo sa odrazilo aj v jeho umeleckej osobnosti. Jeho prvým hudobným nástrojom bol trombón, no už ako jedenásťročný prejavil záujem o trúbku, pričom vzorom mu bol strýko hrajúci v miestnej dychovke. K svetu džezu sa dostal prostredníctvom počúvania Hlasu Ameriky a návštev koncertov, kde vystupoval napríklad Karel Vlach.

Celý život bol samoukom, no disponoval obrovským hudobným talentom a citom. V Bratislave, počas štúdia na priemyselnej škole, aktívne pôsobil v niekoľkých amatérskych kapelách, pričom jedna z nich niesla názov Danubia Kvintet.

Obdobie základnej vojenskej služby predstavovalo pre mladého hudobníka kľúčový zlom, ktorý ho nasmeroval do Prahy. Tu pôsobil ako hosť v Štúdiu 5 a neskôr v Jazzovom štúdiu. V roku 1963 sa stal súčasťou SH kvintetu, s ktorým absolvoval prvé vystúpenie v pražskej Redute 7. októbra 1963.

Postupne sa skupina rozšírila na sextet o trombonistu Zdeňka Pulca. V roku 1964, po festivale v Blede, došlo k rozštiepeniu kapely na dve formácie, pričom obe si zachovali v názve označenie SH. Formácia SHQ zahŕňala hudobníkov ako Jan Konopásek, Laco Déczi, Zdeněk Pulec, Jan Arnet, Laco Tropp a Stanislav Sulkovský. V januári 1965, po nezhodách, Jan Konopásek odišiel a skupina prijala názov Reduta kvintet, pod ktorým fungovala dva roky.

V roku 1965 Laco Déczi založil svoju prvú džezovú formáciu Laco Déczi Kvintet. Hoci kapela nemala dlhé trvanie, stihla nahrať pre Supraphon jednu EP platňu. Mala česko-slovenské obsadenie: Laco Déczi (trúbka), Karel Velebný (tenorsaxofón), Jan Konopásek (baritónsaxofón), Zdeněk Pulec (trombón), Stanislav Sulkovský (klavír), Jan Arnet (kontrabas) a Laco Tropp (bicie).

Následne pôsobil v Sextete divadla Rokoko a v skupine Jazz Outsiders. V roku 1967 založil vlastnú skupinu Jazz Celulla, v ktorej sa vystriedali mnohí významní hudobníci ako Laco Tropp, Svatopluk Košvanec, Josef Vejvoda, Karel Růžička či Peter Král. Vo februári 1968 Celulla Jazz účinkovala na džezovom festivale v švajčiarskom St. Gallene.

Od začiatku sedemdesiatych rokov bol členom JOČRu - Jazzového orchestra Československého rozhlasu a Tanečného orchestra Československého rozhlasu (TOČR). V polovici 70. rokov 20. storočia hral vo formácii Combo Ladislava Gerhardta, s ktorým pravidelne vystupoval na Bratislavských džezových dňoch.

Jeho hudobné vzory zahŕňali Blue Mitchella, Fats Navarra a Carmella Jonesa. Už vtedy směřoval inam ako takmer všetci, ktorí vtedajšom Československu hrali jazz. Napriek prevládajúcemu trendu intelektuálneho, takmer akademicky ukázneného west coast jazzu, boli už Décziho amatérske bratislavské skupiny oddané explozívnemu hard bopu z opačného pobrežia Ameriky a on sám vyznával kult jeho tragicky zosnulého génia Clifforda Browna. Posedlosťou touto štýlovou orientáciou dokázal po príchode do Prahy nakaziť aj tuojších oveľa starších kolegov vrátane guru českého moderného jazzu Karla Velebného.

Emigrácia a americká éra

V roku 1985 Laco Déczi emigroval do Západného Nemecka. Odtiaľ odišiel v roku 1986 do Spojených štátov amerických, kde pôsobí dodnes. Tu obnovil svoju bývalú skupinu Celulla Jazz, ktorá vystupuje pod názvom Cellula Jazz New York a je jej frontmanom. Na bicie v nej hrá jeho najstarší syn Ladislav prezývaný Vajco.

V USA vystupoval s mnohými džezmenmi svetového formátu, ako napríklad Elvin Jones, Bill Watrous, Junior Cook, Dave Weckl, Sonny Costanzo a ďalší. Pravidelne koncertuje so svojou kapelou Celula New York na územiach štátov New York a Connecticut. So svojou skupinou hráva vo svojom domovskom džezovom klube Aventinum na 70. ulici v New Yorku.

Od roku 1990 pravidelne, dvakrát do roka, usporadúva koncertnú šnúru po Česku i Slovensku. Výnimkou nie je ani Poľsko, Rakúsko, ale hlavne Nemecko. V pravidelných intervaloch vydáva svoje štúdiové projekty, ale aj živé záznamy zo svojich koncertov. Má aj svoje vlastné koncertné DVD.

Jeho prvý album, Laco Deczi & Celula Quintet - Pietoso, vydal v roku 1969. Album bol nahratý v štúdiu A pražského rozhlasu. V USA nahrával aj v Red Gate Studiu českého hráča na klávesové nástroje Jana Hammera.

Rodina a osobné záujmy

Laco Déczi bol dvakrát ženatý a má troch synov: Ladislav, Štěpán Křišta a Peter. Najstarší syn Ladislav "Vajco" Déczi žije v USA a hrá na bicie v jeho súbore Cellula Jazz New York. Zo vzťahu s Monikou sa v roku 1985 narodil syn Štěpán prezývaný Pišta. Zo vzťahu s Tchajwankou Wanli Fanchiang sa v roku 1990 narodil Peter prezývaný Djingi. V roku 2005 sa Laco Déczi zoznámil s Češkou Catherine, prezývanou Moon, a v roku 2010 sa zosobášili.

Okrem hudby sa venuje aj výtvarnému umeniu. Jeho životný príbeh inšpiroval vznik českého filmu Volná noha (1989) a biografie Laco Déczi: Na plný plyn.

Laco Déczi je známy aj ako strojmajster a trumpetista Douda vo filme Kalamita režisérky Věry Chytilovej (1981). Ako priateľ cimrmanológov Karla Velebného a Jiřího Šebánka sa v prvej polovici 80. rokov zapojil do ich projektov.

tags: #laco #deczi #dieta