Materstvo a duchovný rast na Slovensku: Cesta k hlbšiemu zmyslu života

Deti sa vyvíjajú v štyroch hlavných kategóriách; fyzicky, emocionálne, funkčne a duchovne. Viera je najdôležitejším aspektom života. Vzťah s Bohom je základom nádeje a zmyslu života. Náš systém viery je chránený pred agnosticizmom, nenávisťou, predsudkami a povrchným materializmom.

Boh prikázal rodičom, aby učili svoje deti o duchovných veciach. „Počuj, Izrael, Pán je náš Boh, Pán jediný! A ty budeš milovať Pána, svojho Boha, celým svojím srdcom, celou svojou dušou a celou svojou silou. Rovnako dieťa potrebuje vedenie v každom inom aspekte života. Potrebujú vedenie vo svojom duchovnom živote.

Viera zohráva zásadnú úlohu v chápaní okolitého sveta dieťaťom. Poskytuje pohľad na presvedčenia a činy ľudí okolo nich. Je však dôležité poznamenať, že ako deti dospievajú, dosahujú vek zodpovednosti. Ako dospelé sa vaše dieťa bude môcť rozhodnúť, či si vieru osvojí.

Starostlivosť o duchovný rast dieťaťa zahŕňa inštrukcie o starostlivosti o srdce a dušu. Stav našej duše je životne dôležitý, pretože ovplyvňuje naše celkové fyzické, emocionálne, duševné a duchovné zdravie. Matúš 15, 11 varuje: „Človeka nepoškvrňuje to, čo vchádza do úst, ale čo vychádza z úst, to poškvrňuje človeka.“ To, čo vychádza z našich úst, pochádza z nášho srdca. Vina, hnev, chamtivosť a žiarlivosť začínajú na duchovnej úrovni a ich vyvedenie na svetlo je životodarné pre telo i dušu.

Cirkev slúži ako umelecké štúdio a laboratórium, kde tí, ktorí sa zúčastňujú života, môžu skúmať a duchovne sa rozvíjať v rámci spoločenstva založeného na viere. Zapojenie sa do náboženského spoločenstva poskytuje vám a vášmu dieťaťu zdroje, ktoré môžete využiť. Taktiež poskytuje ľudí, ktorých sa môžete pýtať, keď sa objavia otázky. Väčšina vecí, ktoré sa ľuďom mimo cirkvi nepáčia na cirkvi, sú rovnaké problémy ako vo vnútri cirkvi. V cirkvi je spoločná viera. To nám poskytuje pevný spoločný základ, vzťahové lepidlo, ktoré nás drží blízko Pána a navzájom prepojených.

Viera v každodennom živote sa prejavuje tvárou v tvár zlým správam. Ako rodič siedmich detí som zistil, že vplyv na duchovný rast mojich detí je jediná vec, ktorá bude mať večný dosah.

Materstvo ako povolanie k rastu

„Materstvo je povolanie trpieť. Ó, áno a je to viac než to. Bolesť, ktorú zažívame pri pôrode (alebo počas procesu adopcie) je len začiatkom veľmi špecifického utrpenia, ktoré musí každá matka zvládnuť. Božie Slovo neignoruje ani nepopiera realitu utrpenia. Pred pádom neboli žiadne slzy, prebdené noci, liečby neplodnosti, ľudia na vozíku, termíny u alergológa či potraty. Po tom, ako Eva uverila Satanovým klamstvám a spolu s Adamom ochutnali ovocie, ktoré infikovalo celú ľudskú rasu, Boh veci nijako nezjemňoval: „Rozmnožím tvoje trápenie v tehotenstve, v bolestiach budeš rodiť deti“ (Genezis 3:16).

To ale neznamená, že utrpenie je vždy priamym dôsledkom nejakého konkrétneho hriechu. Slepý muž, ktorý sa stretol s Ježišom netrpel, pretože jeho rodičia zhrešili, „ale stalo sa to preto, aby sa na ňom zjavili Božie skutky“ (Ján 9:3). Je dobré takéto teologické vysvetlenie potvrdiť, ale je priam životodarné uvedomovať si ho uprostred nášho osobného utrpenia.

Keď mamy trpia, kam sa obrátia? Trpiaca mama oslávi Boha tým, že mu dôveruje, zatiaľ čo on používa svoje Slovo, aby ju podopieral počas jej trápenia. Môj denník z toho obdobia začína zoznamom veršov, ktoré hovoria o dôvere v Boha: „Nech sa vám srdce neznepokojuje. Verte v Boha, verte aj vo mňa“ (Ján 14:1). „Požehnaný je muž, ktorý dôveruje Hospodinovi a ktorého nádejou je Hospodin“ (Jeremiáš 17:7).

Jej situácia jej hovorí, že by mala zúfať, že by sa mala vzdať, že by mala stratiť všetku nádej. Ale Božie Slovo jej hovorí, že aj keď sa minulosť zneužívania jej adoptovanej dcéry vyplavuje na povrch, alebo keď obličky jej syna prestávajú fungovať, ona nemusí strácať nádej. Hoci sú špecialisti, ktorí liečia moje deti, veľmi erudovaní a niektoré lieky dobre zaberajú, nemôžem sa spoľahnúť, že lekári či liečby dokážu vyliečiť moje deti. Biblia nesľubuje, že matka, ktorá dôveruje Bohu nebude v tomto živote trpieť. Naopak: „do Božieho kráľovstva máme vojsť cez mnohé súženia“ (Skutky 14:22). Pamätajte, že nielen Evu postihlo prekliatie; to isté sa stalo aj hadovi. Predtým, než Boh prehovoril k Eve, povedal hadovi: „Nepriateľstvo ustanovujem medzi tebou a ženou, medzi tvojím potomstvom a jej potomstvom; ono ti rozšliape hlavu, ty mu však zraníš pätu“ (Genezis 3:15). Utrpenie kresťanskej matky je vysoko bolestivou súčasťou jej príbehu, ale nie je jej celým príbehom.

Príležitosti pre duchovný rast počas materskej dovolenky

Materská dovolenka, hoci náročná, ponúka jedinečné príležitosti pre duchovný rast. Často krát sa žena ocitne v situáciách, ktoré ju nútia prehodnocovať svoje priority a hľadať hlbší zmysel života. Tu je niekoľko spôsobov, ako môže matka počas tohto obdobia rásť vo viere:

Modlitba a meditácia v každodennom živote

Nájsť si čas na modlitbu a meditáciu môže byť počas materskej dovolenky náročné, ale je to kľúčové pre duchovný rast. Aj krátke chvíle ticha a zamyslenia môžu pomôcť matke načerpať silu a pokoj. Starostlivosť o dieťa, obetavosť a láska, ktorú matka prejavuje, sú odrazom Božej lásky. Matka môže nájsť svätosť v každodenných povinnostiach, ako je kŕmenie, prebaľovanie, uspávanie a hranie sa s dieťaťom. Každý z týchto momentov môže byť príležitosťou na prejavovanie lásky, trpezlivosti a radosti, čo sú cnosti, ktoré nás približujú k Bohu.

• Kŕmenie ako akt lásky: Kŕmenie dieťaťa môže byť vnímané ako intímny moment, počas ktorého matka odovzdáva svoju lásku a starostlivosť.
• Prebaľovanie ako prejav trpezlivosti: Prebaľovanie môže byť testom trpezlivosti, ale aj príležitosťou na prejavovanie nežnosti a starostlivosti.
• Uspávanie ako čas modlitby: Uspávanie dieťaťa môže byť spojené s modlitbou za jeho zdravie a budúcnosť.
• Hranie sa ako prejav radosti: Hranie sa s dieťaťom môže priniesť radosť a smiech, čo sú dary od Boha.

Zapojenie sa do spoločenstva

Byť súčasťou spoločenstva veriacich môže byť pre matku počas materskej dovolenky veľkou podporou. Stretávanie sa s inými matkami, zdieľanie skúseností a modlitba spoločne môže posilniť vieru a dodať silu v ťažkých chvíľach. Mnohé farnosti a cirkevné organizácie ponúkajú programy pre matky s malými deťmi, kde sa môžu stretávať, učiť sa a navzájom sa povzbudzovať.

• Materské centrá: Tieto centrá ponúkajú priestor na stretávanie sa s inými matkami, výmenu skúseností a účasť na rôznych aktivitách.
• Farské skupiny: Mnohé farnosti organizujú stretnutia pre matky s deťmi, kde sa môžu modliť, učiť sa a navzájom sa podporovať.
• Online spoločenstvá: Internet ponúka množstvo online spoločenstiev pre matky, kde sa môžu zdieľať, povzbudzovať a modliť sa spoločne.

Vzdelávanie sa vo viere

Materská dovolenka môže byť aj časom na vzdelávanie sa vo viere. Čítanie kníh o duchovnom živote, počúvanie náboženských podcastov alebo sledovanie online prednášok môže matke pomôcť prehĺbiť svoje poznanie a porozumenie viery.

• Čítanie duchovnej literatúry: Knihy o živote svätých, teológii alebo duchovnom živote môžu byť inšpiráciou a povzbudením.
• Počúvanie náboženských podcastov: Podcasty s náboženskou tematikou môžu byť skvelým spôsobom, ako sa učiť a rásť vo viere počas bežných aktivít.
• Sledovanie online prednášok: Online prednášky a kurzy môžu ponúknuť hlbšie poznanie a porozumenie viery.

Služba druhým

Aj počas materskej dovolenky môže matka nájsť spôsoby, ako slúžiť druhým. Pomoc susedke s nákupom, dobrovoľníctvo v charite alebo podpora inej matky v núdzi môže byť prejavom kresťanskej lásky a solidarity. Služba druhým môže tiež pomôcť matke cítiť sa užitočnou a naplnenou, čo je dôležité pre jej duševné zdravie.

• Pomoc susedom: Ponúknuť pomoc susedom s nákupom, strážením detí alebo inými drobnými prácami môže byť prejavom lásky a solidarity.
• Dobrovoľníctvo: Zapojiť sa do dobrovoľníckej činnosti v charite alebo inej organizácii môže byť spôsobom, ako slúžiť druhým a prispievať k lepšiemu svetu.
• Podpora iných matiek: Ponúknuť podporu iným matkám v núdzi, či už ide o praktickú pomoc alebo len povzbudivé slovo, môže byť prejavom kresťanskej lásky a solidarity.

Výzvy a prekonávanie prekážok

Duchovný rast počas materskej dovolenky nie je vždy jednoduchý. Matky často čelia výzvam, ako je nedostatok spánku, únava, izolácia a pocit preťaženia. Je dôležité, aby matky boli k sebe láskavé a trpezlivé a aby si uvedomili, že je v poriadku, ak nie sú dokonalé. Dôležité je hľadať spôsoby, ako prekonať tieto prekážky a nájsť si čas na seba a na Boha.

Nedostatok spánku a únava

Nedostatok spánku a únava môžu mať negatívny vplyv na duševné a duchovné zdravie matky. Je dôležité, aby matka hľadala spôsoby, ako si oddýchnuť a načerpať energiu.

• Spánok, keď spí dieťa: Využiť čas, keď dieťa spí, na oddych a spánok môže pomôcť matke načerpať energiu.
• Požiadať o pomoc: Nebáť sa požiadať o pomoc partnera, rodinu alebo priateľov môže matke uľahčiť starostlivosť o dieťa a dať jej čas na oddych.
• Starostlivosť o seba: Nájsť si čas na aktivity, ktoré matku bavia a napĺňajú, môže pomôcť zlepšiť jej náladu a znížiť únavu.

Izolácia

Izolácia môže byť pre matku počas materskej dovolenky veľkým problémom. Je dôležité, aby matka hľadala spôsoby, ako sa spojiť s inými ľuďmi a cítiť sa súčasťou spoločenstva.

• Stretávanie sa s inými matkami: Chodiť na prechádzky, do materských centier alebo na iné stretnutia pre matky môže pomôcť matke spojiť sa s inými ľuďmi a cítiť sa súčasťou spoločenstva.
• Kontakt s rodinou a priateľmi: Udržiavať kontakt s rodinou a priateľmi, či už osobne, telefonicky alebo online, môže pomôcť matke cítiť sa menej izolovanou.
• Zapojenie sa do online spoločenstiev: Online spoločenstvá pre matky môžu ponúknuť priestor na zdieľanie skúseností, povzbudzovanie a modlitbu spoločne.

Pocit preťaženia

Pocit preťaženia môže byť pre matku počas materskej dovolenky bežný.

• Stanovenie priorít: Sústrediť sa na najdôležitejšie úlohy a nezaťažovať sa zbytočnosťami môže pomôcť matke znížiť pocit preťaženia.
• Delegovanie úloh: Požiadať o pomoc partnera, rodinu alebo priateľov s domácimi prácami alebo starostlivosťou o dieťa môže matke uľahčiť život.
• Starostlivosť o seba: Nájsť si čas na aktivity, ktoré matku bavia a napĺňajú, môže pomôcť znížiť stres a zlepšiť jej náladu.

Psychohygiena ako nevyhnutnosť prežitia

Psychologička Denisa Zlevská zdôrazňuje, že psychohygiena nie je odmena, ale nutnosť prežitia. Oddych, psychohygiena a čas pre seba sú kľúčové pre duševné zdravie matky počas materskej dovolenky. Je dôležité, aby matka vedela, ako byť sama k sebe dobrá a ako si nájsť čas na relax.

• Aktivity pre relax: Túlanie sa po horách, cestovanie, bicyklovanie, plávanie a bedminton sú len niektoré z aktivít, ktoré môžu matke pomôcť relaxovať a načerpať energiu.
• Čítanie: Čítanie kníh môže byť skvelým spôsobom, ako sa odpútať od starostí a ponoriť sa do iného sveta.
• Hudba: Počúvanie hudby môže byť upokojujúce a povzbudzujúce.

Nádej ako kompas v ťažkých časoch

Nádej je dobrá vec a dobrá vec nikdy nezomrie. V ťažkých chvíľach je dôležité upriamiť svoj pohľad na Ježiša, jedinú istotu v neistote, strachu a beznádeji. Slová proroka Jeremiáša nám pripomínajú: „Veď ja poznám zámer, ktorý mám s vami - hovorí Pán. Svet naliehavo potrebuje duchovné matky. Naša kultúra nesmierne trpí a my máme príležitosť podieľať sa na Božom pláne uzdravenia a spásy v životoch druhých tým, že budeme žiť na duchovnej výške, ku ktorej sme ako ženy povolané prostredníctvom duchovného materstva.

Povolanie duchovného materstva je otvorené pre všetky ženy. Je to často hlboko nepochopené povolanie, na ktoré neodpovedá dostatok žien. V posledných rokoch sa kladie veľký dôraz na duchovné materstvo voči kňazom. Potreba žien odpovedať na toto povolanie k duchovnému materstvu - aj ja som ho dostala - je nevyhnutná, ale potreba duchovného materstva sa stala oveľa rozsiahlejšou a naliehavejšou, pretože rodina sa v spoločnosti rozpadá. Trpia tým najmä mladí ľudia. Mnohí z nich pochádzajú zo zneužívajúcich a nefunkčných rodín. Sú spútaní závislosťou. Mnohí boli sexuálne zneužití alebo znásilnení. Mnohí z nich sú skrytými obeťami rozvodov bez zavinenia, ktoré spustošili rodinný život a zdravý vývoj nespočetného množstva detí, ktoré sú už dospelé.

Keď ma Pán povolal, aby som sa stala duchovnou matkou kňazov počas škandálov sexuálneho zneužívania duchovnými v roku 2018, časom mi ukázal, že utrpenie jeho ľudu je také veľké, že sa musím naučiť prijímať všetky trpiace duše ako svoje duchovné deti. Začal s utrpením kňazov tým, že mi jeho Matka posielala kňazov a seminaristov v núdzi, ale potom mi začal posielať aj veľmi zranené mladé ženy a mužov, ktorí potrebujú stabilnú, milujúcu duchovnú matku, na ktorú sa môžu spoľahnúť.

Duchovné materstvo je v prvom rade určené Bohu. Nie je len náhradou prirodzeného materstva. Je to skôr účasť na duchovnom materstve našej Presvätej Matky, ktorá sa snaží každého z nás duchovne formovať vo svojom lone ako ďalších Kristov. Duchovné materstvo v spojení s našou blahoslavenou Matkou a prostredníctvom jej duchovného materstva sa snaží obviazať rany trpiacich duchovných detí spôsobom, ktorý ich vedie ku Kristovi.

„Aby sme pochopili našu jedinečnú ženskú prirodzenosť, pozrime sa na čistú lásku a duchovné materstvo Márie. Toto duchovné materstvo je jadrom ženskej duše. Všade, kde žena autenticky pôsobí v tomto duchu čistej materskej lásky, Mária s ňou spolupracuje. Platí to bez ohľadu na to, či je žena vydatá alebo slobodná, pracujúca alebo v domácnosti, alebo oboje, rehoľníčka vo svete alebo v kláštore. Vďaka tejto láske je žena osobitnou Božou zbraňou v boji proti zlu. Jej vnútorná hodnota spočíva v tom, že je toho schopná, pretože má osobitnú vnímavosť pre Božie diela v dušiach - vo svojej vlastnej i v dušiach iných. Prostredníctvom spojenia s našou najsvätejšou Matkou môžeme v skutočnosti zdieľať svoje srdcia s biologickými deťmi, ako aj s nespočetnými duchovnými deťmi. Tí, ktorí nemôžete mať deti alebo ste ich nemali, ste stále povolaní k materstvu. Duchovné materstvo je duchovnou silou. Duchovné matky bojujú proti silám zla prostredníctvom moci Nepoškvrneného Srdca Panny Márie a Najsvätejšieho Srdca Ježišovho. Sme povolané bojovať proti nepriateľovi, keď sa snaží priviesť duše do záhuby. V dnešnom svete je toľko zla. Nespočetné množstvo mladých mužov a žien - ľudí všetkých vekových kategórií - je uväznených v lži tela, sveta a diabla. Príliš veľa ľudí je hlboko zranených a bojuje o to, aby mohli pokračovať ďalej. Bojujú s duševnými problémami, pokusmi o samovraždu, traumou, odmietnutím, osamelosťou, závislosťou a izoláciou, pretože nemajú rodinu, na ktorú by sa mohli spoľahnúť. Nepoznajú skutočnú lásku. Toto nie je nejaký problém tam vonku. Muži a ženy trpia v dôsledku lži americkej kultúry, ktorá nám hovorí, že nikoho nepotrebujeme a nepotrebujeme pomoc, takže ľudia trpia v obrovskej agónii sami. V našom každodennom živote vedľa nás sedia alebo okolo nás prechádzajú ľudia, ktorí potrebujú, aby do ich života preniklo nežné materinské srdce blahoslavenej Matky prostredníctvom našej ochoty prijať naše Bohom dané ženstvo a vrodené povolanie k materstvu.

Dr. Alice von Hildebrandová sa vyjadrila takto: „Duchovné materstvo je dôležitejšie ako biologické materstvo. Je veľa žien, ktoré sú biologickými matkami, a pritom vôbec nie sú matkami.“ Príliš veľa ľudí nepozná hlbokú materinskú lásku. Túto prázdnotu môžeme vyplniť tým, že prijmeme duchovné materstvo, že dovolíme Duchu Svätému, aby rozšíril naše srdcia za múry našich domovov. V mojom prípade naša Matka poslala kňazov, seminaristov a mladých ľudí, aby prostredníctvom mňa spočinuli v bezpečí jej lásky. Čím viac kráčam v tomto druhom povolaní, tým viac vidím, ako veľmi sú duchovné matky potrebné na uzdravenie našej rozbitej kultúry a Cirkvi. Svätá Katarína Sienská označila svoje duchovné deti za „svoju dušu“. Taká je aj moja vlastná skúsenosť s duchovným materstvom. Ako duchovné matky milujeme tak, že im otvárame svoje srdcia a domovy najprv v modlitbe a potom pod vedením Ducha Svätého a potrieb každého jednotlivého duchovného dieťaťa. Sme povolané počúvať a byť prítomné v ich utrpeniach a radostiach. Byť ochotné počúvať hrozné zneužívania a utrpenia a stáť pri nich v láske. Moje duchovné deti sú naozaj mojimi deťmi a rovnako ako za mojou biologickou dcérou, aj za nimi chodím, keď ma potrebujú. Keď príde kríza, moje duchovné deti vedia, že tam budem. Je to láska, ktorá lieči minulé zneužívania, odmietnutia a opustenia, pretože poukazuje na Krista Uzdravovateľa. Táto láska ich vedie k Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie a k jedinému miestu, kde môžeme byť uzdravení, a to je pod krížom. Táto radikálna láska sa nám môže zdať cudzia, ale je to preto, že musíme rásť v nadprirodzenom chápaní materstva, ku ktorému sme boli povolané. „Všade existuje potreba materinského súcitu a pomoci, a tak môžeme v jednom slove materstvo zhrnúť to, čo sme si vytvorili ako charakteristickú hodnotu ženy. Dnes môžeme začať obväzovať rany tých, ktorých nám posiela naša Matka. Môže to byť kňaz, mladý človek, starý človek, cudzinec alebo aj priateľ. Duchovné materstvo presahuje prirodzené obmedzenia. Vek nie je dôležitý. Náš životný stav je irelevantný. Naša nehodnosť a nedokonalosť sú irelevantné. V našom živote sú ľudia, ktorí zúfalo potrebujú zažiť materinskú lásku. Predstavte si, ako by sa Cirkev a naša spoločnosť zo dňa na deň zmenili, keby sme odpovedali na výzvu milovať Nepoškvrneným Srdcom Panny Márie ľudí, ktorých nám Pán každý deň posiela. Keby sme mali odvahu milovať radikálnou láskou našej Presvätej Matky a nášho Pána. Budeme nepochopení? Určite. Aj to je však nepodstatné. Pán potrebuje naše materské srdcia. „Odteraz by vaša každodenná modlitba mala znieť: ,Bože, pošli mi duchovné deti a ja nikdy neodmietnem ani jedno z nich. Čím viac, tým lepšie.‘ Jednoducho. Modlite sa za dar duchovných detí. Veľmi dobre sa môže stať, že vo svojej krásnej túžbe byť biologickou matkou ste prehliadli prípady, keď ste sa mohli stať duchovnou matkou. Mnohí z mojich študentov sa stali mojimi duchovnými deťmi, hoci už boli mladí dospelí. K materstvu ste povolaní práve teraz. Nie budúci týždeň, nie budúci mesiac. Som absolútne presvedčená, že Boh vám postavil do cesty ľudí a povolal vás k materstvu. Tvojou úlohou je milovať tých, ktorí sú slabí, nešťastní, bezmocní a nemilovaní.“

Hoci nie sú biologickými matkami, sú mamami mnohých z nás. Duchovnými. Rehoľné sestry nás sprevádzajú, modlia sa za nás, sú našimi priateľkami, vzormi. Niektoré sa s nami podelili o to, ako vnímajú duchovné materstvo a čo pre ne znamená byť mamou desiatok detí.

Telesné materstvo je prirodzené, duchovné materstvo má punc nadprirodzenosti. Svätý Otec hovorí, že duchovná plodnosť prichádza skrze skúšku ako „bolestný pôrod dávajúci život zrelejšej viere“ (pápež František, Homília 1. 1. 2022). Hneď na prahu jej plánov s Jozefom prišlo pozvanie zrieknuť sa ich a vystaviť sa ohrozeniu života. Napriek tomu nič nevysvetľuje, dôveruje Bohu. Nikdy nerepce, nesťažuje sa, so všetkými pocitmi sa ponára do rozjímania. Nie je to prirodzené, ale nadprirodzené a to je kľúč k našej duchovnej plodnosti. Aj naše chvíle bolesti môžu byť plodné. Ich odmietanie je odmietaním duchovného materstva a príčinou nedostatku povolaní, vzorov, svedkov.

Duchovné materstvo je výraz, ktorý vyjadruje veľa obsahov. Najčastejšie sa pod ním rozumie sprevádzanie ľudí po stránke duchovného rastu, „plodenie“ pre večný život. Svoj život so všetkým, čo ho tvorí, som darovala Bohu prostredníctvom zloženia rehoľných sľubov. Toto darovanie však chcem realizovať prostredníctvom darovania sa ľuďom. Všetkým, ktorí to potrebujú, a vo všetkých situáciách. O svoje dieťa sa naďalej stará, bdie nad ním a miluje ho až do konca svojho života. Duchovné materstvo je pre mňa takýto postoj srdca. Byť s ľuďmi, milovať ich, vidieť ich potreby, byť tu pre nich a pomáhať, ako je len možné. A predovšetkým - predkladaním ich Bohu v modlitbe. Aj tých, ktorí Boha ešte nehľadajú alebo ho nepoznajú. Mojou túžbou je pomôcť objaviť všetkým, že život s Bohom je dar, ktorý sa ponúka každému. Nájsť toto šťastie v Bohu a sprostredkovať ho všetkým je mojou túžbou a snahou.

Každá žena má byť matkou aj duchovne, to bola jej prvotná úloha: odovzdávať život telesný a zároveň duchovný. Už hebrejské slovo žena (iššāh) vyjadruje jej poslanie: tá, ktorá prijíma, otvára sa pre život a dáva život. Tu ide na jednej strane o fyziologickú schopnosť, ale na druhej o materského ducha ženy. Povolaním každej ženy, nezávisle od veku a stavu, je byť duchovnou matkou a rodiť Krista v dušiach ľudí zjednocovaním sa s Božou vôľou (porov. Mt 12, 50).

V súvislosti s tým sa mi veľmi páči myšlienka sv. Terézie Benedikty od Kríža: „Prebúdzať deti pre nebo, to je autentické materstvo - duchovné materstvo, nezávislé od telesného - najkrajšie, najdokonalejšie a najradostnejšie, hoci za cenu starostí, obiet a utrpenia, ktoré nie sú menšie ako pri telesnom materstve“ (Žena a jej určenie, prednáška v Mníchove 8. 4. Špecifickým poslaním ženy je duchovné materstvo v spojitosti s kňazstvom. Aké veľké je toto poslanie, výnimočným spôsobom opísal sv. Ján Eudes: „Sviatostné kňazstvo je také veľké, také božské, až sa zdá, že neexistuje nič väčšieho a božskejšieho.

Sme stvorení na Boží obraz. Jeho základom je sebadarovanie. Toto sa dá napĺňať v rozličných formách - od najkonkrétnejšej v manželstve cez rôzne druhy zasväteného života až po život obetovaný iným v službe. Špecifickou formou sa duchovné materstvo prežíva v rehoľnom živote. Naša zakladateľka sv. Angela Merici v ňom vynikala a dala nám do vienka, aby sme túto charizmu rozvíjali. Pozrime sa najprv na naše mamy. Začiatkom je akt lásky, v ktorom je žena obdarovaná skrze muža a Boha novým životom.

„Snažte sa starostlivo a pozorne poznať a pochopiť správanie tých, ktorí sú vám zverení, a vybadať ich duchovné a časné potreby“ (porov. Rady 4. 1). Prejavuje sa vo vzťahu ku každému človeku a u nás ku každému dieťaťu, žiakovi, študentovi, ale aj ku každej spolusestre. Každý človek je taký jedinečný, aký jedinečný je pre Pána. „Nebude to pre vás ťažké, keď ich objímete so živou láskou. Vidíme totiž, že keby prirodzené matky mali aj tisícero synov a dcér, každého budú mať v srdci osobitne, lebo takto si počína pravá láska“ (porov. A keď sa nám to niekedy nepodarí, sú tu stále slovká prepáč, odpusť.

Duchovné materstvo je dar, ku ktorému ma pozýva Boh. Snažím sa ho žiť v realite dní, ostať „normálnou“ - s nohami na zemi a srdcom pri Bohu a pri ľuďoch. Nejde o veľké skutky. Je to umenie malých krokov. Ženy môžu byť duchovnými matkami kdekoľvek - v nemocnici, v kancelárii, v obchode či vo vlaku, v reholi. No najťažšie na duchovnom materstve je to, že sa odohráva v skrytosti.

Niektoré ženy sa rodia s miestom v srdci, ktoré je stvorené pre dieťa. Myslí sa tým na vlastné dieťa alebo deti. V knihe Becoming God’s True Woman (Stávať sa pravdivou Božou ženou) Dorothy Keller Patterson píše: „Ak si ženou, vydatou či slobodnou, či máš alebo nemáš svoje vlastné deti, duch materstva je v tvojej prirodzenosti prítomný. Vždy, keď si to prečítam, pýtam sa sama seba, či moja túžba po materstve môže byť dnes naozaj premenená na motiváciu potrebnú na podporovanie a venovanie sa deťom. Znie to dobre a duchovne. A vysvetľuje to, prečo chcem byť tak veľmi matkou. Úprimne povedané, nechcem byť motivovaná. Život je taký rušný, taký ťažký, taký únavný. Ak k tomu pridáme bolesť zo samoty alebo neplodnosti, nie je potom príliš jednoduché venovať sa mladým generáciám. Možno neskôr, zajtra; inokedy, keď to bude jednoduchšie. Menej komplikované. Mnoho slobodných dievčat má mačky jednoducho preto, že ich srdcia potrebujú niečo, o čo by sa mohli starať. Nehovorím, že si musíš vybrať medzi vlastnením mačky a starostlivosťou o hocaké deti alebo tínedžerov. Ale prečo si neobľúbiť srdcia detí, ktoré Boh prináša do tvojho života? Trik nie je v tom, že sa budeš venovať deťom v nádeji, že tým tvoja túžba po materstve zmizne. Pravdepodobne to tak nebude. Venovanie sa iným však môže povzbudiť teba. Vyjdi z domu alebo kostola. Angažuj sa na miestach mimo svojej komfortnej zóny. Spoj sa so srdcami, ktoré potrebujú to, čo ty dokážeš dávať - lásku a smiech. A slovo na „m" - mentoring? Áno. Tiež ma to vydesí. Ale je to len slovo. A ak máš vo svojom srdci miesto pre dieťa, mentoring je len slovom, ktoré hovorí o tom, že svojimi rukami a srdcom plným lásky a smiechu môžeš pomôcť deťom alebo tínedžerom, ktorí sú práve teraz v tvojom živote. V skutočnosti je to podobné inému slovu na „m" - materstvo. Bratia a sestry. Netere a synovci. Bratranci a sesternice. Väčšina z nás má v rodine deti alebo tínedžerov. A ak nie v našich rodinách, potom v rodinách našich priateľov. Modli sa za deti a ich rodiny. Prilep si ich fotografie na stenu a spoznávaj ich tváre. Stráv s nimi čas hraním hier a čítaním si príbehov. Buď zábavnou osobou, s ktorou sa môžu zahrať a dôveryhodnou osobu, ktorej môžu povedať svoje tajomstvá a príbehy. Počúvaj ich slová a ich srdcia. Prijímaj od nich darčeky. Zapoj sa do služby pre deti alebo tínedžerov vo vašom miestnom kostole. Možno budeš viesť (alebo pomáhať viesť) stretko pre malé deti alebo pre staršie dievčatá. Modli sa za nich a ich rodiny. Buď prístupná. Buď zábavná. A buď aj Božia! Poznáš potreby detí v tvojom susedstve? V mnohých komunitách - dokonca aj v tých "privilegovaných" - sú deti, ktoré sú osamelé a zranené. Je potrebné sa k nim správať podľa zákonov krajiny, ale väčšinou chýbajú ľudia, ktorí by si tieto deti všimli a venovali im čas, aby sa ich život zlepšil. Obhajuj ich právo na detstvo. Vlievaj lásku a smiech do ich sŕdc. Tak mnoho mladých žien medzi nami túži po mentorkách, ba dokonca po matkách. Buď "veľkou sestrou" mladému dievčaťu, ktoré poznáš. Stretnite sa na čaji a koláči. Píšte si listy. Zdieľajte sa o Svätom Písme. Modli sa za ňu a povzbudzuj ju v jej viere alebo v jej hľadaní viery. Buduj jej Božie a vášnivé ženstvo prístupným, citlivým spôsobom. Mentoring nemusí byť strašidelný. Nemusí byť takým, ako sa o ňom hovorí v nejakej knihe (hoci je múdre poučiť sa zo skúsenosti druhých). Možno, že tvoju túžbu po materstve nepociťuješ ako niečo, čoho máš na rozdávanie. Možno to nie je dar pre teba samu. Možno je to dar pre deti vo tvojej rodine alebo vo vašej komunite. Možno ti to bolo dané, aby si dokázala pomáhať deťom alebo tínedžerom v kostole.

Jedným z najväčších hriechov dnešnej doby je neprijatie poslania byť matkou. Spoločnosť nás presvedčila, že naša hodnota spočíva v tom, čo pre ňu robíme a sme dôležité natoľko, nakoľko sme akčné. A my sme uverili. Preto sa ženieme do zamestnania skôr, ako je to dobré pre naše deti. Chceme byť prijaté a užitočné a myslíme si, že cesta je čím skôr opustiť status materstva. Akoby to bol nejaký nutný nepríjemný medzistav, akoby sme na materskej dovolenke niečo zameškali. V Božom pláne je materstvo poslanie, v ktorom zohrávaš, milá mama, veľmi dôležitú úlohu. Nedaj sa presvedčiť o opaku! Sme síce emancipované a hrdíme sa titulmi (proti čomu nič nemám), ale týmto privilégiom sme zobrali na svoje plecia aj niečo, čo nám nepatrí: Zodpovednosť a vodcovstvo. Máme tendenciu riadiť a ovládať (1M 3, 16) a nominujeme sa do funkcií, ktoré patria mužom. A tak sme unavené a nervózne, pretože sme neboli stvorené pre túto úlohu a naše plecia nie sú dosť silné a široké! Potom si to odnáša domácnosť, naše rodiny, deti... S hrôzou sa pozeráme na chaos v rodinách, rozpadnuté manželstvá, nevychované, drzé deti, ktoré nerešpektujú žiadnu autoritu, pretože nik nie je v správnom čase na správnom mieste.

Tieto dva hriechy mi Pán Boh ukázal, keď som sa Ho niekoľkokrát pýtala, čo odo mňa chce. Túžila som po konkrétnom povolaní, po konkrétnom vyslaní do služby. Modlila som sa: Pane, pošli ma tam, kde ma chceš mať. Daj mi službu! Ukáž mi, čo mám robiť. Povolaj ma! Nedokázala som prijať, že byť matkou je poslanie. Že toto je konkrétna služba, že práve toto odo mňa chce. Zdalo sa mi to príliš málo. A aj ja som chcela prebrať zodpovednosť a vodcovstvo vo veciach, ktoré nepatria do mojich úloh. A Boh ma potom urobil matkou. No ja som sa ďalej modlila za to isté: „Povolaj ma, Pane“ a On ma znova urobil matkou J A ja som stále nevidela. Vlastne som to nechcela vidieť. Robí to mnoho žien. Venujú sa cirkvi, obchodu, rôznym kreatívnym prácam, združeniam... pretože byť mamou sa im nezdá byť dosť. Neuvedomujú si, do akej úžasnej a dôležitej úlohy ich Boh poslal. Nevidia, aké sú úžasné a šikovné a že nechať sa viesť Božím Duchom pri formovaní malej bytosti je omnoho dôležitejšie, ako akákoľvek iná práca.

Nie že by sme boli ctižiadostivé! A toto sa na nás odráža. sú ženy na 100 % pripravené stať sa matkami. Sú obetavé a poddané, rozdajú všetku svoju lásku a slúžia svojim deťom, manželovi, celej rodine, čím nám môžu byť ohromným príkladom, rovnako ako snaživá Marta; no niekedy im v návale vytrženia uniká podstata. Poznajú najlepšie plienky a budú vás presviedčať o ich výhodách, preferujú vlastný štýl výchovy, ktorý prezentujú ako ten najlepší a neustále vymýšľajú svojmu dieťaťu aktivity. Keď sa s nimi rozprávate, máte pocit, že ste ako matka totálne zlyhali. Ja nebehám za svojím dieťaťom, kdekoľvek sa pohne, a dovolím mu umyť si ruky aj s tým rizikom, že si zamočí oblečenie až po lakte.

Materská dovolenka je obdobím plným zmien, výziev a radostí. Pre mnohé ženy predstavuje hlbokú premenu identity a životných priorít. Hoci sa na prvý pohľad môže zdať, že je to čas venovaný výlučne starostlivosti o dieťa, v skutočnosti môže byť aj obdobím intenzívneho duchovného rastu.

Hrdinský príklad Márie Cristiny Cella Mocellin (1969 - 1995), ktorú pápež František vyhlásil za ctihodnú, je silným svedectvom o hrdinskej viere a odovzdanosti Bohu aj v ťažkých životných situáciách. Maria Cristina sa narodila v milánskej provincii Cinisello Balsamo. Už ako tínedžerka uvažovala nad zasväteným životom, najmä ju priťahovali sestry saleziánky. Avšak, pre povolanie manželky a matky sa rozhodla ako 16-ročná, keď spoznala Carla Mocellina. O dva roky neskôr jej lekári objavili sarkóm v ľavej nohe. Po úspešnej liečbe ukončila strednú školu a v roku 1991 sa vydala. Za krátky čas porodila dve deti - Francesca a Luciu. Počas tretieho tehotenstva so synom Riccardom sa však rakovina vrátila. Ako sama píše v liste synovi, obaja rodičia boli obdarení neobmedzenou silou vôle a túžbou po narodení syna. „Keď mi lekár opäť diagnostikoval rakovinu, mojou reakciou bolo opakovať: ‚Som tehotná.'"

Počas tehotenstva sa rakovina rozšírila do pľúc a spôsobovala jej utrpenie. Zomrela ako 26-ročná, pár mesiacov po pôrode. Jej slová a postoj počas choroby a tehotenstva sú inšpiráciou pre všetky matky, ktoré prežívajú ťažké obdobie.

V liste synovi Riccardovi píše: „Riccardo, musíš vedieť, že nie si na svete náhodou. Pán chcel tvoje narodenie napriek všetkým problémom, ktoré boli. Od prvej chvíle sme ťa milovali a chceli sme ťa z celého srdca.“ Mladá matka sa ďalej v liste vyznala, že jedného dňa sa Bohu poďakuje za utrpenie, ktoré prežíva: „Verím, že Boh by nedovolil utrpenie, keby z neho nechcel vyťažiť tajomné a záhadné, ale skutočné dobro.“

Na počesť mladej hrdinskej ženy vzniklo Združenie priateľov Cristiny, ktoré podporuje dôstojnosť ľudského života. Na svojej webovej stránke zverejnili úryvky z duchovného denníka, ktorý si viedla od svojej mladosti. „Stávam sa svätou tak, že odstraňujem všetky prekážky zo svojej mysle, srdca a života, aby som sa nechala úplne preniknúť Božou láskou. (…) Konkrétne to znamená žiť každý deň s veľkou jednoduchosťou, v rodine, v štúdiu, vo vzťahu s tebou, Carlo." Jej heslom bolo robiť všetko s radosťou. Vo svojom denníku o tom píše opakovane: „Pane, chcem len teba! Milujem iba teba! Práve ťa hľadám!“

Jej príklad ukazuje, že aj v najnáročnejších chvíľach je možné nájsť Boha a rásť v svätosti. Maria Cristina sa stala svätou tým, že odstraňovala všetky prekážky zo svojej mysle, srdca a života, aby sa nechala úplne preniknúť Božou láskou. Konkrétne to pre ňu znamenalo žiť každý deň s veľkou jednoduchosťou, v rodine, v štúdiu a vo vzťahu s manželom Carlom. Jej heslom bolo robiť všetko s radosťou. Vo svojom denníku opakovane písala: „Pane, chcem len teba! Milujem iba teba!

tags: #materstvo #duchvny #rast