V živote nastávajú situácie, kedy rodičia, najmä matky, čelia náročným životným okolnostiam, ako je nepriaznivý zdravotný stav a s tým spojený invalidný dôchodok, pričom zároveň riešia otázky týkajúce sa starostlivosti o svoje deti a výživného. V takýchto prípadoch je dôležité poznať právne možnosti a postupy, ktoré môžu pomôcť zabezpečiť najlepší záujem dieťaťa a zároveň zohľadniť špecifickú situáciu rodiča.
Základným princípom v oblasti rodinného práva je, že deti majú právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Rodičia sú povinní prispievať na výživu dieťaťa podľa svojich možností, schopností a majetkových pomerov. Táto povinnosť trvá do času, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť. Teleológia tohto ustanovenia je postavená na myšlienke zodpovednosti rodiča za potomka.
Pokiaľ máte nepriaznivý zdravotný stav a vaša finančná situácia vám nedovoľuje prispievať na výživu v určitej výške, máte možnosť požiadať súd, aby znížil vašu vyživovaciu povinnosť. Návrh na zmenu možno podať, keď sa zmenia pomery. Ak však bolo výživné stanovené už v čase, keď ste boli v tejto situácii (boli ste uznaná za ZŤP, máte zdravotné problémy) a súd stanovil danú výšku, potom vám s najväčšou pravdepodobnosťou súd nevyhovie.
Existuje však možnosť, že ak bola výška výživného stanovená za odlišných okolností, teda ešte pred nepriaznivým zdravotným stavom, a vy preukážete zmenu pomerov a neschopnosť plniť výživné v doterajšej výške, mohol by súd rozhodnúť o jeho znížení. Rozhodnutie súdu však nemožno predvídať, pretože súd skúma skutočný stav, vrátane príjmov, možností, schopností, majetkových pomerov, ako aj potrieb detí, pričom vždy zohľadňuje najlepší záujem dieťaťa.
V prípade, že dieťa má objektívnu nemožnosť živiť sa samostatne z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia, ktoré vedie až k pozbaveniu spôsobilosti na právne úkony, nemôže to byť pričítané na ťarchu tohto dieťaťa v tom zmysle, že by po priznaní sociálnych dávok už nemalo mať právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Takto znevýhodnené dieťa si svoje postihnutie nespôsobilo a naopak potrebuje pomoc po všetkých stránkach. Dôsledky, vrátane majetkových, musia ísť na ťarchu rodiča, pokiaľ to jeho majetkové možnosti objektívne umožňujú.
V súdnych konaniach týkajúcich sa maloletých detí (tzv. nesporové konanie) musí súd zo zákona zisťovať tzv. skutočný stav veci a tiež záujem maloletého dieťaťa. Záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a na schopnosť rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom.
Zverenie dieťaťa do starostlivosti
V prípade, že otec dieťaťa bráni matke v styku s dieťaťom, alebo ak je dieťa v starostlivosti otca ohrozené (napríklad kvôli konzumácii alkoholu či iným problémom), matka sa môže na príslušnom súde domáhať ochrany aj prostredníctvom podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Neodkladným opatrením by sa mohla domáhať určenia styku so svojím maloletým dieťaťom, čím by súd aspoň dočasne v určitom rozsahu umožnil styk s maloletým dieťaťom.
Podľa slovenského práva je pri rozhodovaní o zverení dieťaťa do starostlivosti vždy na prvom mieste záujem dieťaťa. Súd pri rozhodovaní prihliada najmä na to, kto sa o dieťa doteraz staral, aké sú jeho vzťahy k rodičom, aké sú životné podmienky oboch rodičov a ich schopnosť zabezpečiť riadnu výchovu dieťaťa. Ak jeden z rodičov nemá stabilné bývanie, nemá príjem, doteraz sa o dieťa nezaujímal a vykazuje známky psychickej lability či agresivity, jeho šance na získanie dieťaťa do osobnej starostlivosti sú podľa súdnej praxe veľmi nízke.
Výživné a zmena pomerov
Výživné bolo určené súdnym rozhodnutím, k jeho zrušeniu alebo zmene môže dôjsť len na základe nového súdneho rozhodnutia. Návrh na zmenu možno podať, keď dôjde k zmene pomerov. Táto zmena sa týka najmä možnosti, schopností a majetkových pomerov rodičov, ako aj potrieb dieťaťa.
V prípade, že otec dieťaťa tvrdí, že si vybavuje čiastočný invalidný dôchodok a preto bude mať súdom uznané nižšie výživné, je potrebné zdôrazniť, že súd pri určení výživného prihliada na jeho príjmy, možnosti a schopnosti. Skutočnosť, že poberá invalidný dôchodok, môže ovplyvniť jeho príjmovú situáciu, avšak neznamená to automaticky zníženie výživného, ak by si napríklad aj napriek zdravotnému postihnutiu mohol nájsť inú vhodnú zárobkovú činnosť.
Ak vám otec neplatí určené výživné, je potrebné túto vec riešiť súdnou cestou. Najlepšie je podať návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, aby súd upravil komplexne výkon rodičovských práv a povinností (nielen výživné, ale aj osobnú starostlivosť a úpravu styku).
Videonávod ako elektronicky ukončiť živnostenské podnikanie bez návštevy úradov
Rozhodovanie o podstatných a bežných veciach
Aj keď je dieťa zverené do výlučnej osobnej starostlivosti jedného z rodičov, druhý rodič má stále právo rozhodovať o dieťati. Zákon rozlišuje dve kategórie záležitostí týkajúcich sa dieťaťa: bežné veci a podstatné veci. Každý z rodičov je oprávnený sám, teda aj bez súhlasu druhého rodiča, rozhodovať o bežných veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa. Podstatné veci sú veci, o ktorých sa musia rodičia dohodnúť, alebo musí na návrh niektorého z rodičov rozhodnúť súd. Medzi podstatné veci patrí napríklad vysťahovanie maloletého dieťaťa do cudziny, správa majetku maloletého dieťaťa, štátne občianstvo maloletého dieťaťa, udelenie súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a príprava na budúce povolanie.
V oblasti rodinného práva poskytujeme komplexné právne služby, od základného právneho poradenstva až po zastupovanie v súdnom konaní.