Narodenie Krista a betlehemské jasličky: História a tradícia

Vianoce sa už stovky rokov spájajú s krásnym príbehom o narodení Ježiša Krista v meste Betlehem. Narodenie Božieho Syna ako malého bezbranného dieťatka je udalosťou, ktorá kresťanov všetkých generácií napĺňa dojatím a pobáda k zamysleniu sa nad nádherou Božích ciest, ktorými Stvoriteľ k sebe privádza svoje stvorenie. Úcta k tajomstvu vtelenia v sebe prirodzene zahŕňa aj úctu ku všetkému, čo je s týmto historickým faktom spojené. Práve betlehemské jasličky sú umeleckým vyobrazením Svätej rodiny pri narodení Ježiška.

Biblické základy a historické korene

Evanjeliá Matúša a Lukáša sú hlavnými zdrojmi informácií o Ježišovom narodení. Matúšovo evanjelium sa začína rodokmeňom Ježiša Krista, zatiaľ čo Lukáš postupuje zostupne od Ježiša po Adama. Zhoda medzi evanjeliami spočíva v tom, že Mária, Ježišova matka, bola zasnúbená Jozefovi z Dávidovho rodu a pred počatím Ježiša, ktoré spôsobil Duch Svätý, nežili spolu. V oboch evanjeliách je meno Ježiš oznámené anjelom spolu s jeho spásonosným významom.

Historicky relevantnejším sa pokladá Lukášovo spracovanie, keďže Lukáš má záujem podávať veci ako historik, spomína vtedajších panovníkov aj dobové okolnosti. Ježišovo narodenie sa odohralo na pozadí sčítania obyvateľstva, ktoré nariadil cisár Augustus. Presný dátum narodenia Ježiša Krista nie je známy; podľa posledných odhadov sa Kristus narodil o 6 až 7 rokov skôr, než určuje súčasný letopočet.

Betlehem, čo v preklade znamená „dom chleba“, je už od biblických čias spojený s proroctvom o narodení Mesiáša. Prorok Micheáš pôsobiaci v 8. storočí pred Kristom tušil, že práve z Betlehema vzíde ten, ktorý bude vládnuť Izraelu. Matúš situuje počatie Ježiša do Betlehema a vytvára paralelu medzi kráľom Herodesom a egyptským faraónom, ktorí sa snažili odstrániť novonarodených chlapcov.

Vývoj tradície betlehemských jasličiek

V prvých storočiach kresťania narodenie Ježiša Krista ako sviatok neslávili. Vianoce sa začali sláviť až v 4. storočí, pričom dátum 25. december sa ustálil v Ríme v roku 336, pravdepodobne v súvislosti s pohanskými oslavami.

Prvá zmienka o betlehemských jasličkách ako o umeleckom vyobrazení Svätej rodiny pochádza z roku 1223. Taliansky šľachtic Giovanni di Velita pozval Františka z Assisi, aby strávil Vianoce na jeho panstve v dedinke Greccio. Budúci svätec si želal vidieť výjav narodenia Ježiška v chlieve, na sene v jasličkách, a preto si vybral jaskynku na vrchu kopca, ktorú upravil ako kaplnku. Na toto miesto pozval dedinčanov, kde sa konala omša a František čítal úryvky z Lukášovho evanjelia. Toto vyobrazenie symbolizuje obživu, a teda náš každodenný chlieb. Panna Mária a svätý Jozef Ježiška opatrujú, pastieri a Traja králi mu prinášajú dary.

Františkovi bolo dopriate, že mohol navštíviť Svätú Zem a pravdepodobne aj baziliku Narodenia Pána. Túžil, aby každý človek, hľadiac na chudobu betlehemskej maštale, mohol celým svojím srdcom pocítiť posvätnosť chvíle príchodu Spasiteľa na zem. František chcel, aby sa v tento deň rozsypávalo po cestách zrno, aby aj nebeské vtáky mali hojnosť pokrmu. Súčasťou jeho snahy bolo aj to, aby na mieste, kde stáli jasle, bol čoskoro postavený kostol.

Nadšenie bratov a ostatných ľudí z takto prežitej oslavy tajomstva betlehemskej noci sa rýchlo šírilo. Keďže Panna Mária putovala do Betlehema v požehnanom stave, je pravdepodobné, že išla na oslíkovi, čo bol v tých časoch bežný dopravný prostriedok. Tým, že František dal k jasliam priviazať vola a osla, betlehemská jaskyňa nadobudla charakter maštale, a táto tradícia bola všeobecne prijatá.

Rozmanitosť betlehemov

Jasličky bývajú vyrobené z rôznych materiálov: z dreva, keramiky, papiera, ale i piesku, snehu, či ľadu. Na rôznych miestach sa udomácnila tradícia živých betlehemov, ktorých postavy a zvieratá sú autentické. Špecifickými ostávajú aj hrané scénky, či už v kostoloch, školách i škôlkach.

V Starej Ľubovni môžete vidieť Betlehem v životnej veľkosti pri Chráme Matky ustavičnej pomoci, alebo Betlehem vyrobený z dreva miestnym majstrom Kamilom Frankom pri kostole sv..

Samotné miesto narodenia Ježiška sa spodobovalo ako maštaľka, salaš, drevená chyža, jaskynka či kaplnka a dieťatko ležalo v krmelci, kolíske, na slame na zemi, alebo v náručí matky. Scéna sa zapĺňala ďalšími postavičkami - Anjel strážny aj Betlehemská hviezda, muzikanti, baníci, drevorubači, vojaci, pocestní prichádzajúci v panskom, alebo ľudovom odeve, jazdci na koňoch aj ľudia inej rasy, ovečky, lesné i domáce zvieratá a kulisu tvorili exotické stavby, palmové háje a púšte, pribudli ťavy a slony.

Statické stavby sa menili vďaka dômyselným mechanizmom na pohyblivé s cirkulujúcou vodou Jordánu a figúrky po koľajničkách defilovali pred divákmi. Na tvorbu betlehemov sa používal dostupný materiál - drevo, hlina, vosk, chlebové i perníkové cesto, drôt, plech, sadra, alebo sa celé vystrihovali z maľovaných papierových archov. Pre prizdobenie poslúžila čečina a šišky, mach, lišajníky, korienky rastlín, tráviny a slama.

V 2. polovici 20. st. v našom okolí vynikal tvorbou drevených betlehemov Štefan Vachan v Šulekove a ženy v Dvorníkoch podnes vytvárajú jasličky z kukuričného šúpolia.

Betlehemské jasličky ako symbol viery

Nie div, že už od počiatku sa zvlášť uctievaným miestom kresťanstva stala betlehemská jaskyňa, práve v ktorej podľa tradície prišiel na svet dlho očakávaný Mesiáš, Ježiš Kristus. Už v 4. stor. sv. Helena, matka cisára Konštantína, dala postaviť nad jaskyňou narodenia Pána baziliku. Aj motívy jasličiek na mnohých rímskych sarkofágoch zo 4. a 5. stor. svedčia o úcte k tajomstvu vtelenia u kresťanov už od prvých storočí.

V samotnom Betleheme je doložená úcta jasličiek už v 3. storočí. Spomína ich už Origenes (185 - 254), keď hovorí, že „v Betleheme sa nachádza jaskyňa v ktorej sa narodil Ježiš a jasle, v ktorých ležal zavinutý do plienok“. Okolo roku 404 dosvedčuje úctu k jasličkám v Betleheme aj sv. Hieronym.

Pohľad na betlehemské jasle je pripomienkou toho, že Boh sa stal človekom, aby sa človek mohol stať Bohom. Boh sa stáva človekom, prijíma ľudskú prirodzenosť, aby skrze jeho poníženie, smrť a vzkriesenie človek mohol prijať účasť na Božom živote. Kristus sa stáva dieťaťom, prichádza na svet v jaskyni, ktorá slúžila ako maštaľ pre dobytok. Stáva sa poníženým a bezbranným - a takým je celý svoj život až po smrť na kríži. Jasle pre dobytok nám ukazujú, že Kristus sa ponížil, a to až medzi zvieratá.

Doprajme si počas Vianočných sviatkov čas na modlitbu pri betlehemských jasličkách a kontempláciu Božej lásky, ktorá nám dala svojho milovaného Syna. Dovolme, aby Božia milosť vstúpila aj do nášho srdca a do našich príbytkov, aby sa aj v nás uskutočnila túžba sv. Františka po tom, aby každý človek, ba celé stvorenie s radosťou a nadšením vítalo svojho Spasiteľa, darcu pokoja.

tags: #narodenie #krista #jaslicky