V súčasnosti sa čoraz častejšie stretávame s dualitou v pojmológii. Problém však nastane v prípade, ak sú definície pojmov rozdielne. Rozdiely v definícii sa týkajú nezaopatreného dieťaťa, a to konkrétne v Zákone o sociálnom poistení a v Zákon o prídavku na dieťa.
Na prvý pohľad sa môže zdať, že pojem „nezaopatrené dieťa“ je jasný a pochopiteľný pre každého. Keď je však pri riešení životných situácií v oblasti sociálneho zabezpečenia potrebné aplikovať právnu úpravu, zistíme, že jeho definícia sa výrazne líši od toho, čo si pod týmto pojmom predstavuje väčšina ľudí.
Definícia nezaopatreného dieťaťa v právnom rámci je ukotvená v ustanoveniach § 9 Zákona o sociálnom poistení. Podľa nich sa za nezaopatrené dieťa považuje dieťa, ktoré plní povinnú školskú dochádzku. Tá je bližšie definovaná v ustanoveniach § 19, ods. 2 Školského zákona. Zahŕňa obdobie desiatich rokov, ktoré začína začiatkom školského roka, ktorý nasleduje po dni, keď dieťa dovŕši šiesty rok veku a dosiahne školskú spôsobilosť, a trvá najviac do konca školského roka, v ktorom žiak dovŕši 16 rokov.
Zákon o sociálnom poistení v ustanoveniach § 9 rozširuje definíciu nezaopatreného dieťaťa aj na prípady, kedy má dotknutá osoba status nezaopatreného dieťaťa aj po skončení povinnej školskej dochádzky. Zákon o sociálnom poistení obsahuje aj negatívnu definíciu pojmu nezaopatrené dieťa. Ide o situácie, kedy osoba nemôže mať status nezaopatreného dieťaťa aj napriek tomu, že sa napríklad sústavne pripravuje na povolanie alebo je neschopná sústavne sa pripravovať či vykonávať zárobkovú činnosť pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav alebo chorobu.
Pod pojmom „sústavná príprava na povolanie“ sa podľa ustanovení §10 Zákona o sociálnom poistení rozumie štúdium na strednej škole po skončení povinnej školskej dochádzky alebo štúdium na vysokej škole do získania vysokoškolského vzdelania druhého stupňa.
Nezaopatreným deťom sa venuje aj Zákon o prídavku na dieťa. V zmysle ustanovení § 3 Zákona o prídavku na dieťa sa za nezaopatrené dieťa považuje dieťa, ktoré plní povinnú školskú dochádzku. Status nezaopatreného dieťaťa podľa ustanovení § 3, ods. 1, písm. a) Zákona o prídavku na dieťa má aj osoba, ktorá sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom alebo sa nemôže sústavne pripravovať na povolanie štúdiom, resp. vykonávať zárobkovú činnosť pre chorobu alebo úraz. Je neschopné sa sústavne pripravovať na povolanie alebo vykonávať zárobkovú činnosť pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, najdlhšie do dosiahnutia plnoletosti.
Dlhodobo nepriaznivý stav je definovaný v Zákone o prídavku na dieťa podobne ako v Zákone o sociálnom poistení a zároveň odkazuje aj na prílohu č. 2. Zákon o prídavku na dieťa vymedzuje definíciu nezaopatreného dieťaťa aj negatívne, a to konkrétne v ustanoveniach § 3, ods. 3. Status nezaopatreného dieťaťa nemá osoba, ktorej vznikol nárok na invalidný dôchodok, a to od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bolo vydané rozhodnutie o priznaní invalidného dôchodku, alebo ktorá získala vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa.
Definícia pojmu „sústavná príprava dieťaťa na povolanie“ sa v podstatných bodoch nelíši od definície v Zákone o sociálnom poistení.
Je zrejmé, že rozličné definície nezaopatreného dieťaťa môžu spôsobovať nejasnosti pri aplikácii právnych predpisov sociálneho zabezpečenia. Rôzne vekové hranice môžu mať značný vplyv na finančné a sociálne postavenie jednotlivcov a rodín v systéme sociálnej podpory. Duálna úprava legálnej definície nezaopatreného dieťaťa je v práve sociálneho zabezpečenia v súčasnosti prekonaná a mala by byť zjednotená. Rozdielna maximálna hranica veku, v rámci ktorej má osoba status nezaopatreného dieťaťa, je teda nadbytočná.
Zákonodarca do určitej miery zvýhodňuje nezaopatrené dieťa v poisťovacom systéme. Príkladom je nárok na sirotský dôchodok, ktorý je najčastejšie poskytovanou dávkou nezaopatreným deťom. Suma sirotského dôchodku je podľa ustanovení § 77 Zákona o sociálnom poistení vo výške 40 % starobného alebo invalidného dôchodku, na ktorý mal alebo by mal nárok rodič alebo osvojiteľ dieťaťa, ktorého smrťou vznikol nezaopatrenému dieťaťu nárok na sirotský dôchodok. V roku 2022 bola priemerná výška starobného dôchodku 519 EUR. Hodnota 40 % z tejto sumy (519 EUR) je takmer 208 EUR. V priemere teda nezaopatrené dieťa poberajúce sirotský dôchodok dostane 208 EUR mesačne, a to až do dovŕšenia 26. roku života. To sa však netýka osôb, ktoré získali vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, alebo poberajú invalidný dôchodok a ich miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je o viac ako 70 %.
Na druhej strane, najčastejšie poskytovaný príspevok v rámci systému štátnej sociálnej podpory je prídavok na dieťa. V súčasnosti je suma prídavku podľa ustanovení § 8 Zákona o prídavku na dieťa fixne stanovená na 60 EUR. Táto suma je výrazne nižšia ako suma priemerného sirotského dôchodku, no napriek tomu má na ňu nezaopatrené dieťa (resp. iná oprávnená osoba) nárok maximálne do veku 25 rokov. Uvedený príklad demonštruje nelogickosť rozdielnej maximálnej vekovej hranice nezaopatreného dieťaťa.
Z hľadiska záťaže na štátny rozpočet je s najväčšou pravdepodobnosťou finančne náročnejší sirotský dôchodok, a to aj preto, že nezaopatrené dieťa naň má nárok pri smrti oboch rodičov. Sirotský dôchodok sa však môže poskytovať dlhšie než prídavok na dieťa, ktorý pre štátny rozpočet predstavuje výrazne nižšiu finančnú záťaž.
Podobná situácia nastáva aj pri priznaní statusu nezaopatreného dieťaťa osobe, ktorá je pre dlhodobý nepriaznivý stav neschopná sa sústavne pripravovať na povolanie alebo vykonávať zárobkovú činnosť. V zmysle Zákona o prídavku na dieťa je takáto osoba nezaopatreným dieťaťom len do dovŕšenia plnoletosti, zatiaľ čo podľa Zákona o sociálnom poistení až do dovŕšenia 26. roku života. Je možné polemizovať o tom, že aj takáto osoba (vzhľadom na nepriaznivú životnú situáciu, v ktorej sa nachádza) potrebuje štátnu sociálnu pomoc v čo najväčšej miere, a preto by jej mal byť priznaný status nezaopatreného dieťaťa, a to až do dovŕšenia 26 rokov.
Zákon o prídavku na dieťa je striktnejší aj v prípade nepriznania statusu nezaopatreného dieťaťa osobám, ktoré poberajú invalidný dôchodok. Zatiaľ čo podľa Zákona o sociálnom poistení nemá tento status osoba, ktorá poberá invalidný dôchodok a jej miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je o viac ako 70 %. Oproti tomu podľa Zákona o prídavku na dieťa nie je nezaopatreným dieťaťom akákoľvek osoba, ktorá poberá invalidný dôchodok.
Zákon o sociálnom poistení definuje nezaopatrené dieťa nasledovne:
- Dieťa do skončenia povinnej školskej dochádzky.
- Po skončení povinnej školskej dochádzky, najdlhšie do dovŕšenia 26 rokov veku, ak:
- sa sústavne pripravuje na povolanie,
- pre chorobu a stav, ktoré si vyžadujú osobitnú starostlivosť podľa prílohy č. 2, sa nemôže sústavne pripravovať na povolanie alebo nemôže vykonávať zárobkovú činnosť, alebo
- pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je neschopné sa sústavne pripravovať na povolanie alebo je neschopné vykonávať zárobkovú činnosť.
Zákon o sociálnom poistení tiež uvádza, kedy dieťa nie je nezaopatrené:
- Dieťa, ktoré sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom na vysokej škole podľa predpisov platných do 31. decembra 2012.
- Dieťa, ktoré je poberateľom invalidného dôchodku priznaného z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %.
Zákon o prídavku na dieťa definuje nezaopatrené dieťa nasledovne:
- Dieťa do skončenia povinnej školskej dochádzky.
- Po skončení povinnej školskej dochádzky, najdlhšie do dovŕšenia 25 rokov veku, ak:
- sa sústavne pripravuje na povolanie,
- pre chorobu a stav, ktoré si vyžadujú osobitnú starostlivosť podľa prílohy č. 2, sa nemôže sústavne pripravovať na povolanie alebo nemôže vykonávať zárobkovú činnosť, alebo
- pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je neschopné sa sústavne pripravovať na povolanie alebo je neschopné vykonávať zárobkovú činnosť, najdlhšie do dosiahnutia plnoletosti.
Zákon o prídavku na dieťa tiež uvádza, kedy dieťa nie je nezaopatrené:
- Dieťa, ktoré je poberateľom invalidného dôchodku.
- Dieťa, ktoré získalo vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa.
Rozdiely v definíciách nezaopatreného dieťaťa medzi Zákonom o sociálnom poistení a Zákonom o prídavku na dieťa môžu viesť k nejasnostiam a nerovnostiam pri poskytovaní sociálnych dávok a podpory.
tags: #nezaopatrene #dieta #podla #zakona