Nízka pôrodná hmotnosť, definovaná ako hmotnosť novorodenca nižšia ako 2 500 gramov, predstavuje významný verejno-zdravotný problém, pretože je spojená so zvýšenou novorodeneckou úmrtnosťou, vývinovými oneskoreniami a vyšším rizikom chronických ochorení v neskoršom veku.
Identifikácia a zvládanie faktorov, ktoré prispievajú k nízkej pôrodnej hmotnosti, predstavuje kľúčový prvok pri ochrane zdravia novorodencov aj ich matiek. Tento ukazovateľ úzko súvisí s nepriaznivými zdravotnými výsledkami v perinatálnom období aj v neskoršom živote dieťaťa. Nízka pôrodná hmotnosť je hlavnou príčinou vyššej perinatálnej mortality a morbidity. Novorodenci s nízkou pôrodnou hmotnosťou častejšie inklinujú k vzniku komplikácií počas obdobia popôrodnej adaptácie a rastovej retardácií ako novorodenci s normálnou pôrodnou hmotnosťou. Viaceré štúdie poukazujú na asociáciu nízkej pôrodnej hmotnosti s hypertenziou, metabolickými a inými chronickými ochoreniami neskôr počas života jedinca.
U detí s hmotnosťou menšou ako 1 500 g je zvýšené riziko, že budú mať progresívnu poruchu sluchu (s vekom sa bude ich porucha sluchu zhoršovať), prípadne budú mať poruchu sluchu, ktorá sa objaví až okolo 2. - 4. roku, prípadne neskôr. U rizikových bábätiek nestačí, aby sa sluch vyšetril iba pomocou otoakustických emisií (OAE). Je potrebné doplniť ho o AABR alebo BERA vyšetrenie, ktoré skontroluje aj ďalšie časti sluchovej dráhy (nielen vnútorné ucho, ako je tomu pri vyšetrení OAE). Všetkým deťom s veľmi nízkou pôrodnou váhou (pod 1500 g) sa neskôr robí aj vyšetrenie sluchu.
Dieťa, ktoré sa narodí s pôrodnou váhou nižšou ako 2500g, sa buď narodilo predčasne, pred 37. týždňom tehotenstva, a je teda nezrelé, alebo sa mu v maternici nedarilo, aj keď je vekom zrelé. Takých detí sa u nás rodí okolo 5 - 6 %.
Nízka pôrodná hmotnosť, definovaná ako hmotnosť novorodenca nižšia ako 2 500 gramov, predstavuje významný verejno-zdravotný problém, pretože je spojená so zvýšenou novorodeneckou úmrtnosťou, vývinovými oneskoreniami a vyšším rizikom chronických ochorení v neskoršom veku. Sociálno-ekonomické okolnosti predstavujú zásadný faktor ovplyvňujúci priebeh tehotenstva a vývin plodu, pričom výrazne korelujú s výskytom nízkej pôrodnej hmotnosti. Etiológia nízkej pôrodnej hmotnosti je komplexná a multifaktoriálna. K rozhodujúcim činiteľom patrí vek rodičky, jej nutričný status a telesná hmotnosť pred počatím, trvanie gravidity, intergravidné intervaly, reprodukčná anamnéza, úroveň formálneho vzdelania, prítomnosť domáceho násilia počas gravidity, nedostatočná prenatálna starostlivosť a výrazne nízky socioekonomický status.
Jedným z najvýznamnejších prediktorov pôrodnej hmotnosti je úroveň vzdelania matky. S rastúcou úrovňou vzdelania klesá pravdepodobnosť narodenia novorodenca s nízkou hmotnosťou. Silvestrin a kol. (2020) potvrdili, že matky s nízkym alebo žiadnym vzdelaním vykazujú najvyššiu mieru výskytu nízkej pôrodnej hmotnosti u svojich detí. Vyššie vzdelanie plní ochrannú funkciu - ženy s lepšou edukáciou majú spravidla lepší prístup k zdravotníckym službám, relevantným informáciám o starostlivosti počas tehotenstva a adekvátnej výžive. Naproti tomu ženy s nižším vzdelaním častejšie vykazujú rizikové správanie. Výskum Alsayeeda a kol. (2023) identifikoval, že parametre ako nízky rodinný príjem, nezamestnanosť partnera, absencia sociálnej opory a nízka úroveň vzdelania majú negatívny dopad - priamy aj sprostredkovaný - na pôrodnú hmotnosť novorodenca. Ekonomický tlak núti ženy vykonávať prácu v škodlivých podmienkach, čím sa zvyšuje ich zdravotné riziko i riziko pre plod. Zvýšené vzdelanie matky má priaznivý vplyv na zamestnateľnosť, príjmové možnosti, kvalitu výživy, pravidelnosť prenatálnych prehliadok a obmedzenie rizikového správania, ako je fajčenie, čím sa podporuje optimálny vývin plodu. Záverom, významnú úlohu zohráva aj emocionálna a praktická podpora zo strany rodiny a partnera. Nedostatočná opora v tomto smere môže viesť k zvýšenej úrovni stresu, nadmernému fyzickému preťaženiu a zhoršeniu životných podmienok počas tehotenstva, čo následne nepriaznivo ovplyvňuje vývoj plodu.
Materinská výživa počas gravidity predstavuje zásadný faktor, ktorý ovplyvňuje vnútromaternicový vývin plodu a pravdepodobnosť dosiahnutia fyziologickej pôrodnej hmotnosti. Nevyvážená strava, deficit esenciálnych živín, ako aj absencia kvalifikovaného nutričného poradenstva môžu nepriaznivo ovplyvniť rast a vývoj plodu, čím stúpajú šance na výskyt nízkej pôrodnej hmotnosti. Výsledky výskumov jednoznačne poukazujú na to, že neprítomnosť dietetického poradenstva počas tehotenstva, obmedzený počet prenatálnych kontrol, nutričná deprivácia a vystavenie matky chronickému stresu významne prispievajú k riziku pôrodu hypotrofického novorodenca. Fyziologický vývoj plodu je primárne podmienený kvalitou a množstvom prijatej výživy zo strany matky. Energetická insuficiencia, deficit bielkovín a nedostatok kľúčových mikroživín - vrátane železa, vitamínu A, kyseliny listovej a vitamínu B12 - predstavujú významné rizikové faktory retardácie intrauterinného rastu. Okrem kvantitatívnych nedostatkov je dôležité zohľadniť aj kvalitatívne zloženie stravy.
Celkový zdravotný stav matky počas gravidity je neoddeliteľne spätý s rastovými parametrami plodu. Užitie návykových látok, ako sú tabak a alkohol, predstavuje medzi najčastejšie preventabilné rizikové faktory nízkej pôrodnej hmotnosti, predčasného pôrodu a ďalších závažných perinatálnych komplikácií. Závislosti v gravidite sú zároveň asociované s nepriaznivými novorodeneckými výsledkami a zvýšenou incidenciou kardiometabolických rizikových faktorov u potomstva. Hoci globálne trendy naznačujú pokles výskytu fajčenia a konzumácie alkoholu medzi tehotnými ženami, tabakový dym ostáva vážnym zdravotným problémom, predovšetkým u žien v sociálne znevýhodnených skupinách.
Nízka pôrodná hmotnosť predstavuje závažný verejno-zdravotný problém, ktorý je spojený so zvýšeným rizikom neonatálnej morbidity a mortality, ako aj s nepriaznivými dlhodobými dôsledkami na zdravie v detstve a dospelosti. Ide o komplexný jav podmienený mnohými determinujúcimi faktormi, ktoré možno kategorizovať na sociálno-ekonomické a behaviorálne aspekty. V súčasnosti narastá záujem nielen o biologické, ale aj o sociálne determinanty zdravia, vrátane životných podmienok matiek, ktoré výrazne ovplyvňujú priebeh gravidity a intrauterinný rast plodu. Faktory ako socioekonomické postavenie (napr. vzdelanostná úroveň, ekonomická situácia domácnosti, pracovné zaradenie) a životný štýl počas tehotenstva (napr. fajčenie, konzumácia alkoholu, výživa) majú preukázateľný vplyv na pôrodnú hmotnosť novorodencov.
Podľa štúdie Mishra a kol. (2021) ženy z nižších sociálnych vrstiev čelili častejšie nedostatku adekvátnej výživy, žili v podmienkach s nedostatočnou hygienou a sanitáciou a mali obmedzený prístup k zdravotnej starostlivosti či nutričným doplnkom. Tieto okolnosti negatívne vplývajú na celkový zdravotný stav matky, ktorý je kľúčovým faktorom pre fyziologický vývoj plodu a jeho pôrodnú hmotnosť. Prevencia predčasných pôrodov a insuficientného rastu plodu preto vyžaduje zabezpečenie kvalitnej prenatálnej starostlivosti, dostatočnej výživy a hygienických podmienok počas tehotenstva. Nedostatočný prísun makro- a mikronutrientov v kombinácii s limitovaným prístupom k zdravotným službám zvyšuje pravdepodobnosť vzniku komplikácií vrátane nízkej pôrodnej hmotnosti (Mishra et al., 2021). K optimálnemu prenatálnemu vývoju plodu je nevyhnutná komplexná zdravotná starostlivosť, vyvážený príjem živín a životné prostredie bez škodlivých vplyvov.
Významným rizikovým faktorom nízkej pôrodnej hmotnosti zostáva fajčenie počas gravidity. Nedostatočný nutričný stav matky je silne asociovaný so zníženým rastom plodu, zvýšenou úmrtnosťou a morbiditou novorodencov. Nutričný profil ženy pred a počas tehotenstva je jedným z hlavných prediktorov priaznivého vývoja gravidity a pôrodu. Výskum Ancira-Moreno a kol. (2020) poukázal na to, že deficit esenciálnych zložiek potravy - predovšetkým tukov a bielkovín - ktoré sú zásadné pre energetické potreby a výstavbu plodových tkanív, môže negatívne ovplyvniť vývoj plodu. Antropometrické ukazovatele, ako telesná výška, hmotnosť, index telesnej hmotnosti (BMI) a celkový prírastok hmotnosti v gravidite, úzko súvisia s pôrodnou hmotnosťou. V prípade insuficientného nutričného príjmu dochádza k redukcii BMI a obmedzenému prírastku telesnej hmotnosti, čo predstavuje dva zásadné prediktory pôrodnej hmotnosti (Ancira-Moreno et al. 2020).
Tabakové výrobky majú výrazne negatívny vplyv na zdravie plodu. Aktívne fajčenie matky, ale aj jej pasívna expozícia cigaretovému dymu - najmä v prípade fajčiaceho partnera - signifikantne zvyšujú riziko nízkej pôrodnej hmotnosti a predčasného pôrodu. Napriek tomu, že mnohé ženy svoju fajčiarsku anamnézu zamlčiavajú, odhady naznačujú, že až 22,9 % tehotných fajčiářok a 9,2 % nefajčiářok v reprodukčnom veku neuvádza pravdivé údaje o svojej expozícii tabaku. Fajčenie však nie je jediným negatívnym sprievodným javom rizikového životného štýlu počas tehotenstva. Medzi ďalšie rizikové behaviorálne faktory patria nadmerná konzumácia alkoholu, sedavý spôsob života a nevhodné stravovanie. Konzumácia alkoholu v období tehotenstva predstavuje závažné riziko, ktoré môže spôsobiť významné poškodenie vývoja plodu. Etanol a jeho metabolity prenikajú cez placentu a môžu narušiť dôležité fyziologické procesy, čím ovplyvňujú rast, bunkovú diferenciáciu a maturáciu plodových štruktúr. Bolo preukázané, že aj nízke až stredne vysoké dávky alkoholu zvyšujú pravdepodobnosť nízkej pôrodnej hmotnosti, predčasného pôrodu, porúch rastu a výskytu fetálneho alkoholového syndrómu. Alkohol bráni optimálnemu prenosu živín cez placentu, redukuje uteroplacentárny prietok krvi a indukuje oxidačný stres, čo vedie k poškodeniu placentárnych tkanív. Riziko stúpa s frekvenciou a objemom konzumácie, pričom tzv. binge drinking (nárazové pitie veľkých dávok alkoholu) má obzvlášť škodlivé účinky (Abdallah et al., 2021).
Absolútna pôrodná hmotnosť sa dnes ako rizikový faktor spája s rozvojom mnohých ochorení. V Spojených štátoch sa v druhej polovici 20. storočia zaznamenal výrazný vzostup priemernej pôrodnej hmotnosti. Podobný trend bol popísaný nie len v Spojených štátoch, ale aj v Kanade, Veľkej Británii, Nórsku a Japonsku. Avšak po roku 2000 sa situácia zmenila. V USA bol zaznamenaný opačný trend s poklesom priemernej pôrodnej hmotnosti. Do týchto dát boli zahrnutí aj predčasne narodení novorodenci a novorodenci z viacpočetných gravidít. Aj napriek tomu, že do nášho súboru neboli zaradení predčasne narodení novorodenci a rovnako ani novorodenci z viacpočetnej gravidity, potvrdil sa rovnaký trend poklesu pôrodnej hmotnosti. V sledovanom období rokov 1986-1990 a 2014-2018 sme zaznamenali štatisticky signifikantný pokles priemernej pôrodnej hmotnosti o 52 g.
Donahue a kol. vo svojej práci z roku 2005 zaznamenali pokles priemernej pôrodnej hmotnosti oproti roku 1990 tak isto o 52 gramov. Skupina japonských autorov vo svojej štúdii sledovala pôrodné hmotnosti detí z monofetálnej gravidity v období od júla 2000 do decembra 2008 pričom rovnako zaznamenali pokles priemernej pôrodnej hmotnosti a to o 27 gramov nezávisle od gestačného týždňa, kedže v ich štúdii sa priemerný gestačný vek pri narodení nezmenil. Vzhľadom na inklúzne kritéria sme v našej štúdii nebrali ohľad na vzťah hmotnosti novorodencov ku gestačnému týždňu pri narodení.
Trend poklesu pôrodnej hmotnosti sledoval aj pokles pôrodnej dĺžky novorodencov. V našej štúdii sme zaznamenali pokles o 0,86 cm (1,7 %). Už v spomínanej štúdii Donahue a kol. v sledovanom období 16 rokov pozorovali pokles o 1,4 %. Pokles pôrodnej dĺžky u chlapcov o 1 cm a u dievčat o 0,5 cm bol popísaný aj v štúdii Tretyak a kol., ktorí porovnávali obdobie rokov 1987 a 2002.
Proces rastu a vývoja je geneticky naprogramovaný, zároveň podlieha určitým zmenám pod vplyvom vnútorných a vonkajších faktorov. Predovšetkým socioekonomické faktory, výživa a chronické ochorenia majú esenciálny vplyv na spomalenie alebo naopak zrýchlenie genetického potenciálu jednotlivca. Surkan a kol. zaznamenali koncom dvadsiateho storočia vzostup pôrodnej hmotnosti a dĺžky novorodencov. Súčasne zaznamenali aj signifikantný vzťah medzi rastom pôrodnej hmotnosti a vzostupom materského BMI, či poklesom výskytu fajčiacich žien počas gravidity. Aj novšie štúdie dokázali jednoznačný vplyv fajčenia žien počas gravidity na intrauterinný vývoj plodu a tým aj na pokles pôrodnej hmotnosti a rastúcu frekvenciu predčasne narodených novorodencov. Napriek pretrvávajúcemu vzostupu BMI a poklesu frekvencie fajčenia dochádza k poklesu pôrodnej hmotnosti. Niektorí autori vysvetľujú tento jav vzostupom príjmu vysoko energetickej stravy, pričom je však citeľný deficit mikronutrientov v potrave.
Prevalencia makrozómie bola v rokoch 1986-1990 relatívne vysoká, oproti rokom 2014-2018 došlo k poklesu, ktorý v našom súbore nebol štatisticky signifikantný. Shan a kol. zaznamenali najvyšší počet detí s makrozómiou v roku 2000 s následným poklesom nasledujúci rok. Tento pokles si vysvetľovali snahou o zvýšenie informovanosti tehotených žien ako sa správne a zdravo stravovať.
Za posledné roky sa výrazne zvýšil kalorický príjem a obsah tuku v strave. Tento fakt potvrdili aj výsledky multicentrickej štúdie Koyanagy a kol., ktorá porovnávala pôrodné dáta z 23 rozvojových krajín. V rozvojových krajinách rast pôrodnej hmotnosti pretrváva aj po prelome storočí. Autori si to vysvetlili zvýšenou prevalenciou diabetu, obezitou a nesprávnou výživou počas tehotenstva. Naopak štatistický signifikatný vzostup sme zaznamenali v skupine novorodencov pod 2 500 g a to z 3,18 % na 5,60 %. Rovnaký trend sa objavil v mnohých krajinách vrátane Japonska, Spojených štátov. Americká asociácia pôrodníkov a gynekológov preto v roku 2007 odporučila plánovať elektívne sekcie a programované pôrody až po ukončení 39. týždňa tehotnosti.
V našej štúdii sme neanalyzovali faktory ovplyvňujúce intrauterinný vývoj plodu. Preto je potrebné uskutočniť ďalšie štúdie, ktoré by potvrdili resp. vyvrátili nastupujúci trend a hlbšie by sa zaoberali socioekonomickými a demografickými faktormi, ktoré sú zodpovedné za tento trend. Otázkou do diskusie je, aký je optimálny rast plodu, aká je optimálna hmotnosť plodu a čo považujeme za optimálne podmienky pre rast plodu. Existuje mnoho štúdií, lokálnych aj medzinárodných, ktoré sa zaoberajú rastovým potenciálom plodu a ich výsledkom sú referenčné tabuľky, podľa ktorých vieme, či plod rastie optimálne. Avšak mnoho štúdií prináša veľkú variabilitu výsledkov s ohľadom na rôzne populácie vo svete. Výsledkom potreby zjednotiť štandardy pre rast plodu sú veľké medzinárodné štúdie.
Existujú dve medzinárodné štúdie s podobným konceptom, avšak s rozdielnymi výsledkami. Ide o štúdiu Intergrowth-21st a o WHO štúdiu. Nové definície pre diagnózy IUGR a SGA sa prispôsobujú individuálnym parametrom, ktoré môžu vplývať na pôrodnú hmotnosť. Štandardy sú založené na rastovom potenciáli plodu vypočítané pre každý plod v každej tehotnosti individuálne. Rozlišujú pohlavie plodu, berú do úvahy jednotlivé materské charakteristiky s ohľadom na paritu rodičky, výšku, váhu matky. Aby sme vedeli predikovať optimálnu pôrodnú hmotnosť vo fyziologickom tehotenstve pre daný gestačný týždeň, musíme vylúčiť faktory ako sú fajčenie, hypertenzné ochorenia matky, diabetes mellitus, či predčasný pôrod. Pri dodržaní týchto zásad sa vylúčia falošne pozitívne prípady IUGR pri konštitučne menších plodoch, a tým sa zníži percento nevyhnutných intervencií.
Definícia intrauterinnej rastovej retardácie, SGA a primeranej pôrodnej hmotnosti by sa mala optimalizovať vďaka štúdii Intergrowth-21st. Intergrowth -21st je globálna multidisciplinárna sieť viac ako 300 výskumníkov z 27 inštitúcií z 18 krajín sveta, ktorá má za úlohu stanoviť normatívne medzinárodné štandardy popisujúce normálny rast plodu a predčasne narodeného novorodenca. Tieto štandardy by mali viesť k zlepšeniu perinatálneho zdravia novorodencov a k zníženiu počtu preventabilných intrauterinných úmrtí a úmrtí novorodencov v súvislosti s predčasným pôrodom a rastovou retardáciou plodu. Prvá fáza projektu Intergrowth-21st bola ukončená v roku 2014, do štúdie bolo zahrnutých vyše 4 500 fyziologických tehotností selektovaných z vyše 60 000 matiek a novorodencov. Pacientky pochádzali z ôsmich geograficky rôznych mestských populácií, boli splnené nutričné a zdravotné potreby matiek a bola im poskytnutá adekvátna predpôrodná zdravotná starostlivosť. Dnes sú k dispozícii vypracované štandardy pre datáciu tehotenstva, prírastok hmotnosti v tehotenstve, rast plodu, novorodeneckú hmotnosť, popôrodný rast predčasne narodených novorodencov a kognitívny vývin do dvoch rokov veku dieťaťa. Táto rozsiahla štúdia potvrdila, že rozdiely v raste plodu v rôznych populáciách sú závislé od enviromentálnych, nutričných a socio-ekonomických faktorov.
Niektoré štúdie sa zaoberajú vplyvom rasy a etnickej príslušnosti na rast plodu. Štúdia Intergrowth-21st zahŕňa rôzne etnické skupiny a nepotvrdzuje vplyv etnika a rasy na rast plodu, čo je terčom kritík z viacerých strán. Podľa štúdie Intergrowth-21st, ak sú nutričné a socio-ekonomické potreby dostatočné a enviromentálna záťaž je minimálna, potenciál rastu plodu je takmer rovnaký vo všetkých geograficky odlišných krajinách. Preto podľa tejto štúdie nie je vhodné implementovať do praxe lokálne referenčné tabuľky, ktoré sú rozličné v rôznych krajinách sveta. Najviac ohrozené sú krajiny s nízkym až stredným príjmom, kde sú referenčné tabuľky vypracované na základe priemernej hmotnosti a dĺžky plodov v danej krajine. Tieto matky a ich plody sú ukrátené o optimálnu zdravotnú starostlivosť, pretože podľa lokálnych štandardov patria do skupiny s normálnym rastom, napriek tomu, že podľa medzinárodných kritérií Intergrowth- 21st by patrili do rizikových skupín ohrozených rastovou retardáciou alebo makrozómiou.
V súčasnosti podľa druhej fázy štúdie - Intergrowth-2 v súčasnosti ide až o 23,3 miliónov detí narodených s nízkou pôrodnou hmotnosťou pod 10. percentilom. Druhá veľká medzinárodná štúdia je WHO štúdia (World Health Organization Multicentre Growth Reference Study), ktorej cieľom je taktiež vytvoriť štandardy, ktoré by bolo možné používať celosvetovo. WHO štúdia zahrnula 1 387 nízkorizikových tehotných z 10 rôznych štátov z celého sveta. Taktiež potvrdzuje vplyv pohlavia plodu a materských charakteristík (vek matky, parita, váha, výška, BMI) na pôrodnú hmotnosť. Vo výsledkoch tejto štúdie sa však vyskytli signifikantné variácie v referenčných hodnotách pre rôzne populácie v rôznych krajinách napriek optimálnym nutričným a enviromentálnym podmienkam. Etnicita, to nie sú len genetické predispozície jedinca, je to aj kultúra a tradície danej populácie, geografické a enviromentálne faktory, ktoré ovplyvňujú epigenetické modulácie.
Štúdia NICHD (National Institute of Child Health and Human Development) sa zaoberala otázkou, či pre rôzne rasové/etnické skupiny sú potrebné individuálne štandardy rastu plodu. Do štúdie bolo zahrnutých 2 334 nízkorizikových tehotných z 12 štátov USA v rokoch 2009-2013. Štatisticky významné rozdiely viedli k publikácií rasovo/etnicky špecifických štandardov. Napriek tomu, že spomínané tri štúdie mali podobný koncept, prísne inklúzne a exklúzne kritériá, výsledky sa rôznia. Napríklad, EFW zodpovedajúca 50. percentilu v štúdii NICHD, bol pre bielu rasu 3 502 g, 3 330 g pre hispáncov, 3 263 g pre ázijskú rasu a 3 256 g pre čiernu rasu. V porovnaní so štúdiou Intergrowth-21st 3 186 g a v štúdii WHO 3 403 g. Je zrejmé, že napriek teoreticky optimálnym podmienkam rast plodu a pôrodná hmotnosť varíruje v rôznych populáciách. Je preto potrebné prispôsobiť klinické nástroje danej populácii a rasovo špecifické štandardy by ich mohli optimalizovať. Okrem toho je otázkou, či zmenou životného štýlu, vývojom populácie je potrebné prispôsobovať referenčné hodnoty.
V našej štúdii sme zaznamenali pokles v pôrodnej hmotnosti v priebehu uplynulých 30 rokoch. Napríklad v Nórsku v rokoch 1967-1998 sa priemerná pôrodná hmotnosť v 40. týždni tehotenstva znížila o 68 g u chlapcov a o 59 g u dievčat.
Pôrodná hmotnosť je dôležitým prediktorom zdravotného stavu populácie. Má významný vplyv nie len na popôrodnú adaptáciu a krátkodobé komplikácie, ale aj na dlhodobé zdravie a riziko chronických ochorení a to nie len v detskom veku, ale aj počas adolescencie až po dospelosť. V našej štúdii sme potvrdili trend celosvetového poklesu pôrodnej hmotnosti a dĺžky na našej klinike. Avšak je potrebné uskutočniť ďalšie štúdie, ktoré by mohli odhali...
Problémy u nedonosených detí sa častejšie vyskytujú, pretože ich organizmus nie je pripravený na život mimo maternicu. Majú väčšinou problémy s dýchaním, s udržaním telesnej teploty a s príjmom stravy. Nedonosené deti sú tiež viac náchylné k infekciám.
Perinatologické centrum: Ak sa očakáva, že tehotenstvo nebude možné udržať a pôrod prebehne predčasne, najmä pred 32. týždňom, matka je väčšinou prevezená do perinatologického centra. Najviac detí s nízkou pôrodnou hmotnosťou sú deti medzi 1500 - 2000 g. Sú to obyčajne deti narodené po 34. týždni tehotenstva. Niektoré z nich môžu byť s určitou opatrnosťou ošetrené na novorodeneckom oddelení spolu s ostatnými. Ich pobyt na oddelení však trvá dlhšie.
Dojčenie: Aj keď je narodenie nezrelého dieťaťa pre celú rodinu ťažkou skúškou, jediná cesta, ako prekonať všetky obtiaže, je byť mu čo najbližšie. Väčšina nezrelých detí môže byť skôr alebo neskôr dojčená. V materskom mlieku dostáva novorodenec od matky dôležité zložky imunitného systému, ktoré sú pre nezrelé dieťa, skoro bezbranné voči infekcii, obzvlášť cenným darom. Pre to, aby bábätko nechudlo, je kľúčové, aby skutočne získavalo materské mlieko z prsníka a aby ho získavalo dostatok. Toto však neplatí o nič viac pre vaše bábätko, ako aj pre všetky ostatné bábätká, aj tie narodené v termíne. Od správneho prisatia totiž závisí dobré pitie bábätka.
Zvláštna starostlivosť: Ne-zrelé dieťa vyžaduje po prepustení z pôrodnice zvláštnu starostlivosť počas rôzne dlhej doby. Závisí to od stupňa nezrelosti či postihnutia. Vysoko nezrelé deti, narodené v 32. týždni tehotenstva alebo skôr, ale aj niektoré s menším stupňom nezrelosti vyšetruje pravidelne, minimálne počas obdobia 1 - 2 rokov, detský neurológ. Koriguje tiež plán cvičenia a rehabilitácie. Nedonosené deti sleduje aj očný lekár.
Kedy to nedonosený novorodenec „doženie“? Predčasne narodené dieťa potrebuje rôzne dlhú dobu na to, aby bolo rovnako šikovné ako jeho donosení vrstovníci. Týždne, o ktoré sa dieťa narodilo skôr, je nutné v prvom až druhom roku života od kalendárneho veku odčítať. Je to tzv. korigovaný vek nedonoseného dieťaťa.
Strata hmotnosti bábätka po jeho narodení trápi veľa rodičov. Najčastejšie sa ženy v pôrodniciach stretávajú s tým, že v poriadku je úbytok váhy do 10 percent, pri väčšom už treba dieťa dokrmovať, lebo „materské mlieko nestačí“. Je o však neobjektívne kritérium, so stratou hmotnosti je to často úplne inak a namiesto dokrmovania by sa malo pomáhať ženám s dojčením. Ako vysvetlil svetoznámy kanadský pediater dr. Jack Newman, percentuálne posudzovanie straty hmotnosti dieťaťa nedáva zmysel predovšetkým preto, že prevažná väčšina žien dostáva pri pôrode veľké množstvo infúznych roztokov. Niektoré z nich sa dostanú ešte pred narodením aj do tela bábätka, a to sa teda narodí s takto umelo navýšenou hmotnosťou. „Bábätko bezprostredne po pôrode tieto tekutiny vylúči a vráti sa do stavu normálnej hydratácie. Teda nestráca svoju skutočnú hmotnosť,“ vysvetlil uznávaný pediater v príspevku, ktorý publikovalo združenie MAMILA na svojej stránke. Ďalším dôvodom, prečo nemožno prihliadať len na váhu dieťaťa po narodení a na to, o koľko sa zníži v najbližších dňoch, sú aj samotné nepresné váhy. „Poznáme prípady, keď dve váhy odvážili rovnaké bábätko s rozdielom 400 gramov iba v niekoľkominútovom časovom odstupe. Väčšina váh nevykazuje až taký veľký rozdiel, ale stalo sa aj, že dve úplne rovnaké váhy od jedného výrobcu odvážili rovnaké dieťatko s rozdielom 85 gramov. V nemocniciach sa však často berú do úvahy len čísla, a ak bábätko stratí viac než spomínaných 10 percent, začína sa pochybovať o tom, či mu postačuje materské mlieko a veľmi často začne personál novorodenca dokrmovať, najčastejšie umelým mliekom.
Jack Newman pripúšťa, že v niektorých prípadoch dieťa naozaj nemusí dostávať dostatok mlieka z prsníka. Stáva sa to najmä vtedy, keď matky pri pôrode a tesne po ňom príjmu priveľa tekutín. „Často zadržiavajú v tele veľké množstvá vody. Opúchajú im nohy, prsty, ale aj bradavky a dvorce na prsníku. Preto sa dieťatko ťažko prisáva a nedostáva všetko mlieko, ktoré je preňho pripravené,“ vysvetľuje lekár. Vtedy by sa malo namiesto dokrmovania dieťaťa dostať žene pomoci s dojčením a pre bábätko vytvoriť podmienky, aby sa mohlo lepšie prisať. Účinná je napríklad kvetinková masáž, viac sme o nej (aj o ďalších technikách) písali v tomto článku. Ako rozpoznať, či dieťa pije dostatok mlieka Či sa bábätku dostáva z prsníka dostatok mlieka, možno rozpoznať počas samotného dojčenia. Najspoľahlivejší ukazovateľ, či dieťa pije mlieko, je sledovanie tzv. pauzy v brade. Keď dieťa pije z prsníka, má doširoka otvorené ústa, urobí pauzu v brade a potom zatvorí ústa. Keď má len prsník v ústach a jeho brada sa hýbe rýchlo, pričom nerobí pauzu v rytme, znamená to, že sa snaží získať mlieko von, ale nejde to. Práve spomínaná pauza, viditeľná na brade dieťaťa pri dojčení, znamená, že má dieťa ústa plné mlieka. Výdatnosť dojčenia sa zvykne posudzovať aj podľa počtu pocikaných či pokakaných plienok, plaču bábätka a spomínaného sledovania hmotnosti. Sú to však len pomocné ukazovatele, o to viac v prípadoch, o čo mladšie je bábätko.
Nízka pôrodná hmotnosť novorodencov predstavuje významný ukazovateľ úrovne zdravotnej starostlivosti počas tehotenstva a celkového zdravotného stavu obyvateľstva. Podľa definície WHO ide o hmotnosť nižšia ako 2 500 gramov pri narodení. Ročne sa s nízkou pôrodnou hmotnosťou narodí viac ako 20 miliónov detí, čo zodpovedá približne 15-20 % všetkých pôrodov. Výskyt nízkej pôrodnej hmotnosti je výrazne vyšší v krajinách s nižším príjmom, kde postihuje zhruba každé šieste dieťa, čo je viac než dvojnásobok oproti vyspelým krajinám. V niektorých oblastiach Ázie sa tento problém týka až tretiny novorodencov. Za novorodencov s nízkou pôrodnou hmotnosťou sa považujú živonarodené deti, ktorých hmotnosť pri narodení nepresahuje 2 500 gramov a ktoré sa narodili po 37. ukončenom týždni gravidity. Tento ukazovateľ zahŕňa všetky pôrody (živé aj mŕtve), pri ktorých bola zaznamenaná pôrodná hmotnosť pod 2 500 gramov, a vyjadruje sa ako podiel zo všetkých živonarodených detí s dostupným údajom o hmotnosti pri pôrode. Do tejto kategórie spadajú pôrody (živé aj mŕtve) s hmotnosťou dieťaťa pod 1 500 gramov, pričom sa tento výskyt udáva ako percentuálny podiel zo všetkých živonarodených detí s evidovanou pôrodnou hmotnosťou.
Deti narodené s hmotnosťou pod hranicou normy častejšie trpia poruchami telesného rastu a zaostávajú v rozvoji kognitívnych schopností už v raných vývinových fázach. V dospelosti sa u osôb s nízkou pôrodnou hmotnosťou pozoruje zvýšené riziko civilizačných ochorení, ako sú srdcovo-cievne poruchy, diabetes či hypertenzia. Dôsledky nízkej pôrodnej hmotnosti sa odrážajú aj v ekonomickej rovine - spôsobujú vyššie náklady na zdravotnú starostlivosť, dlhšie hospitalizácie a častejšie prerušenia pracovnej činnosti rodičov.
Predčasný pôrod a nízka pôrodná hmotnosť
U detí s menšou pôrodnou váhou ako 1 500 gramov je zvýšené riziko nielen poruchy sluchu, ale aj ďalších zdravotných komplikácií. Ďalším faktom je, že predčasne narodené bábätká s veľmi nízkou pôrodnou hmotnosťou často sprevádzajú vážne zdravotné komplikácie. Zvýšené je u nich riziko vážnych infekcií, lebo obranyschopnosť týchto detí je oslabená (infekcie sú často liečené sluch poškodzujúcimi liekmi), hypoxie (nedokysličenie) alebo hyperbilirubinémie (žltačka). Všetky tieto komplikácie sú rizikové faktory pre vznik poruchy sluchu pri narodení.
Nízka pôrodná hmotnosť je považovaná za dôležitý prediktor zdravotného stavu populácie. Body mass index (BMI) pred tehotenstvom, hmotnosť matky získaná počas tehotenstva, gestačný diabetes mellitus (GDM), vek matky a pohlavie sú faktory asociované s makrozómiou (hmotnosť pri narodení > 4 000 g). Naopak indukovaný potrat, vek matky nad 35 rokov, BMI nad 28 pred tehotenstvom, stres počas tehotenstva, pitie alkoholu a fajčenie prispievajú k nízkej pôrodnej hmotnosti (hmotnosť pri narodení < 2 500 g). Štúdie dokazujú, že tak ako makrozómia aj nízka pôrodná hmotnosť majú nepriaznivý krátkodobý aj dlhodobý vplyv na zdravie novorodenca.
Táto práca je retrospektívnou štúdiou o trende pôrodnej hmotnosti, pôrodnej dĺžky a súvisiacich parametrov porovnávaných medzi dvoma časovými obdobiami. Obdobie 23. rokov medzi sledovanými skupinami sa nám zdalo byť dostatočné na signifikantné zachytenie trendu sledovaných parametrov. V dvoch sledovaných obdobiach (roky 1986-1990 a 2014-2018) sme analyzovali demografické údaje novorodencov a ich matiek hospitalizovaných v 1. súkromnej nemocnici Košice-Šaca. Na zber údajov sme používali pôrodné knihy archivované na našej klinike. Celkovo bolo do štúdie zaradených 12 193 novorodencov. V 1. období (roky 1986-1990) to bolo 4 863 novorodencov, v 2. období (roky 2014-2018) to bolo 7 330 novorodencov. Zaznamenávali sme demografické údaje novorodencov ako pôrodná hmotnosť, pôrodná dĺžka, pohlavie, ale tak isto aj paritu a vek matiek. Ako inklúzne kritériá sme zvolili vek matky 18 rokov a vyšší, gestačný vek medzi 37. - 41. týždňom počítaným od poslednej menštruačnej periódy zaokrúhlený na celý týždeň, monofetálny typ gravidity a pôrodnú hmotnosť vyššiu ako 1 500 g. Na štatistické hodnotenie boli použité deskriptívne štatistické metódy (arytmetický priemer, smerodajná odchýlka, %), parametrický Studentov T test na porovnanie veku matiek, pôrodnej dĺžky a pôrodnej hmotnosti, parametrický Chi kvadrátový test na porovnanie pohlavia novorodencov a neparametrický Mann-Whitney U Test na porovnanie parity medzi sledovanými obdobiami. Zaznamenávaný bol aj 95% interval spoľahlivosti (95% CI) pre rozdiel medzi oboma skupinami. Za štatisticky významnú bola považovaná hladina významnosti P < 0,05.
Do štúdie bolo v oboch sledovaných obdobiach (roky 1986-1990 a 2014-2018) celkovo zaradených 12 193 novorodencov. My sme sa zamerali na porovnanie sledovaných parametrov medzi dvoma sledovanými obdobiami. V 1. sledovanom období počas rokov 1986-1990 sme do súboru podľa inklúznych kritérií zaradili 4 863 novorodencov, v druhom sledovanom období 2014-2018 to bolo 7 330 novorodencov. Hodnotenie jednotlivých sledovaných parametrov je v Tab. V oboch sledovaných obdobiach sme zaznamenali vyššie percentuálne zastúpenie chlapcov, ktorý však nebol štatisticky signifikantný. Podobne nevýznamný rozdiel sme zaznamenali aj v porovnaní parity. Signifikantný nárast sme zaznamenali pri porovnaní veku matiek a to z 25,16 na 28,88 roku (P < 0,001). Významný štatistický rozdiel sme zaznamenali aj pri porovnaní pôrodnej dĺžky a pôrodnej hmotnosti pričom došlo k signifikantnému poklesu oboch parametrov (P < 0,001) (Tab. Ďalej sme sa zamerali na porovnanie jednotlivých hmotnostných kategórií novorodencov rozdelených podľa WHO. V skupine novorodencov pod 2 500 g sme pri porovnaní dvoch skupín zistili vyššie percentuálne zastúpenie práve v období rokov 2014-2018, rozdiel bol štatisticky signifikantný (P < 0,05). Naopak mierny pokles medzi obdobiami v kategórii novorodencov s pôrodnou hmotnosťou nad 4 000 g nebol štatisticky významný (P > 0,05).
