Právna úprava vzťahu medzi rodičmi a deťmi je obsiahnutá v troch častiach zákona o rodine. Už v základných zásadách zákona o rodine je rodičovstvo chápané ako mimoriadne poslanie muža a ženy. Základný rámec celej rodinnoprávnej úpravy je obsiahnutý v čl. 41 Ústavy Slovenskej republiky. Základnými piliermi úpravy rodinného práva na Slovensku sú ochrana manželstva, rodiny a rodičovstva. Rodičovstvo je spoločnosťou mimoriadne uznávaným poslaním ženy a muža. Spoločnosť uznáva, že pre všestranný a harmonický vývin dieťaťa je najvhodnejšie stabilné prostredie rodiny tvorenej otcom a matkou dieťaťa. Spoločnosť poskytuje rodičovstvu nielen svoju ochranu, ale aj potrebnú starostlivosť, najmä hmotnou podporou rodičov a pomocou pri výkone rodičovských práv a povinností.
Najčastejšími nositeľmi rodičovských práv a povinností voči dieťaťu sú rodičia, avšak rodičovské práva a povinnosti môžu tiež prináležať osobám alebo zariadeniu, ktorému je dieťa zverené. Právny vzťah medzi rodičom a jeho dieťaťom vzniká v zásade narodením, ale môže vzniknúť aj osvojením dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. Skutočnosť či rodičia sú manželmi, alebo či spolu žijú alebo nežijú v spoločnej domácnosti, pritom nemá vplyv na výkon rodičovských práv a povinností.
Vo výchove maloletého dieťaťa majú zásadnú úlohu jeho rodičia, výchova detí nie je len ich právom, ale aj ich zákonnou povinnosťou. So starostlivosťou o dieťa a vzdelávaním dieťaťa súvisia ďalšie rodičovské práva, a to napr. právo starať sa o dieťa osobne a spravovať jeho majetok, právo rozhodnúť, kde bude žiť, právo umiestniť ho do pestúnskej starostlivosti alebo do zariadenia starostlivosti o dieťa. Každé dieťa má právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Podľa čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky je starostlivosť o deti a ich výchova právom rodičov a zároveň deti majú právo na rodičovskú výchovu i starostlivosť.
Dieťa je aktívnym subjektom tohto právneho vzťahu a vždy záleží na veku a rozumovej vyspelosti dieťaťa akou mierou sa dieťa spolupodieľa na svojej výchove, ako sa formuje jeho osobnosť a ako sa pripravuje na samostatný a zodpovedný život v spoločnosti.
Úprava rodičovských práv a povinností po rozvode
K úprave výkonu rodičovských práv a povinností najčastejšie dochádza pri rozvode manželstva alebo v prípade, že rodičia dieťaťa spolu nežijú, pričom jeden z nich alebo obaja majú záujem na ich úprave. Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. zákon o rodine platí: „V rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.“
Spoločná osobná starostlivosť o deti bola zavedená do nášho právneho poriadku v roku 2023. Ide o pomerne nový model starostlivosti o deti po rozvode rodičov. Základom tohto modelu je režim starostlivosti o spoločné deti, ktorý fungoval už pred ich rozvodom a rodičia ho chcú zachovať i po oficiálnom rozvode. Ak sa rodičia dohodnú na spoločnej osobnej starostlivosti, súd a štát zasahujú minimálne do ich dohody, súd neurčuje u koho a kedy budú deti, nie sú presné stanovené časové rámce stretávania sa. Rodičia sa sami medzi sebou dohodnú kedy a u koho bude dieťa.
Ďalšie spôsoby starostlivosti o deti, ktoré pozná väčšina z nás sú striedavá starostlivosť oboch rodičov alebo osobná starostlivosť jedného z rodičov. Na tom, či bude dieťa v striedavej alebo osobnej starostlivosti sa rodičia môžu dohodnúť. Je potrebné, aby túto dohodu súd schválil inak je takáto dohoda nevykonateľná.
Pri rozhodovaní o tom, či bude dieťa zverené do striedavej starostlivosti oboch rodičov alebo do osobnej starostlivosti len jedného rodiča, súd zohľadňuje niekoľko aspektov ako je napr. najlepší záujem dieťaťa. V prípadoch, ak sa rodičia nevedia dohodnúť ani na časovom rámci, kedy a u koho bude dieťa tráviť napr. víkendy, prázdniny, sviatky a pod., tak o tomto časovom rámci rozhoduje tiež súd. Rodičia však môžu zhodne uviesť, že súd právo styku upravovať nemá. V takom prípade súd stretávanie (tzn. Avšak aj súd aj Vy ako rodičia by ste mali brať ohľad na najlepší záujem dieťaťa a snažiť sa dohodnúť.
V prípade, ak nie ste manželia, na úpravu pomerov starostlivosti o deti sa aplikujú presne tie isté zákonné ustanovenia ako v konaní o rozvod, ktoré je spojené s konaním o úpravu pomerov k deťom na čas po rozvode. V takom prípade sa však nepodáva na súd návrh na rozvod spojený s konaním o úprave rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, ale ktorýkoľvek z rodičov môže podať návrh na úpravu rodičovských práva a povinností.
Striedavá osobná starostlivosť
Striedavá osobná starostlivosť o maloleté deti prichádza do úvahy len vtedy, ak sú rodičia schopní a ochotní otázku starostlivosti o svoje deti riešiť práve takýmto spôsobom. Takáto možnosť prichádza do úvahy aj mimo rozvodového konania. Napríklad, ak rodičia neboli nikdy zosobášení, prípadne aj počas trvania manželstva, ak rodičia nežijú v spoločnej domácnosti a nevedia sa dohodnúť na výkone spoločnej starostlivosti o dieťa. Striedavá starostlivosť deťom zachováva oboch rodičov a obom rodičom umožňuje svoje deti skutočne vychovávať, nielen sa s nimi navštevovať, či stretávať sa s nimi. Zároveň vyrovnáva spoločensky nežiaducu absenciu otcov v porozvodovej výchove a podporuje rovnosť mužov a žien.
Zo záverov mnohých sociologických výskumov vyplýva, že striedavá starostlivosť zmierňuje škodlivý účinok rozvodu manželstva rodičov, resp. rozchodu rodičov na psychiku dieťaťa a redukuje porozvodové komplikácie. Podľa § 24 ods.2 Zákona o rodine: „Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.“
Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. Samotné posúdenie a rozhodnutie o tom, či je striedavá starostlivosť v záujme dieťaťa závisí na súde. Pokiaľ má skutočne Váš brat vhodnejšie podmienky, bráva dieťa na dovolenky a podobne a matka sa nechce vzdať osobnej starostlivosti o dieťa, potom by bola striedavá starostlivosť zrejme vhodným riešením. Dovoľujem si uviesť aj názor Ústavného súdu SR, podľa ktorého nesúhlas druhého rodiča, ktorý nie je podložený žiadnym relevantným a racionálnym dôvodom, pre ktorý by nemohlo dieťa byť zverené do striedavej starostlivosti rodičov, pretože nie je v jeho záujme, nemôže byť podkladom pre zamietnutie návrhu na zverenie dieťaťa do striedavej starostlivosti rodičov. Inak povedané rodič musí svoj nesúhlas odôvodniť a preukázať, že zverenie by nebolo v záujme maloletého dieťaťa.
V prípadoch, kedy rodičia odmietajú model striedavej osobnej starostlivosti o deti (či už striedanie rodičov v jednej domácnosti dieťaťa alebo striedanie dieťaťa v dvoch domácnostiach rodičov), prípadne tento model nie je možné realizovať, častokrát každý z nich žiada o zverenie detí do svojej výlučnej osobnej starostlivosti. Hoci obaja majú zabezpečené podmienky na ich starostlivosť a výchovu, deti sú vo väčšine prípadov zverené matkám, a to napriek tomu, že otcovia dokážu túto starostlivosť zabezpečiť rovnako plnohodnotne.
Pri rozvode manželstva alebo v prípade, že rodičia dieťaťa spolu nežijú, súd rozhoduje o zverení dieťaťa do starostlivosti jedného z rodičov. Pri rozhodovaní o úprave výkonu práv a povinností rodičov k maloletým deťom sa súdy v Slovenskej republike, na rozdiel od niektorých vyspelých krajín, prikláňajú k zvereniu dieťaťa do výlučnej osobnej starostlivosti jedného z rodičov (matky) pred zverením dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Z dostupných štatistických údajov pre územie Slovenskej republiky za kalendárny rok 2020 vyplýva, že až v 77,87% prípadov došlo k zvereniu detí do výlučnej osobnej starostlivosti matky. To je obrovský nepomer v porovnaní s 10,58% prípadov zverenia do výlučnej osobnej starostlivosti otca a 11,55% prípadov zverenia do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov.
Príčinu tohto stavu možno hľadať v stále pretrvávajúcom stereotypnom vnímaní rozdelenia úloh muža a ženy v spoločnosti, resp. ich funkcii ako otca a matky pri starostlivosti o deti a domácnosť. Z historického hľadiska je žena vnímaná v úlohe matky a opatrovateľky, starajúcej sa o rodinu, deti a domácnosť. Muž je vnímaný ako živiteľ, ktorý má povinnosť svoju rodinu zabezpečiť po materiálnej stránke. Aj vo väčšine slovenských rodín je zodpovednosť za starostlivosť o deti a domácnosť na pleciach matky, a to najmä v prvých rokoch života dieťaťa. V týchto intenciách je možné hľadať aj hlavnú príčinu nastavenia vzťahov a rozdelenia práv a povinností medzi rodičov zo strany súdov v porozvodovej starostlivosti o deti.
I keď sa textácia právnych predpisov môže zdať ideálna, vážnym problémom je nedostatok nástrojov a časovo náročná vymožiteľnosť povinností od rodiča, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do starostlivosti, a ktorý nerešpektuje právo druhého rodiča k dieťaťu. Zároveň sa vo väčšine prípadov stretávame so zvýhodňovaním jedného rodiča, a to matky, ktoré je nie vždy v záujme detí. Samozrejme je veľa prípadov, kedy matky bojujú za svoje deti právom a snažia sa ich chrániť. Mnohokrát sa však stáva, a tých prípadov je bohužiaľ stále viac, že sa dieťa stáva „zbraňou“ používanou na boj proti otcovi. Motivácie pritom bývajú rôzne. Niekedy je to len pocit vlastného víťazstva, inokedy majetkové zvýhodnenie pri vyporiadaní bezpodielového vlastníctva manželov, prípadne pomsta a mnohé iné. Zverenie detí do výlučnej osobnej starostlivosti matiek sa často viac-menej predpokladá. Otcom sa následne určí obmedzený (nezriedka víkendový) styk s dieťaťom a povinnosť platiť výživné.
V uvedenej súvislosti je potrebné poukázať na vysokú mieru rozvodovosti (ročne je na Slovensku rozvedených približne 11 000 manželstiev, sobášov je približne 23 000), ako aj odlúčenia rodičov, ktorí spolu istý čas tvorili tzv. kohabitujúci pár, prípadne spolu ani nikdy nežili, ako aj detí narodených bez určenia otcovstva. Vo viac ako troch štvrtinách prípadov (vychádzame z vyššie uvedeného štatistického údaja, pričom podiel môže byť omnoho vyšší, pretože odlúčení rodičia, ako aj matky detí bez určenia otcovstva, úpravu starostlivosti súdom často nežiadajú) zostávajú deti v osobnej starostlivosti matiek a s otcom sa buď nestretávajú alebo majú upravený styk. Ten je v drvivej väčšine u otca upravený tak, že dieťa je s ním každý druhý víkend, prípadne niektoré dni v týždni, ak to bydlisko rodičov dovoľuje. Deti takto vidia ako jediný osobnostný vzor v podstate len matku, keďže s otcom trávia 4-6 dní v mesiaci. Nie je zároveň výnimočné, že matka z rôznych motívov a dôvodov popudzuje dieťa voči otcovi. Výsledkom je zavrhovanie druhého rodiča, teda otca. Dieťa následne odmieta úplne k otcovi chodiť a ich vzťah postupne zaniká.
Napríklad, v prípade rozchodu syna s priateľkou, ktorá navrhuje striedavú starostlivosť o ich 5-ročnú dcéru - 2 týždne u matky, 2 týždne u otca, s cieľom pokračovať v práci v zahraničí, je dôležité zabezpečiť, aby dohoda o striedavej starostlivosti bola záväzná. Ak sa syn a matka dohodnú na striedavej starostlivosti, odporúča sa spísať túto dohodu písomne a podať ju na súd na schválenie. Súd zabezpečí, aby dohoda bola záväzná pre obe strany a aby sa chránili záujmy dieťaťa. Ak by matka v budúcnosti dohodu porušila, súd môže situáciu riešiť a stanoviť sankcie alebo zmeniť podmienky starostlivosti.
Rovnako, ak sa rodičia vedia dohodnúť na striedavej starostlivosti a aj na tom, že výživné nebude platiť, je nutné spísať rodičovskú dohodu. Aby bola táto dohoda vykonateľná a mala požadované právne účinky, je nutné ju dať schváliť súdu. Súd pri rodičovských dohodách koná veľmi formálne a podrobne do hĺbky neoveruje pomery. Presne kvôli obavám z možného porušenia je nutné dať rodičovskú dohodu schváliť.
V prípade, ak jeden z rodičov nesúhlasí so striedavou starostlivosťou, ale súd zistí, že aspoň jeden z rodičov navrhuje striedavú osobnú starostlivosť, musí súd skúmať, či sú splnené podmienky pre takúto starostlivosť.
Rola advokáta v rodinnom práve
Rodinné právo pre advokáta znamená pomáhať ľuďom v ťažkej životnej situácii, v ktorej sa v tom čase ocitli. Osoba, ktorá ich prevedie hladko celým procesom by mal byť práve advokát. Rodinné právo nie je len rozvod, zverenie dieťaťa do opatery rodiča, prípadne výživné ale aj ďalšie oblasti, ktoré rieši v rodinnom práve advokát. Právne poradenstvo a právne zastupovanie pri bezdetnom rozvode, vypracovávanie právnych dokumentov podľa zákona č. 36/2005 Z.z. zákona č. 201/2008 Z.z. JUDr.
V prípade, že vniká konflikt v oblasti rodinného práva, je to pre všetkých zúčastnených mimoriadne náročná situácia, zvlášť ak sa to dotýka maloletých detí. Preto je často veľmi vhodné, aby ste sa pri riešení sporov obrátili na advokáta, ktorý bude schopný ako nezainteresovaná osoba vecne zhodnotiť situáciu, nároky a povinnosti všetkých zúčastnených a pomôže Vám prejsť náročnou situáciu. Právne služby v tejto oblasti práva zahŕňajú predovšetkým úvodné právne poradenstvo ako postupovať v prípade rozvodu a úpravy práv a povinnosti k maloletým deťom na čas po rozvode alebo úpravy práv a povinností k maloletým deťom v situácii, kedy rodičia nie sú manželmi, ale ich cesty sa rozišli.
V týchto sporoch pokiaľ ide o maloleté deti je vždy preferovaná oboma stranami akceptovaná dohoda schválená súdom pred autoritatívnym súdnym rozhodnutím, kedy sa jedna zo strán cíti na svojich právach poškodená, čo neprispieva k redefinícii vzájomných vzťahov. Rozhodnutie súdu znamená len koniec jednej etapy, ktorá bezprostredne nadväzuje na novú etapu, ktorej sa musia všetci prispôsobiť a dovyjasniť si vzájomné vzťahy, ktoré sú pre ich ďalšie fungovanie dôležité. Napriek tomu, že dochádza k rozchodu dvoch dospelých ľudí, ich životy zostávajú už navždy prepojené prostredníctvom spoločného dieťaťa/detí. Klientom pomáhame prejsť týmto zväčša nepríjemným životným obdobím tak, aby bolo pre nich čo najmenej bolestivé a stresujúce.
V poručenskej agende (agenda týkajúca sa maloletých) sa uplatňuje princíp záujmu dieťaťa na prvom mieste a interdisciplinárna spolupráca. V rámci snahy o najlepší záujem dieťaťa sa advokáti snažia obrusovať hrany a ponúkajú možnosť pomoci ďalších profesií, pretože advokát niektoré veci vyriešiť nedokáže. Cieľom je, aby spokojné dieťa, ktoré má zachované vzťahy s obomi rodičmi (samozrejme, pokiaľ tomu nebránia vážne okolnosti) bolo skutočným víťazstvom.
V prípade, že sa rodičia nevedia dohodnúť, rozhodne autoritatívne súd. V roku 2024/02 zverejnilo Ministerstvo spravodlivosti SR tri metodiky, ktoré sa týkajú a/ participačných práv detí, b/ výpočtu výživného, c/ priebehu konania.
Ultimátny sprievodca k získaniu starostlivosti o dieťa proti narcistovi
tags: #pravnik #starostlivost #o #dieta