Psychomotorický vývin je komplexný proces, ktorý zahŕňa vývin pohybových a psychických funkcií človeka. Tento proces obsahuje rozvoj hrubej a jemnej motoriky, zmyslov (hmat, čuch, chuť, sluch, zrak), reč, ako aj sociálny vývin a vývin mozgu. Vývin dieťaťa je geneticky zakódovaná informácia, ktorá reaguje v tele prostredníctvom rôznych súhier a pohybov už od narodenia a postupuje každým vývinovým krokom v živote človeka automaticky. Všetky vymenované funkcie fungujú v prepojení.
Ak však nastanú v jednej oblasti komplikácie, vznikajú v nadväznosti takzvané odchýlky vo vývine, ako napríklad problémy s oneskoreným plazením, štvornožkovaním, chôdzou, alebo ťažkosti s manipuláciou malých predmetov, ktoré spôsobujú neskôr problémy s písaním alebo kreslením. Aj problémy so sluchom môžu ovplyvniť rovnováhu a následne aj chôdzu. Nervová sústava každého človeka reaguje na iné podnety, navyše deti sú vo vnímaní mnohonásobne viac citlivejšie ako my dospelí. Vysoká citlivosť zmyslov je najintenzívnejšia prvý rok života. Pohyb dieťaťa je hnaný zmyslami a zmysly dostávajú iný rozmer vďaka pohybu v priestore, ktorý neustále objavujú z vnútornej motivácie.
Psychomotorický vývin označuje postupné osvojovanie pohybových zručností dieťaťa v prepojení s jeho mentálnym, emocionálnym a sociálnym rozvojom. Znamená to, že keď sa dieťa učí sedieť, liezť, chodiť, kresliť alebo písať, nejde len o telesné schopnosti, ale zároveň sa rozvíjajú jeho myslenie, vnímanie aj vzťahy s okolím. Deti prechádzajú vývinom v určitom poradí - napríklad najprv zdvihnú hlavičku, potom sa pretočia, posadia, postavia a napokon chodia. Každé dieťa však môže dosiahnuť tieto míľniky v trochu inom veku.
Význam psychomotorického vývinu je obrovský. Vďaka nemu sa dieťa stáva samostatnejším, získava istotu, učí sa objavovať svet okolo seba a nadväzovať vzťahy. Zdravý pohybový vývin zároveň podporuje vývin reči, pozornosti a schopnosti učiť sa.
Vývinové míľniky podľa mesiacov
Psychomotorický vývin dieťaťa je komplexný proces zahŕňajúci fyzický, emocionálny, sociálny a kognitívny rozvoj, ktorý prebieha v priebehu prvých troch rokov života. Tento vývin sa líši od dieťaťa k dieťaťu, avšak existujú určité vývinové míľniky, ktoré nám môžu poskytnúť prehľad o typických etapách, ktorými prechádza.
1. mesiac
Ťažko tomu pri pohľade na bezbranné plačúce bábätko uveriť, ale máte pred sebou rok obrovských telesných i mentálnych zmien vášho drobčeka. V prvom mesiaci života bábätko vie kopať nožičkami, na chrbte otáča hlavu zo strany na stranu, snaží sa zamerať vašu tvár, výnimočne nahradí plač roztomilé mrnkanie a pri polohovaní na bruško na krátku chvíľu zdvihne hlavičku. Maličké bábätká polohu na brušku obvykle veľmi rady nemajú, ale je veľmi dôležité začať ju praktikovať hneď prvé dni po narodení. Dôvodom je posilnenie krčných a chrbtových svalov.
Počas prvého mesiaca života sa dieťa adaptuje na nové prostredie mimo maternice. Toto obdobie je kľúčové pre tvorbu základných reflexov a budovanie vzťahu s rodičmi. Motorika: Dieťa prejavuje silný sací reflex, začína zdvíhať hlavu, keď je položené na bruchu, a zameriava svoj pohľad na blízke objekty, najmä na tváre. Sociálne a emocionálne správanie: Dieťa dokáže rozpoznať hlas matky a reaguje upokojením pri jej dotyku alebo zvuku. Plač zostáva jeho hlavným komunikačným nástrojom.
2. mesiac
Dieťa reaguje na hlasité zvuky, spravidla zľaknutím alebo plačom, dokáže zamerať predmet vo vzdialenosti 15 cm a pri položení na bruško sa možno pokúsi oprieť sa ručičkami. Strká si prsty do ústočiek a zaujme ho hrkálka. Pri prebaľovaní sa bude snažiť zdvihnúť nožičky nad podložku a pri troche šťastia už bude opätovať aj váš úsmev.
V druhom mesiaci života je bábätko ešte veľmi malé, ale už robí prvé pokroky. Dokáže zdvihnúť hlavičku v polohe na bruchu aspoň na chvíľu, sleduje pohybujúce sa predmety očami a začína si uvedomovať svoje rúčky. V druhom až treťom mesiaci začína dieťa objavovať svoje telo a výraznejšie interagovať s prostredím. Motorika: Dieťa stabilizuje polohu hlavy, keď leží na bruchu, a otáča hlavu smerom k zvukom. Pokúša sa uchopiť predmety v blízkosti, hoci ešte s nepresnosťou. Sociálne a emocionálne správanie: Dieťa začína reagovať úsmevom na rodičov a napodobňuje ich mimiku. Vydáva zvuky, ako napríklad hrkútanie, čím komunikuje s okolím.
3. mesiac
Trojmesačné bábätko by vo vzpriamenej polohe malo udržať hlavičku a v polohe na brušku vydrží dlhší čas a zvedavo sa rozhliada. Asi si bude aj prezerať svoje ručičky a bude sa naťahovať za hračkou. V tomto období bábätko ocení, keď mu budete venovať veľa pozornosti. Nechajte ho cvičiť na deke, rozprávajte sa s ním a ponúkajte mu hrkálky.
V treťom mesiaci už bábätko dokáže zdvihnúť hlavičku a hrudník, pričom sa opiera o predlaktia. Rukami sa aktívne pohybuje, aj keď zatiaľ bez kontroly. Začína "rozprávať" - vydáva zvuky, reaguje na oslovenie. V tomto období sa dieťa stáva aktívnejším a lepšie sa zapája do diania okolo seba. Motorika: Dieťa sa začína otáčať z bruška na chrbát a skúma objekty pomocou uchopovania. Sleduje a skúma tvar a textúru predmetov, čím sa zlepšuje jeho schopnosť koordinácie. Sociálne a emocionálne správanie: Dieťa napodobňuje výrazy tváre dospelých a vydáva zvuky, aby získalo pozornosť.
4. mesiac
Bábätko spoľahlivo pozná hlas mamičky a otáča sa za ním. Tiež blízka rodina či priatelia, s ktorými je často v kontakte, sa budú tešiť jeho pozornosti a bude pozitívne reagovať napríklad na babičku alebo vašu najlepšiu kamarátku. Vo vzpriamenej polohe bábätko drží hlavičku a v polohe na brušku sa opiera o dlane. Medzi nové zručnosti patrí i prskanie slín.
Štvrtý mesiac prináša prvé väčšie zmeny v pohyblivosti. Bábätko sa začína pretáčať - väčšinou najprv z brucha na chrbát. Dokáže sa opierať o vystreté ruky a aktívne sa snaží dosiahnuť na hračky. Úchop je zatiaľ celou dlaňou (palmárny úchop). Motorika: Dieťa sa učí sedieť s oporou a začína sa plaziť. Zlepšuje schopnosť uchopovať predmety oboma rukami, čo podporuje rozvoj jemnej motoriky. Sociálne a emocionálne správanie: Dieťa sa smeje, reaguje na svoje meno a začína používať jednoduché gestá, ako je mávanie.
5. mesiac
S päťmesačným bábätkom už začína byť veľká zábava, pretože sa dokáže samo spontánne rozosmiať alebo si radosťou zavýskať. Bľaboce jednoduché slabiky a možno dokonca napodobňuje zvuky. Keď sa vidí v zrkadle, reaguje nadšene a zaujímajú ho všetky predmety vydávajúce nejaké zvuky. Pri držaní za ručičky sa dokáže z ľahu pritiahnuť do sedu. Bábätko ale nikdy nedávajte sedieť do doby, než si sadne samo.
Piaty mesiac je obdobím aktívneho pretáčania oboma smermi. Bábätko dokáže prekladať predmety z jednej ruky do druhej a všetko si dáva do úst - to je jeho spôsob poznávania sveta. Začína sa zaujímať o príčinu a následok (napríklad keď pustí hračku, spadne). Dieťa sa učí sedieť bez opory a začína viac skúmať svoje okolie. Motorika: Dieťa sedí samostatne a pokúša sa loziť. Jemná motorika sa zlepšuje, čo umožňuje dieťaťu lepšie manipulovať s malými predmetmi. Sociálne a emocionálne správanie: Dieťa začína chápať význam niektorých slov a reaguje na jednoduché pokyny.
Veľmi suverénne by už malo dokázať udržať telíčko v osi. To znamená, že hlava, trup a nožičky sú v jednej priamke. Túto zručnosť si bábätko začalo osvojovať už v 3. mesiaci svojho veku. Ak však ešte v 5. mesiaci preferuje jednostrannú polohu, mali by ste zbystriť pozornosť. Ak dieťa síce dokáže symetrickú polohu zaujať, však často sa vracia do asymetrickej polohy, mali by ste kontaktovať neurológa, pediatra či fyzioterapeuta. Ďalším bodom typickým pre dovŕšenie 5. mesiaca je, že dieťa dokáže nadvihnúť nožičky do takej výšky, že si samo dosiahne na lýtka, členky, prípadne prsty na nohách. Dokáže teda dostatočne zapojiť brušné svaly a zadoček odlepiť od podložky. Pri tomto "ťažkom" cvičení by však tiež malo zachovať už vyššie spomínanú symetrickú polohu tela. Niekedy sa tiež s obľubou deti hrajú s nožičkami. V ľahu na chrbte sa päťmesačné bábätko hrá bezproblémovo s ručičkami. U päťmesačného dojčaťa môžeme pozorovať počiatky pretáčania. Veľkou motiváciou pre bábätko je dosiahnuť na hračku , ktorá je na strane (pre prehľadnosť popisu napr. Vľavo). Dieťa by malo začať siahať na hračku pravou ručičkou, pritiahne nožičky k brušku, ľavú ručičku položí vedľa seba kolmo k osi tela a dotočí telíčko do ľahu na ľavý bok . Ďalej sa ešte nedokáže pretočiť koordinovane, preto väčšinou prepadá späť do ľahu na chrbte. Bude pokračovať v "precvičovaní" už získanej zručnosti. Bude sa stále častejšie opierať o jednu ruku, respektíve lakeť a predlaktie a druhú ručičku dokáže uvoľniť na uchopenie hračky. Pokiaľ u svojho bábätka pozorujete, že preferuje oporu iba napr. O ľavé predlaktie a pravé koleno a uvoľňuje k hre iba pravú ručičku, mali by ste tiež zbystriť svoju pozornosť.
6. mesiac
Dieťatko zaručene rozosmeje hra na schovávačku a kuk, pretáča sa zo strany na stranu a váľa sudy a možno sa už začne prejavovať ako osobnosť v momentoch, keď mu vezmete jeho hračku (bude protestovať). Vedome bude púšťať z rúk hračky, ktoré už nepotrebuje a o chvíľu ich bude zase hľadať. Pre vás ako pre mamičku začína veselé obdobie, pretože dieťa sa už dokáže samo na chvíľu zabaviť hračkou, a hlavne čo nevidieť sa dá do pohybu. A keď okúsi pohyb smerom vpred, bude od tej chvíle k nezastaveniu.
V šiestom mesiaci sa dieťa snaží sadnúť, často s pomocou alebo s oporou. Dokáže zdvihnúť predmety, prekladať ich a aktívne s nimi manipulovať. Emócie sú výraznejšie - bábätko vyjadruje radosť, ale aj nespokojnosť. Je opäť zlomovým mesiacom pre vývoj bábätka. Počas tohto mesiaca sa dieťa otáča z polohy na chrbte do polohy na bok a do dovŕšenia 6. mesiaca by malo zvládnuť dotočenie z ľahu na boku do ľahu na bruško. Tým, že dieťa siaha cez strednú rovinu, dochádza k postupnej rotácii jednotlivých úsekov chrbtice. Dieťa začne rotovať aj panvu a zapojí šikmé brušné svaly tak, aby sa dokázalo pretočiť na bok a ešte ďalej na bruško. K dotočeniu z boku na bruško ale musí dokázať rozdeliť obe nožičky. Doteraz obe nožičky pracovali pri pritiahnutí k brušku súčasne, teraz ale k tomu, aby sa z ľahu na ľavom boku dieťa pretočilo na bruško, musí dokázať vrchnú pravú nožičku pokrčiť ešte viac a spodnú ľavú naopak natiahnuť. Rovnako tak musí vedieť rozlíšiť obe ručičky. V ľahu na chrbte si bábätko často siaha na nožičky, potľapkáva ich, začína pozorovať a ohmatávať chodidlá a jednotlivé prsty nožičky. Bábätko siaha po hračke už celou ručičkou, respektíve otvorenou dlaňou . Dokáže palec maximálne odtiahnuť od ostatných prstov a maximálne natiahnuť ostatné štyri prstíky. Pôvodne bábätko uchopovalo hračky z malíčkovej strany ruky a následne ich baliť do dlane. Ak mu podáte hračku priamo v strednej rovine, teda nad tvárou či hrudníkom bábätka, nebude sa vedieť rozhodnúť, akou ručičkou má na hračku siahnuť. Aj oči majú svoje okohybné svaly, ktorých pohybová súhra musela postupom času dozrieť. Niektoré dieťatká po narodení mierne škúlia. Toto škúlenie bolo fyziologické do 6. mesiaca. Pokiaľ pozorujete aj po dovŕšení 6. mesiaca šúlenie, je to dôvod na návštevu lekára. V ľahu na brušku dochádza v tomto mesiaci tiež k veľkému pokroku. Bábätko sa dokáže oprieť o obe v lakťoch vystreté ručičky, pričom sa opiera o otvorené dlane. Dostalo sa tak do tzv. "druhého poschodia ", odkiaľ má opäť o máličko lepší výhľad na svoje okolie. Aj v tejto polohe dokáže krátkodobo uvoľniť jednu ručičku k úchopu hračky. Charakteristické pre toto obdobie je aj tzv. "plávanie ", niekto pozná skôr pojem "lietadlo". Rovnako tak, ako keď dieťa leží na chrbte a nedokáže sa rozhodnúť, akú ručičkou siahne na ponúkanú hračku, tak aj v ľahu na brušku, ak vidí hračku a nedosiahne na ňu, kope nožičkami, zakláňa sa v chrbátiku, slintá, otvára pusinku a máva ručičkami. Samo sa ešte plaziť nevie a zatiaľ netuší, čo má urobiť, aby na hračku dosiahlo. Ak sa u šesťmesačného dieťatka vykoná tzv. trakčný test , keď dieťa ležiace na chrbte uchopíte za ručičky a mierne sa potiahne do polosedu, samo sa krásne zabalí do klbka.
V šiestom mesiaci by malo dieťatko s určitosťou vedieť druhé vzpriamenie. To znamená, že je na vystretých rúčkach a váha je prenesená tesne nad kolená, a panva je nad zemou. Trup je ako keby vzpriamený, na rukách vystretých v lakťoch, a dieťatko sa motivuje pomaličky do nákľaku a krížneho sedu. „ Ak je tento vývoj posunutý o mesiac až šesť týždňov, nie je to tragédia. Postupne by sme však mali dieťa motivovať, aby sa do tejto pozície dostávalo a cvičiť s ním. Dôležité je s dieťatkom správne manipulovať a motivovať ho. Cvičiť môžeme tak, že sa snažíme aktivovať brušné svaly. „Môžeme dieťa nosiť v pozícii na klokana, v ktorej mu visia nožičky vo vzduchu. Zadoček mu nepodopierame, čím ho „donútime“ pracovať s brušnými svalmi. Takisto je výbornou príležitosťou na cvičenie prebaľovanie. Dieťatko položíme na okraj prebaľovacej podložky tak, aby mu nožičky viseli a opäť ho necháme, aby nimi voľne hýbalo, ako sa mu zachce - všetky otáčania a rotácie dieťatka na podložke sú vhodné na aktiváciu brušných svalov,“ vysvetľuje Lucia Medeková. Na aktiváciu brušných svalov existujú aj špeciálne cviky, napríklad s loptičkou, no nie je nevyhnutné ich poznať.
7. mesiac
Dieťatko vie držať v ručičke chrumku a samo si ju ohryzáva. Keď na bábätko zavoláte menom, pravdepodobne sa za hlasom otočí a na volanie reaguje. Keď vidí hračku, snaží sa k nej samo dostať. Možno sa začína plaziť po brušku, možno to skúša hojdaním cez kolienka či dokonca lezením po štyroch. Spôsob, akým sa dieťatko po prvom polroku života snaží zdvíhať a hýbať, je rôzny. Stále však platí pravidlo nechať ho, nech si nájde vlastnú cestu.
Siedmy mesiac je prelomový - väčšina detí už dokáže samostatne sedieť bez opory. Niektoré začínajú plaziť (pohyb po bruchu) a experimentovať s pozíciou na štyroch. V tomto období sa rozvíja aj reč - prvé slabiky ako "ma-ma", "ba-ba" alebo "da-da". V siedmom až ôsmom mesiaci začína byť dieťatko dosť aktívne. Nastávajú obraty, hojdanie na štyroch, dieťa si začína sadať do krížneho sedu. Preto je dobré využiť túto prirodzenú aktivitu a vytvoriť mu vhodný priestor. „Je oveľa bezpečnejšie, aby bolo dieťatko na zemi, aby malo priestor pre svoju aktivitu a mohlo sa správne rozvíjať.
8. mesiac
V ôsmom mesiaci sa vám môže stať, že vojdete za vyspinkaným bábätkom do izby a ono nebude ležať, ale bude naraz stáť. Deti v tomto období sa veľmi často začínajú stavať a zo začiatku nevedia, ako si s novou pozíciou poradiť, ale veľmi rýchlo si ju osvoja a začnú ju usilovne trénovať. Pre vás ako pre mamičku príde niekoľko náročných momentov, keď bábätko síce stojí, ale musí sa ešte naučiť cez kolienka vrátiť späť na zem. Utečie pár dní a drobec bude energicky obchádzať nábytok, zhadzovať všetko, čo má v dosahu a pustí sa pravdepodobne aj do prehľadávania zásuviek. Státie dieťa kombinuje s lezením po štyroch, v ktorom už sa cíti sebavedomo a vie vyvinúť nečakane vysokú rýchlosť. S dieťatkom sa hrajte na pac - pac alebo šijem boty a navzájom spolu môžete začať komunikovať ukazovaním prstom či rôznymi gestami a zvukmi.
Dieťa často neplánovane urobí niečo, napr. otočenie sa z bruška na chrbátik, alebo sa začne snažiť o krížny sed, no nevie sa vrátiť. Ak chceme naučiť dieťatko dobre sedieť, je veľmi dôležité nedávať ho do pozície sedu, kým svalovo, fyzicky, ale aj psychicky nevyzreje. Musíme byť trpezliví a snažiť sa o to až vtedy, keď je na to dieťa samo fyzicky pripravené.„Je to približne v siedmom mesiaci, keď sa dieťa samé snaží dostať do krížneho sedu. Samé si v druhom vzpriamení a postupnom nákľaku na štyri, a následnom hojdaní v ňom, posilní vrch tela chrbát s bruškom tak, aby vedelo vydržať v rovnom sede samé. Akonáhle ho dáme do umelého sedu, tak ono síce sedí, lebo nemá na výber, no trpí nielen drieková, ale aj krčná časť jeho chrbtice, ako aj celý CORE jeho tela, čo sa neskôr preniesie do celkovej koordinácie a držania tela. Pokiaľ dieťa neprechádza všetkými fázami - vzpriameniami, pilotovaniami do strán, nákľakmi, hojdaním na štyroch, krížnym sedom až po stabilné státie na štyroch, a následný samostatný priamy sed - môže to mať vážne následky na jeho celkové správne stavanie, a teda vzpriamovanie na nohy. To ovplyvňuje držanie tela a následne zdravú, a správne koordinovanú chôdzu, ktorá je základom pohybu človeka. Každá fáza je predurčená k vyzrievaniu a prirodzenému cvičeniu, ktoré dieťa pripravuje na ďalší vývojový krok. Preskočením niektorej fázy uberáme čas a priestor svalstvu v danej pozícii dozrieť. „Pri nedostatočnom priestore prepojenia nás skutočne vedia prekvapiť problémy s tým spojené až v období škôlky a až predškolského či školského veku.
9. mesiac
Dieťa si uvedomuje, že nemôže všetko a rozumie slovu nie. Toto nechcené slovíčko ho ale tiež veľakrát nahnevá, pretože už má svoju hlavu. Jedinci, ktorí doteraz sami nesedeli, pravdepodobne s krásne vzpriamenou chrbticou sedia. S možnosťou bábätko usadiť prichádza veľká úľava, obzvlášť pri kŕmení, keď už môžete pohodlne využívať jedálenskú stoličku. Z pozície v sede bude dieťa viac baviť hranie. Už udrží súčasne v každej ruke jeden predmet či si môže prekladať hračku z ruky do ruky. Dieťa sa vie veľmi rýchlo postaviť, a tak je od tejto chvíle asi celý váš byt zbavený všetkých nebezpečných predmetov i dekorácií do výšky 80 cm.
Medzi siedmym a deviatym mesiacom deti postupne ovládajú štvornožkovanie (lozenie) - pohyb na štyroch končatinách. Tým sa dramaticky zvyšuje ich mobilita a nezávislosť. Postaviť sa s oporou o nábytok je ďalší častý míľnik.
10. mesiac
Je zábavné, ako si dieťa občas len tak pre seba rozpráva. Niekedy to dokonca vyzerá, že vám chce aj niečo povedať a napodobňuje pri tom vašu intonáciu. Možno sa bude snažiť zopakovať „mama“ a „tata“. Slovo tata je však preň jednoduchšie na vyslovenie, preto ho asi bude vedieť skôr. Aktívne sa stavia na nožičky a vie sa aj bezpečne dostať cez kolienka späť na zem. Papučky ešte nasadzovať nemusíte, ale dieťa by malo kvôli bezpečnosti mať aspoň protišmykové ponožky. Komunikácia pomocou gest a zvukov dáva vášmu vzťahu a dorozumievaniu úplne nový rozmer a dieťa dokáže byť skvelým zabávačom. Veľa sa mu venujte, rozprávajte sa s ním a vysvetľujte mu veci, bude vám pozorne načúvať.
Po desiatom mesiaci sa deti začínajú pripravovať na chôdzu. Najprv chodia pozdĺž nábytku s oporou, potom robia prvé kroky s pridržaním a nakoniec sa odvážia na samostatné kroky. Prvá samostatná chôdza sa najčastejšie objavuje medzi 11. a 15. V tomto období sa výrazne rozvíja aj reč. Dieťa začína používať prvé slová s významom, rozumie jednoduchým príkazom („daj mi“, „poď sem“) a komunikuje gestikuláciou.
11. mesiac
Slovu „nie“ síce rozumie, rozhodne ale nepočúva a niekedy to môže vyzerať, že vás aj skúša, kam až môže zájsť. S hračkami už manipuluje veľmi obratne a pomocou tzv. pinzetového uchytenia skúma končekmi ukazováčika a palca drobné detaily. Čím ďalej viac sa dieťatko hrá, smeje sa a baví ho objavovať a skúšať nové veci. Pri obliekaní pomáha nastavením ruky alebo nohy a možno zvládne chvíľu stáť bez opory.
12. mesiac
Dieťa miluje loptičky a keď si ich gúľate, možno ich už dokáže poslať späť. O vec, ktorú potrebuje, si dokáže povedať aj inak než len plačom. V slovníku má okrem „mama“ a „tata“ pravdepodobne ešte tretie slovo, často to býva „ňami“ alebo „haji“. Reaguje na slovo „pusu“ a samo sa vie aj prísť pomaznať. Obdobie prvého roka je časom veľkej lásky a tiež prvých krôčikov. Ak ale batoľa na svoje prvé narodeniny ešte nechodí, neriešte to, ešte má mnoho času.
Dieťa v tomto období skúša prvé kroky, pričom sa opiera o nábytok alebo pomocné predmety. Motorika: Dieťa sa učí stáť s oporou a vykonáva prvé kroky s pomocou. Sociálne a emocionálne správanie: Dieťa začína používať jednoduché slová ako „mama“ alebo „tata“ a chápe základné pokyny.
Deti v tomto období začínajú robiť prvé samostatné kroky a objavujú svet novými spôsobmi. Motorika: Dieťa dokáže chodiť s malou oporou alebo samostatne. Sociálne a emocionálne správanie: Dieťa sa stáva sebavedomejším, začína vyjadrovať svoje potreby slovami a je aktívne v interakciách s blízkymi.
Podpora psychomotorického vývinu
Na rozvoj psychomotorických zručností je dôležité, aby malo dieťa bezpečné a podnetné prostredie - priestor, kde môže liezť, behať, manipulovať s hračkami, skúmať a objavovať. Pomôžu mu pohybové hry, kreatívne činnosti, kontakt s rovesníkmi aj jednoduché úlohy primerané veku.
Nedávajte dieťa do sedacej polohy násilne: Jedno z najdôležitejších pravidiel. Dieťa by sa malo naučiť sadnúť samo, keď na to bude telesne pripravené. Zabezpečte tvrdý a stabilný povrch: Príliš mäkké podložky alebo matrace nie sú vhodné na cvičenie. Dostatok voľného pohybu: Minimalizujte čas strávený v sedačkách, lehátkách alebo detských stoličkách. Motivácia, nie nátlak: Položte hračku tesne mimo dosahu, aby sa dieťa muselo natiahnuť alebo pohnúť. Pozitívne povzbudenie: Chváľte každý malý pokrok, usmievajte sa, tlieskajte.
V prvých mesiacoch života sú pre bábätko dôležité kontrastné hračky, ktoré stimulujú zrakové vnímanie. Hrkálky a závesné kolotoče podporujú sluchové vnímanie a koordináciu ruka-oko. Hracie deky sú základnou pomôckou pre každé bábätko. Poskytujú bezpečný, čistý a stabilný povrch na cvičenie. Drevené kocky, vkladačky a prvé hračky sú ideálne pre rozvoj jemnej motoriky. Lopty, autíčka a ťahacie hračky motivujú k pohybu, lozeniu a neskoršie chôdzi.
Rodičia majú často skreslenú predstavu a zabúdajú, aký veľký je rozdiel medzi tým, čo vidíme a tým, čo dieťa podľa nás chce, pretože to nevie povedať, a čo je pre neho správne. Výborný je príklad v prípadoch, keď sa chce dieťa podľa rodiča postaviť. Myslia si, že keď sa dieťatko vzprieči do vystretia a vystrie nohy, že chce chodiť. To však vôbec tak nie je. Ide o svalové kontrakcie, ktoré dieťa nepozná a skúša, ale úmyselne ich neovláda. Alebo to robí preto, lebo ho to baví a najmä vidí, že rodičia sa na tom bavia, prípadne je to prejav nevôle. Ak však neprešlo samostatne všetkými fázami a úmyselne, na základe svojej vedomosti a zrelosti, sa do danej pozície nedostane a my ho v tejto chvíli postavíme, s „nevyposilovaným“ bruškom a chrbátikom a celým aparátom, je to pre jeho telíčko veľká záťaž a môžeme mu spôsobiť vážne deformity, napr. skoliózu. „Keď sa rodičom niečo nepozdáva, môžu nás prísť navštíviť a my im poradíme. Prvá hodina je individuálna a konzultačná. Do zhruba 6 mesiacov je to najmä o manipulácii s bábätkom doma. Mamička príde, my jej poradíme, čo má robiť a následne sa podľa toho riadi doma a s bábätkom cvičí. S väčšími detičkami je to trochu iné a hodina prebieha v skupine s inými deťmi. Dieťa príde na prvú hodinu, ktorá je grátis. Tréner začína vstupnú konzultáciu s rodičom a potom pozoruje, ako dieťatko v rámci skupiny reaguje. „Väčšinou sa všetky chyby odrazia až v predškolskom veku.
Vývojové míľniky ľahko dosiahnuteľné (s nástrojom Memory!)
Kedy hovoriť o oneskorenom psychomotorickom vývoji?
Hoci každé dieťa má svoje tempo, existujú určité varovné signály, ktoré by rodičia nemali ignorovať. Výrazné oneskorenie míľnikov: Napríklad nesedí ani s oporou po 9. mesiaci, nestojí s oporou po 12. mesiaci, nechodí ani po 18. Ak spozorujete ktorýkoľvek z týchto signálov, neváhajte a obráťte sa na odborníka. Skorá intervencia je kľúčom k úspechu.
Nesprávny psychomotorický vývoj môže mať na dieťatko vážny vplyv. Dôležité je nič nepodceňovať a nepreskakovať žiadnu vývinovú fázu. Dôležité je najmä nevynechávať fázu lezenia po štyroch, počas ktorej sa spája pravá a ľavá hemisféra. Ak sa vtedy časti mozgu nevyrovnajú, môže sa to prejaviť, napríklad dyslexiou, poruchami sústredenosti, hyperaktivitou, oneskorením stabilizácie laterality atď. Dôležité je však nepanikáriť a dať dieťaťu dosť času, správne ho motivovať, aby sa v prvom rade snažilo všetko zvládnuť samé. Netreba sa v žiadnom prípade neustále porovnávať s ostatnými deťmi.
Psychomotorický vývin dieťaťa je veľmi dynamický a zložitý proces, ktorý zahŕňa mnoho aspektov fyzického, emocionálneho, sociálneho a kognitívneho rozvoja. Každé dieťa sa vyvíja individuálne a v rôznom tempe, preto je dôležité vnímať jeho pokroky ako súčasť jedinečného procesu. Poskytovaním láskyplného prostredia, podpory a stimulácie môžeme výrazne prispieť k jeho zdravému rastu a rozvoju.
tags: #psychomotoricky #vyvin #ovplyvnuju #zrucnosti