Hovorí sa, že škola a rodina predstavujú základ pre naše deti. Zákonite by teda tieto inštitúcie mali spolupracovať a ťahať za jeden koniec. Ale aká je skutočnosť? Učiteľka Mária (49) hovorí, že rodičia sa správajú horšie ako deti. Pravda je taká, že učitelia čoraz častejšie riešia neprimerané reakcie rodičov. Až pri nich si uvedomujú, že s deťmi vôbec nie je problém. Konflikty vytvárame my dospelí.
Dôležitosť Spolupráce Rodiny a Školy
Spolupráca medzi rodinou a školou je kľúčová pre úspešnú adaptáciu dieťaťa na školské prostredie. Táto spolupráca zabezpečuje jednotnosť výchovného pôsobenia a umožňuje dieťaťu úspešne sa adaptovať na nové prostredie. Rodičia sú prvými vychovávateľmi svojich detí a škola významne dopĺňa tento proces. Je dôležité, aby si škola uvedomila, že prijíma nielen dieťa, ale aj celú jeho rodinu.
Vzťah medzi rodičmi, učiteľmi a deťmi je základným kameňom úspešného vzdelávacieho procesu. Ako sa však táto spolupráca prejavuje v praxi? Kde sú hranice medzi právom rodiča na názor a rešpektovaním autority učiteľa? A ako môžeme zabezpečiť, aby školy komunikovali nielen o prospechu, ale aj o charaktere žiaka? Na tieto otázky hľadáme odpovede v nasledujúcom článku.
Vzájomné Očakávania a Porozumenie
Pre efektívnu spoluprácu je nevyhnutné, aby rodičia a učitelia mali jasné očakávania a porozumenie. Školy by mali otvorene komunikovať svoju víziu výchovy a vzdelávania, aby sa rodičia mohli nastaviť na rovnakú vlnu. Ak rodičia vedia, čo im škola ponúka, môžu s učiteľmi ľahšie spolupracovať. Niekedy sa zdá, akoby učitelia a rodičia boli dva tábory, ktoré idú proti sebe, hoci ide veľakrát iba o nepochopenie.
Ako Zlepšiť Komunikáciu
Dobrá komunikácia je základom úspešnej spolupráce. Škola by mala mať jasné pravidlá komunikácie s rodičmi, aby sa predišlo nejasnostiam. Učitelia by mali rodičom poskytovať spätnú väzbu nielen o výkonoch dieťaťa, ale aj o jeho charaktere. Dôležité je, aby rodičia mali možnosť informovať školu o špecifikách svojho dieťaťa a jeho zázemí, čo by učiteľom uľahčilo prácu s ním.
Formy Komunikácie
- Osobné stretnutia: Osobné stretnutie s učiteľom ešte pred vstupom dieťaťa do školy je pre rodičov veľmi dôležité.
- Pravidelné rozhovory: Pravidelné rozhovory s učiteľom umožňujú rodičom sledovať pokroky svojho dieťaťa.
- Zapojenie do školských akcií: Zapojenie rodičov do školských akcií vytvára priestor pre neformálnu komunikáciu a budovanie vzťahov.
Vplyv Lockdownu na Spoluprácu
Počas lockdownu, keď sa deti učili z domu, bol kontakt medzi rodičmi a učiteľmi väčšinou minimálny. Osobný kontakt žiadna technika nenahradila. Pri vyučovaní naživo môže učiteľ vytušiť, že dieťa má nejaký osobný problém, napríklad vzťahové problémy v rodine, sociálny problém.
Pozitívne Aspekty Dištančného Vzdelávania
Na druhej strane, dištančné vzdelávanie prinieslo aj niektoré pozitívne aspekty. Rodičia mali možnosť počuť, ako učiteľ komunikuje s ich deťmi. Klobúk dole pred učiteľmi, ktorí s trpezlivosťou odpovedali dookola na tie isté otázky, učitelia dostali zabrať samotnou výukou. Niečo o rodinných pomeroch vedeli učitelia odčítať aj z toho, ako dieťa spolupracovalo na diaľku, či sa pripájalo a posielalo úlohy, alebo akým štýlom dieťa odpovedalo na online hodinách.
Riešenie Konfliktných Situácií
Je dôležité, aby rodičia nenadávali na učiteľa pred dieťaťom, lebo dieťa stratí rešpekt k autorite ako k dospelej osobe. Ideálne je, aby učiteľ napísal rodičovi, že sa chcú porozprávať osobne na neutrálnej pôde. Alebo si zobrať rodiča bokom a v pokoji mu vysvetliť, čo sa udialo. Deti častokrát doma niečo povedia a stáva sa, že celú situáciu nepochopili správne.
Ako Komunikovať s Učiteľom
S deťmi sa môžeme rozprávať, úplné tabu by to nemalo byť, ale deti majú niekedy skreslené vnímanie niektorých javov. Je dobré sa deti pýtať, ako to vnímajú. A potom im vysvetliť niektoré súvislosti v rámci ich chápania. Nemusíme však riešiť s nimi všetko. Môžeme opísať, že my doma toto robíme inak, celkom s tým nesúhlasíme, ale v škole si pani učiteľka nastavuje pravidlá a je potrebné ísť podľa nich. Porozprávať sa s dieťaťom, čo je schopný urobiť, aby tieto pravidlá akceptoval. Ale nezhadzovať učiteľov.
Riešenie Problémov v Rozvedených Rodinách
Pre dobro dieťaťa je ideálne, aby si rodičia nastavili jednotné pravidlá. Lebo ak má dieťa iné pravidlá u mamy, iné u otca, iné v škole, tak to vedie k chaosu, v ktorom sa dieťa nevie zaradiť. Ak sa niečo negatívne deje v rodinách, máloktorý rodič to aj prizná a väčšinou nechce, aby na to okolie prišlo. V takom prípade sme sa dohodli na stretnutí s rodičmi a v dôvernej atmosfére, niekedy aj s odborníkom, sme sa snažili vysvetliť, ako vnímame ich dieťa a dali sme priestor aj im, aby povedali svoj pohľad.
Prekážky v Spolupráci
Spoluprácu medzi rodinou a školou môžu oslabovať viaceré faktory. Medzi najčastejšie patrí neochota rodičov obetovať čas na prehĺbenie vzájomných vzťahov s učiteľom, nesprávne presvedčenia rodičov o význame spolupráce a odlišné preferencie hodnôt v rodinách.
Bariéry Komunikácie
- Nedostatok času: Zaneprázdnenosť rodičov je jednou z hlavných prekážok v spolupráci.
- Odlišné hodnoty: Odlišné hodnotové systémy v rodine a škole môžu viesť k nedorozumeniam.
- Pasivita rodičov: Sporadické a slabé zapojenie rodičov do fungovania školy je častou bariérou spolupráce.
Ako Prekonať Prekážky
Prekonanie prekážok v spolupráci si vyžaduje aktívny prístup zo strany školy aj rodiny. Škola by mala vytvárať podmienky pre otvorenú komunikáciu a zapojenie rodičov do školského života. Rodičia by mali vnímať spoluprácu ako príležitosť na zlepšenie prospechu a správania svojho dieťaťa.
Konkrétne Kroky k Zlepšeniu
- Školenia pre učiteľov: Školenia pre učiteľov zamerané na komunikáciu s rodičmi a riešenie konfliktov.
- Výchovné prednášky pre rodičov: Organizovanie výchovných prednášok pre rodičov na aktuálne témy.
- Jasné pravidlá komunikácie: Stanovenie jasných pravidiel komunikácie medzi školou a rodičmi.
Výchovné Ciele a Rozvoj Charakteru
Školy by mali mať jasné výchovné ciele a plán rozvoja charakteru dieťaťa. To sa dá zvládnuť aj v súčasných podmienkach školstva. Brať rodičov ako partnerov, čo však nemusí znamenať byť s rodičmi kamarát. Byť otvorení, aby rodičia videli, že učiteľ má záujem o rozvoj dieťaťa a môžeme sa naňho obrátiť, keď sa niečo deje. Teraz je dôležité viac si všímať jednotlivé deti a informovať rodičov, ako sa zaradili do kolektívu a ako sa v škole majú.
Hodnoty a Príklad
Učiteľ vychováva už len spôsobom, ako rozpráva, ako reaguje na bežné situácie, ako sa oblieka, ako karhá, či používa alebo nepoužíva iróniu, ako chváli - vieme aj toto povedať konkrétne? Ak pokarhá dieťa pred celou triedou, je to správny výchovný prístup? Alebo keď si cez dieťa vybavuje svoje antipatie s rodičmi? Jedným z významných výchovných prvkov je vlastný príklad.
Rola Vedenia Školy
Vedenie školy zohráva kľúčovú úlohu pri vytváraní pozitívnej atmosféry a podpore spolupráce medzi učiteľmi a rodičmi. Riaditeľ by mal byť nositeľom vízie a mal by okolo seba mať ľudí, ktorí ju majú rovnakú a chcú ju spoločne realizovať. Učiteľ by mal cítiť podporu, že môže rásť, že má podporu, ak prežíva ťažkú situáciu s niektorými deťmi alebo rodičmi. Vedenie by malo dbať aj na ľudskú formáciu učiteľov.
Vzdelávanie v triáde dieťa - rodič - učiteľ je čoraz populárnejší trend. V minulosti tomu tak však nebolo. A ako to už býva, aj my sme sa začali pohrávať s myšlienkou zapojiť tých našich rodičov do školských aktivít, ale akosi nám stále niečo chýbalo. Zdroje. A to nie len finančné, ale najmä tie ľudské. Prvýkrát som sa stretla s Ivett Pavlis /zakladateľka Rodič ľavou zadnou/ na nejakom školení. Nepamätám si už presne, čoho sa týkalo, pamätám si však úplne presne, ako v spleti všetkých informácií v daný deň predostrela víziu workshopov pre rodičov. Retrospektívne to považujem za jedno z najlepších rozhodnutí, nakoľko sa nám podarilo nadviazať spoluprácu. A nie hocijakú. Ivett bola presne človek, ktorého sme hľadali. Od prvej chvíle sme ju považovali za „nášho človeka“. Nebola pre nás žiadnym externým lektorom. Krok po kroku a pracne sme vyberali témy, ktoré by našich rodičov mohli osloviť. Ladili sme termíny, premýšľali každý detail. Ivett do workshopov vniesla niečo navyše, kúsok seba a svojho autentického ja, vďaka čomu si rodič povie…že sa mu oplatí vrátiť. A aj sa oplatilo. Vyzeralo to takmer dokonalo, ale… nebolo. Začiatky vôbec neboli ľahké. Na prvé školenie prišlo zhruba desať rodičov. Na ďalšie osem a na to tretie ešte menej. Začali sme tápať a rozmýšľať, čo s tým. Nebudem vám klamať, boli aj chvíle, kedy sme to chceli vzdať. Mali sme ale možnosť rozhodnúť sa. Rodiča berieme ako súčasť našej práce. Ak chceme, aby vplývali na deti, musí niekto najprv vplývať na nich. A to by bez úzkej spolupráce nešlo. Urobili sme teda krok spať a detailne sme si analyzovali všetky úspechy, ale aj neúspechy… Na ďalšom workshope sme sa rozhodli osloviť priamo rodičov. Pýtali sme sa, čo by potrebovali oni od nás, aby ich prišlo viac. Asi si poviete, že robiť prieskum na pár kúskoch nebude mať význam, ale malo. Slovo dalo slovo a prišli nové nápady. Takže ďakujeme našim rodičom, že nás posúvajú vpred. Urobiť anketu netrvalo ani dva dni a my sme zhruba vedeli, aké potreby rodičia majú. Mnohí sa zaoberajú otázkou, kam s deťmi v čase vzdelávania, alebo im nevyhovoval čas. Zabezpečili sme program pre detičky. Zmenili sme čas prednášky. Témy si vybrali sami. Rada by som sa ale vrátila k termínu workshopu. Práve ten vám totiž garantuje, že nepresedíte hodinu a pol na nudnej monochrómnej prednáške. Aktívne zapojenie a vtiahnutie do tém definujú lektorov Rodič ľavou zadnou. Súčasťou je vždy množstvo materiálu a zaujímavých pracovných listov, či terapeutických pomôcok. Témy vždy vychádzajú z potrieb súčasnej doby a našich detí. Sme tím, sme jednota a v jednote je sila. Milá Ivett, milý tím Rodič ľavou zadnou, ďakujeme!
Vzťahy medzi rodičmi a deťmi
Poruchy Správania a Ich Príčiny
Porucha správania a príčiny vzniku porúch správania nie sú jednoznačné a neexistuje zhoda v tom, ktorá skutočnosť vyvoláva špecifické poruchy správania. Niektorí odborníci uvádzajú rôzne vplyvy, ktoré majú alebo môžu mať vzťah k poruchám správania. Napríklad genetické vplyvy, oneskorené neurologické dozrievanie, prenatálne a postnatálne poškodenie, vplyv rádioaktivity, niektorých liekov, následky chorôb alebo úrazov a pod. Príčiny porúch správania však vo všeobecnosti môžeme rozdeliť na vnútorné a vonkajšie činitele, ktoré sa podieľajú na vzniku týchto porúch.
Vnútorné a Vonkajšie Činitele
- Vnútorné činitele: Osobitosti nervovej sústavy, vrodené vlastnosti, špecifiká procesu dozrievania nervovej sústavy, choroby a úrazy, ktorých následkom sú poruchy v oblasti emocionálneho vývinu, motoricko-percepčnej oblasti a v rozvoji poznávacích funkcií. Ďalej to môže byť organické poškodenie mozgu, disproporcie vo vývine intelektu a emocionálna labilita.
- Vonkajšie činitele: Nevhodné sociálne vplyvy zo strany rodinného prostredia, škola, rovesníci, nesprávna a nedostatočná výchova, strata jedného rodiča, rozvod, presťahovanie sa, nepripravenosť rodičov na výchovu detí, alkoholizmus, kriminalita v rodine, partia kamarátov, sociálne vzťahy v triede a pod.
Príčina ťažkostí s poruchami správania zapríčinená vnútornými činiteľmi zahŕňa určité oslabenie alebo poškodenie nervového systému, čo môže spôsobiť, že vývoj jednotlivých mentálnych funkcií je nerovnomerný. Porucha správania sa môže prejaviť ako nepokoj, nesústredenosť, výkyvy v náladách, impulzívnosť, prudkosť v reakciách a pod.
Dieťa s poruchou správania môže mať určité asociálne prejavy. Znamená to, že môže byť voči ostatným ľuďom, ale i zvieratám, agresívne. Dieťa úmyselne ničí majetok druhých ľudí, čo sa môže prejaviť od drobnejších výtržností, rozbíjania skiel na domoch a autách, cez maľovanie a kreslenie graffiti až po úmyselné zakladanie požiarov a priame ohrozovanie života iných ľudí. Takéto dieťa ľahko podľahne úmyslu niečo ukradnúť, nemá zábrany klamať a podvádzať, aby dosiahlo to, čo chce. Zámerne porušuje a nerešpektuje žiadne pravidlá.
Dieťa s poruchou správania môže mať problémy i v oblasti citového prežívania. Porucha správania sa môže prejaviť už i u päťročného dieťaťa. Málokedy sa prvé príznaky objavia po 16. roku. Prejavy poruchy sa menia i postupujúcim vekom a fyzickým vývojom dieťaťa. U menšieho dieťaťa sa porucha prejaví skôr pri menších krádežiach a detských bitkách, horšie prejavy sú už pri dospievajúcej mládeži, kde môže dôjsť k prepadnutiam, krádežiam či znásilneniam.
Dieťa s poruchou správania je oveľa náchylnejšie k nezdravému životnému štýlu ako je fajčenie, pitie alkoholu a drogová závislosť. Mnohokrát má takéto dieťa už od útleho veku i zvýšený záujem o sexuálny život a je náchylnejšie k nehodám, ktoré často i samo vyvoláva alebo sa zúčastňuje aktivít, kde hrozí riziko úrazu. Čím skôr sa porucha u dieťaťa objaví, tým je väčšie riziko vzniku sociálnej poruchy osobnosti u dieťaťa.
Napriek tomu, že sa môže táto porucha javiť ako výsostne chlapčenská záležitosť, nie je tomu tak. Rovnako postihuje chlapcov i dievčatá, líši sa však prejavmi. Poruchu či narušenie u dieťaťa si zvyčajne všimnú prví rodičia. Je dôležité, aby si daný problém u svojho dieťaťa priznali. Často sa stáva, že niektorí rodičia si handicap svojho dieťaťa nechcú pripustiť, tvária sa pred okolím, že ich dieťa je v poriadku a chyba je niekde inde alebo obviňujú samých seba z určitého zlyhania. Je veľmi dôležité, aby sa s takýmto dieťaťom začalo pracovať čo najskôr.
Rodičia dieťaťa s poruchou správania môžu mať v niektorých prípadoch oprávnenú obavu o svoje dieťa a jeho budúcnosť. Veľmi dobre si uvedomujú, že ich dieťa má vážny problém a jeho, často protispoločenské, správanie bude mať vážne následky. Niektoré prejavy porúch správania sa objavujú i u ostatných detí, neznamená to však, že u neposlušného alebo nedisciplinovaného dieťaťa automaticky ide o poruchu správania. Rodičia by si mali zistiť o poruche správania podľa možnosti čo najviac. Nemali by sa spoliehať len na pedagogicko-psychologické poradne, ale zaobstarať si i dostupnú literatúru, poradiť sa s inými rodičmi. Môžu zistiť, že ich dieťa, ktoré trpí špecifickou poruchou správania potrebuje predovšetkým nesmiernu podporu zo strany rodičov, ale i učiteľov.
Že zaplatí za niečo, kde v klude sedi a užíva si jazdu a oride niekto kto mu ten zážitok kazi, ešte ho aj zhodí z vláčika a ublíži mu a môj syn má ostať ťahaný za vlacikom a čakať, čo sa bude diat? A ustupit? Alebo mám čakať ue dvojročný povie trojročnému. “Kamo poďme si to vydiskutovať”?Ale prosím ta, to by som chcela vidieť jak by si ty šla za niekym niečo riešiť a hľadať po kútiku o 18:00 vedúceho, keď za tu hodinu čo sme tam boli sa ani jehoMatka neukázala, veď to pisem že som chlapca vkuse sledovala a jeho mater nikde…preboha ženy, vy ste niektoré take slnieckarky zasnívane. Alebo som mu mala nohu zapáčiť do vláčika, ako sa to stalo synovi, vhodiť dvojeurovku a ísť prec, to by bolo lepšie, ako mu dať po ruke? Vážne. Smutná som z ľahostajnosti z tejto diskusie a celkovo z obhajovanie učiteľky. Čo sa sťažnosti týka, my sme mali takú v škôlke, našťastie v susednej triede, stazovali sa na ňu rodicia a ona trúba každému hovorila, že "toto je prvá sťažnosť, nik sa nesťažoval".. výsledok: keďže v BA kraki nie sú učiteľky, nie je to jednoduché vyhodiť a haldat náhradu. Syn bol tiež bezproblémový, ale stresovalo ho aj neprimerané karhanie iných detí. A jedného dňa sa hnev pani učiteľky otočil proti nemu. A dopadlo to tak, že sme museli zmeniť triedu.Netreba predtým zatvárať oči a utešovať sa tým, že moje dieťa nekarhajú.Treba sa ozvať, ideálne viacerí rodičia spolu. A ešte sa s tým chváliš. Keby si ho držala kým sa tvoje dieťa dovozi tak to beriem, ale takto sa tvoje dieťa naučilo že vypäté situácie sa riešia násilím, že až bude silnejšie môže udrieť slabšieho, lebo veď aj mama to spravila. Ja tiež nenechám ohrozovať svoje deti ale nikdy, nikdy som nezdvihla ruku na dieťa. Ak cudzie dieťa robilo zle môjmu tak som mu najprv vysvetlila, ak nepochopilo a jeho rodičia sa nemali k činu tak som ho jednoducho nepustila k môjmu dieťaťu. Je veľa spôsobov ako si ubrániť svoje hranice aj bez násilia. Väčšinou pomôže pekne vysvetliť, úprimne povedať čo ti vadí, čo vadí tvojmu dieťaťu. Ďakujem Bohu, že som v takej situácii zatiaľ ešte nikdy nebola, kde iné dieťa takto surovo ublíži môjmu pred mojimi očami!!!! A to ja som tiež za výchovu bez bitiek, ani moje dieťa odomna nikdy nedostalo, po zadku keď niečo rozsype, pokazí, rozbije, ale ak ubližuje inému dietatu rodič je ten, čo MUSÍ zakročiť a chrániť iné deti pred svojim dietatom. Keby bol môj agresor, vôbec by som sa nedivila, keby mu dá niekto po ruke ani učiteľka, upratovačka. Tak to funguje aj v skutočnom živote, ak útočí agresor- silnejší na slabšieho je podľa viac nez potrebné, aby zasiahol niekto na pomoc a v detskom svete dostať jednu po ruke nieje žiadna tragédia, veď si mu neodťala ruky ani nezbila do krvi. Reagovala by som určite podobne! Inak v kútiku sa neregisteuju deti, keď ich tam rodiča nechá samých? Za každým keď vypol vláčik, zobrala som ho bokom a vysvetlila, ze keď si chce sadnúť a vozit sa, že môže ale nech nezastavuje kazdu chvíľu. Ja som mala včera TP, som v 9 mesiaci šla somPosledný krat so synom uzit si spoločný čas, a teda posledné po čom som túžila je strážiť cudzie decko a dávať pozor, aby neublížilo môjmu 😁😁😁a ti že do mna kopal zakazdym, keď somHo držala som tiež spomínala. Keby nesotil do neho, nereagujem tak prudko, ale on ublížil mne a synovi zároveň. Ani ja sa s tebou nejdem hadat. Urobila by som to tak opäť a kým som ho sledovala ťahali ho šmykom od iných deti aj iný rodičia a jeho rodičia záhadne nikde. On ublížil môjmu synovi, kým len zastavoval vlak nedala som mu po ruke…syn má skrabanec do krvi, akoho ten vlacik tahal. A ani keby niekto moju kamaratku, známi, ale aj hocikoho iného niekto cudzí nahodne tak skocim a obranujem🤦♀️ takí ľudia jak ty ignorujú volanie o pomoc a potom sú tragédie ako v Michalovciach, že zena kričí o pomoc a ty by si určite zatvorila okno, veď je to ich záležitosť nebudem do toho zasahovať nemám na to právo pomahat slabšiemu…. U nás stačilo, keď som druhý krát povedala, že dám sťažnosť a podnet na nu, tak chodila milucka.Sesternica keď sa sťažovala a už vtedy jej hrozilo vyhodenie, tak chodila k nim tiež sa liskat, že ona nič, ona je dobra, milá a mala sa schovavala pred ňou pod posteľ a mala zachvaty.Nebude s nou niečo v poriadku, keď také zlaté dievčatko zbila. Ona si nemá čo dovoliť deti bit. Myslím, keby tam mal ten chlapec rodičov nemusela si byt ty hodená do tejto nepríjemnej situácie a nereagovala by si tak, ale zijes si svoj život. No tým, že si tam na tu situáciu bola sama sa ti nečudujem. Naozaj som sa cítila čudne aj po vyjadrení mamičiek, ktorých sa to týka - že buďme ticho, aby na naše deti nebola ešte horšia.. Veď keď ste si ten vláčik zaplatili tak jednoducho vysvetlím tomu cudziemu dieťaťu že chápem že sa mu vláčik páči, ale teraz sme si ho my zaplatili tak sa bude voziť moje dieťa. Ak sa chce voziť nech si ide zatiaľ po rodiča aby mu zaplatil ďalšiu jazdu. Ale neprajem si aby zasahoval do jazdy môjho dieťaťa. Raz by stopol vláčik tak by som mu jasne ale láskavo povedala, že toto mu nedovolím a jednoducho by som ho k tomu vláčiku nepustila. Ak by bolo potrebné tak by som ho držala ďalej, ale tak aby som mu nijako neublížila. Ak by pri tom dieťa ubližovalo mne tak zavolám toho kto má na starosti bezpečnosť v detskom ihrisku Niekedy, a zvlášť pri deťoch treba predvídať a nečakať kým bude ublížené.Začni sa prosím správať ako dospelá žena a neubližuj mi tým že ma tu osočuješ. Nepoznáš ma, nevieš v akých situáciách som bola a komu som utekala na pomoc. Píš za seba čo by si ty urobila a nie za mňa. Ja radšej predvídam ale ak vidím že je niekomu ublížené hneď utekám pomôcť, tak prosím nenavažaj sa tu do mňa. Akoby kazda z vas mala doma dieta ktore klame. Nerozumiem. Ja mojej dcerke verim vsetko. Nevymysla si a uz vobec by neklamala v takejto zavaznej veci. Pride smutne kolke tu neverite vlastnym detom. Nerozumiem ze vy ako pegagogicka tieto suvislosti nevidite.ajn•9. Pani je asi vyhorena. Stavím sa že to je starsia pani bez vysokej školy ktorá tam robí od vekov vekucich. Česť výnimkám. Ihned si dať s ňou konzultáciu a riešiť veci spytat sa jej ako to bolo. Samozrejme kriticky sa pozrite aj na vaše dieta či dá vie správať alebo je problémové a treba konverzáciu aj s dieťaťomEste jedna uplne asi nepodstatna vec....aleJa ked som bola v skolke, bola tam ucitelka ktora ma neznasala. Prezyvala ma hnusnou prezyvkou, kricala na mna...Dlho trvalo kym sa odhodlala povedat to doma. A reakcia mojich rodicov? Isli do skolky a vydoskutovali si to s nou aj s riaditelkou. Odvtedy mi uz nikdy tak skaredo nepovedala. Doteraz si nosim tuto spomienku so sebou v srdci. Ze sa za mna rodicia postavili a bojovali za mna. Bol to pre mna ako dieta silny zazitok.Nie je to v poriadku. Po zadku nech si dá rodič ona na to študovala, aby ako kvalifikovaná pedagogička zvládala veci s dietatom inak. To čo opisujete je jej nezvládnutie tejto profesie... Takze vsetci ti, ktori si mozno myslia ze ich dieta klame ale nedokazu to s urcitostou rozoznat (ak tebe dieta neklame, tak asi nevies ake je to rozoznat) tak niesme milujuci.Ty zartujes.Deti veru klamu a casto. Vymyslaju si, maju bujnu fantaziu. Povedala by som ze je to znak zdraveho vyvinu, je to normalne.
