Obdobie adolescencie predstavuje kľúčové obdobie v živote jedinca, charakterizované intenzívnymi telesnými, psychickými a sociálnymi zmenami. Je to čas prechodu z detstva do dospelosti, ktorý so sebou prináša mnohé výzvy a formovanie osobnosti. V tomto období sa často objavujú aj prejavy rizikového správania, ktoré môžu mať vážne dôsledky na budúcnosť mladého človeka.
Adolescencia sa približne začína s druhou dekádou života a je sprevádzaná zmenami vo všetkých zložkách osobnosti. Často dochádza k búrlivým citovým prejavom a k osamostatňovaniu ľudského jedinca. Dospievanie, prechod z detstva do dospelosti, je tu bezprostredný a vedie k postupnému zvládnutiu všetkých zložitých spoločenských úloh.
Termín adolescencia získal zvláštny význam, zahŕňajúci pedagogický, zdravotný i kultúrny rozmer. Je to obdobie, kedy si jedinec hľadá svoje miesto vo svete, formuje svoju identitu a snaží sa dosiahnuť svoj ideál. Rodičia často očakávajú toto obdobie s napätím a dúfajú, že čoskoro pominie.
Definícia adolescencie a jej časové ohraničenie sa u rôznych autorov líšia. Vágnerová (2000) lokalizuje pubescenciu medzi 11. a 15. rokom života a adolescenciu medzi 15. a 20. rokom života. Atkinson (2003) hovorí o období dospievania od 10 (11) do 13 rokov ako o fáze vlastnej puberty, ktorá je charakterizovaná najmä telesnými zmenami ako menštruácia u dievčat a prvá polúcia u chlapcov. Tieto zmeny naštartujú pohlavné dozrievanie a môžu byť považované za priamy dôsledok pubertálnych zmien.
Langmeier a Krejčířová (1998) datujú adolescenciu od 14 do 16 rokov, pričom zdôrazňujú, že v tomto období dochádza ku komplexnejším zmenám v psychickej i sociálnej oblasti. Jedinec sa stáva dospelým, schopným sexuálnej reprodukcie, začína uvažovať o svojej budúcnosti a získava nové zážitky. Po ekonomickej stránke sa osamostatňujú od rodičov.
Dôležitým pojmom v tomto kontexte je sekulárna akcelerácia, ktorá označuje urýchľovanie biologického dozrievania v priebehu storočia. Telesné a psychické dospievanie však nemusí prebiehať súčasne, čo môže viesť k tomu, že adolescent nemusí takúto zmenu adekvátne zvládať. Jeho sebavnímanie môže byť ovplyvnené nielen telesnými zmenami, ale aj zmenou správania ľudí, s ktorými je v kontakte.
V adolescencii dochádza k zmene uvažovania, často prechádzajúcemu do štádia formálnych logických operácií. Mladí ľudia sú schopní uvažovať hypoteticky, o viacerých možnostiach a kombináciách. Objavujú sa častejšie mravné súdy, ktoré berú ohľad na druhého, a jedinec sa dokáže pozerať sám na seba z perspektívy druhého. Taktiež sa začína uplatňovať princíp vzájomnosti (reciprocity) ako princíp spravodlivosti. Informácie uložené v dlhodobej pamäti sú lepšie dostupné a spracovateľné.
Toto obdobie je však charakteristické aj určitou emočnou labilitou, kedy reakcie môžu byť menej primerané vyvolávajúcim podnetom. Zvýšená introvertovanosť, hľadanie vlastnej identity a integrácia do nových kvalít sú typické pre toto obdobie. Súčasťou vývoja sú aj vzťahy s erotickou sférou života, estetické city a mravné cítenie.
Hlavnou vývinovou úlohou v adolescencii je podľa Eriksona vytvorenie integrity identity. Jedinec si buduje obraz o sebe, hľadá svoje miesto vo svete a snaží sa dosiahnuť svoj ideál. V prípade neúspechu môže dôjsť ku konfúzii identity.
Jednou z dôležitých úloh adolescencie je emancipácia od rodiny. Vzťahy k rodičom sa menia, dospievajúci sa snaží uvoľniť zo závislosti na nich. Tento proces osamostatňovania prebieha rôzne, ale nakoniec si každý jedinec vybuduje istú formu nezávislosti. Priatelia v tomto období zohrávajú významnú úlohu, uspokojujú potrebu bezpečia a istoty, poskytujú priestor na zábavu a získavanie nových zážitkov.
V adolescencii sa začínajú vytvárať prvé partnerské vzťahy, ktoré môžu byť spojené s experimentovaním a hľadaním. Tieto vzťahy sú často považované za prechod do dospelosti. Mladí ľudia tiež začínajú uvažovať o svojej budúcnosti, vrátane voľby profesie. Nástup do zamestnania je ďalším dôležitým krokom k dospelosti.
Rizikové správanie u adolescentov
Rizikové správanie u adolescentov predstavuje široké spektrum prejavov, ktoré môžu ohroziť ich vlastné zdravie a vývoj, ako aj zdravie a bezpečnosť spoločnosti. Tieto prejavy môžu zahŕňať neposlušnosť, nezodpovednosť, neplnenie sľubov a príkazov, fajčenie, užívanie drog, ale aj závažnejšie formy ako agresivita, šikanovanie, krádeže či vandalizmus.
Gecková (1998) definuje rizikové správanie ako také, ktoré je v rozpore s normami a hodnotami spoločnosti a je spojené s negatívnymi dôsledkami pre jednotlivca i okolie. Hartl a Hartlová (2000) uvádzajú, že takéto správanie môže byť dôsledkom nepriaznivého prostredia, neuspokojivých vzťahov v rodine či zlyhávania v škole.
Klíma a Klíma (1978) delia poruchy správania na asociálne a antisociálne. Tieto prejavy môžu mať rôznu intenzitu, od miernych signálov až po závažné formy delikvencie.
Macek (2003) rozdeľuje rizikové správanie na dve hlavné skupiny: na jednej strane správanie, ktoré ohrozuje predovšetkým samotného jedinca (napr. užívanie drog, rizikové sexuálne správanie), a na druhej strane správanie, ktoré ohrozuje spoločnosť (napr. delikvencia, vandalizmus). Jessor (1977) považuje niektoré prejavy rizikového správania za normatívnu súčasť vývoja.
Delikventné správanie je špecifickou formou rizikového správania, ktorá zahŕňa porušovanie právnych noriem. Matoušek a Kroftová (1998) ho definujú ako také správanie, ktoré je trestné podľa platného právneho poriadku. V sociálnych vedách sa rozlišujú dve oblasti dopadov na spoločnosť: trestné činy a priestupky.
Círtková (2003) uvádza existenciu dvoch odlišných typov mladistvých páchateľov: agresívny typ, ktorý sa prejavuje už v detstve, a pasívny typ, ktorý sa stáva delikventným neskôr. Matoušek a Kroftová (1998) popisujú delikventné správanie ako také, ktoré je právnicky relevantné. Vágnerová (1999) uvádza, že k delikvencii môže viesť kombinácia viacerých faktorov, vrátane genetických predispozícií, vplyvu prostredia a individuálnych charakteristík.
Medzi najčastejšie prejavy delikventného správania patria krádeže, klamstvá, vandalizmus, zakladanie požiarov, úteky z domova a týranie. Tieto prejavy sa často vyskytujú spoločne a vytvárajú určitý syndróm. Klamstvo môže byť používané na vyhnutie sa problémom alebo získanie výhody, ale zároveň znevýhodňuje ostatných.
Agresivita je ďalším častým prejavom rizikového správania, ktorý sa môže objaviť ako reakcia na frustráciu alebo ako prostriedok na obranu. Vágnerová (1999) uvádza, že agresia môže fungovať ako kompenzácia, keď sa jedinec nedokáže účinne brániť inak.
Užívanie návykových látok
Užívanie návykových látok, vrátane legálnych (alkohol, tabak) a nelegálnych drog, predstavuje významný problém v adolescencii. Mladí ľudia často experimentujú s týmito látkami, pričom si neuvedomujú ich plné dôsledky.
Vágnerová (1999) uvádza, že alkohol a tabak sú najrozšírenejšie legálne drogy. Užívaniu alkoholu v adolescentnom veku často predchádza skúsenosť s fajčením. Užívaním alkoholu si mladí ľudia môžu zvyšovať pocit nezávislosti na rodičoch a uľahčovať nadväzovanie kontaktov s rovesníkmi.
Nelegálne drogy ako marihuana, kokaín a pervitín predstavujú vážnejšie riziko. Hoci niektoré štúdie uvádzajú, že riziko vzniku závislosti pri marihuane nie je také veľké ako u iných drog, jej užívanie môže viesť k citovej otupenosti a problémom s pamäťou.
Štúdie ukazujú, že užívanie alkoholu a drog je v adolescentnom veku rozšírené. Približne polovica študentov vo veku 15 až 16 rokov mala v poslednom mesiaci skúsenosť s alkoholom, pričom viac ako polovica z nich bola opitá. Užívanie marihuany je tiež časté, pričom niektorí študenti ju užívajú pravidelne.
Je dôležité si uvedomiť, že užívanie návykových látok je pre mladých ľudí nebezpečnejšie ako pre dospelých. Ich organizmus sa ešte vyvíja a je citlivejší na škodlivé účinky týchto látok. Alkohol sa navyše vytvára v tele rýchlejšie a častejšie ako u dospelých, čo zvyšuje riziko otravy.
Príčiny fajčenia mladých ľudí sú rôznorodé, od snahy zapadnúť do partie, cez zvedavosť, až po snahu zbaviť sa stresu. Je však dôležité zdôrazniť, že fajčenie je škodlivé pre zdravie a zvyšuje riziko vzniku rôznych ochorení.
Analýza dát a vzťahy
V rámci výskumu boli analyzované dáta týkajúce sa rôznych foriem rizikového správania u adolescentov, vrátane užívania alkoholu, fajčenia, drog, delikvencie a sexuálneho správania. Zistené výsledky boli porovnávané s rôznymi škálami, ako napríklad sebavedomie, sebaznižovanie, rodičovský záujem a rovesnícka konformita.
Štatistické analýzy ukázali, že:
- Fajčenie cigariet a menej závažná delikvencia sú najrozšírenejšími formami rizikového správania.
- Užívanie marihuany je spojené s menej závažnou delikvenciou a užívaním alkoholu.
- Rodičovský záujem a vrelosť pozitívne korelujú s nižším výskytom rizikového správania.
- Sebavedomie a sebaprijatie súvisia s nižším výskytom rizikového správania, zatiaľ čo sebaznižovanie je s ním spojené pozitívne.
- Rovesnícka konformita hrá významnú úlohu pri zapájaní sa do rizikového správania.
Zistené výsledky naznačujú, že rizikové správanie u adolescentov je komplexný fenomén, ovplyvnený mnohými faktormi. Dôležité je zameriavať sa na prevenciu a poskytovanie podpory mladým ľuďom v tomto náročnom životnom období.
tags: #veresova #2004 #dieta #rpedskolskeho #veku