Prečo je dieťa stále mrzuté a nepokojné?

Bdieť počas tichej noci je peklo aj pre dospelého, nieto ešte pre malé dieťa. Navyše, ráno sa prebudí unavené a mrzuté. Každé dieťa je iné, preto neporovnávajte. Plus - rátajte aj so spánkovou regresiou. Dobrý, poriadny, výdatný spánok je esenciálny pre naše zdravie fyzické aj psychické. Najmä keď hovoríme o bábätkách, ktoré ho nutne potrebujú pre zdravý vývoj. No každé dieťatko je iné a to isté platí aj o spánkovom režime. Jedno prespí pomaly celú noc a vy len ticho závidíte, to vaše sa budí aj dvadsaťkrát. Myslite však na to, že budenie sa v noci je bežná súčasť spánkového cyklu a týka sa aj dospelých. Na druhej strane aj výskumy ukazujú, že keď bábätká napr. dosiahnu 6 mesiacov - NIE že sa budia menej v noci, ale rodičov budia menej v noci. Navyše treba rátať s tým, že detičky od 4 mesiacov prechádzajú istými obdobiami, pre ktoré je typická spánková regresia.

Rodičovstvo je náročná úloha a jedným z najťažších aspektov je, keď je dieťa neustále mrzuté a nepokojné. Môže to byť frustrujúce a vyčerpávajúce pre rodičov, ktorí sa snažia zistiť, čo sa deje a ako pomôcť svojmu dieťaťu. V tomto článku sa pozrieme na niektoré z najčastejších príčin mrzutosti a nepokoja u detí a ponúkneme tipy, ako ich riešiť.

Je bežné, že deti majú obdobia, keď sú mrzuté a nepokojné. Môže to byť spôsobené rôznymi faktormi, od hladu a únavy až po prerezávanie zúbkov a separačnú úzkosť. Dôležité je pokúsiť sa zistiť príčinu nepokoja a podniknúť kroky na jej odstránenie.

Fyzické príčiny

• Hlad: Hlad je jednou z najčastejších príčin plaču u dojčiat. Uistite sa, že dieťa dostáva dostatok potravy a že je kŕmené v pravidelných intervaloch.
• Únava: Deti potrebujú veľa spánku, aby sa cítili dobre. Ak je dieťa unavené, môže byť mrzuté a podráždené. Uistite sa, že dieťa má dostatok príležitostí na spánok a že má pravidelný režim spánku.
• Prerezávanie zúbkov: Prerezávanie zúbkov môže byť pre deti bolestivé a nepríjemné. Ponúknite dieťaťu hryzadlá alebo masírujte ďasná, aby ste mu uľavili od bolesti.
• Detská kolika: Detská kolika je stav, ktorý spôsobuje intenzívny plač u dojčiat. Príčina detskej koliky nie je známa, ale existujú spôsoby, ako zmierniť príznaky.
• Reflux: Reflux je stav, keď sa žalúdočná kyselina vracia do pažeráka. To môže spôsobiť podráždenie a nepohodlie u detí. Ak máte podozrenie, že vaše dieťa má reflux, poraďte sa s lekárom.
• Alergie a intolerancie: Niektoré deti môžu byť alergické alebo intolerantné na určité potraviny. To môže spôsobiť podráždenie a nepohodlie. Ak máte podozrenie, že vaše dieťa má alergiu alebo intoleranciu, poraďte sa s lekárom.
• Ochorenie: Ak je dieťa choré, môže byť mrzuté a nepokojné. Sledujte dieťa, či nemá iné príznaky ochorenia, ako je horúčka, kašeľ alebo nádcha. Ak máte obavy, poraďte sa s lekárom.

Emocionálne príčiny

• Separačná úzkosť: Separačná úzkosť je bežná u dojčiat a malých detí. Dieťa sa môže cítiť úzkostlivo, keď je oddelené od svojich rodičov alebo opatrovateľov. Uistite sa, že dieťa má dostatok lásky a uistenia a že má bezpečné a pohodlné prostredie.
• Prestimulovanie: Deti sa môžu cítiť prestimulované, ak sú vystavené príliš veľkému množstvu hluku, svetla alebo aktivity. Uistite sa, že dieťa má dostatok času na odpočinok a relaxáciu v tichom a pokojnom prostredí.
• Strach: Deti sa môžu báť rôznych vecí, ako je tma, hluk alebo cudzie osoby. Uistite sa, že dieťa má dostatok lásky a uistenia a že má bezpečné a pohodlné prostredie.
• Zmena rutiny: Deti majú radi rutinu a môžu sa cítiť rozrušené, ak sa ich rutina zmení. Uistite sa, že dieťa má pravidelný režim spánku a jedenia a že sa snažíte minimalizovať zmeny v jeho rutine.
• Stres v rodine: Ak je v rodine stres, môže to ovplyvniť dieťa. Uistite sa, že dieťa má dostatok lásky a uistenia a že sa snažíte minimalizovať stres v rodine.

Vinníkom toho, prečo dieťa v noci nespí, môže byť aj pasivita počas dňa. Do tejto kategórie patrí najmä a v prvom rade pozeranie televízora. Dieťa sa tak dostane do nervového a psychického vzrušenia, ktoré nemožno odbúrať telesnou aktivitou. O poruchu spánku vlastného dieťaťa si koledujú tí rodičia, ktorí uspávajú dieťa s krikom, resp. posielajú ho spať za trest. Trest prináša so sebou strach.

Zdravo a pokojne bude usínať v prípade, že poputuje do postele spokojné. Preto by ho tam mali rodičia vyprevádzať s pochvalou. (Ak ho chcete pochváliť, šetrite si to na koniec dňa). Pomáha aj zhodnocovanie dňa a poukazovanie na to, čo v ňom bolo pekné alebo zábavné. Usínacím prostriedkom môže byť aj zaujímavá rozprávka. Nech si so sebou vezme svoju obľúbenú hračku, napríklad plyšovú, veď „vo dvojici ide všetko ľahšie“.

Na čo ešte dbať? Dieťa pokojne zaspí vtedy, ak má za sebou krásny deň. Absolvovalo výlet so starými rodičmi, prešantilo deň v bazéne alebo sa celý deň hralo na dvore so svojimi bratrancami. Zaspávanie urýchľuje aj rumanček alebo teplé mlieko s lyžičkou medu. Dieťaťu ho naordinujte ešte pred večerným umývaním zúbkov, aby sa mu nepokazili. Ak to nepomôže a problém už nejaký ten čas trvá, stavte na arómoterapiu. Proti nespavosti pomáha rumančeková, medovková alebo santalová silica. Existuje aj autogénny tréning, vhodný je však až pre väčšie deti. Pomocou relaxačných cvičení, kde si postupne uvedomuje horné aj dolné končatiny ako ťažké a potom teplé. (Jednu po druhej).

Aj vy sa nepovažujete za šťastlivca, ktorého bábätko dokáže prespať celú noc? Stále len narieka, kričí a vy padáte od únavy. Sú dve veci, na ktoré treba pamätať - ak sa dieťa bude často v noci, je to celkom prirodzené a bežné. A druhá, dôležitejšia - že mu možno v spánku bránite pár chybami vy.

10 najčastejších chýb, ktorým sa vyhnúť

A aby sa to nepokazilo, prinášame 10 najčastejších chýb, ktorým sa pokúste vyhnúť, aby ste po rozkolísanom spánkovom režime u detí nezaváhali a nerozbili ho ešte viac:

1. Spánková rutina nie v rovnakom čase: Do veku 4 - 6 mesiacov majú bábätká rozhádzané spinkanie, budia sa často a nemajú ešte také vedomie o noci a dni ako staršie deti a dospelí. Až od 4. mesiaca sa postupne začína vyvíjať skutočný cirkadiálny rytmus - vnútorné, biologické hodiny. Tie nám hovoria, kedy je čas na spánok a sme unavení a kedy sa máme zobudiť, už je ráno. Novorodenec trávi viac času v hlbokom spánku, u starších detí a dospelých sa strieda ten ľahký s hlbokým a práve v tomto veku je naznačený prechod aj u bábätiek. Takže keď sa budia v noci veľmi často, večer ťažšie zaspávajú, skoro ráno vás budia, nič zlé sa nedeje - vy však môžete spraviť pár vecí, ktorými ho naučíte na správnu a zdravú spánkovú rutinu. Jednou z nich je, že budete konzistentní v tom, kedy večer začne chodiť spávať. U malých detí je to najlepšie okolo 6. - 7. hodine večer. Ale, samozrejme, záleží aj na tom, kedy dieťa prejavuje únavu, takže polhodinka/hodinka hore dole je v poriadku.
2. Rituály pred spaním: Konzistentnosť by ste mali dodržiavať aj v prípade rituálov pred spaním, ktoré dieťaťu napovedajú, že sa neodvratne blíži spánok. Že toto všetko je príprava naň, upokojovanie tela, umožnenie melatonínu vykonať svoju robotu. Teda teplý kúpeľ, stíšenie a vypnutie obrazoviek (TV, tablet), tlmené svetlo, koniec hraniu, nakŕmenie, prebalenie, obliekanie do pyžamka, rozostlaná postieľka a pripravená kniha na čítanie. Začnite aspoň hodinku pred uložením, aby ste podporili vzájomný bonding, pustite relaxačnú hudbu, zaspievajte si - a určite pred spánkom žiadne bláznenie, cvičenie či iné rozptyľovanie, ktoré dieťa nabudí a rozblázni. Vytvoríte tak rutinu, ktorá je pre dieťa pravidelnosťou predvídateľná a teda sa budú cítiť bezpečne. Zároveň regulujete denné a nočné hormonálne cykly, teda podporujete správne nastavenie vnútorných hodín. Ak by ste tieto časy stále menili, môžete premeškať napr. signály únavy, takže od vyčerpania nebude vedieť zaspať. A s tým súvisí aj náš nasledujúci bod:
3. Nerozpoznávate signály únavy: Každá mama či tato spoznávajú svoje dieťatko, preto je bonding taký dôležitý. A spoločne strávený čas, venovanie sa dieťaťu vám umožní spoznať aj napr. také príznaky únavy, signály na to, že je pripravené spať. Nielen večer, ale aj cez deň: žmolenie, pretieranie si očiek, nosa, naťahovanie vláskov, ušiek, zívanie, spomalená aktivita a strata záujmu o ľudí a činnosti, hrumrnčanie. Stáva sa, že rodičia sú natoľko zaneprázdnení, že si signály nevšimnú. Skúste ale v rámci zavedených spánkov cez deň všímať blížiaci sa čas spánku, vezmite dieťa do zatemnenej miestnosti, spomaľte aktivitu, činnosť, prípadne pustite pokojnú hudbu, biely šum (čo na vaše dieťa funguje), hladkajte ho, ľahnite si spolu, rozprávajte rozprávku a všímajte si, či tu tieto signály sú. Aj to môže pomôcť. Pozor, signálom, že dieťa je vyčerpané a že ste to premeškali, môže byť aj prehnaná aktivita, krik, plač - prestimulované a vyčerpané dieťa môže byť jedno menšie tornádo. Vtedy odstráňte stimuláciu, hry, opäť radíme vziať dieťa na tiché miesto a dopriať mu čas na upokojenie - pokojne sa s ním hojdajte, spievajte mu, rozprávajte rozprávku.
4. Pozor na tzv. spánkové „barličky“: Rodičia sa stretávajú s najrozmanitejšími radami, ako dieťa primäť k spánku celú noc. Napríklad nereagovať na plač, ktorým dieťa signalizuje stres, strach alebo volanie o pomoc so zaspaním. Radíme presný opak - ak sa bábätko prebudilo a srdcervúco plače, znamená to, že ho máte uistiť o svojej prítomnosti, teda poskytnúť mu pocit bezpečia. Je to benefit do budúcnosti - keď bude staršie a náhle sa prebudí, bude vedieť, že ste niekde tam a nemusí na vás volať a uisťovať sa dokola. Malé bábätko to ale nemá ako vedieť, príroda ho evolučne vybavila plačom, aby signalizovalo opustenosť - inak by neprežilo. To však neznamená, že keď sa bábätko prebudí, každý raz vyskočíte a zareagujete na každé jeho mrnčanie. Niekedy sa dieťa prebudí, zamrnčí, obráti hlávku a opäť zaspí. Ak by ste mu priskočili na pomoc, vytiahli z postieľky - môžete dosiahnuť presný opak - miesto opätovného upadnutia do spánku ho prebudíte (neplatí u najmenších, novorodencov, skôr od 5 - 6 mesiacov veku, ale záleží opäť od dieťaťa k dieťaťu). V noci ho miesto vyťahovania, kolísania, prechádzania sa s ním (tzv. pomocné barličky pre spánok), hojdania radšej nechajte v postieľke a ľahnite si k nemu, hladkajte ho, pritúľte sa. Takto ho postupne naučíte zaspávať bez vašej pomoci.
5. Nedostatočne vyplnený čas cez deň: Keď deti prežívajú spánkovú regresiu, hovorili sme o tom, že veľakrát sa tak deje preto, že prechádzajú istými vývojovými míľnikmi - napr. v psychomotorickom vývoji, naučili sa kotúľať, váľať sudy, sedieť, štvornožkovať, prvýkrát sa postavili, začali chodiť, prvýkrát zliezli z postieľku - juchú! Tieto svoje nové schopnosti chcú praktizovať - preto im poskytnite dostatočný priestor na to práve cez deň. Niekedy, keď sa deťom cez deň nevenujeme, chcú to dobehnúť vtedy, keď by mali spať. Skúste sa postarať o to, aby mali dostatok stimulov a podnetov cez deň, vyplnený čas zábavou, aktivitami, pohybom a slnkom - nie televíziou. No neprežeňte to. Večer vám budú určite lepšie zaspávať. Mimochodom - to isté sa týka aj stravy. Niektoré deti večer štrajkujú pre hlad a keď sa dobre nasýtia, získajú energiu na hru, kdeže tam po spánku. Preto správna výživná strava cez deň (hovoríme o starších deťoch) pomôže, aby večer nepocítili vlčí hlad (pred rastovým špurtom sa mu však nevyhnete).
6. Nemá vhodné prostredie na spánok: Prítmie a tma majú upokojujúci účinok, pomáha nám lepšie a kvalitnejšie spať. Na to nezabúdajte ani pri poobedňajšom spánku u detí. Vytvoriť im vhodné prostredie na spánok či už denný alebo večerný je rovnako dôležité. To platí napr. o rozptýleniach, ktoré je dobré odstrániť, stlmiť televíziu, alebo rovno vypnúť, odstrániť mobily a tablety, pripraviť prítmie, čistú, dobre vetranú izbu s primeranou teplotou a komfortnou posteľou, dieťa neprehriať teplým oblečením, pripraviť biely šum (funguje u bábätiek, ktoré sú zvyknuté na zvuky a hluk z obdobia pobytu v maternici), ak to funguje, alebo ho uložiť spať do miestnosti, kam nezasahuje priveľa hluku z ulice, štekot psa a krik hrajúcich sa detí.
7. Ráno či cez deň spinká príliš dlho, večer ho dávate spať priveľmi neskoro: Postupne ako deti rastú a vyvíjajú sa, počet denných spánkov sa znižuje a aj nočný spánok sa mení. Niektorí rodičia sa tomu vehementne bránia, čo je pochopiteľné, pretože vďaka dennému spánku sa zrazu aj krajšie upratuje, doháňajú zameškané povinnosti, alebo v pokoji varí. Lenže aj to je súčasť vývoja. Ak to budete siliť cez deň, môže sa vám stať, že večer nebude dosť unavené na spánok a zaspávanie bude bolestivejšie a dlhšie trvať, alebo sa dieťaťu bude horšie zaspávať v noci po prebudení, či vás už o piatej ráno bude ťahať z postele. To sa však netýka všetkých detí. Niektoré predsa viac denných spánkov alebo jeden dlhší poobedňajší potrebujú, hoci sa tomu rodičia bránia, alebo sa bráni samotné dieťa. To isté platí aj pri večernom zaspávaní - ak dáte dieťa neskoro večer spať s tým, že aspoň si pospí dlhšie ráno, alebo rýchlejšie zaspí - tak to neplatí - aj podľa skúseností rodičov. Výskumy ukázali, že ranné vstávanie v tú istú hodinu je oveľa dôležitejšie pre bdelosť a energiu cez deň. A čím neskôr ho dáte večer spať, tým horšie môže zaspávať alebo na druhý deň bude len viac unavenejšie a podráždenejšie.
8. Obrazovky, tablety… Modré svetlo: Hoci sa odporúča, aby deti do dvoch rokov neboli vystavené obrazovkám moderných technológií, nie vždy sa to dá dodržať. Napríklad pri cestovaní si rodičia pomáhajú tabletom, aby dieťa nekričalo a nepreplakalo, alebo sa k nim dostanú detičky vďaka starším súrodencom, ktorí sa cez tablety vzdelávajú. Nech už je to váš prípad alebo nie, odporúčame aspoň hodinu, dve, tri (v rámci vašich možností) pred spánkom vypnúť všetky obrazovky ako súčasť spánkovej rutiny, ale aj preto, že modré svetlo potláča produkciu melatonínu, hormónu povzdudzujúceho ospalosť. Navyše niektoré štúdie (konkr. britská) hovoria, že každá hodina naviac strávená na obrazovke môže dieťa stáť až o 26 minút menej spánku v noci. Nešlo len o kratší spánok, ale aj horšie zaspávanie. Takže preč s večernou stimuláciou tabletami a mobilmi.
9. Priskoro ste presedlali z postieľky na veľkáčsku posteľ: Áno, ide o ďalší krásny míľnik v živote dieťaťa, ale je skutočne naň pripravené práve to vaše a práve v tomto momente? Odporúčame postupné „premiestňovanie“ a zvykanie si na veľkáčsku posteľ alebo spanie vo vlastnej detskej izbe. Napríklad tak, že v nej začne spávať cez deň, alebo spoločne v nej trávite čas večer a odpustíte, ak si v noci príde ľahnúť k vám, do postele, na ktorú si tak zvyklo. Alebo z tohto procesu spravte malú oslavu - dieťa si vyberie vlastné obliečky, plyšáka, tlmené nočné osvetlenie - ale postieľku pre istotu stále nechajte pripojenú k vlastnej posteli ako pripomienku, že stále je u vás vítané. A potom sa spoločne rozhodnite - aj s dieťaťom - dať jej zbohom.
10. Máte nerealistické očakávania: Všetky tieto rady sú krásne a dobre znejú, ale prax je a býva úplne iná. Jednak preto, že každé dieťa je malá osobnosť a individualita a možno práve v prípade toho vášho neplatí nič z toho, čo tu spomíname. Najmä ak napríklad ste neustále na cestách, takže o spánkovom režime sa nedá hovoriť. Alebo ste rozvedená, dieťa je v striedavej starostlivosti a otec/matka, s ktorým už nezdieľate spoločnú domácnosť, tieto zásady nedodržiava. Práve konzistentnosť u oboch rodičov je dôležitá pri navykaní si na istý režim a rutinu. No pripomíname, že niektorí rodičia majú aj napriek tomu očakávania, ktoré sa s realitou ani nestretli. Ako spoločnosť netrávime pri bábätkách dosť času, aby sme napr. vedeli, že ich spánok nie je lineárny, že nie je prirodzené, aby od narodenia spali samé vo vlastnej posteli a vlastnej izbičke. Aby sme poznali ich vývoj a mohli využiť intuíciu (ktorá sa tým kriví). Radšej, než by sa zo spánku mal stať boj, sa odvráťte ako od našich rád, tak od rád známych či z výchovných knižiek, nalaďte sa na vlastné dieťa a vytvorte si taký režim/nerežim, aby to vyhovovalo hlavne vám. A vôbec nevadí, ak budete flexibilní a sem tam rutinu narušíte. Alebo narušíte flexibilitu sem tam rutinou : ) Ako je každé dieťa individualita, tak aj rodina ako celok je odlišná od druhej.

Pravidlá platné pre všetkých

Na záver len pridávame, na čo ale v prípade spánku určite nezabúdajte:

• Ukladajte dieťatko spinkať na chrbát na pevnej, rovnej podložke, žiadne mäkké vankúšiky, hračky či iné mäkké objekty, do ktorých by sa mohlo ponoriť a predstavovali by prekážku pre dýchacie cesty.
• Ukladajte deti spať bez prekrytia úst, nosa, hlavy kvôli dýchacím cestám.
• Ukladajte ich nadojčené, nakŕmené, prebalené, čisté.
• Ukladajte ich do čistej, vyvetranej miestnosti s vhodnou teplotou a vlhkosťou, bez cigaretového dymu.
• Deti do 1 roka potrebujú našu asistenciu, neignorujte ich potreby - aj potrebu blízkosti rodiča.
• Ste vyčerpaní? Ľahnite si spať vedľa dieťaťa aj vy a povinnosti odložte na inokedy - vaše zdravie je prvoradé.
• Ste vyčerpaní a máte pocit, že to nezvládate?

Nadmerné množstvo podnetov preťažuje detský mozog. Mnohé domácnosti s deťmi dôverne poznajú situáciu, keď má ich ratolesť toľko hračiek, že už niet priestoru, kam ich dávať. A prichádzajú stále ďalšie a ďalšie, pretože členovia rodiny a známi chcú dieťa zaujať niečím novým. „Priveľa hračiek a priveľa ponúk spôsobuje záplavu podnetov, ktoré zaťažujú mozog,“ hovorí psychologička a certifikovaná odborníčka INPP metódy Viera Lutherová. „Ten je potom zahltený, ťažko sa orientuje a dieťa sa chráni tak, že vypne, stiahne sa do seba. Prílišná stimulácia sa môže neskôr ukázať aj ako problém s komunikáciou, prípadne ako poruchy učenia či sústredenia. Obzvlášť digitálne hračky sú problematické. Mozog dieťaťa prijíma množstvo dát bez námahy a nezískava žiadnu osobnú skúsenosť,“ dodáva Viera Lutherová.

Problémy si so sebou dieťa prinesie aj do školy a rokmi sa môžu nabaľovať. „V ranom veku je to netypický psychický a pohybový vývin. Môže to byť oneskorenie, dieťa sa začne neskôr pretáčať, sedieť, chodiť alebo rozprávať, než uvádzajú tabuľkové hodnoty. Niektoré deti normy zasa prebehnú nezvyčajne rýchlo. Za významné sa považuje preskočenie fázy plazenia a/alebo lozenia po štyroch. U predškolských detí si treba pozorne všímať ich pohybové zručnosti. „Problémy s výslovnosťou, nemotornosť a neobratnosť celého tela alebo rúk sú tiež spoľahlivým signálom. Dieťa by sa malo aj nudiť

Takéto problémy detí treba vyhodnocovať v kontexte, pretože niektoré môžu súvisieť napríklad s nesprávnou starostlivosťou rodičov. „Keď chceme niečo urobiť pre rozvoj koncentrácie, nezaplavujme dieťa podnetmi, trénovaním a požiadavkami, ale nechajme ho nudiť sa s pár hračkami. To je najlepší tréning pozornosti,“ radí psychologička. Odporúča, aby bola detská izba skôr skromná a nie preplnená. Aby dieťa rozvíjalo aj motorické zručnosti, najlepšia príprava je fyzický pohyb v predškolskom a mladšom školskom veku. S hovoriacimi knihami trénujú sústredenie aj jemnú motoriku

Ako potvrdila aj logopedička Zuzana Jandová, treba dbať na to, ako rodič s dieťaťom komunikuje a ako sa mu prihovára. Dobrým príkladom je podľa nej čítanie kníh už odmalička, pričom by malo prirodzene ísť o knihy prispôsobené veku. Hovoriace knihy Geniuso. Keďže sú však deti veľakrát naučené sledovať videá na tabletoch a mobiloch, kniha pre ne môže stratiť čaro. „Knihy majú dve základné funkcie, jedna je, že deti počúvajú príbeh, riekanky či zvuky z prírody a vonkajšieho prostredia. To všetko sprostredkuje hovoriace pero IRS, ktoré je navyše plné doplnkových informácií, úloh, hádaniek či pesničiek.

Stále tam môže byť kopec iných príčin, ktoré proste niesú viditeľné na prvý pohľad a tak ľahko odstrániteľné ako prebalenie či nakŕmenie. Napríklad naša malá trpela refluxom - existuje aj skrytý reflux, kedy dieťa vyslovene negrcká, ale sa mu len to mliečko vracia v pažeráku späť po hrdielko a zas naspäť do bruška a tak. To je veľmi dráždivý pocit, niečo ako pálenie záhy ak si už také niečo mala. Dieťa je potom nepokojné, nervózne, je síce unavené ale pre ten nepríjemný pocit nemôže zaspať. A tak sa časom dostavuje ešte aj nervozita z nevyspatosti a vzniká začarovaný kruh, a nič z toho čo si vymenovala vyššie na upokojenie nemá šancu zabrať, kým sa neodstráni príčina.

Mne osobne sa vždy potvrdilo, že malá na plač mala dôvod, aj keď som to zistila až o pár hodín. Napríklad aj choroba jej vždy začína tak, že si večer ľahne spať zdravá, zobudí sa za hodinu s plačom a potom reve každú chvíľku, spí len pri nosení na rukách, akonáhle ju položíme je hore a plače. No ešte nemá ani teplotu ani sopeľ, ani kašeľ, proste žiadny príznak choroby. Až na druhý deň dopoludnia jej začne tiecť z nosa, poobede sa dostaví teplota. Prvých 2-3x kým som si na tento nástup choroby u nej zvykla, som si vždy celú tú noc hovorila, že čo jej je, veď je prebalená, najedená, jej jej pohodlne, bruško voľné...no nakoniec sa príčina po pár hodinách ukázala.

Inak malé bábatká majú aj takú príčinu na plač, čo tebe ako dospelému človeku síce príde divné, ale u bábatiek to je dôvod, napríklad keď je veľa ľudí v miestnosti, môžu sa rýchlejšie z toho hluku unaviť, znervóznieť, alebo naopak, keď je príliš ticho, nič sa nedeje, doslova sa nudia, tak plačom volajú po niečiej pozornosti. Môže ich niečo tlačiť, omínať, sťahovať, zavadzať - všetko dôvod na plač. Sú deti, ktoré potrebujú byť pre upokojenie poriadne zabalené, priam až zviazané, a naopak deti, ktoré od narodenia neznesú ani zavinovačku, potrebujú voľnosť. Všetko to môže vyzerať, že plačú bez príčiny, ale ja myslím, že tam tá príčina naozaj vždy je. Nehovoriac, že skutočne môže byť aj nejaké ochorenie, ktoré ty ako matka proste nevidíš, nejakého neurologického charakteru.

Skúšaj hľadať aj rôzne spôsoby ako ju uspať, nosenie je síce väčšinou zaručená metóda, no niekedy zaberie aj niečo nečakané. A v kočíku ti spinká? Po papaní nie je ospalejšia? Dudlík má alebo niečo čo by cmúľala? Ten hroznový cukor počujem prvýkrát, osobne by som sa ho trochu bála, on totiž dodáva energiu a pochybujem že dieťa ukľudní, práve naopak, asi skôr nabudí energiou. Ten medovkový čaj by mohol pomôcť. Sú aj masáže na upokojenie, zásada je ak chceme dieťa ukľudniť, tak masírovať treba od srdca ku končatinám (čiže začať hrudník, ruky, nohy, potom chrbát , ruky, nohy), ak práve dobiť energiou tak naopak. Možno ste práve v období, kedy si malá hľadá svoj upokojovací a uspávací rituál, ono to vždy chvíľu hlavne u tých náročnejších detí trvá.

Každý rodič bude istotne súhlasiť s tvrdením, že keď sa jeden problém či ťažkosť s dieťaťom alebo deťmi vyrieši, zas pribudnú nejaké ďalšie starosti. Či už hovoríme o problémoch s jedením, spánkom, známkami, denným režimom, nesamostatnosťou... Rodičovstvo je veru neľahké, ale zároveň aj naplňujúce. Dnes sa zameriame na príčiny neposlušnosti, ale aj mrzutosti u detí. Pretože v podstate každý problém by sa mal začať riešiť tak, že sa najprv odhalí jeho pravá príčina. No a následne by sa malo pracovať na jej odstránení. Začneme u tých najmenších, u ktorých ešte nemožno hovoriť v pravom zmysle slova o neposlušaniach. Nervozitu a mrzutosť u bábätiek, ktoré majú tú nevýhodu, že sa na svoje vnútorné ťažkosti ešte nemôžu posťažovať inak ako plačom, spúšťa napríklad prerezávanie zúbkov. Mrzutosť dieťaťa spojenú s bolesťou pri prerezávaní mliečneho chrupu možno očakávať najčastejšie od štvrtého do šiesteho mesiaca veku bábätka. Samozrejme, je to časovo variabilnejšie. Najhoršie asi je, keď sa von derie viac zúbkov naraz. Vtedy sa môžu pridružiť aj iné nepríjemnosti, napríklad zvýšená teplota. Ešte menšie detičky vie poriadne potrápiť a mrzutosť spôsobiť novorodenecká kolika. Áno, okrem toho býva prítomný aj špecifický plač, ktorý by ste mali vedieť rozoznať od iných druhov plaču, aby ste vedeli svojmu bábätku vhodne pomôcť. V prípade koliky existuje množstvo preparátov, pri výbere sa treba poradiť aj s pediatrom. Plač a nervozita dieťatka býva často spojená aj s refluxom, ktorý zväčša patrí, podobne ako kolika, k problémom prvých mesiacov dieťatka.

Posuňme sa však trošku ďalej, a to k deťom, ktoré už vedia sedieť. Tie môžu byť mrzuté a nepokojné napríklad v momentoch, keď by už chceli objavovať nové veci v ich blízkosti a preskúmavať okolie, ale sa ešte nevedia plaziť. Podobné to je aj neskôr pri iných aktivitách, napríklad keď dieťa bojuje s obliekaním či obúvaním si topánok. Zvýšená nervozita jednoducho vyplýva z toho, že sa dieťaťu nedarí úkon urobiť podľa očakávania. V tomto prípade treba len zo strany rodičov a vychovávateľov trochu trpezlivosti a pochopenia. Deti jednoducho svoju frustráciu prejavujú výraznejšie ako dospelí, nevedia to ešte ovládať.

Nesústredené dieťa, resp. dieťa, ktoré sa nevie skoncentrovať na jednu vec alebo aktivitu, sa taktiež môže javiť ako neposlušné. Vtedy sa treba zamyslieť nad tým, či dieťaťu pri sústredení pozornosti niečo neprekáža. Môže byť totiž nervózne a dekoncentrované aj z množstva podnetov okolo neho, napríklad z množstva hračiek, keď v podstate nevie, čo skôr. A tak behá od jednej veci k druhej. U školákov sa poslednej dobe taktiež častejšie hovorí o preťažovaní, keď majú každý deň po škole nejaký krúžok, potom si robia úlohy a v podstate nemajú ani chvíľku času na voľnú hru a rozptýlenie sa. Aj v tomto prípade bývajú deti podráždené, neposlušnejšie, no taktiež psychicky unavené. Opakom zahltenia podnetmi a preťaženia povinnosťami je nuda, keď dieťa začne takzvane vymýšľať a zlostiť. Tento problém vyriešia plnohodnotné aktivity, ktoré potomka nielen zabavia, ale sa pri nich aj niečomu novému naučí. A vôbec k tomu nepotrebuje drahé hračky či spoločenské hry. Niekedy sa stane, že dieťa, ktoré bolo v podstate bez nejakých problémov, začne byť neposlušné, robí naschvály, prípadne sa mu zhorší aj školský prospech. Vtedy je možné aj to, že takýmto nevhodným správaním chce na seba len jednoducho upozorniť. Možno sa cíti menej milované, možno sa mu rodičia nemajú čas venovať tak ako zvyčajne. Problémy nastávajú napríklad s príchodom nového potomka do rodiny, keď je zrazu prvorodené dieťa „vyhodené“ z jeho dovtedajšej pozície. Áno, aj žiarlivosť a strach o nasmerovanie lásky rodičov vedia poriadne zamiešať karty. No a na záver si treba zopakovať jednu známu, ale i tak podceňovanú skutočnosť, ktorou je prenášanie zlých emócií z rodiča na dieťa, ale potom aj opačne, čo je jeden začarovaný kruh. Dieťa jednoducho reaguje nervózne na nervózne správanie sa a konanie svojich rodičov. Je akoby zrkadlom emócií blízkych ľudí.

Prvé príznaky duševných problémov u detí rodičia neraz bagatelizujú, čo je veľmi nebezpečné. Samozrejme, netreba sa hneď strachovať, ale dôležité je vedieť, kedy spozornieť, v akých situáciách a kde hľadať pomoc. Príznaky duševných porúch sú rôzne, a preto je často problém identifikovať ich. U detí je to ešte ťažšie, pretože majú obmedzené možnosti vyjadrovania a veľkú časť dňa trávia v školách či v škôlkach.

Čo by ste si mali všímať?

Problém zvyčajne nastáva vtedy, keď zmena - určitý „nový“ stav, ktorý sa u dieťaťa predtým nevyskytoval, pretrváva dlhšie obdobie. Ak tento stav ovplyvňuje bežnú rutinu dieťaťa alebo inú osobu, je na mieste spozornieť.

• Často plače - na prvý pohľad bez jasného dôvodu.
• Je neustále smutné? Nebavia ho aktivity, ktoré predtým zbožňovalo? Izoluje sa? Nechce vstať z postele? Ignoruje kamarátov či blízkych? To sú signály, že môže ísť o depresívnu poruchu.
• Úzkosti u detí zahŕňajú neustále obavy a strachy, ktoré narúšajú ich každodennú činnosť. Úzkosti ovplyvňujú účasť detí na spoločenských aktivitách, na športe, hrách a v iných typických sociálnych situáciách.
• Existuje viacero typov porúch príjmu potravy. Typická býva posadnutosť ideálnym telom a mierami, neustále myšlienky na hmotnosť a možnosti jej úbytku a chorí sú pre to schopní urobiť čokoľvek. Často držia hladovky či nebezpečné diéty. Poruchy príjmu potravy, ako sú bulímia nervosa, anorexia a prejedanie sa, sú sprevádzané mnohými problémami, a to nielen emočnými či sociálnou dysfunkciou, ale veľmi často aj vážnymi telesnými ťažkosťami - stratou menštruácie, celkovou slabosťou, odpadávaním, vypadávaním vlasov, zubov, rednutím kostí s následkom častých zlomenín až rozvratom metabolizmu.
• Prejavy PTSD zahŕňajú výraznú emocionálnu úzkosť, nočné mory, rušivé správanie a úzkostné spomienky.
• Bipolárna afektívna porucha (BAP) sa kedysi nazývala maniodepresívna psychóza. Je biologicky podmienená psychická porucha, ktorá neraz vzniká už v detstve alebo v období dospievania. Tento stav charakterizujú výrazné výkyvy nálady, myslenia, telesnej a psychickej aktivity a správania. V typickom prípade sa striedajú obdobia poruchy nálady - depresia a mánia. Depresívna fáza trvá zvyčajne najmenej 2 týždne, manická fáza najmenej týždeň. Počas manickej fázy je osoba s BAP euforická, expanzívna alebo podráždená, čo nie je pre ňu typické v bežnom stave.

Kde hľadať pomoc?

Psychoterapia je najdôležitejšou súčasťou liečby psychických porúch u detí, a ak vyhľadáte terapeuta včas, je možné zabrániť rozvoju ochorenia. Je to „rozprávanie sa“ s odborníkom, počas ktorého má dieťa možnosť byť sprevádzané odborníkom v bezpečnom prostredí pri riešení svojich ťažkostí. Nemusí mať obavy zdôveriť sa - často je to preň jednoduchšie, ak ide o neznámu osobu. Detské terapie zahŕňajú aj hry, dobrý psychoterapeut formou hry a nenásilnej diskusie odhalí mnohé, čo pomôže aj pri diagnostike. Deti a dospievajúci sa zároveň učia, ako sa deliť o svoje pocity a myšlienky, ako reagovať na niektoré situácie, a naučia sa nové vhodné spôsoby správania.

Lieky predpisuje pedopsychiater na základe dôslednej diagnostiky. Ak sa vo vašej rodine vyskytuje duševná porucha, je možné, že ňou bude trpieť aj dieťa. Úlohu zohráva nielen genetická predispozícia, ale tiež prostredie v akom dieťa vyrastá, a správanie rodičov, ktoré môže byť poznačené psychickou poruchou. Niektoré duševné poruchy sa priamo spájajú so špecifickými chemickými látkami uvoľňovanými mozgom. Hovorí sa im neurotransmitery a ich primárnym účelom je komunikácia. Ak sa tieto chemické látky vychýlia z rovnováhy, môže sa to prejaviť príznakmi psychickej poruchy. Aj vážne poranenie mozgu môže mať za následok vznik duševnej poruchy.

tags: #ak #je #dieta #stale #mrzute #a