Úspechy v škole zvyšujú deťom sebavedomie a napĺňajú ich pocitom, že niečo dosiahli. Základom je dostatok spánku, otvorená komunikácia, voľnosť a priestor na učenie. Rodičia majú viacero možností, ako motivovať a podporiť dieťa. Cieľom je, aby deti začali uvažovať v rovine, že učenie im môže niečo priniesť.
Rodičia môžu dieťa podporiť napríklad tak, že rôzne ocenenia či projekty, ktoré dieťa spraví, vystavia doma. „Ak dieťa vidí, že sú na neho rodičia pyšní, môže ho to značne motivovať k ďalšej práci,“ vysvetľuje Eva Smiková, psychologička z Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie. Motivácia je kľúčom.
Rodičia môžu do vzdelávacieho procesu zaradiť aj rôzne formy hier, prostredníctvom ktorých sa dieťa učí a ani o tom nevie. „Rodičia majú celé spektrum možností, aké hry si môžu vybrať. Napríklad puzzle učia deti kreativite a logickému mysleniu,“ vysvetľuje Štěpánka Zoubková, odborníčka na spoločenské hry zo spoločnosti Piatnik.
Medzi najúčinnejší prostriedok motivácie patrí pochvala. „Rodičia môžu oceňovať deti drobnými odmenami za úsilie a vytrvalosť, s ktorou sa každý deň doma učia látku, ktorej zvládnutie vyžaduje množstvo času a trpezlivosti,“ vysvetľuje dôležitosť pochvaly psychologička Eva Smiková.
Okrem klasických spoločenských hier, môžu rodičia skúšať aj rôzne iné formy. „Koľko jednoslabičných slov dokáže dieťa napísať v priebehu troch minút alebo ako dlho mu bude trvať vypočítať nejaký matematický príklad,“ hovorí psychologička. S týmto súhlasí aj Štěpánka Zoubková a dopĺňa, že deti do hier netreba nútiť.
Čo robiť, ak sa dieťa nechce učiť
V prípade, že sa dieťa vyhýba povinnostiam, rodičia by si mali podľa psychologičky nájsť čas na spoločný rozhovor. „V prípade, že sa dieťa nechce rozprávať, jednou z možností je aj pravidelné hranie spoločenských hier, ktoré dokáže odbúrať bariéry a zároveň spája rodinu,“ dopĺňa odborníčka na spoločenské hry.
Dobré výsledky v škole budujú deťom sebavedomie. „Toto je aj pre menej usilovných žiakov hlavným motivačným faktorom. Medzi žiakmi vzniká niekedy aj súťaživosť a záujem o známky spolužiakov býva veľký,“ vysvetľuje psychologička Eva Smiková.
„Efektívne je, aby sa dieťa učilo zábavnou formou.
Ako vytvoriť prostredie na učenie
Rodičia by sa mali presvedčiť, že dieťa presne vie, čo sa od neho čaká v škole a počas domácej prípravy. „Zmätok a neistota sú nepriatelia akejkoľvek motivácie,“ upozorňuje psychologička Eva Smiková. Problémová je aj závislosť na rodičoch. „A to zvlášť vtedy, keď od dieťaťa očakávajú príliš mnoho, a preto požadujú, aby všetky činnosti spojené so vzdelávaním robilo dieťa perfektne.“ Takéto správanie potom znižuje motiváciu dieťaťa učiť sa, pretože sa neučí zodpovednosti za seba a svoju prácu.
Podľa Štěpánky Zoubkovej, „práve pomocou hier, vieme dieťa naučiť zodpovednosti a pocitu víťazstva či prehry.“ Zároveň by mali rodičia predísť tomu, aby dieťa uvažovalo v rovine, že ak sa nebude učiť, tak to bude mať negatívne dôsledky.
Kedy vyhľadať odbornú pomoc
Nedostatočná motivácia sa najprv prejaví zhoršeným prospechom. Dieťa nepracuje naplno a jeho práca je nedôsledná. Z psychologického hľadiska nie je nedostatočná motivácia závažný problém. „Dospelí by sa mali začať znepokojovať vtedy, keď dieťa začne nosiť zlé známky a pritom sa zdá, že mu to vôbec nevadí,“ objasňuje problematiku Eva Smiková.
Nie vždy je za tým strata motivácie. „Je viac dôvodov, pre ktoré sa dieťaťu môže zhoršiť prospech či správanie v škole: poruchy učenia, šikanovanie spolužiakmi či problémy v rodinnom prostredí a citová nevyrovnanosť.“ Na druhej strane sú aj nadaní žiaci, ktorí sa môžu v škole nudiť.
„Vnímavý rodič si všimne zmeny v správaní, prežívaní dieťaťa a ak ich nedokáže zvládnuť, identifikovať alebo sa jednoducho potrebuje poradiť s odborníkmi, môže vyhľadať odbornú pomoc v Centrách pedagogicko - psychologického poradenstva a prevencie.
Praktické rady pre rodičov
Prechod z prázdnin do pravidelného školského režimu býva pre mnoho detí problémom. Najmä pre drobcov. Ako ich správne motivovať k učeniu bez toho, aby stratili lásku k vzdelávaniu?
1. Spoločné čítanie
Deti, ktoré po prvýkrát nastupujú do školy, môžete k učeniu motivovať spoločným čítaním a to už cez prázdniny alebo hocikedy počas roka. Má množstvo výhod, o ktorých sme informovali už veľakrát, pretože rozvíja detskú fantáziu, predstavivosť, ale aj kognitívne schopnosti, buduje slovník a učí deti sa vyjadrovať, navyše spoločné trávenie času v deťoch nielen buduje zdravé návyky, ale posilňuje vaše vzťahy. Navyše rozvíja lásku k učeniu, najmä ak budete striedať rozprávkové a dobrodružné knihy s náučnými knihami.
2. Rôzne štýly učenia
Sú deti, ktoré sa učia cez vizuálne obrázky, ďalším stačí počuť text a vedia si z neho vytiahnuť dôležité informácie, ľahko si zapamätávajú, deti, ktoré sa učia z experimentov, vlastného skúmania, a potom sú deti, ktoré veci potrebujú zhustiť a napísať si poznámky. Nie každé dieťa, ktoré nastupuje do školy, sa už vie učiť. Preto by ste mu mohli pomôcť, že sa prvé mesiace budete učiť spoločne. A naučíte sa ako rodič rešpektovať jeho štýl poznávania.
3. Učenie zábavnou výmenou rolí
Niektoré deti, uznáte, potrebujú trošku podporiť v učení. Písali sme, že sa nebojte s deťmi prvé mesiace učiť vy ako rodič, aby prišiel na to, akým štýlom sa mu najľahšie bude učiť. Nebojte sa spraviť niečo také ako výmenu rolí, teda dieťa bude učiteľ a vy študent, ktorý sa zvedavo pýta všetky možné otázky, čím nevedomky dieťa privediete k tomu, aby sa na učivo či problém pozrelo viac do hĺbky alebo naň nazerali z rôznych perspektív.
Spravte si spoločne testy, ktoré budete robiť aj vy rodičia, aby dieťa videlo, že aj vy sa s niektorým učivom viete a nebojíte potrápiť. Nechajte ho oznámkovať vás, dať vám slovné hodnotenie. A meňte to, stereotypy deti vedia unudiť.
4. Zážitkové učenie a výlety
Nezabúdajte na to, že deti si zapamätajú viac, ako niečo sami objavia, preskúmajú, vyskúšajú, jednoducho empiricky zažijú na vlastnej koži. Preto sa nebojte vziať ho zo školy rovno do prírody, kde spoločne objavujte rastlinstvo a živočíšstvo vášho okolia, keď sa ho učia na prírodovede či biológii, cestujte spolu cez víkendy po okolí, keď sa učí geografiu či vlastivedu, podporujte ich v záujmoch, keď si z hudobnej prinesie chuť vyskúšať nejaký hudobný nástroj, navštívte múzeá, galérie, hrady a zámky, výstavy a podobne. Zistíte, že sa nielen zabávate, ale aj nevedomky učíte a ukážete dieťaťu, že učenie nie sú len hodiny v lavici, ale život samotný.
5. Kritické myslenie
Nový ŠVP má zaviesť na školách nové kurikulum, ktoré má deti pripraviť na život a výzvy v 21. storočí a jeho súčasťou je aj naučiť deti kriticky myslieť, overovať si informácie z rôznych zdrojov alebo rozlišovať medzi faktom, domnienkou, názorom či dezinformáciou. Pomôcť im v tom môžete aj vy modelovým prostredím u vás doma. Nebojte sa spoločne zhovárať o tom, čo sa deti učia, alebo o tom, čo ste spoločne zažili, o tom, čo kto povedal. Podporujte úprimnú, otvorenú, jasnú komunikáciu, rešpektujúce prostredie a toleranciu inakosti. Diskutujte - ale nehádajte sa.
6. Výber ponecháme na dieťaťu
Áno, presne tak. V tom všetkom, čo máte naplánované, by malo mať svoje slovo aj vaše dieťa. Nebojte sa nechať mu organizáciu dňa na ňom samotnom, výber aktivít, návštev, výletov, alebo hoci aj deň off - voľna a nič nerobenia, deň či týždeň na voľné, neriadené hranie sa, ak to dieťa potrebuje. Takáto hra je totiž súčasťou učenia a neviete, čo všetko si hrou dieťa kompenzuje alebo aké potreby práve napĺňa.
7. Pohľad späť na polrok školy
Nemusí ísť o polrok, ale aj mesiac. Pýtajte sa detí, ako sú spokojné so svojimi výkonmi, v čom sa chcú zlepšiť, v čom nevidia zmysel alebo naopak vidia zmysel. Oslávte tie úspechy, hocijako malinké, ku ktorým sa dieťa dopracovalo, ale pozor - oslavujte aj chyby, cez ktoré prešlo a vďaka ktorým sa niečo naučilo. Hneď bude robiť učenie väčšiu radosť. Dôležitý je totiž proces učenia, nie výkon a niekedy až tak na výsledkoch nezáleží.
8. Nehrešte deti za známky a neporovnávajte
To, čo ničí u detí motiváciu, sú zlé známky, ale aj vaše hrešenie za ne, vyčítanie, či porovnávanie. Čo neznamená, že sa nebudete snažiť deti primäť učiť sa. Znamená to zmenu perspektívy aj u vás doma.
„Ak nevedia ako reagovať v problémových situáciách, nech si spomenú na svoje vnútorné dieťa, ktoré tiež chodilo do školy. Nech precítia to, ako sa cítilo, keď išlo domov s poznámkou alebo zlou známkou. Nech si uvedomia, čo by ten ich školáčik vtedy bol potreboval počuť a cítiť od svojich rodičov. Tam nájdu najlepšiu odpoveď ako sa správať voči svojmu dieťaťu tu a teraz,“ povedala pre Najmama.sk detská psychologička Mgr. Lýdia Adamcová.
A aby sme boli úplní, ak dieťa prinesie domov zlú známku, nie vždy to svedčí o jeho schopnostiach a skutočne ohodnocuje jeho snahu, motiváciu, nie vždy to vytvára skutočný obraz toho, čo naše deti vedia. Škola totiž vytvára mýtus, že si naše deti za neúspechy môžu samé, čo má podľa uznávanej českej psychologičky Jany Nováčkovej nebezpečné dôsledky.
Centrum poradenstva a prevencie Šaľa dáva 8 praktických rád
Čo ďalej je dôležité? Centrum poradenstva a prevencie Šaľa napríklad radí presne týchto praktických 8 bodov, ktoré môžu pomôcť:
- Zavedenie režimu, stereotypu a pravidelných návykov do denného rozvrhu dieťaťa s dostatočným priestorom na učenie a vypracovanie domácich úloh.
- Riadiť sa zásadou „Najprv práca, potom zábava“, avšak s primeranými prestávkami medzi podobnými činnosťami - nie je napríklad vhodné učiť sa hneď po príchode zo školy, ak netrávilo dieťa medzitým čas rekreačnou aktivitou alebo hrou.
- Neodkladať učenie ani na neskôr, mať vymedzený presný čas na povinnosti.
- Klásť na dieťa primerané požiadavky, nepreťažovať ho, rešpektovať jeho prirodzené pracovné tempo a prípadné obmedzenia (poruchy pozornosti, poruchy učenia a pod.).
- Nevypracovávať úlohy za dieťa. Ak si dieťa nesplní povinnosť, nechať ho čeliť dôsledkom svojho rozhodnutia aj za cenu zlej známky alebo pokarhania.
- Umožniť dieťaťu zažiť úspech, pochvalu a ocenenie za dobrý výkon.
- Netrestať dieťa za zlú známku, sústrediť sa na príčinu neúspechu a odstrániť ju.
- Pri učení poskytnúť dieťaťu primeraný pokoj, odstrániť rušivé podnety (zapnutá televízia, hra súrodencov, telefón alebo tablet v dosahu a pod.).
Všetko, čo sme si písali o podpore motivácie detí, je tiež súčasťou efektívneho rodičovstva. Teda rodičovstva, kde rodič plní úlohu emocionálneho sprievodcu so zručnosťami empatického počúvania a činorodého súcitu. Motivovať deti k učeniu leží zväčša na pleciach učiteľov a učiteliek. To, aký bude dieťa k škole mať postoj, či tam bude chodiť rado, či sa bude rado učiť, čítať si nové knižky a pod. ovplyvňujeme aj my.
Ako naučiť svoje deti milovať čítanie bez toho, aby ste ich k tomu nútili!
Ako vychovať z našich detí motivovaných žiakov? Klinická psychologička, autorka knihy AHA! Rodičovství: Jak přestat křičet a začít žít s dětmi v harmonii, Dr. Intelektuálne skúmanie začína fyzickým prieskumom.
Dieťa, ktorému sa hovorí neustále nie, keď lozí po svojej izbe a hľadá, s čím by sa hralo sa naučí, že sa voľne pohybovať nemá. Batoľa, ktoré je neustále obmedzované od šplhania sa vyššie sa naučí, že nemôže robiť aktivity samo. 4-ročné dieťa, keď mu neodpovedáme na otázky sa naučí, že otázky je klásť zbytočné. Čo z toho vyplýva? Namiesto toho, aby sme naše deti podporovali, aby boli prieskumníkmi a skúmali svoje okolie, limitujeme ich a stanovujeme im prísne hranice. Autorka hovorí, že čím viac obmedzení bude mať vnútorný svet dieťaťa, tým bude nižšie jeho IQ. Dieťa sa potrebuje samo naučiť kontrolovať svoju činnosť, potrebuje sa naučiť spoznávať svoje prostredie a tým sa vlastne vzdeláva.
Vyberajte vekovo primerané hračky. Neutrácajte peniaze na drahé vzdelávacie hračky. Väčšina sa ukázala ako kontraproduktívna. Poskytnite deťom také hračky, pri ktorých môžu byť kreatívne vo všetkých smeroch. Podporujete tým tzv. voľnú hru. Bez štruktúry, scenárov pravidiel - dieťa si vyberie, ako a s čím sa bude hrať. Týmto spôsobom sa podporuje nielen napríklad jeho kreativita, ale budujú sa aj nové nervové dráhy.
Podporujte experimentovanie. Deti sú malými vedcami a učia sa vlastnou aktivitou. Experimentujú preto, aby videli, čo sa stane. Najlepšie ich vlastnou zásluhou. Preto rady rozbíjajú vajíčka, aby videli, čo sa s nimi stane po dopade. Alebo miešajú farby, ktoré následne povylievajú po celom stole. Rešpektujte to. Doprajte deťom pocit kontroly nad ich vlastnou aktivitou.
Emocionálny rozvoj a zážitok z učenia je dôležitejší ako akademický úspech. Pre deti je dôležité naučiť sa ovládať svoje emócie - hnev, smútok, radosť a porozumieť im. Keď sa v škole budú učiť čítať, ale nezvládnu regulovať svoje emócie, bude pre nich ťažké skĺbiť čo i len jednoduché školské povinnosti. Keď sa však deti naučia, čo majú rady a čo ich baví, svoju radosť prenesú aj na bežné veci, ako je písanie či počítanie.
Dieťa neskúšajte a netestujte. Nezáleží na tom, či skúšate batoľa, akej farby je auto alebo predškoláka, čo znamená značka stop. Pokiaľ dieťa nevie odpovedať, bude sa cítiť zle v každom veku. Je dobré, ak sa dieťa naučí, že pokiaľ niečo nevie, je to v poriadku. Má predsa dostatok času na to, aby sa všetko naučilo.
Inšpirujte otázkami namiesto zahŕňania faktami. Každá interakcia medzi vami a dieťaťom môže mať potenciál na učenie. Je však dôležité si uvedomiť, čo konkrétne chceme dieťa naučiť. Napríklad pri prechádzke prírodou je fajn, keď spoločne objavujete tajomstvá prírody, ale pomenovávať každú rastlinu či strom môže byť pre dieťa nudné až zaťažujúce. Tak sa môže prechádzka zmeniť na nezáživnú vedeckú lekciu. Zamerajte sa skôr na to, čo si o prírode deti myslia, čo sa im na nej páči a čo nepáči. Priblížte im, ako fungujú základné veci - ako vzniká mráz na skle, alebo prečo zamŕza jazero. Pýtajte sa tiež na ich vlastné teórie o tom, preto sa veci dejú.
Vytvorte doma pre dieťa miesto na učenie. Po začatí školskej dochádzky je na mieste, aby malo doma dieťa svoje miesto na učenie a robenie si domácich úloh. Môže to byť v jeho izbe, alebo za stolom v kuchyni. Môže byť pri tom samo alebo s vami. Dôležité je, aby malo návyk, kde a ako si robí domáce úlohy.
Zaujímajte sa o školskú prácu a úspechy vášho dieťaťa. Najdôležitejším faktorom úspechu v škole je podpora a záujem zo strany rodiča. Pýtajme sa detí na to, ako bolo v škole, o čom sa učili, aké majú domáce úlohy. Pomáhajme im s domácimi úlohami, dávajme im rady a tipy. Keď deti uvidia, že máme o ich škole a školskom výkone prehľad, budú sa cítiť sebavedome a budú o to viac motivované podávať v škole dobrý výkon.
Pomáhajte deťom s domácimi úlohami, ale nerobte ich za nich. Tento bod súvisí s viacerými predchádzajúcimi, kde sme spomínali, že deťom môžeme s ich domácimi úlohami pomáhať, sedieť s nimi za stolom a spoločne na nich pracovať. Je tu ale jeden veľký rozdiel. Pomáhať s úlohami a robiť úlohy za deti je niečo úplne iné. Poskytnite štruktúru, návrhy, možnosti, nie odpovede. Nehodnoťte, na to je tu učiteľ a učiteľka.
Uistite sa, že rovesníci vášho dieťaťa poznajú hodnotu známok. V istom veku začnú byť všetky deti ovplyvniteľné ich kamarátmi, rovesníkmi. Týka sa to neodmysliteľne aj školy a všetkým, čo s ňou súvisí. Je dobré poznať kamarátov a spolužiakov nášho dieťaťa.
Povzbudzujte k čítaniu. Čítanie je jedna z najlepších vecí, akým zvýšiť IQ dieťaťa. Podporujte deti v tom, aby čítali, ale čítajte im aj vy. To, čo im prečítate vy, je iné, ako to, čo si vedia prečítať samy.
Diskutujte. Deti rozvíjajú svoju zvedavosť, keď vyrastajú so zvedavými a zaujímajúcimi sa dospelými.
Učte svoje deti, ako si vyhľadávať informácie. Veďte svoje deti k tomu, aby čítali knihy, aby v nich hľadali odpovede na svoje otázky a pátrali po kvalitných informáciách. Keď sú staršie, môžu používať aj internet. Je ale dôležité nezabudnúť na to, aby sme ich viedli k zodpovednému a správnemu používaniu internetu. Deti musia vedieť, že internet je z časti aj nebezpečné miesto a že neposkytuje vždy tie správne informácie.
Podpora učenia u detí nie je len o školských povinnostiach. Naučiť dieťa objavovať svet s radosťou znamená nielen nájsť správny prístup, ale aj vytvoriť prostredie, v ktorom sa bude cítiť motivované a bezpečné.
- Deti potrebujú bezpečné a podporujúce prostredie, kde sa môžu slobodne pýtať, skúmať a robiť chyby. Pochvala za snahu, nie len za výsledky, pomáha budovať sebavedomie a povzbudzuje ich, aby skúšali nové veci. Pozitívne prostredie zahŕňa aj povzbudzujúce slová, trpezlivosť a vytváranie priestoru, kde je učenie prirodzenou súčasťou života.
- Hranie je prirodzený spôsob, akým sa deti učia. Spoločenské hry, edukačné stavebnice alebo interaktívne aktivity môžu byť skvelým nástrojom na učenie. Napríklad pri stavaní stavebníc sa deti učia logickému mysleniu a plánovaniu, zatiaľ čo pri spoločenských hrách si zlepšujú sociálne zručnosti. Pre deti je hra forma učenia, ktorá ich baví a zároveň nenútene podporuje rozvoj ich schopností.
- Každé dieťa má svoje jedinečné záujmy. Či už je to kreslenie, šport, alebo príroda, prispôsobte aktivity tomu, čo ho baví. Ak dieťa zaujímajú zvieratá, môžete mu kúpiť knižky o zvieratách alebo ísť na výlet do zoo, kde sa učí o prírode prakticky. Ak je váš malý dobrodruh fascinovaný technológiami, skúste mu predstaviť programovacie hry alebo robotické stavebnice.
- Učenie nových vecí vyžaduje čas a trpezlivosť. Nesnažte sa na dieťa tlačiť, ak niečo nejde hneď. Povzbudzujte ho, aby pokračovalo, a ukážte mu, že robí pokroky, aj keď sú malé. Trpezlivosť rodičov a učiteľov je kľúčová pri budovaní pozitívneho vzťahu k učeniu. Uvedomte si, že každé dieťa sa učí iným tempom, a rešpektujte jeho individuálne potreby.
- Deti sa najlepšie učia, keď môžu veci zažiť na vlastnej koži. Namiesto teórie im umožnite experimentovať, skúmať a tvoriť. Kuchynské aktivity, ako je pečenie koláčov, môžu deti naučiť počítať a vážiť suroviny. Vonkajšie hry ich zase naučia o prírode a fyzikálnych zákonitostiach. Praktické skúsenosti umožňujú deťom pochopiť veci na hlbšej úrovni, pretože môžu sledovať príčiny a dôsledky v reálnom čase.
- Deti sa prirodzene pýtajú "prečo?" a "ako?". Povzbudzujte ich otázky a snažte sa odpovedať čo najjednoduchšie a najzaujímavejšie. Ak dieťa prejaví záujem o konkrétnu tému, pomôžte mu nájsť knihy, videá alebo experimenty, ktoré mu umožnia dozvedieť sa viac. Povzbudzovanie zvedavosti zahŕňa aj spoločné objavovanie nových tém a diskusiu o tom, čo dieťa zaujalo.
- Deti sa často učia napodobňovaním dospelých. Ak vidia, že sa zaujímate o nové veci a učíte sa s radosťou, budú vás nasledovať. Zdieľajte s nimi svoje skúsenosti, čítajte spolu knihy alebo sa zapájajte do spoločných projektov. Ak sa napríklad učíte nový jazyk alebo skúšate nový recept, zapojte do procesu aj svoje dieťa. Uvidí, že učenie nie je len povinnosť, ale aj zdroj radosti a osobného rozvoja.
Podporiť dieťa, aby sa učilo nové veci s radosťou, znamená spojiť učenie so zábavou, zvedavosťou a praktickými skúsenosťami. S pozitívnym prístupom, trpezlivosťou a podporou môžeme deťom pomôcť objaviť krásu učenia a motivovať ich k celoživotnému vzdelávaniu. Pamätajte, že učenie nie je len o výsledkoch, ale o procese, ktorý by mal byť pre dieťa príjemný a obohacujúci. Každé dieťa má svoj jedinečný potenciál, a správnym prístupom ho môžeme pomôcť naplno rozvinúť.
September je spojený s návratom detí do škôl. Rodičia stoja pred výzvou, ako motivovať deti, aby sa učili. Odborníci odporúčajú, aby sa rodičia vyhli príkazom.