Obdobie predškolského veku, teda vek od troch do šiestich rokov, je pre dieťa kľúčové obdobie plné veľkých zmien. Tieto zmeny sa týkajú najmä zrenia centrálnej nervovej sústavy (CNS), čo výrazne ovplyvňuje jeho pozornosť. U trojročného dieťaťa považujeme za normu, ak sa dokáže vedome sústrediť po dobu 3-5 minút. Mimovoľná pozornosť, ktorá sa neustále mení a zameriava na podnety v prostredí, ktoré dieťa zaujmú, je prirodzene premenlivá. Niektoré deti majú geneticky danú lepšiu schopnosť sústredenia, avšak výskumy ukazujú, že rodičovské správanie má tiež významný vplyv.
Prílišná kontrola zo strany rodičov, keď dieťaťu neustále prikazujú, čo a kedy má robiť, mu nedáva priestor nájsť si vlastný spôsob práce. Naopak, citliví rodičia, ktorí rešpektujú tempo dieťaťa a neplánujú mu detailne všetky aktivity, podporujú jeho schopnosť sústredenia.
Vplyv emocionality a prostredia na pozornosť
Pozornosť predškolských detí je silne ovplyvnená ich emocionalitou. Toto obdobie je emocionálne intenzívne a deti sa učia regulovať svoje emócie. Rodičia a pedagógovia im v tomto môžu výrazne pomôcť. Deti, ktoré častejšie prežívajú negatívne emócie ako hnev či úzkosť, alebo sú príliš aktívne a agresívne, bývajú často napomínané a trestané, čo zhoršuje ich schopnosť sústredenia. Vytvára sa tak začarovaný kruh úzkosti, nepozornosti a následných trestov.
Dôležitý je aj vplyv vonkajšieho prostredia. Nadmerná ponuka podnetov, tzv. vizuálny smog, môže na dieťa pôsobiť chaoticky. V rodinách s nadmerným konzumným spôsobom života dieťa často dostáva informáciu, že všetko je dostupné bez námahy. Príliš voľná výchova môže viesť k tomu, že sa dieťa ťažšie orientuje vo svete a vzťahoch.
Dieťa v predškolskom veku sa ešte nedokáže rozhodovať ako dospelý. Príliš veľká ponuka možností ho mätie. Jeho pole rozhodovania by malo byť primerane veku a zrelosti zúžené. Napríklad trojročné dieťa môže mať na výber z dvoch sveterov, zatiaľ čo tínedžer má oveľa širšie možnosti rozhodovania.
Moderní rodičia sú často príliš angažovaní vo výchove, zapĺňajú deťom čas množstvom krúžkov, pričom si neuvedomujú, že dieťa potrebuje skôr rituál, stabilný priestor a občasné výlety či návštevy. Dieťa potrebuje čas na spracovanie zážitkov a oddych. Dospelí často robia chybu, keď nedostatočne vnímajú potrebu dieťaťa venovať sa vlastným aktivitám a hrám.
Významný neurovedec Manfred Spitzer varuje pred digitálnymi technológiami v ranom detstve. Zdôrazňuje, že dieťa by sa malo v škôlke hrať s prstami, nie s laptopom.
Poruchy pozornosti a mentálne postihnutie
Dnešné deti čelia narušeniu pozornosti z dôvodu množstva hračiek a digitálnych technológií. U malých detí sa objavuje najmä ľahká rozptýlenosť, nestálosť a slabá dĺžka pozornosti. Pozornosť je zraniteľná funkcia, závislá od zrelosti a spolupráce mozgových štruktúr.
Na diagnostiku poruchy pozornosti je potrebné komplexné psychologické vyšetrenie v súčinnosti s rodinou a školským prostredím. Trénovanie pozornosti dieťaťa pomáha zapájanie viacerých zmyslov naraz. Dieťa sa najlepšie učí aktívne, pri hre. Dôležité je naučiť dieťa činnosť dokončiť, minimalizovať ostatné podnety a rozdeľovať zložité činnosti na menšie časti.
Mentálne postihnutie (MP) je závažná a nezvratná porucha, ktorá sa prejavuje počas vývinu dieťaťa. Zahŕňa poškodenie intelektuálnych schopností (poznávacie, jazykové, pohybové a sociálne) a obmedzenie v oblasti adaptívneho správania. Výchova detí s MP sa odvíja od poznania stupňa mentálneho postihu.
Stupne mentálnej retardácie a ich charakteristika
Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb WHO (10. revízia, 1992) sa mentálna retardácia delí na:
Ľahká mentálna retardácia (IQ 50-69)
Ide o najľahší stupeň MP. Psychické procesy a reč sú len čiastočne oneskorené. Reč môže byť gramaticky správna, s problémami pri osvojovaní výnimiek. Dospelí s týmto postihnutím dokážu svoje nedostatky maskovať, sú však často tvrdohlaví, ľahko ovplyvniteľní a náchylní ku kriminalite. Môžu sa objaviť pridružené stavy ako autizmus, epilepsia alebo poruchy správania.
Väčšina ľudí s týmto typom postihnutia dosiahne v dospelosti nezávislosť v starostlivosti o seba a v praktických zručnostiach, aj keď ich vývin je pomalší. Ich reč nemusí byť vždy nápadná, ale majú oslabenú schopnosť narábať s abstraktnými pojmami. Sú ľahko ovplyvniteľní.
Stredná mentálna retardácia (IQ 35-49)
Zodpovedá mentálnemu veku 6-9 rokov. Oneskoruje sa vývin motorických zručností, najmä reči. Dieťa začína neskoro sedieť a chodiť, je pohybovo neobratné. Naučí sa jesť a udržiavať čistotu. Reč sa vyvíja oneskorene, slovník je chudobný. Jedinec je vychovávateľný, ale nie vzdelávateľný, odkázaný na dozor.
Často je kombinovaná s epilepsiou, neurologickými či telesnými poruchami. Môžu sa vyskytnúť stereotypné pohyby, sebapoškodzovanie, afekty a agresia. Jedinec býva nestály, nespoločenský a útočný.
Ťažká mentálna retardácia (IQ 20-34)
Zodpovedá mentálnemu veku 3-6 rokov. Často sa pridružia iné postihnutia. Dieťa sa naučí len pár slov. Pohyby sú hrubé, nekoordinované. Jedinec sa nenaučí udržiavať čistotu. Prevládajú pudové a afektívne funkcie, je trvale odkázaný na starostlivosť druhých.
Chôdza i reč sa prejavujú neskôr, reč je často neartikulovaná. Hygienické návyky si osvojujú veľmi dlho.
Hlboká mentálna retardácia (IQ nižšie ako 20)
Ide o veľmi ťažké postihnutie. Niektoré osoby sa nenaučia hovoriť, používajú gestikuláciu. Emocionálne reakcie sú primitívne. Psychomotorický vývin je výrazne oneskorený. Sú tu obmedzené perspektívy na dosiahnutie základov samoobsluhy. Pamäť a asociačné schopnosti sú minimálne, myslenie prakticky chýba.
Títo jedinci sú zvyčajne imobilní, upútaní na posteľ, neovládajú reč a nevedia jasne prejaviť city. Ich komunikácia ostáva na nízkej úrovni.
Špecifiká osobnosti dieťaťa s mentálnym postihnutím
U detí s MP je zreteľné obmedzenie, prerušenie alebo zastavenie vývoja v rozumovej oblasti. Navodzovanie podmienených reflexov je sťažené úmerne stupňu postihu. Pozornosť je nedostatočne vyvinutá a zameriava sa skôr na pudové potreby. Prevláda mechanická pamäť a pomalé osvojovanie nových vedomostí.
Dieťa s MP si osvojuje všetko nové veľmi pomaly, po mnohých opakovaniach, rýchlo zabúda a nedokáže včas využiť získané vedomosti v praxi. Jeho nervové procesy sú pomalé.
Mentálne postihnuté dieťa je schopné rozvíjať vyššie psychické funkcie. Reč sa vyvíja úmerne s rozumovým vývojom. Deti majú spomalené tempo zrakového vnímania a potrebujú dlhší čas na identifikáciu podnetu. Oblasť hmatového vnímania je najmenej postihnutá.
Dieťa s MP má zníženú schopnosť produkcie predstáv, jeho predstavy sú často „bezfarebné“. City sa vytvárajú oneskorene a obtiažne, dominujú city viažuce sa na biologické potreby. Vyššie city ako svedomie, cit povinnosti či zodpovednosti sa formujú oneskorene a s veľkou námahou.
Do popredia vystupuje ovplyvniteľnosť, nekritické prijímanie pokynov a rád okolia. Mentálne postihnuté dieťa možno ľahko nahovoriť na ubližovanie alebo ničenie vecí.
Diagnostika a terapie
Do 3 rokov veku dieťaťa je postihnutie ťažšie rozpoznateľné, prejavy sú mierne (zaostávanie v psychomotorickom vývine, oneskorený vývin reči). V školskom veku je odlišnosť zreteľnejšia. Prvé príznaky duševných problémov rodičia často bagatelizujú, čo je nebezpečné.
Je dôležité sledovať signály ako časté plače bez zjavného dôvodu, smútok, strata záujmu o aktivity, izolácia, nechutenstvo, ignorovanie okolia. Tieto signály môžu indikovať depresívnu poruchu.
Diagnostika nie je jednoduchá a patrí do rúk klinickým psychológom, neurológom a psychiatrom. Psychoterapia je najdôležitejšou súčasťou liečby. Detské terapie zahŕňajú hry, ktoré pomáhajú pri diagnostike a učia deti vyjadrovať pocity a osvojovať si nové spôsoby správania. Lieky predpisuje pedopsychiater.
Ako rozpoznať príznaky duševnej choroby u detí
Optimálna výchova mentálne postihnutých detí
Najvýznamnejším socializačným a výchovným činiteľom je rodina. Optimálna situácia pre vývin dieťaťa je v zdravej rodine, kde dominuje láska, náklonnosť, trpezlivosť a vzájomné porozumenie.
Pohyb a hra plnia dôležitú funkciu pri rozvoji a vzdelávaní dieťaťa. Formou hry si dieťa ľahšie osvojí návyky. Správne zvolená hra dáva dieťaťu pocit zodpovednosti a dôležitosti. Je dôležité nájsť si čas na hru s dieťaťom, pomáhať mu a usmerňovať ho.
Predškolský vek je časom rastu a zmien. Deti sa snažia o nezávislosť a zlepšujú svoje schopnosti riešenia problémov. U detí s PWS (Prader-Willi syndróm) sa môžu vyskytnúť problémy s rečou, kontrolou emócií a impulzívnym správaním. Najlepšie sa učia v menších triedach, s vizuálnymi pomôckami a štruktúrou dňa.
Deti s PWS majú často problémy s rovnováhou, koordináciou a silou, čo sa prejavuje v hrubej motorike. Majú slabú krátkodobú pamäť a problém s plánovaním a usporiadaním krokov riešenia problému. Myslia „čierno-bielo“ a potrebujú jednoduché pokyny.
Silná potreba rutiny, dôslednosti a rovnakých postupov je typická pre deti s PWS v predškolskom veku. Zmeny je potrebné oznamovať vopred a pripraviť náhradný plán. Pracovné postupy by mali byť rozdelené do presných, postupných krokov.
U detí s PWS sa môže vyskytnúť extrémne vzrušenie, hnev, agresia či sebapoškodzovanie. Je dôležité naučiť ich sebaovládaniu a pomenovať svoje emócie. Denné cvičenie by malo byť samozrejmosťou.
Neovládateľný hlad je častým prejavom u detí s PWS. Je potrebné kontrolovať ich príjem potravy a dodržiavať nízko kalorickú diétu. Komunikácia medzi rodičmi a pedagógmi je extrémne dôležitá.
Deti s PWS sú starostlivé, citlivé a svedomité, chcú byť úspešné a mať priateľov. So správnou podporou a porozumením môžu prekonávať svoje výzvy.
tags: #dieta #predskolskeho #veku #s #mentalnym #postihnutim