Zakláňanie hlavy dozadu a jej mávanie môže byť u dojčiat znepokojujúce pre rodičov. Tento príznak, často spojený so zvýšeným svalovým napätím (hypertonusom) alebo inými stavmi, si vyžaduje pozornosť a pochopenie jeho možných príčin.
Čo je to hypertonus a ako sa prejavuje?
Hypertonus, čiže zvýšené svalové napätie, môže spomaliť detský vývoj a ovplyvniť pohybové vzory v budúcnosti. Slovo "tonus" znamená napätie, často hlavne označované ako svalové napätie. Pokiaľ je svalové napätie v norme, označujeme to ako normotonus alebo eutonus. Ak je zvýšené, označuje sa to ako hypertonus a naopak, ak je znížené, tak je to hypotonus.
Najčastejšími prejavmi zvýšeného svalového napätia sú:
- Zakláňanie sa dieťaťa, prehýbanie do luku.
- Prepínanie horných a dolných končatín.
- Zovretie ručičiek v päsť.
Keď ležia na bruchu, môžu byť nespokojné, zakláňať hlavu a nevedia sa oprieť o predlaktia. Spolu s týmito prejavmi je spojený neutíchajúci plač, nepokoj a neustále kopanie rukami a nohami. Celkovo dieťa vyzerá akoby bolo v kŕči.
Možné príčiny zakláňania hlavy
Príčin zvýšeného svalového napätia a zakláňania hlavy je mnoho. Medzi veľmi časté patrí detský reflux a koliky. Pri nich dochádza k dráždeniu brušnej steny. Dieťatko na uľavenie od boľavého bruška a dráždeniu pažeráka zvyšuje svalové napätie v tele a dochádza k prehýbaniu sa do luku. Hypertonus v tomto prípade je prítomný často len prechodne. V období okolo 3. mesiaca, keď sa dieťa začne viac hýbať, problémy s kolikami odchádzajú a s tým aj hypertonus.
Zvýšené svalové napätie môže byť spôsobené aj nevhodným nosením a manipuláciou s dieťatkom. Medzi závažnejšie príčiny patrí porucha centrálnej sústavy, vtedy hovoríme o centrálnom hypertonickom syndróme. Môže sa vyskytnúť u predčasne narodených detí alebo aj u donosených detí s komplikáciami pri pôrode. Hypertonus z neurologickej príčiny je často prítomný v priebehu celého dňa, kdežto hypertonus spôsobený kolikami spravidla nebýva ráno, ale skôr poobede a k večeru.
Inou možnou príčinou je torticollis, známy aj ako "vyvrátená hlava dozadu". Torticollis je jednostranná porucha svalu nazývaného m. sternocleidomastoideus (kývač hlavy). Pri torticollis nie je napätie v jednom svale rovnaké ako v druhom, čo môže viesť k skráteniu napätejšieho svalu. Takáto nerovnováha vplýva aj na svaly šije, kde dochádza k obmedzeniu pohyblivosti krčnej chrbtice. Výsledkom je natočená hlavička v úklone sprevádzaná bolesťou.
U najmenších detičiek, novorodencov, býva príčinou torticollis napríklad asymetricky uložená hlavička ešte vnútri maternice. Niekedy dôjde k vzniku torticollis pri krvácaní do kývača počas pôrodu. U niektorých detičiek vznikne torticollis po pôrode, ak si dieťatko so slabším šijovým svalstvom ukladá hlavičku často nabok a nevládze ju dvíhať. Torticollis v tomto prípade vzniká postupne, zvyčajne do 3. mesiaca veku. Dieťatko má zvyčajne v pozadí nejaký zdravotný problém - anémiu či rachitídu.
U starších detí môže byť príčinou torticollis problém so stavcami, úraz, chybné držanie tela, poruchy zakrivenia chrbtice, ale aj infekcie dýchacích ciest či drobné poranenia v oblasti krku. Niekedy je za vznikom torticollis jednostranná porucha sluchu alebo zraku. Dieťa sa snaží podnety zachytiť zdravou stranou, pričom hlavičku jednostranne nakláňa a vytáča. Za vznikom torticollis stoja často aj nesprávne návyky a zlozvyky, ako napríklad nesprávne držanie tela pri písaní alebo pri práci s mobilom.
Kraniostenóza a jej prejavy
Kraniostenóza je ochorenie, ktoré je dôsledkom predčasného zrastu lebečných švov u dieťaťa. Lebka je zložená z viacerých kostí a tie sú medzi sebou spojené práve lebečnými švami. Za normálnych okolností sú u novorodencov otvorené a postupne sa uzatvárajú. Pri kraniostenóze sa tieto švy predčasne zrastú.
Príznaky kraniostenózy závisia od toho, ktorý šev je postihnutý:
- Zrastenie metopického šva (na čele): hlavička má trojuholníkový tvar (trigonocefália), s výbežkom na čele a zúžením na okrajoch čela.
- Zrastenie sagitálneho šva (v strede hlavy): hlavička je úzka a pretiahnutá do dĺžky (skafocefália). Môže byť hmatný zhrubnutý zrastený šev.
- Zrastenie koronárneho šva (na boku hlavy): pri jednostrannom postihnutí je čelo sploštené na jednej strane, pri obojstrannom na oboch stranách.
- Zrastenie lambdového šva (v záhlaví): hlavička je sploštená v zadnej časti a môže sa podobať na zležanú hlavu. Postihnutie môže byť jednostranné alebo obojstranné.
V prípade kraniostenózy je deformita hlavičky viditeľná niekedy už po narodení, alebo sa prejaví väčšinou v prvých týždňoch až mesiacoch života. Na rozdiel od zležanej hlavičky, deformita pri kraniostenóze nemá tendenciu sa s rastom dieťaťa ustáliť alebo zlepšiť.
Kedy navštíviť lekára?
Ak si u svojho dieťaťa všimnete neobvyklé zakláňanie hlavy dozadu, neprimerané prehýbanie sa do luku, alebo akékoľvek iné znepokojujúce prejavy, je dôležité konzultovať to s pediatrom. V prípade podozrenia na torticollis alebo kraniostenózu je nevyhnutné navštíviť špecialistu - detského neurológa, chirurga alebo neurochirurga. Včasná diagnostika je kľúčom k úspešnej liečbe, najmä pri kraniostenóze, kde je optimálny vek na operáciu u väčšiny detí do jedného roka života.
Pri hypertonuse je dôležité upozorniť pediatra a navštíviť detského fyzioterapeuta. Správne polohovanie, manipulácia s dieťatkom a špeciálne cvičenia môžu pomôcť zmierniť príznaky a podporiť správny vývoj.
Exercices to do with your baby - Decrease high muscle tone - Infant tension
Pri zležanej hlavičke, ktorá je dôsledkom nesprávneho polohovania, má v liečbe u detí do 3 mesiacov najlepšie výsledky práve správne polohovanie. Odporúčané je polohovať hlavičku na miesto iné ako oblasť, kde je hlavička zležaná. Pokiaľ je deformita výrazná, od 4 mesiacov veku je možné dieťatku zhotoviť takzvanú remodelačnú kraniálnu ortézu (špeciálnu prilbu).