Štefan Harabin, narodený 4. mája 1957 v obci Ľubica v okrese Kežmarok, je významnou postavou slovenskej právnej a politickej scény. Jeho kariéra je spojená s najvyššími súdnymi inštitúciami Slovenskej republiky a s pôsobením vo vláde, avšak neobišla sa bez početných kontroverzií.
Po absolvovaní štúdia na Právnickej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach začal v roku 1980 vykonávať sudcovskú prax ako justičný čakateľ Krajského súdu v Košiciach. Sudcom z povolania sa stal v januári 1983. Do roku 1989 pôsobil ako člen a funkcionár Komunistickej strany Československa na Okresnom súde v Poprade. Po Nežnej revolúcii od roku 1990 pôsobil na Krajskom súde v Košiciach a v roku 1991 bol zvolený za sudcu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.
Štefan Harabin bol predsedom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v dvoch obdobiach: od roku 1998 do roku 2003 a opätovne od roku 2009 do roku 2014. V rokoch 2003 - 2006 zastával funkciu predsedu trestného senátu Najvyššieho súdu SR. V rokoch 2006 až 2009 pôsobil ako minister spravodlivosti Slovenskej republiky a podpredseda vlády SR vo Ficoovej prvej vláde, na post ho nominovala Ľudová strana - Hnutie za demokratické Slovensko (HZDS).
Jeho politická kariéra je pretkaná snahami o reformy justície. Ako minister spravodlivosti sa snažil zrušiť Špecializovaný trestný súd a Úrad špeciálnej prokuratúry. V októbri 2006 v priebehu dvoch dní odvolal sedem predsedov krajských či okresných súdov, čo vyvolalo značnú pozornosť a v niektorých prípadoch aj súdne spory.
Prezidentské ambície
Štefan Harabin sa viackrát pokúsil o zisk prezidentského úradu. V roku 2018 neúspešne kandidoval na prezidenta SR, pričom vo volebnej kampani sa prezentoval ako kresťanský a národný kandidát. Získal 307 823 hlasov (14,34 %), čo mu stačilo na tretie miesto. V prezidentských voľbách v roku 2024 opätovne kandidoval a v prvom kole získal 264 579 (11,74 %) platných hlasov, čím opäť obsadil tretie miesto.
V roku 2014 nebol opätovne zvolený za predsedu Najvyššieho súdu SR, keď v hlasovaní získal len 6 hlasov z potrebných 10. Napriek tomu vyhlásil, že voľbu vyhral, pretože mal najviac hlasov.
Kontroverzie a kritika
Kariéra Štefana Harabina je poznačená viacerými kontroverziami. V roku 2008 bol zverejnený prepis telefonického rozhovoru z roku 1994 medzi ním a albánskym narkobarónom Bakim Sadikim. Harabin akýkoľvek vzťah so Sadikim odmietol, no priznal, že pozná jeho manželku. Tento prípad viedol k súdnym sporom a verejnej diskusii.
V roku 2020 sa objavili informácie o pochybne vyplatených odmenách vo výške 113 tisíc eur počas jeho pôsobenia na poste predsedu Najvyššieho súdu SR v rokoch 2009-2010. Kontrolóri NKÚ v roku 2017 tiež zistili, že Harabin ako predseda NS SR vyplácal odmeny sudcom nerešpektujúc zásadu rovnakého zaobchádzania.
V súvislosti s jeho výrokmi zaznela aj kritika. V roku 2019 bol ocenený za výrok: "Nie je možné, aby na základných školách naše deti učili dvaja homosexuáli, čo je v rozpore s ústavou". Tento výrok vyvolal ostrú kritiku zo strany organizácií bojujúcich proti homofóbii a diskriminácii.
Jeho pôsobenie na poste sudcu v minulosti je tiež predmetom diskusií. V roku 1985 viedol senát, ktorý pôvodne oslobodil kňaza Bystríka Janíka v spore o darovanie peňazí. Následne však zmenil rozhodnutie a Janíka odsúdil na nepodmienečný trest odňatia slobody. Niektoré organizácie tento proces považujú za politicky motivovaný.
II. časť - Rozhovor so Štefanom Harabinom Prievidza 26.2.2019
Osobné údaje a politické postoje
Štefan Harabin sa narodil 4. mája 1957 v Čaklove. Vyrastal v skromných podmienkach. Je už druhýkrát ženatý. Z prvého manželstva má syna Branislava (nar. 1987) a dcéru Kamilu (nar. 1990). Jeho druhá manželka sa volá Gabriela.
V politických názoroch sa Harabin prezentuje ako kritik súčasného systému, pričom zdôrazňuje potrebu návratu vlády práva do štátu. Verejne deklaroval nekompromisný boj proti oligarchom, korupčníkom a elitárom. V otázkach zahraničnej politiky vyjadruje skepsu voči Severoatlantickej aliancii (NATO) a preferuje neutralitu Slovenskej republiky, pričom NATO považuje za prežité a skôr útočné spoločenstvo zneužívané ako nástroj zahraničnej politiky USA. Zároveň uznáva, že členstvo v EÚ prinieslo určité výhody, ale aj stratu sebestačnosti a suverenity.
Napriek kontroverziám a kritike si Štefan Harabin udržiava stabilnú podporu časti voličov, čo potvrdzujú jeho výsledky v prezidentských voľbách.
| Funkcia | Obdobie |
|---|---|
| Sudca Najvyššieho súdu SR | 1991 - súčasnosť (s prerušeniami) |
| Predseda Najvyššieho súdu SR | 1998 - 2003 |
| Minister spravodlivosti SR | 2006 - 2009 |
| Predseda Najvyššieho súdu SR | 2009 - 2014 |