Parlament schválil rozsiahly reformný balík z dielne ministra školstva Tomáša Druckera a jeho tímu. Aj keď sa balík dotýka desiatok oblastí školstva, jednou z najdiskutovanejších zmien je obmedzenie možnosti opakovania ročníka. Cieľom tejto novely je znížiť pravdepodobnosť predčasného ukončenia školskej dochádzky a podporiť tak úspešnosť žiakov. Táto zmena však vyvoláva otázky a obavy medzi odborníkmi, učiteľmi a riaditeľmi škôl.
Nová legislatíva a jej dopady
Novela školského zákona prináša v § 55a nové pravidlá týkajúce sa opakovania ročníka. Podľa návrhu bude môcť žiak opakovať ročník raz na prvom stupni základnej školy, raz na druhom stupni základnej školy a raz počas štúdia v strednej škole. Po novom bude opakované prepadnutie možné už iba s explicitným súhlasom centra poradenstva, čo naznačuje, že pôjde o veľmi výnimočný stav. Dôležité pri tomto kroku bude aj kontrola podporných opatrení, ktoré sa nasadili už po prvom opakovaní ročníka.
Predkladatelia novely argumentujú, že obmedzenie opakovania ročníka má znížiť pravdepodobnosť, že k ukončeniu školskej dochádzky dôjde skôr, ako po absolvovaní posledného ročníka základnej školy. Tento prístup sa zameriava najmä na žiakov z marginalizovaných komunít, kde sa predpokladá, že opakované neúspechy môžu viesť k predčasnému ukončeniu školskej dochádzky.
Zároveň sa spresňuje a rozširuje využitie adaptačných tried. Prípravné ročníky sa nebudú započítavať do povinnej školskej dochádzky a z nich bude umožnený návrat do hlavného prúdu. Vďaka kurikulárnej reforme budú môcť žiaci dobehnúť učivo počas celého vzdelávacieho cyklu. Tieto opatrenia majú podporiť "druhošancové" vzdelávanie a umožniť žiakom návrat do hlavného vzdelávacieho prúdu.
Kritika a obavy z praxe
Napriek dobrým úmyslom, mnohí odborníci a učitelia vyjadrujú obavy z praktických dôsledkov tejto reformy. Hlavnou námietkou je, že rozhodovanie o opakovaní ročníka by malo zostať výlučne v kompetencii vyučujúcich, na základe toho, či žiak zvláda napĺňať výkonové štandardy.
Existuje obava, že obmedzenie opakovania ročníka môže viesť k tomu, že žiaci, ktorí nezvládnu učivo, budú napriek tomu postupovať vyššie, čo môže mať za následok nižšiu úroveň vzdelania a absenciu zásluhovosti a motivácie.
"Nevyčítam ministerstvu školstva, že to nemyslia dobre, ale rozmýšľal niekto z predkladateľov tejto novely, čo všetko to prinesie v praxi?" pýta sa jeden z kritikov. "Vytráca sa tak aj prvok motivácie, keďže žiak si bude po jednom opakovaní ročníka vedomý, že už na danom stupni ZŠ opakovať ročník nemôže."
Ďalšou kritickou pripomienkou je, že obmedzenie opakovania ročníka sa stáva "celospoločenským problémom, ktorý tu nevyriešila zatiaľ žiadna vláda, hádže len na plecia škôl." Zdôrazňuje sa, že deti vyrastajúce v málo podnetnom prostredí alebo deti zo strednej vrstvy, ktoré nemajú záujem o vzdelávanie, potrebujú komplexnejšie riešenia ako len administratívne obmedzenie.
Štatistiky a medzinárodné porovnania
Podľa údajov CVTI malo v roku 2018 skúsenosť s opakovaním ročníka 2,6 % žiakov základnej školy, čo predstavuje 10,5 tisíc detí. Výskumy naznačujú, že opakovanie ročníka nie je efektívnou stratégiou na zlepšenie prospechu žiakov, najmä s ohľadom na dlhodobejšie dopady. Štúdie poukazujú na negatívne efekty, ako je stigmatizácia, podkopávanie sebavedomia a narušenie vzťahu k škole.
V medzinárodnom porovnaní má Slovensko v porovnaní s inými krajinami OECD relatívne malý počet žiakov s touto skúsenosťou. Toto je však čiastočne spôsobené silnou kultúrou presúvania žiakov do rôznych typov škôl podľa ich výsledkov, čo vedie k vysokému podielu detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami vzdelávaných oddelene.
Viac než 60 percent žiakov, ktorí opakovali ročník, navštevuje základné školy na východnom Slovensku. Tento región má zároveň najnižšiu zaškolenosť detí v materských školách a najvyšší podiel detí v nultých ročníkoch a špeciálnych školách. Tieto dáta naznačujú hlbšie systémové problémy, ktoré obmedzenie opakovania ročníka samo o sebe nevyrieši.
Alternatívy a podporné opatrenia
Odborníci sa zhodujú, že opakovanie ročníka nie je vždy najlepším riešením. Namiesto toho by sa mala škola zamerať na posilňovanie vnútornej motivácie detí a poskytovanie cielenej podpory. Medzi takéto opatrenia patria:
- Pedagogickí asistenti: Zvýšenie počtu asistentov môže pomôcť individuálnej podpore žiakov.
- Adaptačné triedy a podporné tímy: Tieto nástroje umožňujú cielene pracovať so žiakmi, ktorí potrebujú dodatočnú pomoc.
- Individuálne vzdelávacie plány (IVP): Flexibilné úpravy obsahu vzdelávania v IVP môžu umožniť žiakom dobehnúť učivo bez nutnosti opakovať celý ročník.
- Kompenzačné pomôcky a miestnosti na oddych: Podpora žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami a zabezpečenie vhodného prostredia pre učenie.
Ministerstvo školstva plánuje zaviesť nárok na podporu vo vzdelávaní, ktorá by mala deťom umožniť plnohodnotné zapájanie sa do vzdelávania a dosahovanie lepších výsledkov. Tieto zmeny si však vyžadujú značné finančné prostriedky.
Budúcnosť vzdelávania
Reformný balík ministra školstva prináša aj ďalšie významné zmeny, ako napríklad rozširovanie predškolskej dochádzky, úpravy školských obvodov, podporu sociálne znevýhodneného prostredia, reformu málotriednych škôl a školské klastre. Všetky tieto opatrenia majú za cieľ modernizovať slovenské školstvo a zvýšiť jeho kvalitu a inkluzívnosť.
Je však kľúčové, aby sa pri implementácii týchto zmien prihliadalo na názory odbornej verejnosti a aby sa nezabúdalo na potrebu komplexných riešení, ktoré adresujú skutočné príčiny neúspechu žiakov. Len tak bude možné vytvoriť školský systém, ktorý bude spravodlivý a efektívny pre všetkých.